Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208202622
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6208202622.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO. 35 776 005, proti povinnému: L.. O. N., nar. XX. O. XXXX, bytom P. XXX,
občan Slovenskej republiky, o vymoženie 53,38 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovnianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 3720/08, o
odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1231/2008-29 zo dňa 8.

februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1231/2008-29
zo dňa 8. februára 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVeľkýKrtíš(ďalejlen„exekučnýsúd“)napadnutýmUznesením č.k.5Er/1321/2008-29
zo dňa 8. februára 2019 z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Druhou výrokovou
vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi,
Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen trovy exekúcie vo výške 53,38 Eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie zo dňa 28. apríla 2008 požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na
majetok povinného na uspokojenie svojej pohľadávky. Súdny exekútor predložil návrh oprávneného

spoločne s exekučným titulom - Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. V., ktorý vydal Okresný
dopravný inšpektorát PZ Žiar nad Hronom dňa 2. marca 2007, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
2. marca 2007 a vykonateľnosť dňa 19. marca 2007. Exekučný súd dňa 6. júna 2008 vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený v podaní doručenom exekučnému súdu dňa
8. júna 2018 oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného a žiadal, aby
exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia trojročnej lehoty na vykonanie exekučného titulu

podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zaviazal povinného na náhradu trov exekučného
konania. V posudzovanej veci je podkladom pre exekúciu je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. V.,
ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Žiar nad Hronom dňa 2. marca 2007, a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 2. marca 2007 a vykonateľnosť dňa 19. marca 2007. Ide teda o exekučný titul,
ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "Zákon o priestupkoch"). Trojročná lehota uvedená v

tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t. j. dňom
19. marca 2007 a uplynula dňom 19. marca 2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti
novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila a exekúcia pokračuje.
Súdny exekútor uviedol, že u povinného nebol zistený taký majetok, speňažením ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného. Proti povinnému je vedených 30 exekúcií, povinný nevlastní žiadny
majetok a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Z uvedených dôvodov exekučný súd exekúciu,

ktorá trvá už 10 rokov bez výsledného finančného uspokojenia oprávneného, zastavil podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie.2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o
priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie

rozhodnutia - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. V. zo dňa 2. marca 2007 uplynula dňa
19. marca 2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie,
sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Právny účinok
neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v
znení účinnom od 1. septembra 2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred týmto dátumom.

V zákonom stanovenej lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť
aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie
exekúcie. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1. septembra 2008 zrušené ustanovenie
§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto
sa v prekluzívnej lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí exekúcia aj ukončiť.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení

účinnom do 31. augusta 2008. Podľa oprávneného sú naplnené zákonné predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený je ďalej toho názoru, že bol
v napadnutom uznesení nesprávne poučený o možnosti podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie, pretože podľa § 357 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") je
odvolanie prípustné proti nároku na náhradu trov konania. Pojem trovy konania je možné subsumovať

pod pojem trovy konania. Oprávnený uviedol, že na náhradu trov exekúcie by nemal byť zaviazaný
oprávnený, ale povinný, keďže v predmetnej veci došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Pri preklúzii
nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv.
K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu zavinenia zatavenia exekúcie, ale z dôvodu objektívnej
skutočnosti, ktorou je plynutie času. Oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora, ani dĺžku

trvania konania, a teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného
súdu zmenil tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu
trov exekúcie zaviaže povinného.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP
a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 24. apríla 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 6. júna 2008 vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, dopravného inšpektorátu v Žiari nad Hronom č. V. zo dňa 2. marca 2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. marca 2007 a vykonateľnosť dňa 19. marca 2007. Oprávnený
doručil exekučnému súdu dňa 13. decembra 2018 podanie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť podľa §
57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko počas exekúcie došlo podľa oprávneného k uplynutiu
prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Exekučný súd následne žiadosťou zo dňa 30.

januára 2019 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, keďže podľa exekučného súdu
je pravdepodobné, že exekúcia môže byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor podaním zo dňa 4. februára 2019 oznámil exekučnému
súdu, že podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií je proti povinnému vedených 30 exekúcií, povinný
nevlastní žiadny exekvovateľný majetok a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Súdny exekútor

zároveň predložil exekučnému súdu svoj spis. Exekučný súd následne vydal odvolaním oprávneného
napadnuté Uznesenie č. k. 5Er/1231/2008-29 zo dňa 8. februára 2019.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

12. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada
iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody
tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.TrovyexekúcietakpredstavujúosobitnýinštitútkomplexneupravenývExekučnomporiadku.
Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len
vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie

proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo
dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,

ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a

nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o
náhrade trov exekúcie napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).