Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119201945
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119201945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú,

zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa a X. bytom
S., na návrh JU., trvale bytom S., toho času S. v konaní o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II. č. k. 27P/142/2011-147 zo dňa 1.8.2013 v časti úpravy práv
a povinnosti k maloletej B. nar. X.XX.XXXX tak, že maloletú zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky X. ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú starať a zastupovať ju v bežných veciach,
veci, ktoré nie sú bežné, podliehajú schváleniu súdu.

Určuje výživné zo strany matky vo výške 60 eur mesačne a zo strany otca vo výške 50 eur mesačne,
ktoré sú rodičia povinní posielať starej matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 20.2.2019 do 29.2.2020 vo výške 616,02 Eur súd povoľuje rodičom splácať
v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.2.2019 požiadala pani X. o zverenie vnučky do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že jej syn,
otec maloletej je dlhodobo zamestnaný v zahraničí a nechce, aby dieťa bolo umiestnené v ústave,

nakoľko tam, kde býva otec a maloletá nie je elektrina, voda, ani plyn. Nevlastná matka dosť často požíva
alkoholické nápoje a maloletá chodila na vodu a na drevo hneď, ako prišla zo školy. Dieťa sa v rodine
necítilo dobre, odmietalo bývať s partnerkou otca najmä v jeho neprítomnosti.

2. Rodičia súhlasili so zverením B. do náhradnej starostlivosti starej matky, matke sa zdalo výživné na
dcéru vo výške 50 eur priveľa. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa s X. majú ešte jedno spoločné
dieťa, dcérku P., ktorá sa narodila v r. XXXX a o dcéry sa starali tak, že ani jeden neposielal druhému

rodičovi výživné na dieťa, ktoré mal v starostlivosti.

3. Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery v rodine, kde momentálne B. žije a uviedla, že dieťa je v
domácnosti starej matky spokojné, dobre tam prosperuje. Odporúčala súdu, aby návrhu starej matky
vyhovel.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.

5. Z výpovede starej matky maloletej súd zistil, že o B. sa stará od P., kedy ku nej prišla na sviatky.
Myslela si, že po sviatkoch sa vráti k svojmu otcovi, ktorému bola zverená rozsudkom Okresného
súdu Košice II. č. 27P/142/2011-147 zo dňa 1.8.2013. Týmto rozsudkom bola B. zverená do osobnejstarostlivosti otca a matka bola zaviazaná, aby prispievala na jej výživu sumou 30 % zo sumy životného
minima. Súd rozhodol aj o ich maloletej dcére P. tak, že P. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal taktiež prispievať na výživu dcéry sumou 30 % zo sumy životného minima. Po tom, čo jej vnučka

porozprávala, ako sa jej žije v rodine otca, ktorý žil so svojou manželkou, s ktorou sa staral o ďalšie dve
maloleté deti, ktoré sa narodili z tohto manželstva, že dieťa je využívané na pomocnicu v domácnosti,
že musí chodiť zbierať drevo, nosiť vodu, rozhodla sa, že ju tam nevráti. Jej syn, otec maloletej v
tom čase ešte pracoval na Q., takže dieťa bolo doma len s macochou. Manželka jej syna voči tomu
neprotestovala a syn s tým súhlasil. Navrhovateľka je vdova, ešte pracuje ako pomocná sila v kuchyni

a jej čistý priemerný mesačný zárobok je 500 eur.

6. B. chodí do X. triedy ZŠ. Veľmi dobre sa učí, školu reprezentuje v rôznych športoch, behá šprint, chodí
na lyžovanie a podobne. Na jej stravovanie vynaloží stará matka mesačne 40 eur. Momentálne majú
v škole obedy zadarmo, na oblečenie a na hygienu mesačne pre ňu vynaloží okolo 120 eur. Veľmi ju
bavia filmy, občas si nejaké kúpi. Chodí do spoločenského krúžku v rámci školy. Maloletá je zdravá,

lieky kupujem len občas, chodia na vyšetrenia zraku. V minulom roku jej kúpila okuliare za 50 eur.
Matka maloletej jej zatiaľ peniaze nedáva, syn prispieva na výživu dcéry občas.

7. Matka maloletej súhlasila s tým, aby jej dcéra bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej
starejmamy.Uviedla,žeovýživnomby sas babičkouvedeladohodnúť,má eštevstarostlivostimladšiu

dcéru P.. Pracuje v D. ako cukrárka a jej čistý priemerný mesačný zárobok je XXX eur. Dostáva aj
stravné lístky a rodinné prídavky na jedno dieťa. Je vydatá, bývajú s manželom spoločne v podnájme,
za ktorý mesačne platia 400 eur. Jej manžel pracuje ako W. a jeho príjem je XXX - XXX eur. S manželom
spoločné deti nemajú, starajú sa o P.
8.Otecmaloletejsúhlasilstým,abyichdcérabolazverenádoosobnejstarostlivostijehomatky.Pracoval

X mesiacov vo firme Z. Prácu tam ukončil pred rokom. Je vyučený pekár, ale nikdy sa tejto práci
nevenoval. Občas chodí na brigády, baví ho stavať domy. Rád pracuje ako Q. a na týchto brigádach
si vie zarobiť. Keď mesiac pracuje, zarobí aj XXX eur. Má priateľa, ktorý je G. robí pre neho, ak ho
ten potrebuje a zavolá ho, momentálne tvrdí, že robota nie je. Bol ochotný platiť na potreby dcéry
sumou 50 eur.

9. Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

10. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v
súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí

zákonného zástupcu preskúmal súd.

11. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

13. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšievšak do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné

maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet
tohto maloletého dieťaťa.
Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe,
ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné
poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať

úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá sa o
maloletú zodpovedne stará, maloletá je u nej spokojná. Zverenie maloletej do jej starostlivostije v

najlepšom záujme maloletej B.
16. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

20. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá

premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

21. Dlžné výživné súd určil ako násobok určeného výživného za 12 mesiacov a 9 dní. S prihliadnutím
k majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov súd umožnil dlžné výživné uhrádzať v splátkach spolu

s bežným výživným.

.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.