Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. august 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2tk/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115010618.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutku a členov senátu
p.LadislavaPotoczkéhoaIng.PetraBónu,nahlavnompojednávaníkonanomdňa11.08.2016,vtrestnej
veci obžalovaného S. X., pre pokračovací, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm.
d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., a prečin falšovania a pozmeňovania úradnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

S. X., narodený XX.XX.XXXX T. N., okres R.,
Bytom U., A. ul. č. X,
vo väzbe v ÚVV Bratislava od 26.03.2015,

s a u z n á v a s a v i n n é h o,
ž e

1/ v období od presne nezisteného dňa mesiaca september 2014 až do dňa 22. 1. 2015 zabezpečil
pre U. Y. omamné a psychotropné látky, a to tým spôsobom, že dňa 22. 1. 2015 v čase o 19.31 h sa

obv. S. X. po vzájomnej komunikácii s doposiaľ nestotožnenou osobou stretol spolu s touto osobou
a U. Y. na Obchodnej ulici č. 58 v Bratislave pred budovou City Center, kde následne vyšli na prvé
poschodie budovy City Centra a vošli do internetovej kaviarne Netka, kde si sadli k spoločnému stolu,
pričom obv. S. KabaY.hi podal pod stolom U. Y. 1 ks plastového vrecka so ZIP uzáverom o veľkosti 4x7
cm, ktorý bol celý naplnený bielou práškovou látkou, pričom podľa tvrdenia obvineného sa malo jednať
o kokaín o hmotnosti 10 g, následne U. Y. odišiel do priestorov WC, kde si uvedenú látku skontroloval,
po návrate k stolu vyplatil obvinenému 600,- Eur ako cenu dohodnutú za tovar a po vyplatení peňazí

obv. S. X. odovzdal U. Y. ako darček 1 ks plastového vrecka so ZIP uzáverom o veľkosti 4x7 cm,
ktorý bol naplnený bielou práškovou látkou do výšky 1 cm od dna plastového vrecka, po odovzdaní
druhého plastového vrecka uvedené osoby ešte chvíľu sedeli za stolom, následne opustili priestor
kaviarne Netka a išli smerom na Vysokú ulicu v Bratislave, kde sa rozlúčili a toho istého dňa vydal
U. Y. v Bratislave vyšetrovateľovi Prezídia PZ národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej
jednotky, expozitúra Bratislava predmetné vyššie opísané veci, pričom na základe znaleckého posudku

KEÚ PZ SR bolo zistené, že ide v prípade objemovo plnšieho plastového vrecka s hmotnosťou 10,3
g o kokaín s prímesou kofeínu a fenacetínu a stopami lidokaínu, levamizolu a metamfetamínu, s
priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 15,4% hmotnostných ( vyjadrené ako voľná báza ) a v
prípade druhého plastového vrecka s hmotnosťou 974 mg o kokaín s prímesou kofeínu a fenacetínu a
stopami lidokaínu, levamizolu a metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 14,5%
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá minimálnemu množstvu spolu 58 obvykle
jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. oomamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do II. skupiny
omamných látok a metamfetamín v zmysle citovaného zákona do II. skupiny psychotropných látok,

2/ dňa 10. 2. 2015 o 19.00 h sa po vzájomnej komunikácii s doposiaľ nestotožnenou osobou stretol spolu
s touto osobou a U. Y. na Obchodnej ulici č. 58 v Bratislave pred bodovou City Center, následne vyšli
na prvé poschodie a vošli do internetovej kaviarne Netka, tu si sadli k spoločnému stolu, pričom obv.
S. X. ponúkol U. Y. na predaj 60 g kokaínu, s kúpou ktorého Benedikt Stiegler súhlasil, načo obvinený
opustil priestory internetovej kaviarne a vybral sa smerom na A. ulicu v Bratislave, kde vošiel po tovar

do bytu č. X v bytovom dome na A. ulici č. X v Bratislave a následne sa vrátil do internetovej kaviarne
Netka, kde spolu s U. Y. odišli do priestorov WC, tu mu odovzdal 1 ks priesvitného plastového vrecka
so ZIP uzáverom s červeným lemom o rozmeroch 13x8 cm, v ktorom sa nachádzala biela látka, ktorá
bola sčasti sypká a sčasti v hrudkovitom tvar a 1 ks priesvitného plastového vrecka so ZIP uzáverom o
rozmeroch 7,5 x 4,5 cm, v ktorom sa nachádzala biela látka sčasti sypká a sčasti v hrudkovanom tvare
zabalená v priesvitnej fólii, následne sa obv. S. X. spolu s U. Y. vrátili k stolu v internetovej kaviarni, pri

ktorom stále sedela nestotožnená osoba, spoločne odišli smerom na Vysokú ulicu č. 27 v Bratislave,
kde vošli do dvora prevádzky reštaurácie Chilli pub a Restaurant u Attilu, kde U. Y. vyplatil obv. S. X.
3.500,- Eur ako cenu dohodnutú za tovar a toho istého dňa vydal U. Y. v Bratislave vyšetrovateľovi
Prezídia PZ národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava
predmetné vyššie opísané veci, pričom na základe znaleckého posudku KEÚ PZ SR bolo zistené, že ide

v prípade objemovo plnšieho plastového vrecka s hmotnosťou 58,419 g o kokaín s prímesou fenacetínu,
kofeínu, lidokaínu, levamizolu, glukózy a laktózy a priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 24%
hmotnostných ( vyjadrené ako voľná báza ) a v prípade druhého plastového vrecka s hmotnosťou 792
mg o kokaín s prímesou fanacetínu, kofeínu, lidokaínu, levamizolu, glukózy a laktózy s priemernou
koncentráciou účinnej látky kokaín 24,2% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza ) čo zodpovedá

minimálnemu množstvu spolu 473 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je zaradený v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok,

