Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Csr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316209121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5316209121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobkyne: I. G., D..

XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, XXX XX H., zastúpená Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s.,
F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35807958, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok číslo SR00129/16 zo dňa 7.11.2016 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04, Bratislava.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa svojím návrhom podaným na súd dňa 29. 11. 2016 žiadala súd, aby zrušil rozhodcovský

rozsudok č. SR 00129/16 zo dňa 7.11.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské
rameno 6, 841 04 Bratislava, zároveň aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že dňa 22.11.2016 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok
vydaný SRS, Karloveské rameno 6, Bratislava, s ktorým ona nesúhlasí, tento považuje za nesprávne
vydaný, v rozpore so zákonom. Keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa Zákona číslo
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, išlo zo strany žalovaného o obchádzanie zákona. Dňa

22.7.2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol pôžičku. Túto
uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie, pre vlastnú potrebu ako obyčajná fyzická osoba. Obchodný
zástupca v súvislosti s poskytnutím pôžičky vtedy žiadal od nej nejaké potvrdenie o príjme. Keďže
v tom čase nepracovala na pracovnú zmluvu, ale len na živnosť, nemohla mu potvrdenie predložiť.
Obchodný zástupca preto od nej žiadal živnostenské oprávnenie alebo daňové priznanie. Toto mu
predložila, a on jej predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela obsahu.
Úver na podnikateľské účely nepotrebovala, keďže v súvislosti s jej prácou nemala nijaké náklady.

Tento brala za účelom vlastnej osobnej potreby. Úver neviedla ani v účtovníctve. Samotná skutočnosť,
že v úverovej zmluve je označená ako podnikateľ, nepreukazuje skutočnosť, že tento úver brala za
účelom podnikania. Konanie žalobcu, keď pri poskytovaní úveru jej predložil zmluvu o úvere, kde
uvedie účel úveru na výkon povolania, čím jej následne znemožní dosiahnuť ochranu spotrebiteľa pri
spotrebiteľských úveroch, možno považovať za mimoriadne závažnú, nekalú obchodnú podmienku.
Išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Svojou povahou a podstatou ide ale o spotrebiteľskú
zmluvu s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením podľa Zákona č. 129/2010. Poukázala na

§ 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní
nemôže rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy,
alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská doložka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ,a teda daný spor nebol spôsobilý rozhodovať pred rozhodcovským súdom. Už v čase vzniku právneho
vzťahu bola nútená uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Samotný rozhodcovský súd porušil § 31 ods. 3
Zákona č. 244/2002 Z.z. V konaní teda namieta nedostatok právomocí SRS zriadeného pri asociácii

pre arbitráž konať a rozhodnúť v danej veci. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 22.7.2014,
táto mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Podľa vtedy platnej
legislatívy išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r) OZ, napriek
tomu, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
išlo o typickú formulárovú zmluvu s predtlačenými podmienkami bez možnosti z jej strany ovplyvniť jej

obsah. Samotná skutočnosť, že zmluva bola podpísaná na osobitnom tlačive, svedčí o tom, že zrejmým
účelom takéhoto konania bolo obchádzanie zákona. Predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa viaceré
podmienky Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ktoré zákon uvádza v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010, preto sa považuje zmluva zo zákona
za bezúročnú a bez poplatkov, preto žiada návrhu vyhovieť.

3. Žalobkyňa k návrhu predložila tieto dôkazy:
rozsudokSRSSR00129/2016zodňa7.11.2016,čestnévyhláseniežalobkyne,žeúverjejbolposkytnutý
ako fyzickej osobe (nepodnikateľovi) na účel jej osobnej spotreby. Uvedený úver si nevzala na účely
podnikania, zamestnania alebo povolania, nevedie ho ani v účtovníctve, ani v inej obchodnej evidencii,
výpis zo živnostenského registra žalobkyne, prehľad príjmov a výdavkov za obdobie od 1.1.2014 do

