Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206345
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619206345.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu E. X., V.. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX
XX T.Š. V. L., zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Štefánikovo nám. 13, 052 01 Spišská
Nová Ves, proti žalovanej F. P., I.. P., V.. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.. M. XXXX/XX, XXX XX T. V. L.,
o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd v y d á v a zabezpečovacie opatrenie v znení:

I. Zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová
Ves, katastrálne územie Spišská Nová Ves ako:
- stavba - O.Á. A., T.. Č.. XXXX, T. V. Y. Q.-A. XXXX,
- stavba - I. Y. O. A., P. T.. Č., T.J. V. Y. Q.- A. XXXX,

- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. N. L. XXX R.X,
- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. Y. D. V. N. L. XXX R.X,
- parcela Q.-A. XXXX, E. Y.: O. Y. D. V. N. L. XX R.2,
všetky vo výlučnom vlastníctve žalovanej v podiele 1/1 k celku, v prospech žalobcu, za účelom
zabezpečenia jeho pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2019 vo výške 60 000 eur s

príslušenstvom.

II. Žalobca je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo
veci samej.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom, doručeným súdu 22. 10. 2019, domáhal sa zriadenia záložného práva vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení v znení: „Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny
odbor, okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves, katastrálne územie Spišská Nová Ves ako:
- stavba - O. A., T.. Č.. XXXX, T. V. Y. Q.-A. XXXX,
- stavba - I. Y. O. A., P. T.. Č.., T. V. Y. Q.- A. XXXX,

- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. N. L. XXX R.X,
- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. Y. D. V. N. L. XXX R.X,
- parcela Q.-A. XXXX, E. Y.: O. Y. D. V. N. L. XX R.X, všetky vo výlučnom vlastníctve žalovanej v podiele
1/1 k celku, v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 17.
06. 2019 vo výške 60 000 eur s príslušenstvom.
Žalobca je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo

veci samej.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu“.2. Návrh odôvodnil tým, že ako kupujúci, uzavrel so žalovanou ako predávajúcou, dňa 17. 06. 2019
Kúpnu zmluvu (ďalej len "kúpna zmluva"), ktorú autorizovala podľa § 1a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.

z. o advokácii J.. Ľ. P. L., advokátka, sídlom O. XX, T. V. L., Č.. T. XXXX.

3. Predmetom kúpnej zmluvy bolo zo strany žalovanej previesť na žalobcu vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová
Ves, katastrálny odbor, pre okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves, katastrálne územie

Spišská Nová Ves ako:
- stavba, T.. Č.. XXXX (O. A.), T. V. Y. Q.-A. XXXX,
- stavba - I. Y. O. A., P. T.. Č.., T. V. Y. Q.-A. XXXX,
- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. N. L. XXX R.X,
- parcela Q.-A. XXXX/XX, E. Y.: O. Y. D. V. N. L. XXX R.X
- parcela Q.-A. XXXX, E. Y.: O. Y. D. V.E. N. L. XX R.X (ďalej ako "predmet kúpy"), za ktoré bol žalobca

povinný v zmysle Článku V. bod 1. kúpnej zmluvy žalovanej uhradiť kúpnu cenu 65 000 eur.

4. V zmysle ustanovenia Článku V. bod 2. kúpnej zmluvy, aj s poukazom na Čl. VI "Ťarchy" kúpnej
zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na platení kúpnej ceny nasledovne:
a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 15 000 eur bola žalobcom uhradená ako preddavok dňa 13. 06. 2019

v hotovosti k rukám žalovanej, ktorých prevzatie žalovaná potvrdila podpisom na kúpnej zmluve,
b) druhá časť kúpnej ceny vo výške 15 000 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia bezúročnej pôžičky predávajúceho ako dlžníka
zo dňa 10. 05. 2019,
c) tretia časť kúpnej ceny vo výške 5,50 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet S. T.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia pohľadávky voči VÚB banke a.s.,
d) štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 5.983,89 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia pohľadávky voči VÚB banke a.s.,
e) piata časť kúpnej ceny vo výške 406,97 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
súdneho exekútora J.. Y. R. - S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia exekučnej veci

F. XXXXXX,
f) šiesta časť kúpnej ceny vo výške 317,66 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
súdneho exekútora R.. L. A. - S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia exekučnej veci
F. XXXX/XXXX,
g) siedma časť kúpnej ceny vo výške 361,62 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet

súdneho exekútora J.. Y. Q. - S. T. XXXXXXXXXXXX XXXXXXXX z titulu vyplatenia exekučnej veci
F.h) ôsma časť kúpnej ceny vo výške 376,11 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
súdneho exekútora J.. S. K. - S. T. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX z titulu vyplatenia exekučnej veci F.,
i) deviata časť kúpnej ceny vo výške 5.524,50 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
súdneho exekútora J.. R. Q. - IP. z titulu vyplatenia exekučnej veci F.

j) desiata časť kúpnej ceny vo výške 7.689,46 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet
súdneho exekútora J.. R. Q. - S. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z titulu vyplatenia exekučnej veci
F. XXXX/XX,
k) jedenásta časť kúpnej ceny vo výške 9.339,79 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy na
účet predávajúceho, uvedený v záhlaví kúpnej zmluvy,

l) dvanásta časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur bude uhradená do 3 dní odo dňa odovzdania predmetu
kúpy kupujúcemu, a to na účet predávajúceho uvedeného v záhlaví kúpnej zmluvy.

