Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200615
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2019:5419200615.3

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci
út 45/B, H-1137 Budapest, Maďarsko, Reg. č. 01-10-043108, zastúpeného PETKOV & Co s. r. o.,
so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Šoltésovej 14, IČO: 50430742, proti žalovaným:
Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby, následne po výzve súdu upresnení nasledovne:
1/ až 10000/ všetci identifikovaní ako držitelia vozidiel podľa § 114 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. s

uvedenímpríslušnéhoEČVadátumu,kuktorémubolidržiteľmi,vsporeozaplateniepoplatkuzapoužitie
spoplatnených ciest, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu datované ku dňu 28.04.2019, označené ako „Žaloba o zaplatenie poplatku za
použitie spoplatnených ciest“, doručené súdu v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu dňa 28.04.2019, v znení následného doplnenia podaním z 23.07.2019 doručeným súdu
24.07.2019, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.04.2019 bolo súdu doručené v elektronickej podobe (eÚPVS) autorizované podľa osobitného
predpisu podanie žalobcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu označené ako „Žaloba o
zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest“.
1.1. Žalobcom je zahraničná právnická osoba - obchodná akciová spoločnosť v 100 % vlastníctve
maďarského štátu, ktorá je oprávnená a povinná na základe zákona č. 1 z roku 1988 o cestnej

doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o
poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest vyberať zákonné poplatky za
používaniespoplatnenýchmaďarskýchciestavprípadeichnezaplateniauplatňovaťvočineoprávneným
používateľom ciest pohľadávku z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme „sankčného
poplatku“ vo výške určenej nariadením o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať
a chrániť svoje majetkové práva.

1.2. Žalobca v podaní konštatoval, že zákonným spôsobom identifikoval a riadne zdokumentoval
motorové vozidlá evidované na Slovensku, ktorých držitelia porušili svoju zákonnú povinnosť zaplatiť
poplatok za použitie spoplatnených ciest v Maďarsku podľa maďarských právnych predpisov, a to
zaznamenaním presného času a miesta kontroly oprávnenosti použitia spoplatneného úseku cesty
i obrazového záznamu dotknutého vozidla s viditeľne zaznamenaným evidenčným číslom s tým,
že uvedené údaje spracované v tabuľke EXCEL spolu s vyhotovenými elektronickými fotografiami

obsiahnuté na CD nosiči majú byť prílohou žaloby.
1.3. Uviedol, že pohľadávky sú splatné jednotlivo, každá okamihom vykonanej kontroly a žalobcovho
zistenia neoprávneného použitia spoplatnenej cesty, a to podľa § 7/A ods. 1 nariadenia o poplatkoch,
pričom podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) v spojení s § 7/A ods. 3 uvedeného nariadenia, je výška
pohľadávok voči jednotlivým žalovaným určená podľa sadzby pre jednotlivé kategórie vozidiel, a to buď
vo výške 14.875,- HUF alebo vo výške 66.925,- HUF. Vzhľadom na to, že žalobcovi nie sú z dôvodov

ním zapríčinených známe údaje o vozidlách žalovaných, podľa ktorých by mohol určiť správnu platobnú
kategóriu, uplatnil si žalobca voči každému zo žalovaných pohľadávku v najnižšej výške 14.875,- HUF.1.4. Ohľadne identifikácie „žalovaných“ žalobca uviedol, že zoznam žalovaných, obsiahnutý na
priloženom CD nosiči, obsahuje evidenčné číslo vozidla a dátum kontroly, ku ktorému bolo zistené
neoprávnené použitie spoplatnených ciest s tým, že žalobca nemôže označiť žalovaných ich

identifikačnými údajmi ako to predpokladá § 133 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ale podľa EČV vozidla je možné v evidencii držiteľov vozidiel vedených Ministerstvom
vnútra SR určiť presne, kto je držiteľom takéhoto vozidla, pričom tieto údaje by malo súdu jednoduchým
postupom podľa § 190 CSP poskytnúť Ministerstvo vnútra SR na jeho dožiadanie, nakoľko súd má
podľa žalobcu aj povinnosť postupovať tak, aby zabezpečil nielen právo na prístup k súdu a súdnu

ochranu žalobcovi, ale rovnako aj právo na prístup k súdu a súdnu ochranu žalovaným. Na podporu
svojej argumentácie čo do označenia žalovaných poukázal napr. na rozhodnutie Ústavného súdu
ČR č. III ÚS 1424/07 z 26.03.2009, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu SR
sp. zn. IV ÚS 1/02. Žalobca obšírne odôvodnil, že v prípade, ak by súd odmietol jeho podanie pre
formálne neoznačenie žalovaných, bolo by to v tomto prípade prejavom ústavnoprávne neudržateľného
„prehnaného formalizmu“ a odmietnutím poskytnutia súdnej ochrany, nakoľko ochranu práva žalobcu je

