Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619201763.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
H. N., F. 412/20, zast. JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská
3, proti žalovanému TESCO STORES SR, a.s., so sídlom v Bratislave, Kamenné nám. 1/A, IČO: 31 321
828, o zaplatenie 429,30 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti platobnému rozkazu 11C/11/2019-29

zo dňa 15.3.2019 v znení opravného uznesenia 11C/11/2019-64 zo 7.1.2020 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e platobný rozkaz v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania.

Priznáva žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) platobným rozkazom v znení opravného
uznesenia 11C 11/2019-64 zo dňa 7.1.2020 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 429,30 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.10.2018 do
zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením (I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu nahradiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 95,23 € právnemu zástupcovi žalobcu (II.). Žalovanému uložil tiež povinnosť do

15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške
16,50 € Slovenskej republike na označený účet Okresného súdu Spišská Nová Ves (III.).

2. Len proti výroku platobného rozkazu o trovách konania (II.) podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, lebo mal za to, že nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby je bez právneho základu, v rozpore s právnym poriadkom - ust. § 251 CSP (jeho znenie

citoval). Uviedol, že účelnosť vynaložených výdavkov možno objektívne konštatovať v prípade, ak
bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne
akceptovateľnom rozsahu; rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške.
Otázka účelnosti výdavku bezprostredne súvisí najmä s náhradou trov sporovej strany spočívajúcich
v odmene advokáta za právne služby poskytované v konaní pred súdom, osobitne je účelnosť a
odôvodnenosť výdavkov na tarifnú odmenu advokáta posudzovaná vo vzťahu k jednotlivým úkonom

právnych služieb v rámci sporového konania. Aby mohli byť výdavky považované za účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené
v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania, ich vynaložením sa musí
sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto
nároku (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 147/2008 z 31.7.2008). Podľa názoru žalovaného
z celkovej komunikácie z jeho strany so žalobkyňou je jednoznačne preukázaná jeho vôľa (rovnako

aj v zmysle e-mailu zo dňa 1.2.2019) uvedený záväzok v celkovej výške 429,30 € žalobkyni uhradiť.
V rámci negociácie podmienok dohody o urovnaní medzi právnym zástupcom žalobcu a zástupcomžalovaného prišlo zo strany žalovaného k navrhnutiu znenia dohody, a ako aj ku pripomienkovaniu a
úprave znenia dohody navrhnutej právnej zástupkyňou žalobcu, predmetná záležitosť sa buď jednou
alebo druhou dohodou mala uzatvoriť k spokojnosti oboch strán bez potreby alebo nevyhnutnosti

súdneho konania. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany vždy bola ochota uvedenú záležitosť vrátane
dohodnutia podmienok dohody o urovnaní ako aj vyplatenia predmetnej sumy, a preto „nevyhnutnosť“
alebo „potreba“ trov konania v uvedenom prípade absentuje. Poukázal na to, že dňa 28.11.2018 zaslal
žalobkyninávrhdohodyourovnanínaprevádzkareň,ktorejzástupcanáslednekontaktovalžalobkyňuza
účelom dohodnutia stretnutia a podpisu tejto dohody, uvedenú verziu dohody žalobkyňa nepodpísala a

zobrala so sebou. Následne jej právna zástupkyňa doručila výzvu na úhradu z 24.1.2019, následne dňa
28.1.2019 žalovaný doručil odpoveď na výzvu, právna zástupkyňa žalobcu doručila žalovanému svoje
vyjadrenienajskôrdňa1.2.2019vzneníže„saozvevpondeloksommimokancelárie“,pričomjejďalšíe-
mail je datovaný až 20.2.2019, kedy zaslala svoj návrh dohody, dňa 27.2.2019 bol zo strany žalovaného
zaslaný právnej zástupkyni žalobkyne spripomienkovaný návrh jej dohody, na ktorý už žalobkyňa, resp.
jej právna zást. do dnešného dňa neodpovedala. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, "Uvedený

postup žalovaného je dôkazom toho, že sa snaží oddialiť platbu - náhradu škody z titulu bolestného"
v bode č. III svojho návrhu zo dňa 13. marca 2019 tým pádom v celom kontexte vyznieva účelovo
a nekorešponduje s realitou. Zaslaný návrh znenia dohody zo strany žalovaného ako aj pripomienky
žalovaného k návrhu dohody pritom predstavujú štandardné ustanovenia dohôd o urovnaní, ktoré sú
vždy výsledkom dohody strán a nepredstavujú v žiadnom prípade „vzdanie sa akýchkoľvek ďalších

nárokov“.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovanýnavrhol,abyodvolacísúdvzmysleust.§257CSP
odvolaním napadnuté rozhodnutie o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobkyni sa náhrada
trov konania nepriznáva.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný pri uzavretí písomnej dohody o

urovnaní trval na tom, aby sa žalobkyňa vzdala všetkých nárokov, ktoré jej môžu vzniknúť v
budúcnosti, okrem náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňu chcel zaviesť úmyselne
a podmieňoval úhradu bolestného takto uzavretou dohodou, taktiež podmieňoval úhradu sumy právne
neakceptovateľnými dobami na úhradu bolestného, zavádzal žalobkyňu, keď uvádzal svoje interné
predpisy a účtovné doklady, pretože uvedené je vo vzťahu k žalobkyni ako nepodnikateľky, t.j.

