Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215439
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2211215439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: D. N., nar. X. Z. XXXX, bytom
N.. G. XXXX/XX, zast. splnomocnencom: JUDr. Peter Harkály, advokát so sídlom Mlynská 28, Košice,
proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
zast. splnomocnencom: MST Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, Bratislava,
o náhradu škody na zdraví a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 12C/226/2011-280 z 11. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak,

že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25 %.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 25 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 12C/226/2011-280 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala voči žalovanému, náhrady školy na zdraví a iné (výrok I.) a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 441 O. z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“ ) a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. (zákon č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C. s. p.“).

2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 5.12.2008
utrpela ako chodkyňa ťažké ublíženie na zdraví, keď došlo k jej stretu s osobným motorovým vozidlom,
na vodiča ktorého bola dňa 3.5.2012 podaná na Okresný súd Dunajská Streda obžaloba, pričom
žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví, ktorej náhrada je predmetom konania. Vodič motorového
vozidla bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo možné bezpečne preukázať,

že obžalovaný (vodič motorového vozidla) žalobkyni z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
V trestnom konaní mal súd s poukazom na závery znaleckých posudkov z odboru dopravy preukázané,
že žalobkyňa vytvorila vodičovi náhlu prekážku, pričom vodič zrážke nemohol zabrániť.

3. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil, že žaloba žalobkyne nebola podaná dôvodne, nárok
žalobkyne nebol preukázaný. Znaleckým dokazovaním nebola preukázaná zlá technika jazdy vodiča,

ani technická závada vozidla, práve naopak, znaleckým dokazovaním bolo preukázané zavinenie
poškodenej (žalobkyne), ktorá mala možnosť v oboch znalcom skúmaných alternatívach priebehu
nehody zabrániť. Zavinenie poškodenej potvrdzovali aj výpovede v trestnom konaní, keď dvaja
svedkovia vypovedali o tom, že žalobkyňa prechádzala cez cestu mimo vyznačený priechod prechodcov. Sama žalobkyňa potvrdila, že pri prechádzaní cez cestu na postavila na delený ostrovček,
avšak priechod pre chodcov deleným ostrovčekom nie je. Žalobkyňa vytvorila vodičovi náhlu prekážku,
ktorej vodič ani pri náležitej opatrnosti nevedel zabrániť. Nebolo zistené a preukázané porušenie právnej

povinnosti vodiča, preto mu nebolo možné pričítať žiadnu mieru zodpovednosti za spôsobenú škodu a
preto nebolo dôvodné zaviazať žalovanú na peňažné plnenie titulom náhrady škody v zmysle žalobného
nároku žalobkyne.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.

s.p.,keďpodľavýsledkukonaniabolžalovanývsporevcelomrozsahuúspešný,pretomuvočižalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne nesprávne aplikoval

ustanovenie § 427 a nasl. O.z. na zistený skutkový stav. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
pochopeniazmysluaúčeluúpravyosobitnejobjektívnejzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla, keď jej existenciu odvodzuje len z prípadnej zlej techniky jazdy vodiča, alebo
prípadnej technickej závady motorového vozidla. Súd prvej inštancie mal v prvom rade skúmať, či
sa v danom prípade jedná o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vozidla (čo je v danom

prípade celkom zjavné) a následne mal skúmať, či bola škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod
v prevádzke motorového vozidla, a či je vôbec možná liberácia spod tejto zodpovednosti. Ak škoda
nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, potom mal súd
skúmať, či boli zo strany žalovaného preukázané dôvody čiastočnej alebo úplnej liberácie pre zbavenie
sa zodpovednosti. Objektívny charakter tohto osobitného druhu zodpovednosti jasne naznačuje, že pre

založenie zodpovednosti nie je podstatné zavinené porušenie zo strany vodiča motorového vozidla.
Ustanovenie § 427 O. z. ani ďalšie ustanovenia neuvádzajú zavinené porušenie povinnosti zo strany
vodiča motorového vozidla ako nutný predpoklad založenia tejto zodpovednosti a k takému záveru
nie je možné dospieť ani výkladom týchto ustanovení. V danom prípade bola žalobkyňa zrazená
pohybujúcim sa vozidlom, ktoré do nej narazilo a pri fyzickom strete s telom žalobkyne spôsobilo