31.12.2014, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe uviedol, že predmetný úver žalobkyňa brala za účelom
výkonu povolania, čo jednoznačne vyplýva zo zmluvy, kde bola jasne definovaná ako živnostníčka s
uvedením obchodného mena, miesta podnikania a čísla. Teda do úverového vzťahu vstupovala ako

podnikateľka. Podľa § 28 CSP na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem
spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V. Z tohto dôvodu pri
prvom úkone podávajú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Čadci. Žalovaný preto
žiada, aby Okresný súd Čadca ako súd nepríslušný postúpil vec miestne príslušnému súdu Okresnému
súdu Bratislava V, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom s označeným

IČO-m v zmysle Obchodného zákonníka. Keďže dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju
súkromnú potrebu, nebol spotrebiteľom. Vzájomný vzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny,
a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste. Okrem toho zmluva bola
uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka bola považovaná za absolútny obchod. V zmluve
o úvere bol jasne uvedený účel úveru, a to „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na

výkon povolania.“ Z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu
je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté
peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka
poskytnutý na účel povolania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Žalobca sa domáha vyslovenia zmluvy
za spotrebiteľskú, ničím svoje tvrdenia nedoložil. Žalobca z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov

za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, a tento účel v zmluve vyznačil.
Účastník rozhodcovského konania musí podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60.
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Pri uzatváraná zmluvy sa strany súčasne dohodli,
že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúcemu zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu. Strany dňa 22.7.2014 pristúpili k podpisu samotnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je

uzatvorená platne v súlade s § 3 a nasledujúce Zákona č. 244/2002 Z.z. Z tohto dôvodu neprichádza
do úvahy ani aplikácia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej
zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10. dní, ako je to uvedené v článku II. odsek 3, čo však neurobil. Z tohto
je možné vyvrátiť tvrdenia žalobcu o nútenom, ale ľstivom prinútení pristúpiť k rozhodcovskej zmluve,
ako to bolo uvedené v návrhu. Preto žiadajú návrh zamietnuť.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného uviedla opätovne, že zmluvu uzatvárala
ako obyčajná fyzická osoba z dôvodu zlej finančnej situácie pre vlastnú potrebu. Keďže v tom čase
pracovala na živnosť, obchodný zástupca jej uviedol, že k vybaveniu predmetnej pôžičky postačí jej
živnostenské oprávnenie. Účel vynaloženia poskytnutých prostriedkov z úveru by však mal preukazovať

dodávateľ,tedavtomtoprípadežalovaný,aniespotrebiteľ.Zrozsiahlejjudikatúryvyplýva,ženebankové
spoločnosti tohto času veľmi často obchádzajú právne predpisy zamerané na ochranu spotrebiteľa. V
zmysle § 54 ods. 2 OZ však platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Finančné prostriedky z úveru mienila použiť na osobnú súkromnúpotrebu, nevystupovala pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ, zmluva o úvere mala typickú podobu
spotrebiteľskej zmluvy, v tomto konaní je v postavení spotrebiteľa. Podľa § 19 písm. d) CSP popri
všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu

trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Z tohto teda vyplýva, že námietka miestnej
nepríslušnosti podaná žalovaným je irelevantná.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, keďže v zmysle judikatúry nestačí uviesť

do zmluvy len identifikačné číslo, ale poskytovateľ úveru je v prípade, ak tvrdí, že sa jedná o
obchodnoprávny vzťah, povinný preukázať, že tieto prostriedky boli určené na podnikanie, čo v danom
prípade nebolo, keďže žalobkyňa IČO uviedla len z dôvodu, že takto jej to uviedol poskytovateľ úveru,
keďže v danom období bola nezamestnaná.

