Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/226/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2211215439.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: D. N., D..

XX.XX.XXXX,W.Z.,N..G.XXXX/XX,zastúpenejJUDr.PetromHarakálym,advokátom,Košice,Mlynská
28, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO 35 709 332,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: MST Partners, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, o náhradu škody
na bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 03.10.2011 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému ako poisťovateľovi náhrady

škody za spôsobené zranenia následkom dopravnej nehody zavinenej poisteným prevádzkovateľom
žalovaného. V žalobe uviedla, že pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX utrpela ako chodkyňa ťažké
ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktorý jej nedal prednosť
pri prechádzaní cez priechod pre chodcov a narazil do nej prednou časťou motorového vozidla. Voči
vodičovi bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví. Za škodu na zdraví žalobkyni
zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na
základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427, § 428 a § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ

motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie u žalovaného, nároky žalobkyne na
náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný ustanovením §
15 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Žalobkyňa
v dôsledku úrazu utrpela zranenia, bola v ústavnom ošetrovaní od 05.12.2008 do 05.02.2009 a opätovne
od 30.04.2010 do 10.05.2010 a podstúpila rehabilitačné liečenie od 11.03.2009 do 30.04.2009. Na
základe lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 09.07.2009 bolo bolestné vyhodnotené na 1140 bodov,

čo s poukazom na hodnotu bodu 14,46 eur (určenú na rok 2008) predstavuje sumu 16.484,40 eur. Na
základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.08.2011 bolo
bolestné z dôvodu reoperácií hodnotené na 285 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1850
bodov, čo pri hodnote jedného bodu 15,38 eur (určenú na rok 2010) predstavuje za bolestné 4.383,30
eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia 28.453 eur.
(2) Písomným podaním zo dňa 07.12.2011 rozšírila žalobkyňa žalobu a uplatnila si ďalej zvýšenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniao50%sumou14.226,50eur,čoodôvodnilatým,ženásledkomúrazu

sa stala čiastočne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a natrvalo vylúčená z doterajšieho
a vzhľadom k jej veku aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Jej stav sa
po operáciách a rehabilitácii čiastočne ustálil s trvalými následkami ako obojstranné obmedzenie
pohybu bedrových kĺbov a obojstranné značné vybočenie a vbočenie kolien, pri chôdzi je odkázanána používanie dvoch nemeckých bariel, pri preprave, denných domácich prácach a hygienických
činnostiach je odkázaná na pomoc osobného asistenta. Sama zabezpečuje výchovu maloletého syna,
je výrazne obmedzená v možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení, osobných záľubách,

v kultúrnom vyžití a v športe, pričom žalobkyňa pred úrazom žila aktívnym životom, zúčastňovala sa
rôznych kultúrnych podujatí doma i v zahraničí, často chodila do divadla a na koncerty. Následkom
úrazu sa stala invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 80%. Ďalej si
žalobkyňauplatnilanáhradustratynazárobkupočaspracovnejneschopnostivovýške517,45eur.Nárok
odôvodnila tým, že následkom úrazu bola žalobkyňa práceneschopná od 06.12.2008 do 05.12.2009,

denný vymeriavací základ predstavoval 7,5928 eur, čo pri prvých troch dňoch práceneschopnosti
predstavuje 12,53 eur (55% denného vymeriavacieho základu 4,18 eur x 3 dni) a od 4. dňa 504,92 eur
(pri 25% denného vymeriavacieho základu 1,90 eur x 266 dní).
(3) Žalovanému bola žaloba doručená dňa 25.04.2012. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne
podaním zo dňa 15.05.2012 tým, že škodovú udalosť - dopravnú nehodu eviduje pod č. PU
6400914542, pre preskúmanie žalovaných nárokov je potrebné zabezpečenie odporných vyjadrení

lekárov. Prostredníctvom advokáta sa k veci vyjadril následne písomným podaním zo dňa 03.12.2012
tým, že doposiaľ nie je zrejmé, porušením koho povinnosti k dopravnej nehode došlo, voči poistenému
žalovaného je vedené trestné stíhanie, vinu si však nepriznáva, zo znaleckých posudkov, ktoré má
žalovaný k dispozícii nevyplýva, že k dopravnej nehode došlo zavinením - porušením povinnosti
poisteného žalovaného. Navrhol konanie prerušiť do skončenia trestného konania. Vzniesol námietku

