Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205823
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116205823.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: A. T., D..

XX.XX.XXXX, H. N. T. Č.. X, C.L. D. A., zastúpený: JUDr. Alexander Floriš, advokát, so sídlom Paulínska
24, Trnava proti žalovanému 3/: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00 151 866, o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 3/ je povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Š. T.N., I.. Č.. N.-XXXBU, S.: H.,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2016 domáhal vydania osobného motorového vozidla

zn.Š.T.,I..Č..N.-XXXBU,S.:H.atrovkonania(ďalejlen„vozidlo“).Žalobuodôvodniltým,žespaniW.T.
dňa 12.12.1992 manželstvo. Manželstvo navrhovateľa a pani T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 20P/178/2013 zo dňa 11.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2014.
Žalobca s manželkou počas trvania manželstva nadobudli vozidlo za kúpnu cenu 6.490,-- € vyúčtovanú
faktúrou č. X/XX/XXX zo dňa 30.9.2013 od predávajúceho A-Z AUTOCENTRUM, s.r.o., Trstínska 10,
917 00 Trnava. Po dohode žalobcu a jeho manželky osobné motorové vozidlo užívala po rozvode
manželstva aj naďalej bývalá manželka. Žalobca s bývalou manželkou uzavreli dňa 30.12.2014 dohodu

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorého sa žalobca stal výlučným
vlastníkom vozidla a manželka sa stala výlučnou vlastníčkou zariadenia domácnosti. Keďže sa žalobca
s bývalou manželkou dohodli na hodnote vyporiadavaných vecí, dohodli sa zároveň, že žiaden z
účastníkov dohody nie je povinný druhému účastníkovi nič doplatiť. V nezistenom dni v mesiaci október
2014 (takto to vyplýva z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: P.-XXXX/X-S.-H.-XXXXCh
zo dňa 16.1.2015) mala údajne bývalá manželka žalobcu predať vozidlo A. N., D.. X.X.XXXX, N. P. XX,
H.. Posledným evidovaným vlastníkom uvedeného motorového vozidla je pán M. O., D.. XX.XX.XXXX,

trvalé bytom C. Č.. X, N. D. N., ktorý pravdepodobne tiež tvrdí, že je vlastník uvedeného motorového
vozidla. V októbri 2014, kedy mala p. W. T. údajne previesť sporné motorové vozidlo na p. A. N., žalobca
a jeho bývalá manželka už boli rozvedení, avšak po dohode bývalých manželov, vozidlo zostalo na
čas v užívaní W. T.. Sporné vozidlo teda patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
k vyporiadaniu BSM došlo až dohodou zo dňa 30.12.2014, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom
vozidla stal žalobca. Vzhľadom k tomu, že k prevodu auta došlo za nevyjasnených okolností niekedy v
októbri až novembri 2014 a vzhľadom k tomu, že žalobca o konaní svojej bývalej manželky nemal žiadnu

vedomosť, žalobca tvrdí, že úkon, ktorým došlo k prevodu sporného vozidla, je úkon postihnuteľný
relatívnou neplatnosťou a tejto relatívnej neplatnosti sa navrhovateľ ako vlastník vozidla dovolal. S
otázkou relatívnej neplatnosti tohto úkonu a samozrejme aj neplatnosti ďalších úkonov o predaji vozidla,
ktoré nastali po tom, čo bolo vozidlo odňaté z dispozičného práva bývalej manželky žalobcu, sa súdmusí vysporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak je postihnutý neplatnosťou úkon, ktorým mala bývalá
manželka žalobcu previesť vlastnícke právo k spornému vozidlu na niekoho iného, potom sú neplatné
aj všetky nasledujúce právne úkony týkajúce sa sporného vozidla, a preto aj žalobca tvrdí, že nikdy

neprestal byť a doposiaľ stále je vlastníkom motorového vozidla. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ
v Trnave ČVS: P.-XXXX/X-S.-H.-XXXXCh zo dňa 16.1.2015 bolo rozhodnuté o tom, že sporné motorové
vozidlo vráti žalobcovi s poukazom na to, že nie je spor o vlastníctve vozidla navrhovateľa a keďže
vozidlo už nie je potrebné pre ďalšie trestné konanie a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo
zhabanie, je potrebné vozidlo žalobcovi vydať. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením Okresnej