7. V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil s fotokópiou rozhodcovského spisu číslo SR

00129/2016, najmä s návrhom na začatie rozhodcovského konania doručeným na SRS 29.2.2016,
zmluvou o úvere zo dňa 22.7.2014, VOP, zmenkou vystavenou dňa 22.7.2014, rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 22.7.2014, pokusom o zmier zo dňa 18.12.2015, s prehľadom práv, povinností a záväzkov
vyplývajúcichzozmluvyoúvere,suznesenímSRSHoustanovenírozhodcusuznesenímSRSH,ktorým
bola vyzvaná žalovaná, aby v lehote 10. dní od doručenia tohto uznesenia predložila SRSR žalobnú

odpoveď, so žalobnou odpoveďou zo dňa 21.3.2016, z ktorej vyplýva, že neuznáva nárok žalobcu
tak, ako si ho uplatňuje na základe zmluvy o úvere, keďže pri tejto zmluve bola uvedená do omylu, a
jednostranne zo strany žalobcu jej bolo podstrčené na podpis, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania, a žalobca jej nevysvetlil, aké doklady jej dáva podpisovať, všetko jej len podstrčil na
rýchly podpis, nemala čas si ich riadne prečítať. Žalobca sa vopred pripraveným predtlačami jednotlivých

dokladov zbavuje klientov slobodnej vôle, keďže klienti v časovej finančnej tiesni sú nútení podpísať
všetko, čo im žalobca predloží. Žalobca účelovo vyžiadal od nej IČO, aby ju dostal do neistého právneho
postavenia. Týmto žiadala zastaviť rozhodcovské konanie, bola ochotná dohodnúť sa na podmienkach
mimosúdneho urovnania sporu, na mesačných splátkach zodpovedajúcich jej finančným možnostiam,
keďže v čase spísania tejto odpovede bola PN, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

7.11.2016, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.971,17 € spolu s príslušenstvom a trovami
konania v splátkach po 100,-- € mesačne. Tento rozsudok jej bol doručený dňa 22.11.2016.

8. Súd vykonával dokazovanie smerujúce hlavne k sporným bodom, keďže nesporné tvrdenia
nepovažoval za potrebné dokazovať. Jednoznačne bolo nesporné medzi stranami, že bola uzatvorená

zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva dňa 22.7.2014, sporné medzi stranami bolo, či išlo o úver
spotrebiteľský, teda či tento žalovaná brala za účelom výkonu podnikania, alebo za účelom osobnej
spotreby, a tým pádom aj miestna príslušnosť súdu podľa § 28 CSP, ako aj § 19 písm. d) CSP.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez
splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže
byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a)

účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2.
nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3.
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo

ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o
rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4.
rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)
súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského

rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
(2)
Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

(3)
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
(4)

Nadôvodyzrušeniarozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastník
nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá

pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 33 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd doručuje
písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa
vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo

zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský
súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy
spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky.20) Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených
alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

Podľa § 28 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd je povinný
aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej
podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.17) Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti
právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").(2)
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(3)

Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať

ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace
so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a)

Podľa § 31 ods. 3 Zákona č. 244/2002 rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou
medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na

spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto

tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t)
informácie o právach podľa § 15
a podmienky ich uplatnenia,
u)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)

informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a
príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ,

ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,
z)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
aa)
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

10. Sporné medzi stranami bolo, či šlo o úver spotrebiteľský, alebo úver braný za účelom výkonu
podnikania, a tým pádom aj miestna príslušnosť súdu.11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k názoru, že návrh je dôvodný, a
preto mu vyhovel v celom rozsahu. Ako navrhovateľka uviedla, dňa 22.7.2014 uzatvorila so žalovaným
zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol pôžičku. Túto zmluvu uzatvárala z dôvodu zlej finančnej

situácie pre vlastnú potrebu ako obyčajná fyzická osoba. V tom čase však bola nezamestnaná,
obchodný zástupca od nej žiadal potvrdenie o príjme, a keďže pracovala len na živnosť, vyžiadal od nej
živnostenské oprávnenie, ktoré mu predložila, on jej nato predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez
toho, aby sa s ňou bližšie oboznámila, porozumela obsahu. Úver na podnikateľské účely nepotrebovala,
keďže v súvislosti s touto prácou nemala nijaké náklady, a tento ani neviedla v účtovníctve. Ako