premlčania s poukazom na to, že lekársky posudok za účelom náhrady za bolesť vo výške 16.484,40 eur
bolvypracovanýdňa09.07.2009akeďželekárskyposudokposudzujúcilekármávydať,lenčozdravotný
stav poškodeného možno považovať za ustálený, nie je teda sporné, že zdravotný stav žalobkyne bol
ustálený v júli 2009, s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula tak subjektívna
(dvojročná) premlčacia doba najneskôr dňa 10.07.2011 a žalobkyňa si nárok uplatnila žalobou na

súde po uplynutí premlčacej doby. K ostatným nárokom sa žalovaný vyjadril tým, že namieta ich
výšku vzhľadom na prehodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, k čomu predložil
vyjadrenie iného lekára k bodovému hodnoteniu. Nárok na náhradu straty na zárobku medzi nároky voči
poisťovateľovi nie je daný. K nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia poukázal žalovaný
na to, že žalobkyňa aj pred nehodou trpela závažnými zdravotnými problémami, za čiastočne invalidnú

bola uznaná už v roku 1991
a v roku 2004 jej bola priznaná invalidita s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55%.
(4) Uznesením č. k. 12C/226/2011-67 zo dňa 03.12.2012 tunajší súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/85/2012. Trestné konanie bolo
právoplatne ukončené dňa 23.06.2015 (právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa

23.06.2015).

(5) Po vykonanom dokazovaní tunajší súd (prvej inštancie) vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k.
12C/226/2011-169 dňa 04.04.2016, ktorým žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne odvolací (druhoinštančný) súd rozsudok tunajšieho súdu

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre nesprávny procesný postup podľa § 181 ods. 2 CSP a pri
vykonávaní dôkazu listinou.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a rozhodnutiami vydanými v trestnej veci a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(7) Žalobkyňa vo svojej výpovedi (dňa 17.12.2018) uviedla, že v čase pred úrazom sama vychovávala
vtedy 11-ročného syna. K úrazu došlo XX.XX.XXXX, keď prechádzala cez cestu zo smeru od C. G. G.
S. W. Z.. Úrazom sa všetko zmenilo, dovtedy sprevádzala syna na rôzne športové podujatia, korčuľoval,
trénoval bojové umenie, karate, chodili spolu plávať, lebo mala problémy s chrbticou. Po úraze bola

mesiace odkázaná na lôžko, až v apríli 2009 ju v Kováčovej vertikalizovali a učili chodiť. Následne
podstúpila rekonštrukčné zákroky pravého predkolenia, odstránili jej kovový materiál z ľavej nohy. Od
konca roku 2011 chodí o dvoch barlách a doma používa palicu. V súčasnosti nepracuje, do práce
predtým chodievala na bicykli alebo pešo. Do roku 2016 bola uznaná za invalidnú v plnom rozsahu,
neskôr sa jej stav čiastočne zlepšil, naďalej je však invalidná čiastočne. Chodila na rôzne kultúrne

podujatia organizované školou, v ktorej pracovala - do Budapešti, do Győru, teraz chodí, ak ju niekto
vezme. Od úrazu je obmedzená aj v domácich prácach, robí jej problémy preprava, nákupy. Vo všetkom
jej musí pomáhať rodina - syn, matka, sestra aj švagriná. Zúčastňovala sa športových akcií, mala rada
tanec. Chodili na festivaly po okolí, na výlety na bicykli, na plávanie, chodila so synom na ihrisko, malavtedy 36 rokov. V súčasnosti jej ostalo iba plávanie, ale potrebuje pomoc. Čo sa týka hygienických
úkonov, má problémy so strihaním nechtov. Čakajú ju ďalšie operačné zákroky ohľadne totálnej protézy
na bedrový kĺb, čo súvisí aj s jej ochorením z detstva, ale aj oboma kolennými kĺbmi, ktoré súvisia s

