Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Filová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/227/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200124.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: D.. E.. H. H., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX C.
P., právne zastúpený: JUDr. Ivan Hubka, Gaštanová 7, 010 07 Žilina, úrad Žilina, ul. Republiky 30,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Tomášikova 46, 832 05
Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OOP 1-2016/005588-001/JBI
zo dňa 08.01.2016, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ - BA - OOP 1 - 2016/005588 - 001/JBI zo dňa 08.01.2016 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 28.09.2015 č. OU - BA - OVVS2 - 2015/004466, č. OU - BA -
OVVS2 - 2015/003192, ktorým zastavil konanie o priestupku, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je
priestupkom. Žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 250j
ods. 2 O. s. p.
2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/14/2016-60 zo dňa 19.09.2017 žalobu zamietol
a žalobcovi voči žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal proti tomu
rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť zo dňa 04.12.2017. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Asan/3/2019 zo dňa 26.09.2019 kasačnou sťažnosťou
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že sťažovateľ (žalobca) sa domáhal súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej bola posudzovaná vina obvineného vtedajšieho
podpredsedu vlády a ministra vnútra SR JUDr. Roberta Kaliňáka. Kasačný súd preto dospel k záveru, že
žalobcaniejeaktívnevecnelegitimovanýsubjektom,nakoľkojehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
nemohli byť napadnutým rozhodnutím žalovaného porušené alebo priamo dotknuté. Podľa Najvyššieho
súdu SR aktívne vecne legitimovaným subjektom na správny súdny prieskum správneho trestného
rozhodnutia - čo do výroku o zastavení konania, je výlučne prokurátor reprezentujúci verejný záujem,
v zmysle jeho oprávnení podľa § 21 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v spojení s § 5
ods. 11, § 45 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), a teda sťažovateľ mal možnosť podnetom podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.
z o prokuratúre domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zastavení priestupkového konania,
ktorú podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného aj využil. Vzťah medzi obvineným
a poškodeným je vždy súkromnoprávny a jeho predmetom je výlučne majetkovoprávny nárok, zatiaľ
čo posudzovanie viny a následného trestu je zo zákona zverené príslušným orgánom štátnej správy a
preto, s ohľadom na ich mocenské postavenie, nie je ovplyvniteľné účastníkom konania. Aktívna vecnálegitimácia navrhovateľa je daná len v časti, v ktorej je predmetom majetkovoprávny nárok. Najvyšší súd
SR na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom
správneho súdneho konania, preto rozsudok krajského súdu zrušil, nakoľko právna úprava konania pred
kasačným súdom mu neumožňuje žalobu sťažovateľa podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť, aby v
súlade s jeho právnym názorom procesne rozhodol o správnej žalobe žalobcu a žalobu odmietol ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak tento zákon
neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
5. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v rozsudku sp. zn.
8Asan/3/2019 zo dňa 26.09.2019 a ktorým je Krajský súd v Bratislave ako súd nižšej inštancie viazaný,
správny súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby o
preskúmanie zákonnosti časti napadnutého správneho trestného rozhodnutia žalovaného - čo do výroku
o zastavení priestupkového konania, preto žalobu žalobcu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v
súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.
6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
7. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.