Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205659
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313205659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XX, o zaplatenie 372,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 2. novembra 2016, č. k. 7C/222/2013-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 02. 11. 2016, č. k. 7C/222/2013-95, zamietol žalobu a žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/
Občianskehozákonníka,§2písm.b/,§3ods.1,2,§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobou doručenou súdu dňa 28. 03. 2013 sa
žalobca domáhal uplatnenia pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 26. 05. 2009 na zmenkovú sumu 372,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23. 09. 2009. Zdôraznil, že indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, a preto žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 372,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne, 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 04. 07. 2013, č. k. 25Ncb/41/2013-25 rozhodol tak, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd
Levice.Súdvovecirozhodolrozsudkomzodňa29.01.2015,č.k.7C/222/2013-40tak,žepodanúžalobu
zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti
tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ako aj podaním zo dňa 21. 12. 2015 podal

čiastočné späťvzatie žaloby a s ním súvisiacej zmeny petitu. Domáhal sa priznania zmenkového úroku
len v časti 0,06 % denne a zobral späť žalobu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 20. 07. 2016, č. k. 5Co/703/2015-70 nepripustil
čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a napadnutý rozsudoksúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie je povinný
sa zaoberať tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu, nariadiť pojednávanie a
vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so zmenkou, so zmluvou spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., a exekučným spisom, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie.

4. Ďalej súd poukázal na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015. Vychádzajúc z
čl. 5 ods. 1 nariadenia, ktoré nariadenie pojednávania nevylučuje, súd nariadil vo veci pojednávanie.

Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a nemali
námietky s tým, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez ich účasti, teda nežiadali, aby súd odročil
pojednávanie z dôvodu ich neprítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti
žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že potreboval peniaze, avšak
v ten deň ho aj okradli, a preto nemal z čoho splácať. Ohľadom zmenky uviedol, že vedel, že ju podpísal,
avšak nevedel, čo je zmenka, nevedel to vtedy a nevie to ani teraz. Všetko prebehlo tak narýchlo, ani

sa ho nepýtali, že či pracuje, len chceli trvalý pobyt z obce a dali mu peniaze na ruku.

5. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 26. 05. 2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ
so žalovaným na predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 200,- eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok

vo výške 160,- eur, spolu 360,- eur v 9 mesačných splátkach po 40,- eur počnúc dňom 18. 06. 2009.
V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná RPMN. Žalovaný podpisom v
osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve
o úvere v ten istý deň. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky v znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z
takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne

uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zo zmenky
vystavenej žalovaným dňa 26. 05. 2009 na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., vyplýva, že do zmenky bola

vpísaná suma 372,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23. 09. 2009. Zmenka bola splatná pri
predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. V ľavom dolnom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy XXXXXXX. Zároveň
zo zmenky vyplýva, že bola prevedená rubopisom na žalobcu. Z exekučného spisu Okresného súdu
Levice pod sp. zn. 7Er/403/2010 súd zistil, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol a odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Vzhľadom k bodu 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu
čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia
zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola

vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 4371627, pričom bola vystavená
v súlade s bodom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj
iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami). Vo všeobecnosti môže mať zmenka
vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo

zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia
funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola
v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011. S poukazom na
uvedené súd zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím

spotrebiteľského úveru žalovanému, považoval len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a
nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného.6. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
zo zmluvy o úvere, a preto súd v prvom rade skúmal platnosť zmluvy. Ustálil, že zmluva o

úvere č. 4371627 je spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej mal za preukázané, že v danom prípade ide
o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to aj napriek tomu, že v
zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon zamestnania“, pretože žalobca, ako ani
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., v exekučnom konaní nepreukázali opak. Po preskúmaní celej
zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je

koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň je celá
zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len
povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak aj
zmenka bola vyplnená, nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a tiež nie je možné na základe
takto vyplnenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Ak by zmluva o úvere bola platná,
právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť

všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola so žalovaným individuálne dohodnutá, a preto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná. Na
uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere použitie zmenky pri
spotrebiteľských úveroch nebolo vylúčené. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z § 53 ods. 4
písm. k) OZ, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak za nesplnenie záväzku pripúšťa

možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne)
ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Rovnako tak rigídna aplikácia § 17 zákona č. 191/1950
Zb. v znení účinnom do 23. 12. 2015 by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom
možnomdomáhanísaochranysvojichpráv,apretoideoneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.
l) OZ. Prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné

bremeno na spotrebiteľa. S poukazom na uvedené je potrebné ustáliť, že celá dohoda o vypĺňacom
práve blankozmeniek je neplatná, a preto nemohlo vzniknúť pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie
blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a
povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu.
7. Súd poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výkon práva žalobcu je v rozpore s

dobrými mravmi podľa § 3 OZ, ako aj so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do
31. 12. 2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Veriteľ smel podľa
zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne

vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. V tomto prípade právny predchodca navrhovateľa zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval

a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu, teda bola vystavená
v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, súd dospel k záveru nielen o neplatnosti zmluvy o úvere,
ale aj o neplatnosti dohody o vypĺňacom práve a taktiež o nemožnosti predloženia zmenky ako

zabezpečovacieho inštitútu, preto ani žalobca, ktorý zmenku nadobudol rubopisom, nemohol sa na
základe nej domáhať vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom, a preto súd žalobu zamietol.10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania, pretože mal za preukázané, že žalovaný mal úspech v celom rozsahu. V zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd však nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným uznesením,

pretože žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo
strany žalovaného neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z

dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu

na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere

ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

13. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak

môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia

vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch aže tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

14. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne

po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol,žesargumentmiuvedenýmivpodanom

odvolaní nesúhlasí.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si

povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia zmenkovej sumy
s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovaným, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
"nariadenie").

18. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly

a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch,
bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1
nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ

vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť

formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo
vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje k
záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár
žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z

článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S
ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu
všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu
preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať

s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo veci
môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho
činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotižnevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti,
ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej
strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym

nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

19. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovaným podľa
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru o
jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá

je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.

20. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 459 OZ, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

21. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.

1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Pojem "vhodná ochrana" spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje

znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj
povinnosťvnútroštátnychsúdovexoffoskúmaťnekalosťzmluvnýchpodmienok.Vprípadezáveru,žepri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej,

išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo
zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa
nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto

smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami
je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno
znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia

hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež
vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie vskutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy
nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

22. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák. č.

258/2001 Z. z.).

23. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že v čase uzavretia
úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z.
cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od

dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a
bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne
ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom
a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o

zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretože
keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka,

a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.

24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne právne

posúdil. Keďže odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancieakovyčerpávajúcimapresvedčivým,využijúcpostuppodľa§387ods.2CSPsaobmedzujelen
na skonštatovanie jeho správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody duplicitne opakovať
nebude.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len opätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho
v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho

predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej
súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,
nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať

zo zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, t. j. v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, ktorý spotrebiteľský
úver definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona).Za veriteľa označoval fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania (§ 3 ods. 1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona).

Je už notorietou, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa názoru
odvolacieho súdu v tomto konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že sporom
dotknutá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov a tieto žalovaný ovplyvniť nemohol. Rovnako tak

právny predchodca žalobcu ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a
v konaní nebolo preukázané, že úver bol žalovanému poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho
v konaní zaťažovala, na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a to spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže byť len všeobecný údaj o
poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a preukázania súvislostí medzi

výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka a uzatvorením konkrétnej
zmluvy. Bez preukázania, že žalovanému ako dlžníkovi bol úver poskytnutý na výkon povolania, má
tak v úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by tam uvedený nebol.
Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil názor súdu prvej inštancie, že v danej veci žalovaný je
spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli transponované smernice č. 93/13/EHS
z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa
ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvého stupňa i v konaní dôsledne aplikoval.

26. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto bola
upravená v článku 17 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnej zmenku, v
ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú
sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia

veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu,
že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného
dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu
spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako
neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky

veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Naviac, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o
dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu

tohto cenného papiera, bolo tak žalovanému zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je
právnevýznamnéajust. §54ods.1,2OZ,podľaktoréhozmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust.
§ 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani
platne indosovaná.

27. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym

kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah apovahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a
vyvodil z neho i správny právny záver.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1CSPtak,žeprocesneúspešnémužalovanémuvodvolacomkonanínároknanáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).