3/ dňa 19. 2. 2015 v čase o 18.00 h sa po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii stretol s U. Y.

na Obchodnej ulici č. 58 v Bratislave pred budovou City Center, kde vyšli na prvé poschodie a vošli
do internetovej kaviarne Netka, kde si sadli k spoločnému stolu, pričom obv. S. X. ponúkol U. Y. na
predaj 100 g kokaínu, s kúpou takéhoto množstva U. Y. nesúhlasil a uviedol, že by mal záujem iba
o kúpu 20 g kokaínu, načo obvinený odišiel do priestorov WC, kde zotrval kratší čas a po návrate k
stolu podal pod stolom U. Y. 2 ks bielych plastových vreciek o rozmeroch 6x9 cm so ZIP uzáverom s

červeným lemom s obsahom bielej látky zalisovanej do hrudy, následne U. Y. vyplatil obv. S. X. 1.200,-
Eur ako cenu dohodnutú za tovar a 100,- Eur ako doplatok ceny za tovar zo dňa 10. 2. 2015, potom
spoločne opustili priestor kaviarne Netka, išli smerom na Vysokú ulicu v Bratislave, kde sa rozlúčili
a toho istého dňa vydal U. Y. v Bratislave vyšetrovateľovi Prezídia PZ národnej kriminálnej agentúry,
národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava predmetné vyššie opísané veci, pričom na

základe znaleckého posudku KEÚ PZ SR bolo zistené, že ide v prípade oboch plastových vreciek s
celkovou hmotnosťou 20,664 g o kokaín s prímesou fanacetínu, kofeínu, lidokaínu, levamizolu, glukózy
a laktózy s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 23,8% hmotnostných ( vyjadrené ako voľná
báza ), čo zodpovedá minimálnemu množstvu spolu 164 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom
kokaín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok,

4/ dňa 11. 3. 2015 v čase o 18.00 h sa po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii stretol s U. Y. na
Obchodnej ulici č. 58 v Bratislave pred budovou City Center, kde vyšli na prvé poschodie a vošli do
internetovej kaviarne Netka, sadli si k spoločnému stolu, pričom obv. S. X. ponúkol U. Y. na predaj

60 g kokaínu, s kúpou takéhoto množstva U. Y. najprv nesúhlasil a uviedol, že by mal záujem iba o
kúpu menšieho množstva kokaínu, na túto požiadavku obvinený uviedol, že mu predá iba 60 g kokaínu,
načo odišiel do priestorov WC, kde zotrval kratší čas a po návrate k stolu podal pod stolom U. Y. 2 ks
bielych plastových vreciek o rozmeroch 6x9 cm so ZIP uzáverom s červeným lemom s obsahom bielej
látky zalisovanej do hrudy, následne U. Y. vyplatil obvinenému 3.000,- Eur ako cenu dohodnutú za tovar,

pričom sa predbežne dohodli na ďalšom termíne predaja kokaínu v množstve 300 g na deň 26. 3. 2015,
nato spoločne opustili priestor kaviarne Netka a išli smerom na Vysokú ulicu v Bratislave, kde sa rozlúčili
a toho istého dňa vydal U. Y. v Bratislave vyšetrovateľovi Prezídia PZ národnej kriminálnej agentúry,
národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava predmetné vyššie opísané veci, pričom nazáklade znaleckého posudku KEÚ PZ SR bolo zistené, že ide v prípade oboch plastových vreciek s
celkovouhmotnosťou57,190gokokaínsprímesoufanacetínualevamizoluspriemernoukoncentráciou
účinnej látky kokaín 22,9% hmotnostných ( vyjadrené ako voľná báza ), čo zodpovedá minimálnemu

množstvu spolu 437 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona
NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších
predpisov do II. skupiny omamných látok,

5/ dňa 26. 3. 2015 v čase približne o 18.00 h sa po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii stretol s U.