poškodenie zdravia. Je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že škoda na zdraví žalobkyne bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky vozidla a je v danom prípad nevyhnutné aplikovať ustanovenie
§ 427 O. z. Škoda na zdraví žalobkyne ako chodkyne bola vyvolaná osobitnou prevádzkou vozidla,
nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, či žalobkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov alebo až
za prechodom pre chodcov. V danej veci nemá vplyv ani to, či vodič motorového vozidla porušil

právnu povinnosť alebo nie. Pre aplikáciu ustanovenia § 427 O. z. je podstatné len to, či škoda
bola vyvolaná niektorým z charakteristických prejavov povahy prevádzky motorového vozidla. Náraz
pohybujúceho sa vozidla do chodca prechádzajúceho cestu je typickým príkladom vyvolania škody
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Ak by sa v takýchto prípadoch nemalo takéto
ustanovenia aplikovať, znamenalo by to popretie zmyslu a účelu § 427 O. z. a vôbec celej koncepcie

objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade mal
okresný súd nepochybne posúdiť skutkový stav podľa § 427 O. z., nakoľko boli na to splnené všetky
obligatórne predpoklady tejto objektívnej zodpovednosti. Skutočnosť, že žalobkyňa prechádzala cez
cestu mimo priechodu pre chodcov, resp. že vytvorila vodičovi motorového vozidla náhlu prekážku
je možné posudzovať len v rámci možnosti liberácie spod predmetnej objektívnej zodpovednosti v

zmysle § 428 O. z. V trestnom konaní boli v samotných výpovediach vodiča motorového vozidla
rozpory, čo naznačuje účelovosť jeho výpovedí. Vodič vozidla pred dopravnou nehodou žalobkyňu
nevidel, čo sám uviedol pri vyšetrovaní. Svedok, na ktorého poukázal okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku nevidel ako žalobkyňu zrazilo vozidlo a nemohol vidieť či k zrážke došlo na
priechode pre chodcov alebo mimo neho. Teda priamo v čase zrážky sa nepozeral, kde došlo k

dopravnejnehode.Zpohľaduprípadnejobčianskoprávnejzodpovednostizaspôsobenúškodužalobkyni
jenesporné,žeznaleckýposudokvypracovanývtrestnomkonanívžiadnomprípadenepotvrdil,ževodič
motorového vozidla nemohol dopravnej nehode zabrániť. Vodič motorového vozidla bol spod obžaloby
oslobodený len z dôvodu uplatnenia zásady in dubio pro reo. V trestnom konaní nebolo zistené, že by
vodič motorového vozidla neniesol za vznik dopravnej nehody zodpovednosť, ale existovali o tom len

pochybnosti, ktoré nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Nepochybne j daná objektívna zodpovednosť
prevádzateľa motorového vozidla za spôsobenú škodu v zmysle § 427 O. z. O okolnosti majúce pôvod
v prevádzke ide vždy v prípade spôsobenia škody v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti
organizmu osôb použitých v prevádzke. Je potrebné brať na zreteľ, že miesto zrážky sa nachádzaloz hľadiska výskytu chodcov na mimoriadne frekventovanom mieste medzi nákupnými centrami na
prechode pre chodcov prípadne tesne za prechodom pre chodcov. Tejto skutočnosti mal vodič vozidla
prispôsobiť svoju jazdu motorovým vozidlom, a to obzvlášť s ohľadom na mimoriadne nepriaznivé

počasie. Vodič motorového vozidla mal pri náležitej opatrnosti a povinnej predvídavosti predvídať, že
žalobkyňa vzhľadom na nepriaznivé počasie a problémy s dáždnikom môže vstúpiť do jazdnej dráhy.
Už pred príchodom k priechodom pre chodcov na mimoriadne frekventovanom mieste si náležitá miesta
opatrnosti jednoznačne vyžadovala, aby vodič dostatočným spôsobom znížil rýchlosť vozidla tak, aby v
prípade potreby mohol pri prechode pre chodcov zastať. Vodič nezachoval dostatočnú mieru opatrnosti

voči chodcom, nešiel primeranou rýchlosťou vzhľadom na poveternostné podmienky, nedal žalobkyni
prednosť na prechode pre chodcov. Túto skutočnosť je potrebné považovať za okolnosť majúcu pôvod v
prevádzke motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. V prípade, ak by mal súd za to, že škoda
nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla mal skúmať či prevádzkovateľ motorového vozidla
mohol zabrániť škode pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Neunesenie
tohto dôkazného bremena zo strany prevádzkovateľa vozidla v tomto smere má jednoznačne za