úrazom. Čo sa týka chôdze, pomalým tempom prejde možno 500 m, máva bolesti v oblasti panvy a
krížov, bedrových a členkových kĺbov, sú to bolesti nočné, kľudové, ale aj ostré, predtým ich nemávala. K
samotnej nehode uviedla, že sa to stalo, keď po práci robila nákupy na ceste domov a išla cez priechod
zo smeru od C. G. G., vždy chodí cez priechody vždy. Prvú časť prešla bez problémov a zastala na
ostrovčeku, v ruke mala dáždnik, zodvihla ho, nevidela nič a preto vošla na cestu. Zrazu ju zrazilo auto,

začula ešte ženský výkrik „veď vás zrazí auto!“. Prebrala sa ležiac na zadnej kapote auta, ktoré ju zrazilo
a kŕčovito držala anténu. Prišli hasiči, pýtali sa jej, ako sa dostala na kapotu, na čo reagovala tým, že
sem dopadla. Prebrala sa totiž na dopad na plech. Následne prišla sanitka. Tam bola najprv na oddelení
ARO (anestézie a intenzívnej medicíny), potom na oddelení intenzívnej starostlivosti a nakoniec na
traumatológii. V nemocnici bola do konca januára, potom som bola asi mesiac doma, odkázaná na lôžko,
plienkovaná, museli jej nosiť misu na toaletu. Na nohy sa postavila až v apríli 2009 v rehabilitačnom

ústave.

(8) Svedkyňa L. O. vypovedala, že so žalobkyňou boli sme kolegyne, obe pracovali v poisťovni, kde
sa zoznámili. Žalobkyňa chodievala von medzi ľudí aj so svojim vtedy malým dieťaťom. Chodili (so

svedkyňou) spolu na klzisko, na detské ihrisko minimálne jedenkrát týždenne a chodievali von aj
samy. Navštevovali kultúrne podujatia organizované Mestom Dunajská Streda minimálne raz mesačne.
Žalobkyňa pred úrazom pracovala v R. (R. X. Š.) na sekretariáte, vybavovala papiere, chodila do mesta
nakupovať lístky. Do práce zvykla chodiť na bicykli alebo peši. Chodievali na plaváreň alebo na termálne
kúpalisko v lete skoro každý deň, bicyklovali do Povody vzdialenej asi 3 km, ďalej navštevovali diskotéky

v Dunajskej Strede a okolí asi každý druhý týždeň. Rodinný život mala usporiadaný, žila so svojím synom
a matkou. V súčasnosti chodí o barlách, nemôže chodiť peši, potrebuje pomoc. Nebicykluje, ostalo jej
len plávanie. Od úrazu sa v meste nestretávajú, svedkyňa ju navštevuje len doma. S upratovaním jej
pomáhajú syn a jej matka - dôchodkyňa, tiež jej pomáha jej sestra aj s väčšími nákupmi.

(9) Svedkyňa C. U. vypovedala, že pracovala v R. V. F. 24 rokov. V roku 2006 sa prihlásila žalobkyňa,
ktorá jej vyhovovala a zapôsobila na ňu, preto ju prijala do zamestnania. Do nehody pracovala žalobkyňa
v škole dva roky a bola s ňou veľmi spokojná, nakoľko bola šikovná, pohotová, presná a po ľudskej
stránke vychádzala, aj s ostatnými kolegami - boli asi 30-členný kolektív, veľmi dobre. Okrem papierovej
práce chodievala aj von, keď bolo treba niečo niekomu zaniesť. Popri tom sa starala aj o svojho syna.

Nebolo na nej cítiť, že by mala problémy s chrbticou, vždy bola usmievavá a ochotná. Po úraze už
do práce následne nastúpiť nemohla, bola odkázaná na pomoc druhých, najmä svojej rodiny. Dovtedy
sa zaujímala a chodila aj na školské koncerty a výstavy. V súčasnosti opäť v rámci možností chodí
na tieto akcie, zaujíma sa o ne. Žalobkyňa je bojovníčka a večná optimistka. Pracovný pomer úradne
so žalobkyňou neukončili, ale vzhľadom k situácii, museli prijať novú sekretárku. Do práce chodila

žalobkyňa bicyklom alebo peši. Nerobila na plný úväzok, prichádzala okolo 12.30 h a pracovala do 16.30
h až 17.tej h. O syna sa starala príkladne, brávala ho na rôzne akcie, športové aktivity - najmä plávanie.