uviedla, výslovne ho brala za účelom vlastnej potreby. Samotná skutočnosť, že v úverovej zmluve
bola označená ako podnikateľ s uvedením IČA, nepreukazuje tú skutočnosť, že úver brala za účelom
podnikania. Konanie žalobcu berie ako účelové z dôvodu znemožniť jej dosiahnuť ochranu spotrebiteľa
pri spotrebiteľských úveroch, čo považuje za mimoriadne závažnú, nekalú obchodnú podmienku.
Poukázala na to, že SRS nemal právomoc vo veci konať podľa § 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z., a
taktiež spotrebiteľská zmluva nespĺňala podmienky Zákona č. 129/2010 Z.z.

12. Obrana žalovaného spočívala jednoznačne v tom, že žalobkyňa si predmetný úver brala za účelom
výkonu povolania, čo vyplýva zo zmluvy, kde bola jasne definovaná ako živnostníčka s uvedením
obchodného mena, miesta podnikania a čísla, teda do úverového vzťahu vstupovala ako podnikateľka,
a preto namietol aj v zmysle § 28 CSP miestnu nepríslušnosť Okresného súdu v Čadci, žiadal, aby vec

bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V.

13. Súd mal preukázané, že lehota 60 dní v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 bola dodržaná, keďže
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 22.11.2016, žalobu na súd podala dňa 29.11.2016.

14. Súd je jednoznačne toho názoru, a z rozsiahlej judikatúry vyplýva, že iba samotné označenie
žalovanej v dodatku identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO) nie
je smerodajné, že ide o obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a
ani to automaticky nevylučuje, že by v danom prípade nemohlo ísť o vzťah spotrebiteľský. Na to, aby
mohlo ísť o obchodný záväzkový vzťah, musí byť už pri vzniku tohto záväzkového vzťahu s prihliadnutím

na všetky okolnosti zrejmé, že sa to týka podnikateľskej činnosti žalovanej. Záver, či fyzická osoba,
ktorá zmluvu uzatvorila, je v postavení spotrebiteľa alebo podnikateľa, nemožno zužovať len na zistenie
predmetu podnikateľskej činnosti takejto osoby, ktorá je zapísaná v obchodnom alebo inom registri.
Predmetpodnikateľskejčinnostipredstavujevymedzeniečinnosti,ktorúpodnikateľvykonávapodsvojím
obchodným menom za účelom dosiahnutia zisku. Nie je preto dôležité, ako sa odberateľ v zmluvnom

vzťahu označil, či rodným číslom alebo IČO-m, ale to, či uzavretie zmluvy, plnenie z tejto zmluvy má
za účel naplnenie jeho podnikateľských zámerov, alebo či má slúžiť výlučne na uspokojovanie jeho
osobných potrieb alebo potrieb jeho najbližšej rodiny. Taktiež je bez právneho významu pre rozhodnutie
vo veci, aký predmet podnikania má žalovaný zapísaný v obchodnom registri. Podstatné je, či plnenie
zo zmluvy malo čo i len čiastočne slúžiť na uspokojenie a zabezpečenie potrieb podnikateľa, keďže

zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy jednotlivých štátov v
Európskejúniibolazvýšenáochranaslabšiehoúčastníkazáväzkovýchvzťahov,ktorévznikajúpripredaji
tovaru alebo poskytovaní služieb. Z tohto dôvodu sa právna úprava spotrebiteľských zmlúv odchyľuje
od ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú v zásade zmluvnej autonómie a rovnosti strán. Do
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premietla snaha vyrovnať faktickú nerovnováhu, ktorá

vznikla tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu je profesionálny účastník.