poškodenej, neakceptovateľné a neprípustné. Do pozornosti dala i skutočnosť, že súd má možnosť
presvedčiť sa ako žalovaný upravoval ňou predložený návrh dohody, čo dokazuje ako pristupoval
k úhrade žalovanej sumy a uvedené bolo dôkazom i toho, že vôbec nemá záujem sa mimosúdne
dohodnúť, a preto bola podaná žaloba na súde. Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú právne irelevantné
a zavádzajúce, nezakladajú sa na pravde, nemôže v tomto spore silnejšia strana takto poškodzovať a

úmyselne zavádzať slabšiu poškodenú stranu. Toto správanie žalovaného je dôkazom toho, že jedine
súd mohol vo veci rozhodnúť, aby žalobkyni vôbec bola prisúdená úhradu bolestného. Do pozornosti
súdu dala skutočnosť, že žalovaný ku dňu spísania vyjadrenia, jej prisúdenú úhradu nezaplatil, a preto
to bude riešiť v rámci exekučného konania. Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie o
trovách konania potvrdiť a priznať jej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podľa § 265 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) výrok o trovách konania
sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

5. Podľa § 357 písm. m) CSP, odvolanie je prípustné (tiež) proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku

na náhradu trov konania.

6. Platobný rozkaz, okrem výroku o trovách konania nebol napadnutý opravným prostriedkom,
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, procesne prípustné a podané oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 CSP v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť odvolania proti výroku o trovách konania platobného rozkazu, i
keď toto rozhodnutie, ktoré v zmysle ust. § 265 ods. 1 CSP je potrebné považovať pre účely konania o
platobnom rozkaze za uznesenie, je vo svojej podstate zároveň rozhodnutím o nároku na náhradu trov
konania, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa ust. § 357 písm. m) CSP a zároveň rozhodnutímo výške trov konania, proti ktorému naopak odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s ust. §
357 a contrario CSP), vzhľadom na zákonom predpokladané rozhodnutie o nároku i výške trov konania
v platobnom rozkaze naraz (§ 265 ods. 1 CSP), v takejto organickej jednote je potrebné rozhodnutie

o nároku a o výške trov konania vnímať aj z hľadiska odvolania a toto považovať za prípustné už len
preto, že prípustnou je jeho procesne neoddeliteľná časť.

9. Platobný rozkaz je výstupom skráteného konania, v ktorom sa súd obmedzuje len na zisťovanie
splnenia procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu. Výrazom tohto zjednodušeného

procesu sú tiež zákonné požiadavky kladené na obsah platobného rozkazu, v rámci ktorých absentuje
odôvodnenie rozhodnutia, a to nielen v jeho meritórnej časti, ale tiež aj čo do trov konania. To podľa
názoru odvolacieho súdu predurčuje možnosť preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia o trovách
konania v platobnom rozkaze len z obmedzených hľadísk a len s použitím dostatočne objektivizovaných
faktov. Prakticky to znamená, keďže v platobnom rozkaze uložená povinnosť zodpovedajúca žalobnému
návrhu bude vždy predstavovať plný procesný úspech žalobcu zakladajúci jeho právo na plnú náhradu

trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, že rozhodnutie o trovách konania v platobnom rozkaze
nemožno v odvolacom konaní posúdiť z iného hľadiska ako len správnosti určenej výšky náhrady
a prípadného naplnenia predpokladov podľa ust. § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalobcovi.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia o trovách konania v platobnom rozkaze z uvedených
hľadísk konštatuje jeho vecnú správnosť, lebo žalobca bol v danom spore plne úspešný, čo zakladá
jeho právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Skutočnosti
uvedené v odvolaní žalovaného spočívajúce v okolnostiach uplatnenia nároku na súde žalobkyňou a
tvrdenom bezdôvodnom začatí súdneho sporu, neodôvodňujú záver o nesprávnom právnom posúdení

otázky náhrady trov konania (a jej výšky) a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech
žalovaného, keďže je nesporné, že k mimosúdnej dohode o predmete sporu medzi stranami nedošlo,
preto dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP podľa posúdenia
odvolacieho súdu v danej veci neboli preukázané. Odvolacie námietky žalovaného sú v celom rozsahu
neopodstatnené,pretoodvolacísúdplatobnýrozkazvzneníopravnéhouzneseniavnapadnutomvýroku

o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, preto jej odvolací súd podľa ust. §
255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.