prokuratúryvTrnaveč.XPvXXXX/XX/XXXXzodňa2.2.2015stým,žerozhodnutiejevydanépredčasne
a že je potrebné, aby sa v ďalšom orgán polície zaoberal otázkou, či vozidlo patrilo do BSM žalobcu a
W. T.Š., či došlo k jeho prevodu na inú osobu so súhlasom žalobcu resp. či vôbec bol urobený úkon,
ktorým malo prejsť vlastníctvo zo žalobcu na inú osobu - na p. A. N. či následne M. O.. Žalobca tvrdí,
že nikdy neprestal byť vlastníkom sporného motorového vozidla, pokiaľ bolo súčasťou BSM nikdy nedal
súhlas na prevod vozidla svojej bývalej manželke ani žiadnej inej tretej osobe.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil tieto dôkazy: Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
20P/178/2013 zo dňa 11.11.2013, Faktúra č. X/XX/XXX zo dňa 30.9.2013, Výpoveď svedkyne W. T., spis
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS: P.-XXXX/X-S.-H.-XXXXCh, spisy dopravného inšpektorátu,
výsluch žalobcu, svedkov A. N., M. O., A.. L.. Z. Y., O.. O.. V. F., A. Z., A. Z. , O. O..

3. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril tak, že žalovaný si len plnil svoju zákonnú povinnosť ohľadom
zadržania predmetného motorového vozidla, tak ako mu to ukladá zákon. Žalovaný v tomto prípade
nemá inú možnosť, pokiaľ by tak neurobil, konal by v rozpore so zákonom a z toho dôvodu nie je možné,
aby niesol zodpovednosť v podobe trov. Žalovaný si nerobí nárok ani sa nedomáha vlastníckeho práva

predmetného motorového vozidla, avšak vzhľadom na rozhodnutie prokurátora, ktorý skonštatoval, že
predmetné vlastnícke právo je sporné, nebolo možné dané motorové vozidlo vydať, odkázal na písomné
vyjadrenia žalovaného 1/. V podaní doručeným súdu dňa 20.12.2016 namietal nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nakoľko si nárok na
motorové vozidlo robí niekoľko osôb, čím vznikla pochybnosť o vlastníkovi alebo oprávnenom držiteľovi

zaisteného vozidla, rozhodlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave o uložení motorového
vozidla do úschovy v súlade s § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o práve
na vec nemôže ich v trestnom konaní odstraňovať orgán činný v trestnom konaní. O spornom práve
na vec rozhoduje výlučne súd v civilnom konaní, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je
zabrániť nakladaniu s vecou až do objasnenia práva na ňu. V takom prípade sa vec ponechá aj naďalej

v úschove a osoby, ktoré si na ňu robia nárok sa upozornia, aby si ho uplatnili v civilnom procese. Preto
postup Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave nemožno označiť ako neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva žalobcu resp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným právom. Až v prípade,
ak by súd v civilnom procese právoplatne určil za výlučného vlastníka motorového vozidla žalobcu a
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave by napriek tomu odmietlo motorové vozidlo vydať,

prichádzala by do úvahy ochrana vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobca
malpodaťžalobuourčenievlastníckehoprávakpredmetnémumotorovémuvozidlu,pričomžalobamala
smerovať proti tým osobám, ktoré si k predmetnému motorovému vozidlu uplatnili vlastnícke právo. Súd
v tomto konaní otázku vlastníckeho práva nemôže vyriešiť ako predbežnú. Základným predpokladom
žaloby na vydanie veci je, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržuje vec patriacu

vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívne legitimovaná je
osoba, ktorá fakticky u seba má vec, ale nemá na to žiaden právne aprobovaný dôvod. Žalobu považoval
za nedôvodnú a navrhol, aby súd ju súd zamietol a priznal mu trovy trovy konania, v prípade úspechu
navrhol, aby žalovaný nebol zaviazaný na náhradu trov konania v súlade s § 257 CSP.

4. Žalobca v replike doručenej dňa 10.2.2017 poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 87/2011, v ktorom
de facto konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie povinnosti vydať zadržiavanú vec
políciou je preukázanie, že žalobca je vlastníkom zadržiavanej veci. Krajský súd v Bratislave v konaní č.
9Co/l 56/2011 konštatoval, že súdu v takýchto konaniach nič nebráni v tom, aby si otázku vlastníctva k
motorovému vozidlu riešil ako otázku prejudiciálnu a ak dospeje k záveru, že žalobca je vlastníkom veci,