(10) Podľa lekárskeho posudku zo dňa 09.07.2009 spísaného s poukazom na zákon č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia MUDr. Ronaldom Suchým,

chirurgom (v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, a. s.) žalobkyňa bola v ústavnej starostlivosti
celkom 4 krát v období od 05.12.2008 (kedy došlo k poškodeniu na zdraví) do 30.04.2009 a liečenie
(rovnako aj pracovná neschopnosť) naďalej trvá, lekár vyhodnotil bolestné celkom dvanástimi položkami
na spolu 1140 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia nevyhodnotil s tým, že stav t. č. nie je
ustálenýaliečbapokračuje.Podľalekárskehoposudkuzodňa22.08.2011spísanéhoO..L.S.,primárom

chirurgického oddelenia (v Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, a. s.) bolo bolestné navýšené
štyrmi položkami o celkom 285 bodov so zdôvodnením - odstránenie osteomateriálu 3x - dňa 30.04.2010
a 21.06.2011, sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil lekár štyrmi položkami na celkom 1850
bodov - pre porušenie súvislosti panvového prstenca u žien do 45 rokov, obojstranné obmedzenie
pohybu bedrového kĺbu stredne ťažké, obojstranné značné vybočenie a vbočenie kolena a trvalé

následky po poranení mäkkého kolena - opätovné blokády.

(11) Zo správy ošetrujúceho lekára pri prepustení z chirurgického oddelenia (s presunom na
fyziatricko-rehabilitačné oddelenie) trpela žalobkyňa skoliózou chrbtice a vrodenou luxáciou coxy, podľaprepúšťacej správy z FRO zo dňa 05.02.2009 sa dvakrát podrobila operácii chrbtice pre skoliózu (v roku
1989 a v roku 1994 - podľa prepúšťacej správy NRC v Kováčovej).
(12) Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.06.2010 bol žalobkyni spätne od 05.12.2009 priznaný

invalidný dôchodok, od januára 2010 zvýšený na 280,30 eur mesačne. Podľa (k rozhodnutiu pripojenej)
lekárskejsprávyvystavenejSociálnoupoisťovňoudňa22.03.2010bolažalobkyňavjanuári2004uznaná
za čiastočne invalidnú v rozsahu poškodenia zdravotného stavu 55%, od decembra 2009 má uplynutím
podporného obdobia práceneschopnosti priznanú plnú invaliditu (pracovný potenciál je znížený viac ako
80%), s konštatovaním, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek

sústavné zamestnanie. Podľa správy trvala (dočasná) práceneschopnosť žalobkyne od 06.12.2008 do
04.12.2009.

(13) MUDr. Stanislav Mlynárik, chirurg súkromnej chirurgickej ambulancie v Ružomberku, na žiadosť
žalovaného prehodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a vystavil dňa 10.05.2012
lekársky posudok, v ktorom bolestné vyhodnotil na 1150 bodov s tým, že hodnotenie bolestného zo dňa

22.08.2011 nie je odôvodnené. Sťaženie spoločenského uplatnenia vyhodnotil na 1200 bodov.

(14) Zo záverov znaleckého posudku č. 96/2009 MUDr. Milana Zbořila vypracovaného dňa 10.08.2009
v trestnom konaní vyplýva, že poranenia žalobkyne (ako poškodenej) sa z lekárskeho hľadiska hodnotia
ako ťažké, zanechajú trvalé následky, ich rozsah sa zatiaľ nedá určiť, vznikli po strete chodkyne s

osobnýmmotorovýmvozidlom,rozsahporaneníplnezodpovedápopisumechanizmudopravnejnehody,
pričom poškodená po zrážke dopadla na vozovku. Výpočet bolestného MUDr. Suchým podľa znalca
zodpovedá platným predpisom, avšak nemusí byť konečný, nakoľko liečba ešte nie je ukončená.