následok to, že prevádzateľ sa nezbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného
motorového vozidla. Táto skutočnosť musí byť pri tom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
Je nepochybné, že zo strany prevádzateľa ako ani žalovaného nebola táto skutočnosť preukázaná
a jej preukázanie nevyplýva ani z obsahu trestného spisu. Škoda bola spôsobená nedostatkami na
strane vodiča, ktorý nezachoval náležitú opatrnosť voči chodcom a rýchlosťou, ktorou viedol motorové

vozidlo nemožno považovať za primeranú vzhľadom na poveternostné podmienky. Spoluzavinenie
nebolo žalobkyni nijakým spôsobom preukázané. Úplné zbavenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 O. z. prichádza do úvahy len celkom výnimočne,
a to spravidla pri úmyselnom zavinení. Žalobkyňa bola v postavená chodca, to znamená, že bola
priamovystavenánepriaznivýmpoveternostnýmpodmienkamanepriaznivémupočasiu,ktorépodstatne

znižovalo jej možnosť a schopnosť zachovať náležitú opatrnosť. Za takýchto okolností bola oslabená
pozornosťžalobkyneinýmiobjektívnymičiniteľmi,ktorénemohlaovplyvniť.Vodičvozidlamalzachovanú
oveľa väčšiu možnosť a schopnosť zachovať náležitú opatrnosť a pozornosť. Žalobkyňa ako chodkyňa
bola vo výrazne slabšou účastníčkou cestnej premávky oproti vodičovi. Za nesprávne považuje aj
rozhodnutie pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade boli

splnené podmienky pre aplikáciu § 257 C. s. p. Povinnosť uhradiť trovy konania by malo na žalobkyňu
mimoriadne negatívny vplyv a to vzhľadom na výšku vyčíslených trov, jej osobné a majetkové pomery,
plnú invaliditu.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný s návrhom na potvrdenia napadnutého rozsudku v

celom rozsahu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Žalovaný v plnom rozsahu odkazuje na prechádzajúcu
argumentáciu. Z rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný nemohol zrážke zabrániť, nakoľko nemohol vedieť, že poškodená stojaca na okraji cesty
začne prechádzať cez cestu v tesnej blízkosti vozidla a svojim pohybom vytvorila náhlu prekážku.
Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v oboch posudzovaných prípadoch mohla žalobkyňa

nehode zabrániť. V trestnom konaní sa nepreukázalo, že za nehodu je zodpovedný vodič motorového
vozidla V. G.. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že škoda na zdraví žalobkyne bola vyvolaná pôsobením
charakteristických a typických znakov prevádzky motorového vozidla. V danom prípade nie sú splnené
základnépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodupodľa§427O.z.Kuškodedošloprávezavinením
poškodenej, škoda nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov ako sa

nesprávne domnieva žalobkyňa. V súdnom konaní nebola preukázaná ani zlá technika jazdy vodiča,
ani technická závada vozidla. Poveternostná situácia si vyžadovala zvýšenú mieru opatrnosti nielen zo
strany vodiča, ale aj zo strany chodca. Žalovaný zároveň poukazuje na uplynutie premlčacej doby pri
škode na zdraví, pri ktorej je rozhodujúca okolnosť, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobkyne. Znalecký
posudok znalca MUDr. Suchého bol vypracovaný dňa 9.7.2009, preto od tohto okamihu začala plynúť

premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10.7.2011. Nárok žalobkyne je tak premlčaný. Podľa žalovaného
nie je v danej veci splnená podmienka pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C. s. p.,
žalovaný sa v konaní len bránil uplatnenému nároku žalobkyne. Žalobkyňa zotrvala na žalobe aj po
predbežnom právnom posúdení súdom prvej inštancie.

7. Žalobkyňa v replike zopakovala argumenty uvedené v odvolaní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťal
(§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a §
365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na jeho potvrdenie vo výroku I. v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p. a vo výroku II. bolo potrebné rozsudok zmeniť v zmysle § 388 C. s. p.

9. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou
12C/226/2011 je žaloba, ktorou sa žalobkyňa po zmene žaloby zo dňa 7.12.2011 domáhala voči

žalovanému ako poskytovateľovi poistného plnenia zaplatenia sumy 64.064,65 eur titulom náhrady
škody na zdraví spočívajúcej v náhrade bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
náhrady mzdy počas práceneschopnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac nepreukázaním
splnenia predpokladov uplatnenia zodpovednosti v zmysle § 427 O. z. (výrok I.) a zároveň žalovanému
priznal oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). S prihliadnutím

na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď
konštatoval, že v danom prípade neboli naplnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 427 O. z. na
uplatnenie zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou motorového vozidla.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by
nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie
predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas

žalobkyne s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami,
pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Na to, aby žalovaný bol nositeľom zodpovednosti za škodu žalobkyni musia byť splnené
tri podmienky: 1/ existencia škody, 2/ protiprávne konanie, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou

a protiprávnym konaním odporcu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov upravená v § 427 až § 431 O. z. je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je splnená čo i len jedna z
týchto podmienok, označený subjekt - v prejednávanej veci žalovaný, nie je nositeľom povinnosti
nahradiť škodu. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho

medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá.

13. Rozhodujúcou otázkou bolo posúdiť, či podľa § 427 O. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, t. j. bez ohľadu na zavinenie. K
zbaveniu zodpovednosti by tak mohlo dôjsť v prípade, že by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami,
ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, t. j. škodca by vedel preukázať, že by škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. V ust. § 428 O. z. je upravená možnosť zbavenia sa
objektívnej zodpovednosti za škodu. Tu je potrebné rozlišovať, či bola škoda spôsobená okolnosťami,

ktoré majú pôvod v prevádzke (tzn. vnútorné okolnosti - zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu) alebo
inými vonkajšími okolnosťami, ktoré s prevádzkou motorového vozidla nesúvisia (konanie tretej osoby,
prírodnésily).Vprípade,akideokolnosťmajúcupôvodvprevádzkezákonnepripúšťamožnosťliberácie,avšak pri tzv. vonkajších okolnostiach možnosť liberácie nevylučuje, avšak iba za predpokladu, že škode
nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

14. Pod kvalifikovaným úsilím vynaloženým na zabránenie vzniku škody treba rozumieť, všetku
objektívne možnú starostlivosť, ktorú možno s ohľadom na rozvod vedy, techniky, hospodárstva v
konkrétnom prípade požadovať od prevádzkovateľa dopravného prostriedku. Škoda, ktorú nemožno
odvrátiť môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti alebo v ľudskom správaní, napr. aj neočakávané
vkročenie chodca na vozovku presne tak ako je tomu aj v tomto prípade.

15. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 31/2009 znalca Ing. Gabriela Belobrada, z odboru cestná
doprava vyplýva, že znalec pri popise nehodového deja vychádzal z dvoch alternatív (odvolací súd
ich nebude podrobne uvádzať, nakoľko strany sporu boli so znaleckým posudkom a jeho závermi
riadne oboznámené, pozn. odvolacieho súdu). Pokiaľ ide o závery znalca o priebehu nehody, v oboch
načrtnutých alternatív znalec konštatoval skutočnosť, že v oboch verziách vodič motorového vozidla

nemohol zabrániť zrážke so žalobkyňou. Žalobkyňa ako chodkyňa vodičovi motorového vozidla vytvorila
náhlu prekážku v jazdnej dráhe, ktorej sa vodič ani pri vynaloženom úsilí nemohol vyhnúť. Pokiaľ ide o
žalobkyňu, obhajovala sa tým, že k zrážke s vozidlom došlo v momente, kedy prechádzala cez prechod
pre chodcov. Táto obrana žalobkyne bola vyvrátená jednak znaleckým posudkom, z ktorého vyplýva, že
popis deja nehody tak ako ho opísala žalobkyňa je vylúčený a po technickej stránke vylúčený, pretože

nekorešponduje so skutočným priebehom deja. Znalec konštatoval tiež to, že žalobkyňa ako chodkyňa
mala možnosť zrážke zabrániť, a to tým, že keď prechádzala cez cestu mimo priechod pre chodcov, mala
dať prednosť vozidlu idúcemu po ceste, a to práve s poukazom na to, že prechádzala cez cestu mimo
vyznačený priechod pre chodcov (ide o záver znalca vo vzťahu k obom verziám priebehu nehodového
deja).

