Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116210765
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116210765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: W.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
X, XXX XX J., zastúpeného Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou so sídlom Bárdošova 25, 831 01 J., proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Neverice, so sídlom Neverice 250, 951 72 Neverice, IČO: 00
198 552, zastúpenému Mgr. Janou Martinovičovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 50, 953 01
Zlaté Moravce, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 9C/207/2016-125 zo dňa 20.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o nahradenie prejavu vôle zamietol ako
nedôvodnú a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 40a, § 101, § 140, § 602 ods. 1, 2,
§ 603 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a § 28 ods. 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“).
Výrokotrováchkonaniaodôvodnilpodľa§255ods.1a§262ods.1,2zákonač.160/2015Z.z.Civilného

sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
že žalobou podanou dňa 27.04.2016 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako
predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. L., obec L., okres X. C., pozemok parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu
ako parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 5.249 m2, zapísaná na LV č. XXX,
vedenom Okresným úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúceho
1/6. Žalobca uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou

uzavretou dňa 21.02.2013 v L. medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim, došlo k predaju okrem iného spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti 1/6-iny
nehnuteľnosti vyššie uvedenej na kupujúceho a vklad vlastníckeho práva bol príslušným úradom
povolený dňa 29.04.2013. Podľa žalobcu uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu jeho
zákonného predkupného práva, pretože zo strany predávajúcej nebol vyzvaný na možnosť využitia
svojho predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť
a poukázal na čl. VII. Zmluvy, v ktorom predávajúca vyhlásila, že je oprávnená s predmetom zmluvy

nakladať a jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená, pretože spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné
právo, pričom namietol aj premlčanie práva žalobcu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu.2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa
21.02.2013 došlo k predaju o. i. aj spoluvlastníckeho podielu predávajúcej Paulíny B. vo veľkosti 1/6-

iny tejto nehnuteľnosti na kupujúceho. V konaní však nebolo preukázané, že by povinný spoluvlastník,
t. j. predávajúca G. B., ponúkla žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na odpredaj sporný
spoluvlastnícky podiel. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že je na obozretnosti samotného
kupujúceho, ako sa k ochrane svojho nadobúdaného vlastníckeho práva postaví a či využije všetky
dostupné prostriedky, aby si bol skutočne istý, že je pravdivé vyhlásenie predávajúcej o tom, že

ostatní podieloví spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Kupujúci síce nemá povinnosť zisťovať
pravdivosť tvrdenia predávajúceho, že spoluvlastníci nevyužili predkupné právo, ale môže sa dostať do
rizika, ak sa niektorý zo spoluvlastníkov domáha ochrany svojich porušených práv pri takomto predaji.
V tomto prípade bolo zákonné predkupné právo žalobcu porušené.

3. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej žalovaným, súd ju nepovažoval za dôvodnú. Konštatoval,

že účinky kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 nastali vkladom vlastníckeho práva, t. j. dňom 29.04.2013,
ako to aj vyplýva z rozhodnutia Správy katastra X. C., V 275/13 zo dňa 29.04.2013. Žaloba na súd bola
podaná dňa 27.04.2016, teda ešte v rámci premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňa 29.04.2016, a teda
k premlčaniu práva žalobcu nedošlo.

4. Za dôvodnú však súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca si uplatnil
právo na kúpu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníčky G. B. vo väčšom rozsahu, než aký by mu patril.
Vtomtosmeresúduviedol,žežalobcovibyvznikolnároknaodkúpenieodžalovanéhospoluvlastníckeho
podielu pôvodnej spoluvlastníčky G. B. vo veľkosti 1/6-iny len za podmienky, že by ponuka G. B.
bola daná všetkým zvyšným podielovým spoluvlastníkom (teda nielen žalobcovi) a ostatní podieloví

spoluvlastníci by o kúpu spoluvlastníckeho podielu G. B. neprejavili záujem. Iba v prípade, ak by ostatní
podieloví spoluvlastníci - po tom, čo by im G. B. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel -
neprejavili záujem o jej spoluvlastnícky podiel, celý jej podiel by sa stal voľným (resp. nárok ostatných
podielových spoluvlastníkov, ktorý by na nich pripadal v prípade ich záujmu, by prirástol žalobcovi, ktorý
riadne a včas ponuku na výkup prijal). Na takýto postup by však bolo najprv potrebné, aby G. B. svoj