15. Žalobkyňa v konaní jednoznačne tvrdila, že úver si brala ako obyčajná fyzická osoba z dôvodu
zlej finančnej situácie, ktorý použila pre vlastnú potrebu na nákup pomôcok detí do školy, pričom
súd poukazuje, že dátum uzatvorenia tejto zmluvy dňa 22.7.2014 s týmto vyjadrením súhlasí, keďže

školské pomôcky sa nakupujú v mesiaci august, a taktiež uviedla, že na bežný chod domácnosti.
Ako uviedla, v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou nemala žiadne náklady, čo jednoznačne
vyplýva aj z predloženého prehľadu príjmov a výdavkov za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, ako
aj z predloženého daňového priznania za rok 2014, kde vykázala základ dane 2.019,94 €, takže
nevykazovala stratu, z čoho má súd jednoznačne zato, že nepotrebovala úver za účelom podnikania.

Súd z pripojeného spisu SRS Bratislava č.k. SR 00129/2016 mal preukázané, že žalobkyňa aj v žalobnej
odpovedi uviedla, že neuznáva nárok žalovaného, ako ho uplatnil na základe zmluvy, keďže pri podpise
zmluvy bola uvedená do omylu, jednostranne zo strany žalovaného jej bolo podstrčené na podpis, že
finančné prostriedky sú jej poskytnuté za účelom výkonu povolania, žalovaný jej nevysvetlil, aké dokladyjejdávapodpisovať,urýchlenejuvyzývalkpodpisu,čímzbavujeklientovslobodnejvôle,títosúvčasovej
tiesni, a sú nútení podpísať všetko, čo im žalobca predloží. Žalovaný účelovo vyžiadal od nej IČO, aby
ju tak dostal do neistého právneho postavenia. Preto žiadala rozhodcovské konanie zastaviť, dohodnúť

sa na splátkach, keďže bola PN. Aj z tohto vyjadrenia v rozhodcovskom konaní má súd jednoznačne
zato, že žalobkyňa nebrala úver za účelom výkonu povolania, podnikania, ale na osobnú spotrebu.

16. Ako už súd vyššie konštatoval, že iba zo samotného označenia žalobkyne v zmluve identifikačnými
znakmi podnikateľa - obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, nezakladá medzi účastníkmi

obchodno-právny záväzkový vzťah, ale na to, aby mohlo ísť o takýto vzťah, musí to byť zrejmé už pri
vzniku tohto záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti, čo sa týka podnikateľskej činnosti
žalobkyne. Žalovaný v tomto smere súdu nepredložil žiadne dôkazy, jeho tvrdenia sa jednoznačne
opierajú len o uzatvorenú zmluvu, kde sa žalobkyňa identifikovala identifikačnými znakmi podnikateľa,
keďže v tom čase bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem, a jednoznačne pre žalovaného
výhodnejšie, pokiaľ mu uviedla, že je živnostníčkou, bolo uzatvoriť s ňou takúto zmluvu, a označiť ju v

nej ako podnikateľku, čím jej odoprel ochranu spotrebiteľa.

17. Z týchto dôvodov súd neuznal námietku žalovaného na miestnu nepríslušnosť Okresného súdu v
Čadci, že v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania, okrem spotrebiteľského rozhodcovského
konania je príslušný Okresný súd Bratislava V, keďže má jednoznačne zato, že v danom prípade ide

o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného
je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorým
je spotrebiteľ, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo konanie v sporoch týkajúce sa spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Súd sa jednoznačne stotožňuje aj s právnym názorom právneho zástupcu
žalobkyne, že z rozsiahlej judikatúry vyplýva, že nebankové spoločnosti veľmi často obchádzajú právne

predpisy zamerané na ochranu spotrebiteľa, avšak podľa § 54 OZ platí, že v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže jedinou obranou
žalovaného v tomto konaní bolo, že sa žalobkyňa v zmluve označila identifikačnými znakmi podnikateľa,
nijakým iným spôsobom súdu nepreukázal, že by úver brala za účelom výkonu povolania, podnikania,
súd má zato, že v danom prípade nemal SRS zriadený pri Asociácii pre arbitráž právomoc vo veci konať

a rozhodnúť podľa § 28 CSP, a z tohto dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok číslo SR 00129/16
zo dňa 7.11.2016.

18. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.