Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22Pc/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519201452.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: Ľ. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/
X, J., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so
sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti dcére ako osobe oprávnenej na výživné: A.. K. L., rod. L.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.. P. XX/XX, J., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

S c h v a ľ u j e zmier účastníkov konania uzavretý na pojednávaní dňa 30.4.2020 v znení:

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999 a zvýšená na
základe písomnej dohody účastníkov konania uzavretej dňa 10.9.2014, platnej od
1.10.2014, sa účinnosťou od 15.7.2019 z r u š u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 1.8.2019, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 1.8.2019, sa navrhovateľ
domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére A.. K. L., naposledy určenej rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999, zvýšenej písomnou dohodou

účastníkovkonania,uzavretoudňa10.9.2014,platnouod1.10.2014.Vyživovaciupovinnosťžiadalzrušiť
s účinnosťou od 15.7.2019. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania proti dcére Rebeke.

2. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ odvodzoval od skutočnosti, že zistil, že dcéra K.
už ukončila sústavnú prípravu na budúce povolanie, o čom sa dozvedel až z webovej stránky Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave, Materiálovotechnologickej fakulty, z ktorej zistil, že dcéra úspešne

absolvovala inžinierske štúdium v študijnom programe priemyselné manažérstvo, v študijnom odbore
priemyselné inžinierstvo, pričom promovaná bola dňa 11.7.2019.

3. Dcéra navrhovateľa K. súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy určená
rozsudkom zo dňa 7.7.1999. Spočiatku navrhovala zamietnuť návrh v časti zrušenia vyživovacej
povinnosti z dohody účastníkov konania zo dňa 10.9.2014, a to z dôvodu, že táto dohoda nebola

schválená súdom, a teda nejde o súdom určenú vyživovaciu povinnosť.

4. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že manželstvo navrhovateľa a G. L. bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.7.1999. Tým istým rozsudkom súd súčasne rozhodol aj o úprave rodičovských práv manželov na
čas po rozvode k ich spoločnej dcére K. L., ktorá bola v danom čase maloletá, vrátane určenia povinnosti

otca prispievať na výživu dcéry K. L. sumou 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne.5. Z dohody o výživnom na plnoletú dcéru K. L. zo dňa 10.9.2014 súd zistil, že navrhovateľ a jeho dcéra
K. sa písomne dohodli na platení výživného zo strany otca vo výške 110,- eur na účet K. uvedený v
dohode, vždy do 15. dňa v mesiaci. Navrhovateľ za tým účelom žiadal, aby mu po každom semestri bolo

zaslané na jeho adresu potvrdenie školy o pokračovaní v štúdiu. Táto dohoda nebola schválená súdom.

6. Z obsahu spisu aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že dcéra navrhovateľa K.
ukončila vysokoškolské štúdium štátnicami dňa 5.6.2019, pričom diplom u ukončení vysokoškolského
inžinierskeho štúdia jej bol odovzdaný na promóciách dňa 11.7.2019.

7. Účastníci konania na pojednávaní dňa 30.4.2020 uzavreli zmier, podľa ktorého vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany
č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999 a zvýšená na základe písomnej dohody účastníkov konania uzavretej
dňa 10.9.2014, platnej od 1.10.2014, sa účinnosťou od 15.7.2019 zrušuje. Súčasťou zmieru bola aj
dohoda o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

9. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa ukončilo sústavnú prípravu na budúce povolanie,
má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, a to aj vtedy, ak dieťa nepracuje.
Pracovnými príležitosťami pritom nie sú iba pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale aj
akékoľvek iné pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa, aj keby malo dieťa do

zamestnania dochádzať, príp. dočasne bývať mimo domova.

10. Podľa § 65, tretia veta ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 110 ZR, ak tento zákon neustanovuje inak, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo

veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

15. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

16. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

18. Za použitia a aplikácie čl. 3 ods. 1 CMP, okruh účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb
upravený v § 156 CMP treba vykladať v spojení s § 7 ods. 1 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania vo
veciach výživného plnoletých osôb nie sú vždy len navrhovateľ a osoba povinná platiť výživné. Zmeny a
zrušenia vyživovacej povinnosti sa totiž môže domáhať aj povinný z vyživovacej povinnosti, kedy návrh

na začatie konania môže smerovať logicky iba proti osobe oprávnenej na výživné. Účastníkmi konania
sú teda tí, ktorí majú hmotnoprávnu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, a v opačnej procesnej
pozícií sú účastníkmi konania tí, ktorí sú oprávnení z tejto vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine.19. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
konanie končí. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

24. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd

vždy pokúsiť.

25. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

26. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

27. Ustanovenie § 157 CMP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a ust. § 234 ods. 2 CSP, umožňuje
súdu na návrh zmeniť alebo zrušiť iba právoplatné súdne rozhodnutia vo veciach výživného, t. j.

právoplatné rozsudky alebo právoplatné uznesenia o schválení zmieru vo veciach výživného. Súd však
nemôže zasahovať do zmluvnej autonómie účastníkov konania v časti dohody o výživnom, ktorá nebola
schválená súdom či už vo forme uznesenia o schválení zmieru uzavretého medzi plnoletými osobami
oprávnenými a povinnými z vyživovacej povinnosti alebo vo forme rozsudku o schválení rodičovskej
dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

28. Súdom neschválená dohoda o výživnom uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.9.2014 je síce
platná, sama osebe však nemôže byť exekučným titulom. Prípadné zotrvávanie na plnení z tejto dohody
oprávnenou dcérou z vyživovacej povinnosti aj za obdobie po zrušení skoršej vyživovacej povinnosti,
určenej právoplatným súdnym rozhodnutím, by však bolo výkonom práva z občianskoprávneho vzťahu

v rozpore s dobrými mravmi (§ 110 ZR, 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení
neskorších predpisov), a prípadné uplatnenie takéhoto práva oprávnenou dcérou v súdnom konaní by
nepožívalo právnu ochranu (§ 2 ods. 1 CMP, čl. 5 CSP, § 75 ods. 2 ZR).

29. Zmier uzavretý účastníkmi konania plne zodpovedá skutočnosti, že dcéra navrhovateľa je schopná

sama sa živiť, že zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej od 15.11.2019, kedy mala jeho
dcéra už po promóciách na vysokej škole, je v súlade s ust. § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZR. V časti dohody
o nároku na náhradu trov konania zmier plne korešponduje so súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej
v mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, platí zásada, žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Preto súd dospel k záveru, že tento

zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ani v rozpore s dobrými mravmi (§
75 ods. 2 ZR), a preto ho v súlade s citovaným ustanovím § 148 ods. 2 CSP schválil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2, § 357 CSP a contrario).