Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227959
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115227959.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: G. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXX/XX, P., zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25,
Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Žehrianska
3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom

Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu aj žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo dňa 17.07.2018 č. k. 16C/97/2015-216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému sa proti žalobkyni náhrada

trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 14.09.2015
požadovala určenie vlastníckeho práva. Súd uznesením zo dňa 07.11.2016 č. k. 16C/97/2015-95
konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 13.02.2018 č. k. 6Co/9/2017-169 uznesenie súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil názor, že žalovaný
nesporne procesne nezavinil zastavenie konania, avšak súd by mal pri svojom rozhodovaní sa zaoberať

aplikáciou ust. § 257 CSP. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa súd zaoberal tým, či
existujú predpoklady na uplatnenie ust. § 257 CSP. Po preskúmaní všetkých okolností, ktoré žalobkyňu
viedli k späťvzatiu žaloby dospel k záveru, že je potrebné na daný prípad aplikovať ust. § 257 CSP.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom jej
žaloba bola podaná dôvodne, avšak zohľadnil zmenu skutkového stavu po podaní žaloby, keď bez jej
pričinenia činnosťou prokurátora bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a vlastnícke

právo, ktoré je predmetom tohto konania jej opätovne svedčalo. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemal
inú možnosť, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva, na samotné konanie prokurátora nemala
dosah, avšak už naďalej nebolo dôvodné trvať na podanej žalobe, nakoľko odpadol u nej naliehavý
právny záujem. Táto skutočnosť viedla žalobkyňu ku späťvzatiu žaloby a preto pokiaľ by mohla nahradiť
trovy žalovanému, viedlo by to k neprimeranej tvrdosti. Na druhej strane u žalovaného je predpoklad,
že nepriznanie trov, na ktoré by inak mal nárok, nebude mať naňho negatívne následky, aby to ohrozilo

jeho ekonomickú situáciu. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidve strany sporu. Žalobkyňa
sa domáhala jeho zmeny tak, že súd jej prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,

f/, g/ a h/ CSP. Uviedla, že nárok na náhradu trov konania je procesnoprávnym nárokom a preto je
potrebné otázku, kto zavinil zastavenie konania posudzovať z procesného hľadiska. Ona sa v konanídomáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku, pričom v príslušnom správnom (katastrálnom konaní)
sa svojho uplatneného nároku domohla, keď jej správny orgán prinavrátil vlastnícke právo k pozemku.
Súd nerešpektoval Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS

569/2017. V nadväznosti na to, Najvyšší súd v skutkovo totožných veciach opätovne konštatuje, že ak
predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení
vkladu, je okresný úrad povinný na túto skutočnosť prihliadať v zmysle ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona, ako na právnu zmenu, ktorá bráni vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ona
žalobu vzala v celom rozsahu späť z dôvodu, že v čase po podaní žaloby vyhodnotil Okresný úrad Nitra,

odbor opravných prostriedkov, na základe protestu prokurátora predmetnú kúpnu zmluvu, ako absolútne
neplatný právny úkon. Je preto zrejmé, že dosiahlo toho, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda
„evidenčného obnovenia vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy“, preto
zastavenie tohto konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP treba posudzovať tak, že ho procesne zavinil
žalovaný.

3. Žalovaná sa vo svojom odvolaní domáhala zmeny napadnutého uznesenia tak, že jej bude priznané
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru sa súd nevysporiadal s argumentmi
v tom smere, že predkupné právo štátu mohol porušiť iba žalobca. Takúto skutočnosť nemožno

považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko to popiera účel a význam tohto ustanovenia.
Žalovaný uvádzal aj iné dôvody neplatnosti, preto nemožno dôjsť k záveru, že žaloba bola podaná z
hmotnoprávneho hľadiska dôvodne. Poukázala na ust. § 220 CSP, keď podľa jej názoru je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými
osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

7. Podľa § 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanie právnej veci.

8. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné vysporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).

9. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie už v poradí druhým rozhodnutím rozhodol o náhrade
trov strán sporu tak, že žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Prvýkrát rozhodoval
o náhrade trov konania uznesením zo dňa 07.11.2016 č. k. 16C/97/2015-95, ktorým bolo konanie
zastavené a o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu

trov konania. Odvolací súd na základe podaného odvolania uznesenie súdu prvej inštancie v časti
náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom upriamil pozornosť súdu prvej
inštancie na možnú aplikáciu ust. § 257 CSP, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie je povinný
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
uvedeného ustanovenia. Preto z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

11.Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujúprocesnúvaduuvedenúvust.§365ods.1písm.b/,c/CSPsú:
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces,
b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Správa na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi a predstavami, aby sa riadil ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (podobné rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 25/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická vydaniu konečného rozhodnutiu predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania (tak ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
ich procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1Cdo/6/2014,

3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho
vzťahovanímajnafaktickúmeritórnurozhodovaciučinnosťsúdu.„Postupomsúdu“možnotedarozumieť
iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, t. j., že nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému nesprávnemu postupu,
v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tým, že zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie vytvoril procesný priestor stranám sporu, aby sa mohli vyjadriť k
možnému ust. § 257 CSP a súd prvej inštancie toto usmernenie dodržal a vytvoril procesný priestor

stranám konania k aplikácii tohto zák. ustanovenia. Samotná odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla,
akého nesprávneho postupu sa súd prvej inštancie mal dopustiť, a keďže odvolací súd žiaden takýto
nesprávny postup nezistil konštatuje, že nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP. Tak isto žiadne iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) v konaní nevyšli najavo.