(15) Dňa 03.05.2012 bola na vodiča motorového vozidla zúčastneného dopravnej nehody dňa

05.12.2008 podaná tunajšiemu súdu obžaloba pre skutok - v meste Dunajská Streda pri obchodnom
dome na ceste II. triedy s dvoma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy vodič
viedolosobnémotorovévozidlovľavomjazdnompruhuuvedenejcestysmeromdocentramesta,pričom
nedal prednosť jemu zľava cez priechod pre chodcov prechádzajúcej chodkyni - poškodenej (žalobkyni)
a narazil do nej prednou časťou vozidla, ktorá pri náraze a páde utrpela pomliaždenie hrudníka,

obojstrannú zlomeninu lonovej kosti a sedacej kosti, zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu pylonu
acetabula vpravo, atď. s dobou liečby najmenej 12 mesiacov. Tunajší súd v predmetnej trestnej veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2014, ktorým obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že súd nemal bezpečne a bezpochybne preukázané,
že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším

spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Súd mal, najmä s
poukazom na znalecký posudok súdneho znalca z odboru dopravy, za preukázané, že poškodená
vytvorila obžalovanému náhlu prekážku, pričom obžalovaný predmetnej nehode zabrániť nemohol.
Poškodená dvoma rukami držala svoj dáždnik pred sebou, keďže fúkal silný vietor a preto nevidela
prichádzajúce motorové vozidlo obžalovaného, čo vyplýva aj z jej výpovede, poškodená sa zastavila

na ostrovčeku a vodič nemohol predpokladať, že poškodená sa pohne a chce prebehnúť na druhú
stranu vozovky. Odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol. V uznesení zo dňa 23.06.2015
okrem iného uviedol, že rozhodujúcim sa javí byť znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy,
ktorý vypracoval dve alternatívy o priebehu dopravnej nehody. V prípade prvej alternatívy k zraneniu
poškodenej vozidlom obžalovaného došlo na priechode pre chodcov, v prípade druhej alternatívy k

zrážke motorového vozidla s poškodenou došlo za priechodom pre chodcov, tu znalec pracoval s dvoma
verziami - založenými na dvoch rozdielnych miestach zrážky. V prípade alternatívy, že k dopravnej
nehode došlo na priechode pre chodcov znalec dospel k záveru, že spôsob jazdy obžalovaného bol po
technickej stránke nesprávny, keď nedal prednosť poškodenej prechádzajúcej cez cestu po priechode
pre chodcov a technika a spôsob prechádzania cesty poškodenou bola správna. V prípade druhej

alternatívy bol spôsob prekonávania cesty zo strany poškodenej z technickej stránky nesprávny v
oboch jej verziách. Obžalovaný by dopravnej nehode nevedel zabrániť, nakoľko nemohol vedieť, že
poškodená stojaca na okraji cesty začne prechádzať cez cestu v tesnej blízkosti vozidla a svojím
pohybom obžalovanému vytvorila náhlu prekážku. Poškodená by vedela zabrániť dopravnej nehode
tým, že mala dať prednosť vozidlu idúcemu po ceste, nakoľko cestu prechádzala mimo vyznačený

priechod. Okresný súd vychádzal z priaznivejšej alternatívy v prospech obžalovaného v tom smere,
že z troch alternatív, ktoré v zásade znalecký posudok spracovával, v dvoch prípadoch sa javí byť
pravdepodobné, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla nemohol dopravnej nehode zabrániť
vzhľadom na nesprávnu techniku chôdze poškodenej. Z rozhodnutia vyplýva výpoveď žalobkyneako poškodenej tak, že prechádzala v smere od parkoviska obchodného domu C. W. P. G., prešla
dvojprúdovú cestu v smere z mesta na B., zastavila sa na ostrovčeku, v ruke mala dáždnik, ktorý
držala aj druhou rukou, na ktorej jej visela aj nákupná taška, fúkal silný vietor a od dáždnika nevidela

prichádzajúce motorové vozidlo od žalovaného (od smeru, odkiaľ fúkal silný vietor, teda od smeru
prichádzajúceho motorového vozidla obžalovaného, mala zakrytý výhľad dáždnikom). Svedok - chodec
idúci rovnakým smerom ako poškodená žalobkyňa, pred sebou na priechode pre chodcov nikoho
nevidel, naraz počul veľký buchot z ľavej strany.