uloží žalovanému povinnosť vydať vec, ak ju zadržuje neprávom. Poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 10C/41/2010. Poukázal na stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Trnave zo
dňa 27.1.2017, ktorým policajný zbor reaguje na sťažnosť žalobcu na postup príslušníkov PZ v Trnave
pri zmene zápisu v evidencii motorových vozidiel, ku ktorému malo dôjsť v období od 10.10.2014 do16.10.2014.Akovyplývazobsahuvyjadreniaksťažnostipolíciakonštatuje„ženevieobjektívnesťažnosť
prešetriť a vyhodnotiť“, keďže nemá žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech
sťažovateľa. V odpovedi príslušník polície zatajuje, zahmlieva, že chybou polície došlo k strate spisu,

ktorý bol administratívnym spisom svedčiacim o priebehu evidenčného prepisu motorového vozidla.
Žalobca tvrdí a tvrdil to aj pred orgánmi polície, že nikdy nepreviedol motorové vozidlo na inú osobu a
nikdy inú osobu nesplnomocnil na prepis motorového vozidla.

5. Ministerstvo vnútra sa duplikou doručenou dňa 21.08.2017 vyjadrilo tak, že pasívna vecná legitimácia

žalovaného taktiež nie je daná z dôvodu, že na úspešné uplatnenie práva žalobou o vydanie je potrebná
skutočnosť, že žalovaná strana neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V danom prípade
nie je možné hovoriť o neoprávnenom zásahu žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu z dôvodu, že
motorové vozidlo je zadržiavané na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v súlade so zákonom.
Motorové vozidlo bolo v úschove ponechané na základe rozhodnutia prokurátora, ktorý v danej veci
vykonáva dozor. Z uvedeného vyplýva, že vydané rozhodnutie, ako aj úradný postup polície je plne

legitímny. Nemôže byť daná aktívna vecná legitimácia subjektu, ktorý sa domáha vydania veci od
niekoho, kto zasahuje do jeho domnelého vlastníckeho práva oprávnene a rovnako nemôže byť daná
pasívna vecná legitimácia subjektu, ktorý si nerobí žiaden nárok na vec, ale vec má u seba v súlade so
zákonom. Žalovaný má tiež za to, že súd si nemôže vyriešiť otázku vlastníckeho práva v danej veci ako
otázku prejudiciálnu, nakoľko tomu bráni skutočnosť, že účastníkmi konania v súdenej právnej veci nie

sú všetky subjekty, ktoré si nárokujú vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami: Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
20P/178/2013 zo dňa 11.11.2013, Faktúra č. X/XX/XXX zo dňa 30.9.2013, spis Okresného riaditeľstva
PZ v Trnave ČVS: P.-XXXX/X-S.-H.-XXXXCh, spisy dopravného inšpektorátu, výsluchom žalobcu a

svedkyne W. T..

7. Súd nevykonal dôkazy výsluchmi svedkov A. N., M. O., A.. L.. Z. Y., O.. O.. V. F., A. Z., A. Z. , O.
O. z dôvodu, že nimi nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, označené dôkazy sa týkajú
skutočností, ktoré sú podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamné, ich vykonanie by bolo v

rozpore so zásadou hospodárnosti, keď k záverom potrebným pre rozhodnutie bolo možné dospieť na
základe listinných dôkazov.

8. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti: Žalobca a W. T. uzavreli
manželstvo dňa 12.12.1992 (č.l.4). Toto bolo právoplatne rozvedené dňa 02.01.2014. Žalobca počas

trvania manželstva dňa 30.09.2013 nadobudol motorové vozidlo (č.l.7). K prepisu vozidla z A. N. na
žalobcu došlo dňa 02.10.2013 (č.l. 124) na základe splnomocnenia udeleného žalobcom V. C. dňa
30.09.2013 (č.l. 128). Z histórie držiteľov motorového vozidla zo dňa 30.11.2014 (č.l. 147) vyplýva,
že žalobca bol vlastníkom motorového vozidla od 02.10.2013 do 16.10.2014. Dňa 10.10.2014 bola
podpísaná kúpna zmluva č. 50 (č.l. 122) na motorové vozidlo medzi žalobcom ako predávajúcim

zastúpeným A. Z., zastúpený spotredkovateľom NEDIELKA, s.r.o. v zastúpení F.O. D. a M. O. ako
kupujúcim /priamy prevod/. Z histórie držiteľov motorového vozidla zo dňa 30.11.2014 vyplýva od
16.10.2014 do 20.10.2014 bol ako vlastník vedený M. N. na základe žiadosti o zapísanie motorového
vozidla do evidencie zo dňa 16.10.2014 (č.l. 151). M. N. toho istého dňa podal žiadosť o odhlásenie
motorového vozidla (č.l. 153). Od 20.10.2014 je ako vlastník motorového vozidla vedený M. O. a to na