podiel ponúkla i ostatným podielovým spoluvlastníkom a títo by jej podiel odkúpiť nechceli. Nečinnosť
ostatných podielových spoluvlastníkov nie je prejavom ich vôle podiel G. B. neodkúpiť. Z výsledkov
doterajšieho dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by G. B. oslovila s ponukou
na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu i ostatných podielových spoluvlastníkov a že by títo jej
podiel odkúpiť odmietli. Až po odmietnutí kúpy spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov

sa tento stáva voľným pre zvyšných podielových spoluvlastníkov, ktorí o jeho kúpu záujem prejavili.
Za danej situácie žalobcovi nevzniklo právo na odkúpenie celého podielu G. B., ale len tej jeho časti,
ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Keďže si žalobca v žalobe uplatnil podiel na
parcelevnesprávnejvýške,tým,žesineuplatnilpodiel,ktorýnanehopomernepripadalpodľavýškyjeho
spoluvlastníckeho podielu, súd žalobu zamietol. Zároveň poukázal aj na obsah rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/507/2015 zo dňa 27.04.2018 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s

odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie konštatoval
nedôvodnosť žaloby, avšak v bode 21.2, v ktorom sa vysporiadal s námietkou premlčania, skonštatoval,
že zákonné predkupné právo žalobcu bolo porušené, čím uznal, že žaloba je dôvodná. Súd sa pritom
nevysporiadal s tým, že tretí spoluvlastník v čase predaja spoluvlastníckeho podielu, E. T., bol vedený
ako neznámy, a podiel bol v správe Slovenského pozemkového fondu. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2358/2010, z ktorého vyplýva „prírastok“ podielu na jeho stranu. V
súvislosti s odôvodnením súdu, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého
obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne,
súd sám obsah zmluvy nemôže modifikovať, namietal, že v zmysle § 137 písm. a) CSP a § 229 CSP
súd nie je viazaný žalobou v jej doslovnom znení (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 13Co/32/2017). Ak mal súd za to, že žalobca si mal uplatniť len primeranú časť spoluvlastníckeho
podielu, potom mu pri zachovaní predmetu konania mal prisúdiť pomerne menej, resp. ho mal vyzvať
na doplnenie alebo opravu žaloby.6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom
uviedol, že porušenie predkupného práva konštatované súdom nebolo ním zavinené. Stotožnil sa s
názoromsúdu,žežalobcapožadovalnároknakúpuspoluvlastníckehopodielupôvodnejspoluvlastníčky

vo väčšom rozsahu, než mu patrí. Dostupná judikatúra je jednotná v tom, že pri rozhodovaní o nahradení
prejavu vôle súd nemôže nič meniť, dopĺňať alebo upresňovať na podstatných náležitostiach zmluvy.

7. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že žalovaný úmyselne a dlhodobo porušuje predkupné práva
spoluvlastníkov, pripravuje zmluvy na odkupovanie spoluvlastníckych podielov a zneužíva nevedomosť

spoluvlastníkov nehnuteľností. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
2358/2010 a judikát R 75/2010. V závere uviedol, že súd mal uplatniť postup podľa § 129 CSP.

8. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že k porušeniu predkupného práva došlo konaním predávajúcej,
G. B.. Podľa neho nie je podstatné, kto pripravoval zmluvu, keďže textom zmluvy k porušeniu
predkupného práva nedošlo. Nevidel dôvod, aby sa súd opieral o judikatúru Najvyššieho súdu ČR,

keďže v danom prípade ďalší spoluvlastník nedal zreteľne najavo, že predkupné právo uplatniť nechce.
V súvislosti s doplnením žaloby alebo jej opravou zotrval na svojom stanovisku vo vyjadrení k odvolaniu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V konaní aplikoval ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa obsahu spisu sa žalobca žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako
predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. L., obec L., okres X. C., pozemok parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu
parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 5.249 m2, zapísanej na LV č. XXX,
vedenom Okresným úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúceho

1/6, z dôvodu, že uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX,
ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju okrem iného spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/6 k nehnuteľnosti vyššie uvedenej a uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy
došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie prijal záver, že síce došlo k porušeniu predkupného práva

žalobcu, avšak ten si v podanej žalobe uplatnil podiel na predmetnej parcele v nesprávnej výške, čo
malo za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože súd nemôže modifikovať obsah zmluvy,
ktorej uzatvorenia sa žalobca domáha.

11. S ohľadom na odvolacie dôvody odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

správne ustálil, že uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu, a teda jeho postup, v rámci ktorého sa podanou žalobou domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovaného bol opodstatnený a zákonom podložený. Právo disponovať so
spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Na daný prípad bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel,

majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak však spoluvlastník mieni
svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iné než blízke osoby, musí najskôr svoj spoluvlastnícky podiel
ponúknuť iným spoluvlastníkom.

12. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu zo zákonného

predkupného práva, ktorej korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie tohto
spoluvlastníckeho podielu. Takúto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho
spoluvlastníckeho podielu. S ohľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nebolo v konaní
preukázané, že by predávajúca spoluvlastníčka G. B. ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predajostatným spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, hoci v uvedenej kúpnej zmluve v bode VII.
prehlásila, že je oprávnená s predmetom zmluvy nakladať a jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená,
lebo spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov, ktorého

predkupné právo bolo porušené, mal možnosť vybrať si jednu zo zákona vyplývajúcich možností:
a) domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu
osobu podľa § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia predkupného práva, b) domáhať
sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu nadobúdateľ (v tomto prípade žalovaný) ponúkol
spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých ho ako tretia osoba nadobudol

od bývalého spoluvlastníka, alebo c) ponechať si predkupné právo, ktoré pôsobí voči nadobúdateľovi
spoluvlastníckeho podielu. Žalobca, ktorého predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka bolo porušené, sa v tomto prípade rozhodol pre možnosť uvedenú pod
písmenom b), a teda sa voči žalovanému ako nadobúdateľovi predmetného spoluvlastníckeho
podielu domáhal žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, aby mu predmetný spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých tento spoluvlastnícky podiel

nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky G. B., a keďže k dohode nedošlo.

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že s ohľadom na predmet konania - nahradenie
prejavu vôle - bol obsah navrhnutej kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom v časti veľkosti prevádzaného
podielu. Žalobca má totiž právo iba na kúpu jemu zodpovedajúcemu podielu, to znamená, nie na celý

podiel vo veľkosti 1/6 odkúpený žalovaným, ale podľa výšky jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu
k podielu 1/6, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti podielovým spoluvlastníkom iba v
rozsahu 1/3, pričom ďalší podiel vo veľkosti 1/2 patrí ďalším spoluvlastníkom - právnym nástupcom po
neb. Štefanovi T.ovi. Žalobca s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, čo odôvodňoval
prirastením podielov s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Odvolací súd

sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožnil, ale pridŕžal sa rovnako ako súd prvej inštancie
právnehonázoruvyslovenéhoNajvyššímsúdomSRvrozsudkusp.zn.2Cdo91/2008zodňa12.05.2009
v obdobnej právnej veci, ktorý v dovolacom konaní v odôvodnení uviedol : „...spornou otázkou,
podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol
daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden

z nich domáhať prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci v danom
prípade jeden, zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a
pasivitanemôževžiadnomprípadeznamenaťsúhlas,máspoluvlastník,ktorýsadomáhasvojhonároku,
právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že

žalobkyňa má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z
každého predaného spoluvlastníckeho podielu len polovicu, t. j. potom 1/4 z celku, ako správne uzavrel
odvolací súd. Právne posúdenie veci odvolacím súdom v spornej otázke bolo správne, preto dovolací
súd dovolanie ako nedôvodné zamietol podľa § 243b ods. 1 OSP. (...koniec citácie)“.

14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 zo dňa 12.05.2009 teda vyplýva, že za
nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak je spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia
predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,
samôžedomáhaťuplatneniasvojhopredkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,
t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu ako dôsledok „prirastania podielu“. Správnym

je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielu
podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv.
Mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastžníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, preto

má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku z predkupného práva, právo len na pomernú časť
podielu a nadobúdateľovi (v tomto prípade žalovanému) pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý
by inak patril tomu spoluvlastníkovi, ktorý by sa svojho práva nedomáhal. Z toho vyplýva, že aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda
len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel.

15. Pri posudzovaní uplatneného práva žalobcu na nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej
zmluvy navrhovaným spôsobom v prípade porušenia predkupného práva v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca si ako oprávnený spoluvlastníkpredmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3 z predkupného práva voči žalovanému ako nadobúdateľovi
spoluvlastníckeho podielu uplatnil právo v nesprávnom rozsahu, keďže sa domáhal nahradenia prejavu
vôležalovanéhouzatvoriťkúpnuzmluvunapredajspoluvlastníckehopodielukpredmetnejnehnuteľnosti