(16) Zo znaleckého posudku č. 31/2009 vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy Ing.
Gabrielom Belobradom vyplýva - z citácie výpovede obžalovaného, že bola silná premávka, pred ním
aj za ním išlo viac vozidiel, bola tma, silno pršalo, fúkal silný vietor, vozidlom jazdil rýchlosťou 40 až 50
kilometrov za hodinu, asi 1 až 1,5 metra pred priechodom pre chodcov zaregistroval osobu s dáždnikom,
ktorá mala vyvrátený dáždnik, keď bolo vozidlo vzdialené od nej 5 až 6 metrov, vstúpila do jazdnej dráhy
a vodič stretu zabrániť nevedel. Vozidlom po zrážke nepohol. Vozidlo pred nehodou bolo v dobrom

technickom stave, na brzdách ani na riadení nezistil žiadne závady. Poškodená žalobkyňa mala vo svojej
výpovedi uviesť, že v pravej ruke držala dáždnik, pretože z tej strany fúkal vietor, zbadala, že z pravej
strany prichádzalo osobné motorové vozidlo, ktoré do nej v následnom momente už aj narazilo. Svedok
- náhodný chodec idúci v rovnakom smere ako poškodená, vypovedal, že bol od priechodu pre chodcov
vo vzdialenosti asi 11 metrov, v tom čase na priechode pre chodcov, ani na chodníku nevidel nikoho,

keď pokračoval v ceste smerom k priechodu pre chodcov a bol skoro na chodníku, začul tresk alebo
buchot a vtedy uvidel v ľavom jazdnom pruhu dvojprúdovej cesty smerom do centra mesta, že niekoho
zrazilo vozidlo, miesto zrážky nebolo na priechode pre chodcov, asi 5 až 6 metrov za priechodom pre
chodcov smerom do mesta. Znalec nehodový dej riešil v dvoch alternatívach, pri prvej sa držal výpovede
poškodenej, pri druhej sa pridržiaval výpovedí vodiča a dvoch svedkov. Zo znaleckého posudku vyplýva,

že v oboch prípadoch posudzovaných alternatív mohla žalobkyňa zabrániť dopravnej nehode, v prípade
prvej alternatívy tým spôsobom, že by ostala stáť a nechala prejsť vozidlo, i keď mala prednosť, v
prípade druhej alternatívy spôsobom, že keď prechádzala cestu mimo prechod pre chodcov, mala dať
prednosť vozidlu idúce mu po ceste, nakoľko cez cestu prechádzala mimo vyznačený priechod pre
chodcov, vdanomprípadechodkyňasvojímpohybomvytvorilavodičovivozidlánáhluprekážku.Znalec

skonštatoval, že priebeh nehodového deja podľa prvej alternatívy je po technickej stránke neprijateľný,
nakoľko nekorešponduje so skutočným priebehom nehodového deja, k dopravnej nehode došlo
tým spôsobom, že žalobkyňa prechádzala cez cestu mimo vyznačený priechod pre chodcov a nedala
prednosť osobnému motorovému vozidlu.
(17) Žalobkyňa na žalobe napriek výsledku trestného konania naďalej trvala s poukazom na to, že

obžalovanémuvtrestnomkonanívzmysletrestnoprávnejzásadypochybnostívprospechobžalovaného
(in dubio pro reo) nebolo síce jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie
dopravnej nehody, napriek tomu je tu objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla,
ktorým bola škoda na zdraví žalobkyni spôsobená, nesporná v zmysle § 427 ods. 1 a § 428 Občianskeho
zákonníka. Pri zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka sa

predpokladá bez ohľadu na to, či ku škode došlo okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného
prostriedku alebo nie. Pokiaľ v trestnom konaní bola súdom aplikovaná zásada „in dubio pro reo“, v
civilnom konaní sa má použiť princíp pochybností v prospech poškodeného „in dubio pro mitius“.