16. Z vyššie uvedeného potom možno jednoznačne konštatovať, že príčinou nehody nebola nesprávna
technika jazdy vodiča, ani poškodenia vozidla, prípadne okolnosti spočívajúce v technickej stránke
vozidla, ale vonkajšia okolnosť spočívajúca v správaní žalobkyne, a to, že žalobkyňa aj napriek
nepriaznivým poveternostným podmienkam, kedy v čase nehody bola tma, pršalo, fúkal silný vietor,

viditeľnosť bola nízka, výhľad mala zastretý dáždnikom, neubezpečila sa či môže bezpečne prejsť cez
cestu, neoznačená reflexnými prvkami prešla cez frekventovanú cestu mimo vyznačeného priechodu
pre chodcov (takmer 6 m), kde následne došlo k zrážke. Žalobkyňa prechodom cez cestu v mieste na
to nevyhradenom spôsobila vodičovi vozidla náhlu prekážku, ktorej už nedokázal zabrániť, čím došlo
zavinením žalobkyne k zrážke vozidla s ňou v dôsledku ktorého utrpela ťažkú ujmu na zdraví.

17. Z ust. § 441 O. z. vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. (Spolu)zodpovednosť
poškodeného podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka je daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody, t. j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonov poškodeného. Pritom nemusí

ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na vzniku škody, o ktorej
odškodnenie ide.

18. Súd je povinný v súlade s ust. § 441 O. z. v konaní o žalobách na náhradu škody (a teda aj o
nároku žalobkyne) aj bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného

v dôsledku spoluzavinenia poškodeného (porovnaj R 22/1979).

19. V zmysle ust. § 441 O. z. sa prevádzateľ môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v
prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného O. z. v ust. § 427
a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ust.

§ 441 O. z., ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu
uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti (R 3/1984). Už z toho vyplýva, že ho treba použiť
tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založenú na princípe predpokladaného
zavinenia (§ 420 O. z.), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 O. z.), a to bez zreteľa na to, či škoda bola

spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej správe k
ustanoveniu § 441 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa
vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil (§ 420 O. z.), ako
aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428 O. z.). Výslovne sa stanovuje, žesám poškodený znáša škodu, ktorú výlučne zavinil. V rozsahu, v akom sa na vzniku škody podieľalo
spoluzavinenie, resp. úplné zavinenie poškodeného, škodca za škodu nezodpovedá, pretože v tomto
rozsahu chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním alebo škodovou udalosťou.

Žalovaný teda nemôže zodpovedať za škodu v časti, v ktorej za ňu zodpovedá poškodený - žalobkyňa,
preto nebolo možné žalobe vyhovieť.

20. K odvolacej námietke žalobkyne o tom, že vzhľadom na poveternostné podmienky mal vodič
prispôsobiť jazdu tak, aby mohol včas zareagovať na prípadnú prekážku odvolací súd dodáva:

21. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný
prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí
vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa
chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec
je povinný umožniť električke plynulý prejazd.

22. Podľa § 53 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,
musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v
skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť

prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.

23. Podľa § 53 ods. 3 Zákona o cestnej premávke, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku
prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len

ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu
smeru alebo rýchlosti jazdy.

24. Podľa § 53 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť,
čitakmôžeurobiťbeznebezpečenstva,alenčovstúpinavozovku,nesmiesatambezdôvodnezdržiavať

ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie
ani iné zábrany.

25. Odvolací súd nepochybuje o tom, že chodec je najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky,
avšak aj napriek tomu, jeho právo prechodu cez vozovku nie je absolútne. Je potrebné, aby nielen vodič,

ale aj chodec postupoval s dostatočnou opatrnosťou dodržiavajúc pravidlá cestnej premávky tak, ako to
vyplýva z vyššie citovaných ustanovení. Rovnako je nevyhnutné, aby bol chodec za zníženej viditeľnosti
pri pohybe po cestách dostatočne viditeľný, označený reflexnými prvkami a obzvlášť nezabúdať na
zásadu byť videný. Treba dodržiavať povinnosti účastníka cestnej premávky, najmä počas obdobia,
keď je v ranných hodinách dlhšie znížená viditeľnosť a navečer sa naopak skôr stmieva, dochádza k

citeľnému nárastu dopravných nehôd s účasťou chodcov. Nie je namieste, aby bola žalobkyňa zbavená
zodpovednostizazavineniedopravnejnehodyakýmsiprenášanímpovinnostínavodiča,lenztohotitulu,
že tento je vo vozidle chránený, tak ako argumentuje žalobkyňa. Tak chodec, ako aj vodič motorového
vozidla je legitímnym účastníkom cestnej premávky, ktorému vyplývajú zo zákona povinnosti, ktorými
sa musí ako účastník cestnej premávky riadiť, a tým predchádzať vzniku dopravných nehôd.