v rozsahu 1/6, teda celej veľkosti žalovaným odkúpeného podielu, hoci mu prináležalo právo na
odkúpenie len v pomere k veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu. Ak by mal žalobca záujem o
celý prevedený podiel, t. j. nad rozsah, ktorý zodpovedá pomeru jeho spoluvlastníckeho podielu, musel
by s tým vysloviť súhlas aj ďalší podielový spoluvlastník; inak bol žalobca oprávnený požadovať iba to,
čo pomerne pripadá na jeho podiel. Nezodpovedajúce zákonu by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník

uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa. Keďže v predmetnom konaní nebolo preukázané,
že by spoluvlastník neb. Štefan T., resp. jeho právni nástupcovia, vyslovili súhlas s prevodom celého
podielu, alebo že by na základe predchádzajúcej ponuky predávajúcej odmietli odkúpiť uvedený podiel,
považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie ohľadom žalobcom uplatneného podielu v nesprávnej
výške za právne správny.

16. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2358/2010 a
judikát R 75/2010, odvolací súd poznamenáva, že podľa týchto rozhodnutí v prípade, ak niektorý
zo spoluvlastníkov dá najavo, že právo z porušenia predkupného práva uplatniť nechce, prirastie
predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, pričom nie je potrebné uzavrieť výslovnú dohodu; postačí,
keď spoluvlastník dá zreteľne (aj konkludentne) najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. Uvedené

rozhodnutia však nereflektujú na situáciu, aká nastala v predmetnom spore, keď okrem žalobcu vôbec
nedošlo k prejavu vôle o uplatnení si nároku z porušenia predkupného práva ďalším spoluvlastníkom.
Odvolací súd sa v predmetnej veci pri rozhodnutí priklonil k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a aj ustálenej súdnej praxe odvolacích súdov vychádzajúcich z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

17. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnenie povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práva a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Toto zákonné stanovenie uvádza
jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Súkromnoprávna žaloba v § 137 CSP neuvedená je prípustná
iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí
založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani
na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú,

v § 137 CSP nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit
neuvedený v § 137 CSP) a zároveň aj právny dôvod uvedeného práva. Častým znakom týchto žalôb je
to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe má konštitutívne účinky. Inými slovami, v § 137 CSP
neuvedenými súkromnoprávnymi žalobami sú napríklad žaloba na nahradenie prejavu vôle súdnym
rozhodnutím za účelom uzavretia zmluvy alebo doplnenia obsahu zmluvy.

18. V prejednávanom spore ide o takýto druh žaloby, ktorý nie je vyslovene uvedený v ustanovení §
137 CSP, ale vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 140). Odvolací súd
sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd mal žalobcovi prisúdiť pomerne menej odvolací. V tomto
smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zborníku

stanovísk, Správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí pod č. Z IV s. 381, v zmysle ktorého pri
žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe súd sám
obsah navrhovanej zmluvy nemôže modifikovať; súd môže rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie,
alebo ho zamietne. Žalobe žalobcu pre zákonu nezodpovedajúce znenie žalobného petite ani čiastočne
nebolo možné vyhovieť. Súd je pri rozhodovaní viazaný návrhom s prihliadnutím aj na ustanovenie §

44 Občianskeho zákonníka, kedy žalobu čo do jej podstatných náležitostí môže buď prijať, a teda mu
vyhovieť, inak musí žalobu zamietnuť. Predmet kúpnej zmluvy a kúpna cena sú nesporne podstatnou
náležitosťou kúpnej zmluvy a súd by zásahom do týchto náležitostí vytvoril stav, ktorého účinky by
žalobca, prípadne žalovaný, ani nezamýšľali vyvolať. Súd tak nemohol nahradiť prejav vôle ohľadom
týchto podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 129 CSP týkajúce sa výzvy súdu na opravu

alebo doplnenie podaní vo veci samej sa vzťahuje na prípady, ak podanie vo veci samej nemá zákonom
stanovené náležitosti, t.j. aj niektorá z obsahových náležitostí stanovených zákonom absentuje, ide o
nezrozumiteľné alebo neurčité podanie, resp. podanie obsahuje zrejmé chyby v písaní alebo počítaníalebo iné zrejmé nesprávnosti; nemožno ho však vzhľadom na jeho účel vzťahovať na situáciu, ktorá
vznikla v predmetnom spore.

19. Ostatné námietky žalobcu prezentované v odvolacom konaní nepovažoval odvolací súd za
opodstatnené, pretože neboli spôsobilé vyhodnotiť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav inak a
prijať iné právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky zákonné náležitosti a v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP je aj dostatočne odôvodnený. Vzhľadom na to odvolací súd tento
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho

odôvodnenie.

20. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania, v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).