(18) Žalovaný k veci uviedol (písomným podaním), že šetrenie predmetnej poistnej udalosti ukončil

bez poskytnutia poistného plnenia. Nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne v súvislosti s aplikáciou
§ 427 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z dikcie zákona vyplýva, že musí ísť o škodu, ktorá
bola vyvolaná osobitnou povahou vlastnou prevádzke dopravných prostriedkov. Podmienkou vzniku
zodpovednostiprevádzateľadopravnéhoprostriedkupodľa§427Občianskehozákonníkajespôsobenie
škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s ňou súvisia

(konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu a pod.). Základnou podmienkou tohto druhu zodpovednosti
je, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky, táto zodpovednosť neprichádza do
úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou
prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú skutočnosti objektívne spôsobilé
vyvolať škodu a súvisiace s prevádzkou dopravných prostriedkov a nie prípady, keď škoda bola síce

spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale už
nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla síce v súvislosti s jeho prevádzkou, ale
nebola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. Poukázal na to, že práve žalobkyňa vytvorilavodičovi vozidla náhlu prekážku a škoda nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

(19) Predmetom konania bola náhrada škody na zdraví spočívajúca v uplatnení náhrady bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrada mzdy počas práceneschopnosti (spolu 64.064,65 eur).

(20) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

(21) Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(22) Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 441
Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

(23) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v §§ 427
až 431 Obč. zák. je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou

škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru
pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom

ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú
často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové
vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna
zodpovednosť. (Občiansky zákonník, komentár)
Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné.

Prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za takto spôsobenú škodu ako škodu odvodzujúcu svoj
pôvod z prevádzky. (R 9/1972)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa
ustanovenia § 427 OZ iba vtedy, keď je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, a nie teda vtedy, keď bola porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou

dopravného prostriedku spôsobená škoda nevyvolaná povahou tejto prevádzky. (R 20/1975)
Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu zodpovednosti prevádzkovateľa
za škodu, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods.
1 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ). (R 80/1970)

(24) Žalobkyňa cestou advokáta uviedla, že nárok si uplatňuje podľa § 427 Obč. zák., podľa ktorého
ustanovenia prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Účelom ustanovenia je vo zvýšenej miere chrániť osoby, ktorým bola škoda spôsobená
alebo vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Poukázala na to, že z prevádzky
motorového vozidla vyplýva pre okolitý svet špecifický zdroj zvýšeného nebezpečenstva vzniku

škody, toto riziko súvisí s činnosťou a pohybom motorového vozidla a tomuto riziku nemožno úplne
čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru, udržiavaním dopravného prostriedku v stave
spôsobilom na riadne užívanie, ani spôsobom užívania. Osobitná prevádzka vozidla je charakterizovaná
špecifickými okolnosťami prevádzky - pohyb vozidla, rýchlosť vozidla, jeho konštrukcia, sila a energia,
ktorým sa vozidlo pohybuje. Podľa nej došlo k naplneniu všetkých troch obligatórnych predpokladov,

vrátane príčinnej súvislosti medzi osobitnou prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody na zdraví
žalobkyne. Zranenia, ktoré žalobkyni vznikli pri dopravnej nehode, boli vyvolané práve špecifickými
okolnosťami osobitnej prevádzky motorového vozidla v dôsledku jeho rýchlosti, sily a energie, ktorú
toto vozidlo v danom momente vyvinulo. Vodič motorového vozidla bol oslobodený spod obžaloby lenv dôsledku toho, že v danom prípade existovali pochybnosti o jeho trestnej zodpovednosti. Rýchlosť
vozidla však primeraná nebola, nakoľko vodič sa pohyboval v mieste, kde bol vyznačený priechod
pre chodcov medzi dvoma nákupnými centrami, dané miesto bolo veľmi frekventované z hľadiska

prechádzania chodcov, pričom v inkriminovanom čase bolo nepriaznivé počasie, ktorá situácia si v
danom mieste vyžadovala od vodiča vozidla vyššiu mieru opatrnosti a zníženie rýchlosti motorového
vozidla. V danom prípade sú splnené predpoklady objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a na druhej strane doteraz neboli ani v tomto konaní, ani v trestnom
konanípreukázanéskutočnosti,žeškodesanedalozabrániťaniprivynaloženívšetkéhomožnéhoúsilia.