základe žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo dňa 20.10.2014 (č.l. 110) /odvodený
prevod/. Z oznámenia OR PZ v Trnave zo dňa 07.05.2015 (č.l. 155) vyplýva, že spisový materiál k
motorovému vozidlu zo dňa 16.10.2014 sa v spisovom materiáli vozidla nenachádza. Administratívu -
zakladanie spisov pomáhajú robiť brigádnici z úradu práce, pričom došlo k zlému založeniu uvedeného
spisu a tým k jeho strate, spis k vozidlu zo dňa 16.10.2014 sa ku dňu oznámenia sa nepodarilo nájsť.

Ohľadom motorového vozidla sa na OR PZ v Trnave vedie trestné konanie pod ČVS: ČVS: P.-XXXX/X-
S.-H.-XXXXCh. Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 16.01.2015 (č.l. 9) bolo motorové vozidlo vrátené
žalobcovi z dôvodu, že vec nie je potrebná pre ďalšie konania a neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie. Toto bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 02.02.2015 (č.l. 12)
z dôvodu, že nie je možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že žalobca je oprávnenou osobou

na vrátenie motorového vozidla a nie je zrejmé, kedy či a kedy došlo k vyporiadaniu BSM. Uznesením
OR PZ v Trnave zo dňa 29.02.2016 (č.l. 17) bolo motorové vozidlo zložené do úschovy OR PZ z dôvodu,
že vyšetrovateľ PZ nemá oprávnenie viesť dokazovanie zamerané na objasnenie práv k veci a vznikla
pochybnosť o vlastníkovi alebo oprávnenom držiteľovi zaisteného vozidla. Žalobca vo svojom výsluchupotvrdil, že asi mesiac pred rozvodom s W. T. nadobudol auto, ktoré je predmetom tohto konania. Auto
kúpil a dal ho manželke do užívania, toto užívala aj po rozvode. Asi rok po rozvode ho kontaktovala,
že jej auto predal. Auto nepredal, podal oznámenie na políciu, pretože auto bolo prepísané za 4 dni

trikrát. K prepisom dochádzalo niekedy v októbri. Auto bolo prepísané bez jeho vedomia, aj mu bolo
zobraté. Videl zo spisu, že pán Š. ho predal niekomu do H.D., ten z H.D. ho dal do bazáru, bazár ho
predal niekomu do N.. Svedkyňa W. T. uviedla, že auto užívala s tým, že bolo písané na manžela. Keď
sa dostala do úzkych, lebo si požičala peniaze, ktoré do mesiaca mala vrátiť, dala do zábezpeky kľúče
od auta. Nepamätala si komu. Dozvedela sa, že auto už nie je písané na manžela, ale na nejakú tretiu

osobu. Keď prišla na políciu v A., polícia jej povedala, že ŠPZ už nefiguruje, že je to písané na nejakú
tretiu osobu. V tom čase bývala v A., na ulici V.. C.. Uvedená vec s autom sa stala niekedy v októbri
2013. Keď potrebovala peniaze, známa jej dohodla veriteľa, ktorý jej požičal 800 eur, bez úroku, ktoré
mala do mesiaca vrátiť a požadoval zábezpeku. Tak mu dala kľúče od auta, ktoré veľmi nepoužívala.
Mala prenajatú garáž, garáž bola väčšinu času zamknutá, ale bol pokazený zámok. Mohlo sa stať, že
bola niekedy otvorená. Veriteľovi nepovedala, že auto je v garáži. Asi týždeň na to zistila, že auto nie je

v garáži. Išla na políciu do A., kde podala oznámenie. Následne volala manželovi, že prečo, keď predá
auto, jej to neoznámi. Auto patrilo manželovi, ale ona ho užívala. Bol to ich jediný majetok, písomnú
dohodu o vyporiadaní BSM nemali. Dohoda po rozvode bola ústna, že auto bude manželove.

9. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý

z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 145 ods.
1 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takým úkonom dotknutý sa neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať

si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149a Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149
týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore služby Policajného zboru pôsobia v
rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a

vnútornú organizáciu. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa organizácie súdov.5)
Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a
exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného
zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec.
Podľa§21ods.3,vetaprvázákonač.171/1993Z.z.oPolicajnomzbore,akpominulidôvodynazaistenie

veci podľa odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená.
Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ak vzniknú pochybnosti o tom, či
zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba,
útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im
v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia

uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila
právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru
Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po
rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného
zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak.

Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva
majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná,
podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do
úvahyjejprepadnutiealebozhabanie,vecsavrátitomu,ktojuvydal,komubolaodňatáaleboukohobola

zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo
jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v
úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, aleboosoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese v primeranej lehote, vec sa predá
a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť.
Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická

osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle
predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo
právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.

10. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.

11. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z
platnej právnej úpravy a hierarchie jednotlivých útvarov Policajného zboru Slovenskej republiky, nakoľko
Okresné riaditeľstvo policajného zboru, ktoré má motorové vozidlo v úschove, nemá samostatnú právnu
subjektivitu. Keďže podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore služby Policajného

zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister, zároveň určuje náplň
ich činností a vnútornú organizáciu, minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania, súd ustálil, že pasívna subjektivita je daná na strane žalovaného 3/.
Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 29.02.2016 bolo motorové vozidlo zložené do úschovy OR PZ.
Keďže minister vnútra neurčil, že okresné riaditeľstvá majú právnu subjektivitu, Ministerstvo vnútra SR

je pasívne legitimované namiesto okresného riaditeľstva. Je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať
vec, keď sa táto nachádza v úschove orgánu Policajného zboru zriadeného Ministerstvom vnútra SR.

12. Žalovaný ďalej namietal, že súd v tomto konaní otázku vlastníckeho práva nemôže vyriešiť ako
predbežnú. V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 OZ má vlastník právo domáhať sa ochrany voči tomu,

kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje. Žaloba na vydanie veci patrí medzi základné prostriedky
ochrany vlastníckeho práva. Vlastník veci musí v konaní preukázať svoje vlastnícke právo, na základe
čoho súd túto otázku posudzuje ako predbežnú a až následne môže takejto žalobe vyhovieť.

13. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, ktoré nadobudol od

spoločnosti A-Z AUTOCENTRUM s.r.o. dňa 30.10.2013 do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov
spolu s manželkou W. T.. Žalobca bol vedený ako vlastník motorového vozidla v evidencii motorových
vozidiel od 02.10.2013 do 16.10.2014. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 02.01.2014.
Dohoda o vyporiadaní BSM medzi manželmi bola ústna, dohodli sa na tom, že motorové vozidlo
bude vo vlastníctve žalobcu. Manželia v súlade s § 149 ods. 2 nepožiadali o písomné potvrdenie o

tom, ako sa vyporiadali. Hoci žalobca tvrdil, že vozidlo bolo od 03.01.2014 v (zaniknutom, doposiaľ
nevyporiadanom) bezpodielovom spoluvlastníctve, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a W. T., sa motorové vozidlo stalo výlučným
vlastníctvom žalobcu, hoci ho naďalej užívala W. T.. Pri hnuteľných veciach zákon nevylučuje ústnu
formu pri zmluve o vyporiadaní BSM alebo pri zmluve o výpožičke. Keby sa manželia o vyporiadaní

BSM nedohodli, motorové vozidlo by tak bolo síce v zaniknutom, ale nevyporiadanom bezpodielovom
spoluvlastníctve, ktoré by tak zo zákona zaniklo dňa 02.01.2017 (prípadne dohodou 30.12.2014, ako to
tvrdil žalobca) a žalobca by sa tak mohol dovolať relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 a § 40a OZ.
V októbri 2013 si W. T. požičala 800 eur od veriteľa, ktorý žiadal pôžičku vrátiť v lehote jedného mesiaca
a súčasne požadoval zábezpeku. W. T. odovzdala do zábezpeky kľúče od auta. Asi o týždeň zistila, že

auto nie je v garáži a podala trestné oznámenie. Dozvedela sa, že auto už nie je písané na žalobcu, ale
na tretiu osobu. Žalobca poprel, že by previedol motorové vozidlo na ďalšiu osobu, na prevod neudelil
ani plnomocenstvo, takéto splnomocnenie, ani zmluva o prevode nie je súčasťou spisu dopravného
inšpektorátu o evidencii motorových vozidiel, ku ktorého state došlo v dôsledku administratívnej chyby.
Keďže sa nepodarilo preukázať súhlas žalobcu s prevodom motorového vozidla, tento je naďalej jeho

vlastníkom.