5.Vzhľadomnapočettiarch,spočívajúcichvčaseuzavretiakúpnejzmluvynapredmetekúpy,evidované
v časti C predmetného listu vlastníctva, ktoré sú zároveň špecifikované v Článku VI kúpnej zmluvy, sa

žalobca dohodol so žalovanou, že dlhy spočívajúce v týchto ťarchách vyplatí za žalovanú. O tom, že
všetky ťarchy žalobca vyplatil podľa dohody so žalovanou, svedčí aktuálny list vlastníctva, kde v časti
C, okrem práva prechodu, nie je evidovaná žiadna iná ťarcha.

6. Kúpna zmluva bola na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor registrovaná pod číslom

L. a vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu povolený dňa 09. 07. 2019.

7. Z dikcie zmluvy a priložených dokladov o jednotlivých úhradách kúpnej ceny žalobcom vyplýva, že
si splnil svoje povinnosti ohľadne splatenia kúpnej ceny, no žalovaná predmet kúpy do dnešného dňažalobcovi riadne neodovzdala, ani nevrátila žalobcovi vyplatenú kúpnu cenu. Žalobca svoje tvrdenie
preukázal pripojenou kúpnou zmluvou zo dňa 17. 06. 2019, úhradou kúpnej ceny, listom vlastníctva č.
XXXX ku dňu 16. 10. 2019.

8.Listomzodňa05.08.2019,adresovalažalovanáprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynežalobcovi
odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobca s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, reagoval na odstúpenie dňa
26. 08. 2019 a zaslal právnej zástupkyni žalovanej svoje zamietavé stanovisko a súčasne listom zo dňa
26. 08. 2019 vyzval žalovanú, aby predmet kúpy odovzdala a vypratala v zmysle kúpnej zmluvy.

9. Kupujúci odstúpenie od kúpnej zmluvy neakceptoval a považuje ho za irelevantné, pretože svoje
povinnosti, plynúce mu z kúpnej zmluvy riadne splnil, čo preukázal dokladmi o úhradách kúpnej ceny.
Poukazujenaskutočnosť,žekúpnazmluvabolaautorizovanáadvokátomapripojilodstúpenieodkúpnej
zmluvy žalovanou zo dňa 05. 08. 2019, Odstúpenie od kúpnej zmluvy - stanoviskom žalobcu zo dňa 26.
08. 2019, výzvou na odovzdanie predmetu kúpy a vypratanie zo dňa 26. 08. 2019.

10. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslala dňa 08. 08. 2019 Okresnému úradu
Spišská Nová Ves, katastrálny odbor „Návrh na zápis záznamom - odstúpenie od zmluvy“, ktorý záznam
vykonal, avšak nepostupoval podľa § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností,
z dikcie ktorého plynie, že: „Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na

vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho
prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti“.

11. Okresný úrad nielenže navrhovaný zápis záznamom, doručený žalovanou neoznámil žalobcovi,
ale navyše nerešpektoval ani ustanovenie § 37 zákona o katastri, v zmysle ktorého: „Okresný úrad
oznámitýmosobám,ktorýchprávoknehnuteľnostibolozápisomdotknuté,ževykonalazápisdokatastra
záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra“.

12.Žalobcasaovykonanomzázname,ktorýmpríslušnýokresnýúradobnovilvlastníckeprávožalovanej
k predmetu prevodu dozvedel z vyšetrovacieho spisu, nakoľko žalovaná podala na žalobcu trestné
oznámenie. Na základe uvedeného postupu Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor,
ktorý žalobca nepovažuje za správny, podal žalobca dňa 22. 10. 2019 tomuto správnemu orgánu „Návrh
na opravu chyby v katastrálnom operáte“.

Dôkaz: Návrh žalovanej na KN na zápis odstúpenia od zmluvy záznamom dňa 08. 08. 2019, Návrh na
opravu chyby v KO zo dňa 22. 10. 2019, doručenka k Návrhu na opravu chyby v KO zo dňa 22. 10. 2019 .