v tomto prípade možno podľa žalobcu dosiahnuť jednoduchým postupom súdu.
1.5. Žalobca tiež uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 17.03.2015
požiadal príslušné orgány Slovenskej republiky na úseku evidencie vozidiel podľa § 113 ods. 3, 4
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoCP“), menovite
Prezídium Policajného zboru (ďalej len „PPZ“) o poskytnutie údajov o držiteľoch uvedených motorových

vozidiel, aby im mohol zaslať výzvu na dobrovoľne zaplatenie uvedeného poplatku, no jeho žiadosti
zo strany uvedeného orgánu nebolo vyhovené s odôvodnením, že údaje z evidencie motorových
vozidiel nie je možné žalobcovi poskytnúť bez súhlasu žalovaných držiteľov motorových vozidiel s
poukazom na ochranu osobných údajov. Na tomto stanovisku PPZ zotrváva aj v súčasnosti. Tiež
obšírne argumentoval, prečo je podľa neho uvedený postup PPZ neopodstatnený, že ako právny

zástupca žalobcu je oprávnený spracovať osobné údaje o držiteľoch motorových vozidiel, ak títo sú
fyzickými osobami, aj bez ich súhlasu (zákon o advokácii). Keďže mu bolo odmietnuté poskytnutie
ním požadovaných informácií, konštatoval, že nemá inú zákonnú možnosť ako ochrániť svoje právo,
len sa obrátiť s neúplnou žalobou na príslušný súd a žiadať súd o zabezpečenie elektronického
výpisu z evidencie vozidiel v rozsahu dát, ako je zaznamenaný na predmetnom CD nosiči. Osobitne

sa v predmetnom podaní žalobca venuje náčrtu možnému postupu súdu a PPZ, keď poukazuje na
efektívnosť a možnosť, zo strany súdu požiadať a zo strany PPZ poskytnúť požadované informácie
elektronicky s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Navrhol,
aby súd za účelom spravodlivej a účinnej ochrany práv uplatňovaných žalobcom v súlade s čl. 2 ods. 1
CSP bezodkladne po prijatí tohto podania podľa § 190 CSP v spojení s § 17 zákona o e-Governmente

a § 113 ods. 1 ZoCP priamou elektronickou e-mailovou správou (M..D.) a tiež poštovou zásielkou s
pripojením priloženého CD požiadal PPZ, odbor evidencie dokladov o poskytnutie údajov o žalovaných
a ich vozidlách z evidencie podľa stavu ku dňu kontroly uvedenom v Excel tabuľke na pripojenom CD
identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla v nasledovnom rozsahu: 1/ meno a priezvisko
fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby držiteľa/

vlastníka vozidla, 2/ adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo sídlo právnickej osoby
držiteľa/vlastníkavozidla,3/kategóriavozidla,4/značkavozidla,5/obchodnýnázovvozidla,6/najvyššia
prípustná hmotnosť vozidla a 7/ počet miest na sedenie.
1.6. Žalobca navrhol, aby súd na základe takto poskytnutých údajov vydal rozsudok: Každý zo
žalovaných jednotlivo je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.875,- HUF, a to v lehote do troch

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V bode 1 uvádzané podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s
§ 133 až 135 CSP (čo napokon výslovne pripustil aj samotný žalobca prostredníctvom svojho zástupcu),
pričom najzávažnejším nedostatkom bolo úplne nedostatočné a neurčité označenie strany sporu na

strane žalovaného v súlade s ustanovením § 133 až 135 CSP, keď žalovaného, resp. žalovaných
(nevedno ani koľkých) označil len ako „Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby“, keď žiadnu
takú prílohu k žalobe nepripojil. Takto neurčito označeného žalovaného (žalovaných) v neznámom počte
žiadal zaviazať jednotlivo na úhradu sumy 14.875,- HUF. Rovnako žalobca, aj keď v žalobe označil na
podporu svojich tvrdení určité dôkazy, tie k žalobe nepripojil a ani nijako nezdôvodnil, prečo ich súdu

nepredložil.

3. Na odstránenie nedostatkov podania žalobcu - žaloby súd žalobcu vyzval s poukazom na § 129 ods.
1 CSP výzvou obsiahnutou v uznesení č. k. 5C/38/2019-16 zo 04.07.2019 s poskytnutím lehoty 15 dníod doručenia výzvy na doplnenie žaloby so súčasným poučením, aké konkrétne nedostatky a akým
spôsobom má odstrániť. Tiež bol žalobca poučený o tom, že ak v určenej lehote svoje podanie nedoplní,
resp. neopraví, súd jeho podanie odmietne.

