Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616203287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31575951, proti žalovanému: R. V., W..
X.X.XXXX, F. A. U., Q. Č.. XXB, o zaplatenie 235,05 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 28. mája 2019 č. k. 7C/511/16-228, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 235,05 €,

predstavujúcej debetný zostatok zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
a zmluvy o povolenom prečerpaní (návrh zo dňa 3.7.2006). V časti úrokov za nepovolené prečerpanie
vo výške 28 % ročne žalobu zamietol, keď povinnosť ich zaplatenia nie je presne a jednoznačne
špecifikovaná v zmluve; taký dôležitý údaj nemôže byť považovaný za platne dojednaný, pokiaľ nie
je uvedený priamo v zmluve, ale len v sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby
produktov. Ustanovenie VOP o povinnosti majiteľa účtu platiť po dobu nepovoleného prečerpania
úrok z omeškania vyhodnotil podľa § 53 ods. 5 OZ za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Požadovaný

sankčný úrok je totiž podľa záverov súdu vo výške zjavne neprimeranej k zabezpečenému záväzku a
neskúseného spotrebiteľa značne znevýhodňuje. Sankčný úrok bol ustanovený tiež v rozpore s § 39
OZ, keď jeho výška podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca a žiadal v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Zastával názor, že zverejnením vývesiek
úrokových sadzieb na svojom webovom sídle a v pobočkách si splnil informačnú povinnosť podľa §

18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon pritom nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v
zmluve. Poukázal na početnú judikatúru súdov ohľadom charakteru prekročenia, súčastí spotrebiteľskej
zmluvy a primeranosti výšky úrokov. Uviedol tiež, že uplatnený úrok predstavuje úrokovú sadzbu úveru
(§18 ods. 1), nie je sankčným úrokom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379, § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.5. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o tom, že úroky z prekročenia (tzv. nepovoleného
prečerpania) v rozsahu 28 % ročne neboli stranami v spotrebiteľskej zmluve dohodnuté, čo napokon
spotrebiteľské právo ani nevyžaduje (§ 1 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), ako

správne uviedol i odvolateľ.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval úrok pri prekročení prostriedkov na bežnom účte
majiteľa podľa všeobecných obchodných podmienok, čo Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102 EHS pripúšťa. Podľa čl. 18 ods. 1 však v prípade prekročenia musí zmluva o bežnom účte
obsahovať informácie podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice, t. j. informácie o úrokovej sadzbe úveru,
podmienkach na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu vzťahujúcu sa k pôvodnej
úrokovej sadzbe úveru, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. V danom
prípade sa síce stali VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte, avšak spôsob, akým
bol v nich upravený úrok z nepovoleného prečerpania s následným odkazom na vývesku úrokových

sadzieb, nezodpovedá požiadavkám, kladeným smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa informovať
spotrebiteľa písomne alebo na inom trvalom nosiči (čl. 18 ods. 1 druhá veta, § 18 ods. 1 zákona). Za
trvalý nosič (médium) na uchovávanie informácií osobne určených spotrebiteľovi síce možno považovať
i klientskú zónu webového sídla veriteľa, avšak v zmysle rozhodnutia SD BAWAG, C-375/15, len ak
je zrejmé, že klient ju pravidelne navštevuje a aspoň pasívne používa na komunikáciu alebo ak veriteľ

klienta notifikuje. Uvedená skutočnosť však nebola v konaní tvrdená a ani preukázaná. Neobstojí potom
argumentácia žalobcu, že osobitnú informačnú povinnosť podľa § 18 zák. č. 129/2010 Z. z. splnil
zverejnením vývesky úrokových sadzieb na svojom webovom sídle.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

9. V odvolacom konaní žalovanému nevznikli žiadne trovy, preto mu napriek dosiahnutému úspechu na
ne nevzniklo právo (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).