13. Žalobca sa konaním žalovanej ocitol v bezvýchodiskovej situácii, kedy mu bolo nesprávnym
postupom správneho orgánu odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnosti, za ktoré zaplatil žalovanej v

zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaná však od zmluvy odstúpila, no doposiaľ uhradenú kúpnu cenu žalobcovi
nevrátila. Z tohto dôvodu je žalobca nútený svoj peňažný nárok vymáhať súdnou cestou, ale prioritne
podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže zo správania žalovanej možno očakávať
kroky, ktoré môžu žalobcu ešte viac poškodiť.
Na základe uvedeného žalobca potrebuje rýchlu a účinnú súdnu ochranu ešte pred začatím konania

vo veci samej, preto žiada zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovanej.
Poukazuje na zlú finančnú disciplínu žalovanej, ktorá má tendenciu zadlžovať sa a zaťažovať svoje
nehnuteľnosti, čoho dôkazom bolo množstvo tiarch na predmetnom liste vlastníctva. Žalobca poukazuje
aj na verejne dostupný register dlžníkov Sociálnej poisťovne, v ktorom je žalovaná evidovaná s dlhom

voči tejto inštitúcii ku dňu 16. 10. 2019 vo výške 7.687,57 eur. Žalobca sa tiež obáva využitia možnosti
žalovanou požiadať o oddlženie formou osobného bankrotu.
Dôkaz: Zoznam dlžníkov Sociálne poisťovne ku dňu 16.10.2019

14. Obavy žalobcu plynú aj z možnosti žalovanej previesť dotknutú nehnuteľnosť na tretiu osobu, ktorá

je v prípade jej dobromyseľného nadobudnutia chránená, čím by žalobca nemal už reálnu možnosť
domôcť sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo peňažného uspokojenia.
Záložné právo v prospech žalobcu slúži na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej na
zaplatenie sumy vo výške 60.000 eur z titulu odstúpenia od zmluvy žalovanou z dôvodu údajnýchpochybností o úhrade prvej a druhej časti kúpnej ceny, ktoré pri podpise autorizovanej kúpnej zmluvy
nespochybňovala a súčasne nevrátenia uhradenej kúpnej ceny žalobcovi.
Dôvodom je konanie žalovanej, ktoré smeruje k zaťažovaniu majetku, čím je daná obava, že žalovaná

bude aj naďalej s týmito nehnuteľnosťami nakladať tak, že ich zaťaží alebo scudzí a tým sťaží alebo
úplne znemožní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.
Žalobca preukázal ďalší dlh žalovanej, a to dlh voči Sociálnej poisťovni, a je podľa neho len otázkou
času, kedy dôjde k jeho výkonu. Žalobca je názoru, že žalovaná môže mať dlhov oveľa viac ako vie
preukázať.

15. Žalovaná ku dňu podania návrhu dlžnú sumu neuhradila, nenavrhla ani čiastočné uhradenie
zaplatenej kúpnej ceny, ale najmä vzhľadom na jej účelové konanie, keď zvrátila povolený vklad a od
zmluvy odstúpila až potom, čo boli zaplatené všetky jej dlhy zabezpečené záložnými právami a boli
podané návrhy na ich výmaz, má obavu, že vymoženie jeho nároku bude znemožnené.
Žalobca predpokladá úmysel žalovanej scudziť nehnuteľnosť, zbavenú všetkých záložných práv

za lepšiu cenu. Má dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, preto na zabezpečenie jeho
peňažných pohľadávok je nevyhnutné zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovanej navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pričom záložné právo nebude žiadnym spôsobom
obmedzovať žalovanú v užívacom práve nehnuteľností a nebude jej ním spôsobená žiadna iná ujma.

16. Podľa § 151a zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

18. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

19. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

20. Podľa § 151 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor

vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné
právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich
oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu,

ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo
nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

21. Podľa § 343 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.23. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

28. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či žalobca dôvody
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej
ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne
presvedčivé. Zabezpečovacie opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého
tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň

základné skutočnosti o osobách strán, potrebe zabezpečovacieho opatrenia a musí existovať obava,
že exekúcia bude ohrozená.
Súd zabezpečovacím opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že
jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné.

Zabezpečovacie opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania
vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom konaní viazaný a môže
rozhodnúť aj inak.

29. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd vždy rieši pomer

dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda uviesť, že zabezpečovacie opatrenie nie je konečným

rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán podmienkou
pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je
nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo osvedčenie o tom, že bude exekúcia
ohrozená. Taktiež musí byť osvedčené, že budúca exekúcia môže byť v budúcnosti zmarená a zriadenie
zabezpečovacieho práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku.

31. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že ho možno nariadiť len na
návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava
z budúceho zmarenia exekúcie.

32. Žalobca dôvodne navrhol zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej na základe vyššie uvedenej argumentácie. Bolo
tiež preukázané, že žalovaná disponuje spôsobilým predmetom záložného práva a to nehnuteľnosťami,ktoré má vo výlučnom vlastníctve. Súd preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovel.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko ma plný úspech v spore.

39. Vzhľadomktomu,žerozhodnutieotrováchkonaniapriznávajúceichnáhradumusíbyťvykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti.

40. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( § 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 v spojení s § 344 CSP).