4. Na uvedenú výzvu, ktorá bola doručená zástupcovi žalobcu 09.07.2019, tento reagoval podaním
z 23.07.2019 doručeným súdu 24.07.2019 označeným ako „Predloženie dôkazných prostriedkov a
spresnenie žalobného petitu“, v ktorom doplnil svoje predchádzajúce podanie označené ako žaloba zo
dňa 28.04.2019 v časti označenia subjektov na žalovanej strane a tiež žalobný petit. Z tohto doplnenia

vyplýva, že každého zo žalovaných označil ako držiteľa motorového vozidla podľa § 114 ods. 4 ZoCP a
individualizoval ich uvedením príslušného evidenčného čísla motorového vozidla ku konkrétnemu tam
uvádzanému dňu. Takýmto spôsobom označil celkovo 10.000 žalovaných. V žalobnom petite každého
z takto označených žalovaných žiadal zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 14.875,- HUF do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

5. Zároveň samostatným podaním datovaným tiež k 23.07.2019 a doručeným súdu 24.07.2019 podal
obsiahlu sťažnosť voči uzneseniu uvedenému pod bodom 3, domáhajúc sa jeho zrušenia.

6. O tejto sťažnosti súd rozhodol uznesením z 09.10.2019 č. k. 5C/38/2019-265 tak, že sťažnosť
zamietol, keďže v danej veci bol s ohľadom na obsah podania (žaloby žalobcu z 28.04.2019) plne

opodstatnený postup realizovaný tunajším súdom s poukazom na § 129 ods. 1, 2 CSP.

7. V súvislosti s požiadavkou žalobcu v tomto konaní ohľadne zisťovania potrebných identifikačných
údajov ohľadne žalovaných cestou súdu ním označeným spôsobom, tunajší súd poukazuje na (v
minulosti) rozdielny postup súdov I. a II. inštancie v prípadoch obdobných „prejednávanej veci“,

kedy súdy na jednej strane (včítane tunajšieho súdu) vyhovovali požiadavkám terajšieho žalobcu
o zistenie ním navrhovaným spôsobom údajov o žalovaných vyžadovaných CSP v § 133 a nasl.
CSP na ich označenie a na strane druhej takúto požiadavku žalobcu neakceptovali a jeho podanie
(žalobu) odmietali. K tomuto doterajšiemu rozdielnemu postupu a teda k otázke „či súd je povinný
a oprávnený“ zisťovať identifikačné údaje o žalovanom, a to tých, ktoré pre označenie strany sporu

vyžaduje CSP, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR zatiaľ (podľa vedomosti tunajšieho súdu) v jedinom
svojom rozhodnutí, a to v uznesení z 28.02.2019 sp. zn. 8Cdo/68/2017 (na ktoré poukazoval aj žalobca
v odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie
nedostatkov jeho žaloby, nesúhlasiac s jeho postupom, závermi a právnou argumentáciou, o ktorú svoje
závery oprel), z ktorého vyplýva právny názor, že súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť

pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného a že práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť
porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Z daného rozhodnutia tiež vyplýva,
že súd nemôže podávať informácie žalobcovi ohľadne identifikácie subjektu, ktorý má vystupovať
na žalovanej strane, nakoľko v takom prípade by šlo o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo
bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Napokon z daného rozhodnutia vyplýva záver, že ak

podanie žalobcu nemá náležitosti týkajúce sa označenia žalovaného (žalovaných) podľa § 133 až 135
CSP a ak napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie má byť podľa § 129 ods. 3
CSP odmietnuté.

8. Aj takéto jedno (jediné) rozhodnutie súdu stojaceho na vrchole sústavy všeobecných súdov k otázke

významnej pre ďalší postup tunajšieho súdu v tejto veci treba považovať (ak neexistuje iné - protichodné
rozhodnutie súdu takejto inštancie) za „ustálenú“ súdnu prax. Prípadný odklon od existujúcej judikatúry
(NS SR ako súdu, ktorého povinnosťou je dbať svojou rozhodovacou činnosťou o jednotný výklad a
jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov) zo strany súdu nižšej
inštancie by mohol predstavovať zásah do základných práv a slobôd niektorej zo strán sporu a narušenie

princípu právnej istoty.