V konečnom návrhu dňa 11.02.2019 doplnila, že v čase úrazu stála na priechode pre chodcov, pričom
však vzhľadom na objektívnu zodpovednosť nie je potrebné zavinenie skúmať. Znalecký posudok (Ing.
Belobrada) skúmal viacero alternatív a z pohľadu chráneného postavenia poškodenej je potrebné vziať
do úvahy alternatívu znejúcu v jej prospech. Navrhla žalobe vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu
trov konania.

(25) Žalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní jednoznačne
vyplýva, že práve žalobkyňa spôsobila náhlu prekážku pri predmetnej dopravnej nehode, pričom vodič
nemohol predmetnej nehode zabrániť. Predpokladom pre použitie ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka so zreteľom na ustanovenie § 764 Občianskeho zákonníka je to, že škoda bola vyvolaná
osobitnou prevádzkou vozidla. V konečnom návrhu dňa 11.02.2019 poukázal na to, že znalec v posudku

uviedol, že priebeh nehodového deja podľa tvrdenia žalobkyne je neprijateľný. Žalobkyňa vytvorila
vodičovi náhlu prekážku a vodič nemohol nehode zabrániť. Poukázal tiež na ním vznesenú námietku
premlčania. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

(26) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne,

nárok žalobkyne nebol súdu preukázaný. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu pri
aplikácii ustanovenia § 427 Obč. zák. sú 1. osobitná povaha prevádzky, 2. existencia škody, 3. príčinná
súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky a škodou. V konaní nebola preukázaná zlá technika
jazdy vodiča, ani technická závada vozidla. V danom prípade právny základ nároku nie je daný, nebol
preukázaný dôvod aplikácie § 427 Občianskeho zákonníka, keďže s poukazom na závery znaleckého

posudku znalca z odboru cestnej dopravy vypracovaného v trestnom konaní bolo preukázané práve
zavinenie poškodenej, ktorá mala možnosť v oboch znalcom skúmaných alternatívnych prípadoch
nehode zabrániť. Citované ustanovenie § 441 Obč. zák. zase zakladá rozdelenie vzniknutej škody medzi
poškodeného a ostatné zodpovedné subjekty, v danom prípade medzi žalobkyňu a vodiča motorového
vozidla, tu bolo potrebné posúdiť, v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených podieľal na vzniku škody

a v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody, možno pričítať poškodenej žalobkyni a
vodičovi. V trestnom konaní vypovedali dvaja svedkovia, z toho jeden absolútne nezaujatý chodec,
ktorí dosvedčili, že žalobkyňa prechádzala mimo priechodu pre chodcov, takto uzavrel nehodový dej
aj znalec. Rovnako aj žalobkyňa potvrdila, že pri prechádzaní cez cestu sa postavila na ostrovček
(nachádzajúcisavstredecestymedzicestnýmipásmi),avšakpriechodprechodcovdelenýostrovčekom

nie je, čím podporila tvrdenia svedkov, že prechádzala mimo priechodu. Podľa záverov znalca nemohol
v takom prípade vodič nehode zabrániť, práve žalobkyňa mu vytvorila náhlu prekážku, nebolo zistené
a preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany vodiča, preto mu nebolo možné pričítať žiadnu
mieru zodpovednosti na spôsobenej škode a preto nebol dôvod zaviazať „jeho“ poisťovňu na peňažné
plnenie na náhrade škody. Poveternostná situácia v čase dopravnej nehody si vyžadovala vyššiu mieru

opatrnosti, ale na oboch stranách, nielen od vodiča, ale aj od žalobkyne ako chodca, ktorá bola takisto
účastníkom cestnej premávky. Zároveň tu súd poukazuje na povinnosť prevencie uloženú ustanovením
§ 415 Obč. zák., teda povinnosť predchádzať škode, vzťahujúcu sa rovnako na obe strany, nielen vodiča,
ale aj chodca.

(27) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(28) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobkyni v plnom
rozsahu.(29) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).