14. Kúpna zmluva č. 50 zo dňa 10.10.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim zastúpeným A. Z.,
zastúpený sprostredkovateľom NEDIELKA, s.r.o. v zastúpení F. D. a M. O. ako kupujúcim je neplatným
právnym úkonom, absentuje platné plnomocenstvo, prípadne súhlas k prevodu a tak nemohlo dôjsť k

platnému prevodu vlastníckeho práva. Takisto absentuje akákoľvek kúpna zmluva zo žalobcu na M. N.,
ktorý bol od 16.10.2014 do 20.10.2014 vedený ako vlastník a to len na základe žiadosti o zapísanie
motorového vozidla do evidencie zo dňa 16.10.2014. M. N. toho istého dňa podal žiadosť o odhlásenie
motorového vozidla, pričom v spise dopravného inšpektorátu opätovne absentuje zmluva o prevodevlastníctva k motorovému vozidlu. Od 20.10.2014 je ako vlastník motorového vozidla vedený M. O. a
to na základe žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie zo dňa 20.10.2014. Ak aj nejaká
kúpna zmluva medzi M. N. a M. O. existuje (kúpna zmluva č. XX zo dňa 10.10.2014 uvádza ako

predávajúceho žalobcu a ako kupujúceho M. O.), táto by musela byť neplatná pre porušenie základnej
zásady súkromného práva „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže
previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka.
Jejuplatnenieznamená,žeplatnenemôženadobudnúťvlastníckeprávoprávnynástupca,aksubjekt,od
ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol,

a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 50/10). Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 29.02.2016 bolo motorové vozidlo zložené do
úschovy OR PZ v pôsobnosti žalovaného 3/, u ktorého sa doposiaľ nachádza, žalovaný 3/ nepreukázal,
že ďalšie osoby si na vec robia právny nárok, prípadné podanie žaloby mali v zmysle citovaných
ustanovení právnych predpisov oznámiť policajnému orgánu v primeranej lehote, resp. v lehote 60
dní, a tak súd vo výroku I. rozhodol, že je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je daná „neoprávnenosť“ zásahu do vlastníckeho práva žalobcu,
súd sa s touto námietkou nestotožnil, keď je žalobcovi odňatá možnosť predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním dovtedy, kým nerozhodne súd v civilnom procese.

Aj podľa článku 20 ods. 5 Ústavy SR, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o
majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a
slobôd iných. V danom prípade ústavná podmienka nevyhnutnosti ochrany práv a slobôd iných (ďalších
domnelých vlastníkov veci) odpadla, keď iné osoby svoje práva neuplatnili včas a v primeranej lehote.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP pri zohľadnení dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP. V zásade možno konštatovať, že žalobca bol úspešný, avšak žaloba bola
podaná dôvodne voči žalovanému 3/ až dňa 09.02.2018 (žaloba podaná už 10.03.2016). Súd o náhrade
trov rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku z

dôvodu, že dopravné inšpektoráty okresných riaditeľstiev sú takisto v pôsobnosti žalovaného 3/, ich
činnosťou došlo evidenčne, nie vlastnícky, k prepisom motorového vozidla zo žalobcu na ďalšie osoby
a následnej strate časti administratívneho spisu a podľa názoru súdu nie je na mieste, aby žalobca
znášal trovy súdneho poplatku. V dôsledku toho došlo k zadržaniu a úschove motorového vozidla bez
súčasnej možnosti prieskumu vlastníckych práv policajným zborom. Súd zohľadnil aj to, že žalovaný 3/ v

zásade nespochybňoval vlastnícke právo žalobcu, ale aj to, že právna úprava neumožňuje policajnému
orgánu preskúmavať práva k veci (zrušenie uznesenia o vrátení veci žalobcovi, zloženie do úschovy).
„Pochybnosti o práve k veci nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba,
prípadne viac osôb. V takom prípade, treba vec uložiť do úschovy, a tým zabrániť, aby sa s vecou až
do objasnenia práva k nej disponovalo. Policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným

dokazovaním zameraným len na túto otázku; takáto právomoc mu nepatrí.“ /rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 (ZSP 1/2004)/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresny´ súd Trnava,
vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecny´ch náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z aky´ch dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len ty´m, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesny´m postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivy´ proces, c) rozhodoval vylúčeny´ sudca alebo nesprávne
obsadeny´ súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonany´ch dôkazov k nesprávnym skutkovy´m zisteniam,g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj ty´m, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa ty´kajú procesny´ch podmienok, b)
sa ty´kajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).