9.1. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
9.2. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.9.3. Podľa § 129 ods.3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Preto tunajší súd rešpektujúc NS SR vyslovený právny názor na postup súdu vo veci „obdobnej“
tejto veci, podanie žalobcu predstavujúce podanie vo veci samej (žalobu), datované ku dňu 28.04.2019,
doručené súdu toho istého dňa v elektronickej podobe a autorizované podľa osobitného predpisu v znení
jeho následného dopĺňania podaním z 23.07.2019 doručeným súdu 24.07.2019, odmietol, keďže ani
napriek výzve súdu žalobca neodstránil vo výzve súdu vytýkané nedostatky žaloby čo do označenia

žalovaných. Z doplnenia žaloby podaním zmieneným pod bodom 4. síce na rozdiel od pôvodného
znenia žaloby vyplýva celkový počet subjektov na žalovanej strane v počte presne 10.000 a tiež sú
už v ňom určitým spôsobom jednotlivé „subjekty“ ako žalovaní bližšie identifikované, ale napriek tomu
tieto „subjekty“ nie sú identifikované žiadnym z údajov stanovených CSP pre ich bližšiu a potrebnú
identifikáciu. Takýto nedostatok žaloby (vychádzajúc z právneho názoru NS SR v jeho rozhodnutí
z 28.02.2019 sp. zn. 8Cdo/68/2017, keď aj po doplnení žaloby existujúce označenie žalovaných

neumožňuje identifikáciu osoby v súlade s § 133 až 136 CSP tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o
fyzickú, právnickú osobu alebo štát, prečo žalobcom uvádzané identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv.
iným identifikačným údajom podľa § 133 a 134 CSP) je tak závažného charakteru, že neumožňuje súdu
ďalej pokračovať v konaní.

11. Záverom (v súvislosti so žalobcom naznačovaným postupom v prípade, ak súd odmietne jeho
podanie) súd poukazuje aj na postup žalobcu vo veciach vedených na tunajšom súde po tom, ako
boli súdom vyžiadané údaje o „žalovaných“, v ktorých vo všetkých prípadoch po ich zistení žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu reagoval nie doplnením žaloby čo do označenia žalovaných tak ako to
v žalobe avizuje (že po zistení týchto údajov súdom je pripravený tak učiniť), ale tak, že zobral žalobu v

celom rozsahu späť. Konkrétne ide o právoplatne skončené veci tunajšieho súdu sp. zn. 5C/108/2016,
5C/46/2018, 5C/13/2019, 6C/47/2017, 6C/58/2017, 6C/23/2018, 6C/32/2018, 6C/5/2018, 6C/47/2018 a
6C/61/2018.

12. Uvedené naznačuje, že úmyslom žalobcu nebolo viesť spor na podklade ním podanej žaloby, ale

len to, že prostredníctvom jej podania chcel získať informácie o držiteľoch ním označených motorových
vozidiel (v prípade fyzických osôb zistenie ich mien, priezvisk, a adries, resp. u právnických osôb ich
obchodného mena, príp. názvu a sídla, ako aj ďalších ním označených údajov o motorovom vozidle).
Tedaanivjednomprípade,vktoromvždyoznačil„viacerýchžalovaných“,nebolnáslednýpostupžalobcu
taký, že by doplnil označenie žalovaných, ako to „avizoval“, ale z jeho strany vždy po realizácii ním

požadovaných zisťovaní cestou súdu došlo k späťvzatiu žaloby. O tom, že rovnaký úmysel sleduje
aj touto žalobou svedčí (okrem jeho doterajšieho správania) aj z toho, že v tomto prípade, ako je to
zrejmé z jeho následného „doplnenia - upresnenia žaloby“ má vystupovať na strane žalovanej celkom
až 10.000 subjektov (naviac zo všetkých doteraz ním iniciovaných a vo všetkých prípadoch skončených
inak ako meritórnym rozhodnutím), čo samo o sebe svedčí o účelovosti jeho postupu a podaní tejto

žalobylenproformasinýmcieľomakoviesťsporvočidržiteľomoznačenýchmotorovýchvozidiel.Takéto
množstvo subjektov na strane žalovanej, ktorými majú byť (vychádzajúc z uvádzaných EČV) subjekty z
celéhoúzemiaSlovenskaapribližnekaždý550-tyobyvateľSlovenska,reálneznemožňujeviesťvočiním
jedno (spoločné) súdne konanie. O danom úmysle napokon svedčí aj samotná argumentácia žalobcu,
ktorý na str. 8 žaloby uvádza, že jeho úmyslom a súčasne aj jeho zákonnou povinnosťou je podľa §

33/B ods. 5 maďarského ZoCD tiež odoslať výzvu na zaplatenie pohľadávky (poplatku) v rámci 60-
dňovej prekluzívnej lehoty plynúcej od identifikácie žalovaných prostredníctvom súdu a pokúsiť sa o
mimosúdne uspokojenie pohľadávok žalovaného a že uvedené je podľa maďarských predpisov dokonca
povinnosťou žalobcu, prípadne poverenej organizácie v tomto prípade právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 357 písm. b) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).