26. Vyššie uvedenou argumentáciou boli potom vyvrátené všetky podstatné odvolacie námietky
žalobkyne, v dôsledku čoho odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu pokiaľ ide o argumentáciu súdu vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku
odchýliťakeďženezistilanižiadnenedostatkyvpostupesúduprvejinštancie,naktorébymalprihliadnuť

z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 1 C. s. p.), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z
dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

27. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, touto sa odvolací súd vecne nezaoberal,
nakoľko tu existoval iný, primárny dôvod zamietnutia žaloby, tak ako je uvedené v argumentácií v

odsekoch vyššie tohto rozsudku.

28. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, v tomto smere možno považovať odvolanie žalobkyne za dôvodné. Súd prvej inštancie svojerozhodnutie v tejto časti odôvodnil výlučne poukazom na zákonné ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 C. s. p., keď stručne poukázal na úspech žalovaného v konaní, v dôsledku čoho mu potom
vznikol nárok na náhradu trov konania.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou
v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 C. s. p.). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá

strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto
rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor konajú „na
vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Kým povinnosť znášať trovy
konania je primárnou a všeobecnou nákladovou povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená
na prípady, keď boli splnené určité, zákonom vymedzené okolností. Náhrada trov konania je nerozlučne

spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste,
aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od
protistrany.Úspechvoveci,ktorájepredmetomsporu,jetedaokolnosťou,ktoráurčujenároknanáhradu
trov. Porazenej strane takto potom zásadne vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane.
Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako základné kritérium priznania náhrady

trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o zrušení práva spoločného
nájmu družstevného bytu a to najmä, ak strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť
tým, že by sa sama dohodla na zrušení tohto práva. Ak dohodu odmietne, potom bude škodná tým,
že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale protistrane spôsobila súdne trovy.

Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý
bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu.

33. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s. p.) predstavuje ustanovenie § 257
C. s. p., zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania, respektíve nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. V takomto prípade zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to

existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Súd je povinný skúmať, či v prejednávanej
vecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoréjepotrebnépristanovenípovinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať
náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad

rozhodnutia o určitom druhu nároku. Predmetné ustanovenie slúži predovšetkým na riešenie situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo
právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Predmetné
ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami,
prípadne sankcionovanie tej ktorej sporovej strany za jej minulé správanie sa nesúvisiace s predmetom

konania (ako to navrhoval žalovaný v prejednávanej veci). Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa
možno zahrnúť najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha
a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladom
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem a podobne. V prípade, že sa súd
rozhodne pre jeho aplikáciu na prejednávanú vec, výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to,

v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí náležite odôvodniť. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
čo jednoznačne vyplýva z judikatúry ESĽP. Vzhľadom na samotné znenie predmetného ustanovenia,
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnymokolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejaviloakoneprimeranátvrdosťvočisporovejstraneaabyneodporovalodobrýmmravom.Úvahasúdu,
že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci.

34. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto konaní bolo potrebné nevyhnutne prihliadnuť na povahu
sporu, ako aj titul, od ktorého žalobkyňa svoje právo odvodzuje. Je pravdou, že žalobkyňa dôvodnosť
nároku nepreukázala, resp. žalovanému nevznikla povinnosť na náhradu škody, teda v konaní bola

neúspešná, nemožno však opomínať skutočnosť, že k dopravnej nehode, pri ktorej utrpela ťažkú
ujmu na zdraví došlo. V podstate od momentu, kedy sa dopravná nehoda stala ( t. j. 5.12.2008 )
žalobkyňastratilamožnosťaschopnosťzaradiťsadopracovnéhoprocesu,čímdefactoprišlaomožnosť
dosahovať akékoľvek príjmy. Žalobkyňa bola v dôsledku dopravnej nehody uznaná za plne invalidnú so
stratou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu viac ako 80 %, je poberateľkou invalidného
dôchodku, mesačne v sume 280 eur, iný príjem nemá, osamelou matkou, čiastočne odkázaná na pomoc

druhej osoby. Osobné a majetkové pomery v porovnaní s pomermi žalovaného ako právnickej osoby
dosahujúcej zisky v podstate nepretržite by došlo k ďalšiemu nepriaznivému zásahu do majetkovej ako
aj osobnej sféry žalobkyne, eventuálne by žalobkyni ako plne invalidnej osobe hrozil výkon rozhodnutia
exekúciou. Práve preto odvolací súd rozhodol vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku tak,
žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

35. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.
s. p.). Nakoľko tu však boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p., odvolací
súd priznal žalovanej oproti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 25 %. O

výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).