15. V ďalšej časti odvolania tak žalobkyňa ako aj žalovaná namietajú nesprávne zistenie skutkového
stavuanesprávneprávneposúdenievecisúdomprvejinštancie.Zhľadiskaskutkovéhonietsporuotom,
že žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou zo dňa 16.09.2015 domáhala určenia vlastníckeho práva.
V období po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu Okresného úradu P.

kat. odbor zo dňa 24.07.2015 č. J., ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej
na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad P., kat. odbor v konaní č. J protestu prokurátora vyhovel
rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 č. ÚP XX/XXXX-X, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu
P., odboru opravných prostriedkov zo dňa 25.01.2016, č. K. XX/XXXX-X/Br. Správny orgán dospel k
záveru,ževlastníckeprávokpozemkunebolonažalovanúplatneprevedenéadokatastranehnuteľnosti

opäť zapísal žalobkyňu, ako vlastníčku predmetných nehnuteľností, keď predmetom bolo posúdenie
kúpnej zmluvy, ako absolútne neplatného právneho úkonu. V tom čase žalobkyňa nebola vlastníkom
predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil predkupné právo a preto z uvedených dôvodov
zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo
a právne totožných veciach tunajšieho súdu (I. ÚS 168/2018-22 zo dňa 10.10.2018, II. ÚS 569/2017-46
zo dňa 20.03.2018, III. ÚS 98/2018-38 zo dňa 02.05.2018, III. ÚS 298/2018-33 zo dňa 28.11.2018, II. ÚS
261/2018-43 zo dňa 10.01.2019, II. ÚS 338/2018-30 zo dňa 06.12.2018, I. ÚS 222/2019-46zo dňa 20.08.2019, I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019 a IV. ÚS 614/2018-36 zo dňa
20.08.2019). Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 569/2017, ktorým sa vyhovelo ústavnej
sťažnosti, ktorú podala Poľnohospodárska pôda, s.r.o. skutkovo a právne v takmer totožnej veci treba

uviesť,ževtomtoprípadebolorozhodnutiekrajskéhosúdu(ktorýmnepriznaltrovykonaniažalovanému)
vytýkané nedostatočné odôvodnenie zmeny právneho názoru krajského súdu. V Náleze Ústavného
súdu pod sp. zn. III. ÚS 98/2018 Ústavný súd konštatoval arbitrárnosť rozhodnutia, pretože krajský súd
nevytvoril procesný priestor umožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia (v danom prípade § 257 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu však v obidvoch

prípadoch išlo o odlišnú situáciu, aká je v prejednávanej veci. Odvolací súd sa prikláňa k názorom
Ústavného súdu vysloveným v rozhodnutiach I. ÚS 222/2017, I. ÚS 225/2017 a IV. ÚS 614/2018, v
ktorom úž Ústavný súd v závere svojho názoru konštatoval: „z procesného hľadiska je potrebné urobiť
záver, že žaloba sťažovateľky bola podaná dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na dôvodnosť žaloby
z hmotnoprávneho hľadiska, ktorá sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase
podania určovacej žaloby sťažovateľka ak žalobkyňa nemala inú právnu možnosť domôcť sa ochrany

svojich práv. K späťvzatiu žaloby ju viedli objektívne dôvody - protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka
a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva
sťažovateľky, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to, je v danom prípade opodstatnený záver,
„že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania nepriznáva“.

17. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdu prvej
inštancie. Aj keď odvolací súd vo svojom zrušujúcom ustanovení vyslovil právny názor, že je potrebné
na daný prípad aplikovať ust. § 257, vzhľadom na názor vyslovený Ústavným súdom v rozhodnutiach
I. ÚS 222/2017, I. ÚS 225/2017 a IV. ÚS 614/2018 dospel k záveru, že ani jedna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania. Súčasne CSP však neumožňuje o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť

takýmto výrokom, pretože pôvodné ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP do CSP prebrané nebolo a je len
preformulované ustanovenie CSP ohľadom procesne zavinených trov konania (§ 256 CSP). Odvolací
súd preto rešpektujúc názor Ústavného súdu vyjadrený v uvedených Nálezoch dospel k záveru, že je
namieste, aby uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal aplikujúc pritom ust. čl. 4 ods. 2 CSP.

18. K zhodnému stanovisku dospelo aj občianskoprávne kolégium KS v Nitre na svojom zasadnutí
konanom dňa 06.02.2020, na ktorom prijalo zjednocujúce stanovisko ohľadne rozhodovania o náhrade
trov konania v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré
procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na

náhradu trov konania nepriznáva“. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).