Y. v priestoroch internetovej kaviarne Netka na Obchodnej ulici č. 58 v Bratislave nachádzajúcej sa na
prvom poschodí v budove City Center, kde si sadli k spoločnému stolu, pričom obv. S. X. ponúkol U. Y. na
predaj kokaín, s kúpou tejto drogy Benedikt Y. súhlasil, načo obvinený podal U. Y. 3 ks plastových vreciek
s obsahom bielej hmoty z časti v práškovej forme, z časti v pevnej forme, z toho jedno vrecko o váhe
približne 303 g, druhé vrecko o váhe približne 80 g a tretie vrecko o váhe približne 1g, k vyplateniu peňazí
za uvedenú drogu U. Y. obv. S. X. nedošlo, nakoľko obvinený bol zadržaný vyšetrovateľom PZ, pričom

dobrovoľne vydal z pravého vrecka nohavíc igelitové vrecko pokrčené so zvyškami bieleho kryštalického
prášku a uzatvárateľné vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky, pričom podľa vyjadrenia obvineného
išlo o kokaín a toho istého dňa vydal U. Y. v Bratislave vyšetrovateľovi Prezídia PZ národnej kriminálnej
agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava predmetné vyššie opísané veci,
pričom na základe znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že ide v prípade celofánového

vrecka s hmotnosťou 33 mg o kokaín s prímesou levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky
kokaín 54,1% hmotnostných ( vyjadrené ako voľná báza ), čo sa považuje za minimálne 1 obvykle
jednorazovú dávku drogy a v prípade plastového vrecka s tlakovým uzáverom s hmotnosťou 321 mg
o kokaín s prímesou levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 80,9% hmotnostných
( vyjadrené ako voľná báza ), čo sa považuje za minimálne 9 obvykle jednorazových dávok drogy a v

prípade vecí vydaných U. Y. bolo na základe znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava zistené, že ide
v prípade mikroténového vrecka s hmotnosťou 299,41 g o kokaín s prímesou fanacetínu, lidokaínu a
levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 27,7% hmotnostných ( vyjadrené ako voľná
báza ), čo zodpovedá minimálnemu množstvu 2765 obvykle jednorazových dávok drogy, v prípade
prvéhoplastovéhovreckastlakovýmuzáveromshmotnosťou78,7gideokokaínsprímesoufenacetínu,

lidokaínu a levamizolu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 22,3% hmotnostných ( vyjadrené
ako voľná báza ), čo zodpovedá minimálnemu množstvu 585 obvykle jednorazových dávok drogy a v
prípade druhého plastového vrecka s tlakovým uzáverom s hmotnosťou 864 mg ide o kokaín s prímesou
fenacetínu,lidokaínualevamizoluspriemernoukoncentráciouúčinnejlátkykokaín26,2%hmotnostných
(vyjadrené ako voľná báza ), čo zodpovedá minimálnemu množstvu 8 obvykle jednorazových dávok

drogy, pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok,
pričom celkové množstvo kokaínu v bodoch 1 - 5, ktorý obvinený predal alebo vydal je o hmotnosti
527,667 g, čo pri bežnej cene 1 gramu kokaínu v 1. štvrťroku 2015 v bratislavskom kraji á 80,- Eur za
gram predstavuje celkovú hodnotu 42.213,36,- Eur,

6/ si v presne nezistenom čase od 20. 4. 2009 na presne nezistenom mieste od doposiaľ nezistenej
osoby nechal vyhotoviť falošný občiansky preukaz, číslo série ST 039591, vydaný OR PZ Senica dňa
18. 6. 2007 s dobou platnosti do 18. 6. 2017 na meno Tomáš Petránek, nar. 14. 1. 1981/7021, trvale
bytom Mirka Nešpora 618/34, Gbely, rodné priezvisko Petránek, miesto narodenia Skalica, a to v úmysle

ho použiť ako pravý, ktorý bol zaistený počas výkonu domovej prehliadky v byte č. 6, nachádzajúcom
sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom 2385, situovaného v Bratislave na Francisciho
ulici č. 5, zapísanom na liste vlastníctva č. 3181, parcela č. 8712, pre okres Bratislava I, obec Bratislava
- m. č. Staré mesto, ktorá bola vykonávaná dňa 26. 3. 2015 na základe príkazu sudcu Okresného
súdu Bratislava I pod č. OS BAI-V-16-1/2015-OTp-136/2015 zo dňa 23. 3. 2015, pričom v občianskom

preukaze na mieste určenom pre fotografiu osoby bola fotografia osoby obv. Luhan Kabashi, nar. 27. 1.
1979 a následnou lustráciou v registri občianskych preukazov bolo zistené, že občiansky preukaz č. ST
039591 bol nahlásený ako stratený vložením do registra občianskych preukazov dňa 20. 4. 2009,

t e d a

v bodoch 1 až 5- neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a
spáchal taký čin v značnom rozsahu,

v bode 6

- verejnú listinu falšoval v úmysle, aby sa použila ako pravá,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1 až 5

- pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm.

c) Trestného zákona,

v bode 6

- prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej počate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods.
1, ods. 2 Tr. zák., k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ rokov

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad sa ukladá na dobu 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave podala obžalobu na obvineného S. X. pre pokračovací
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm.
c) Trestného zákona, a pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej počate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe
uvedenom v podanej obžalobe.

Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchmi
obžalovaného S. X., vyslúchol tiež svedkov navrhnutých tak obžalobou ako aj obhajobou, agenta

vystupujúceho pod legendou U. Y., svedkov W. R., C. N., E. F., J. X., K. E., G. G. G. X., upustil od
čítania svedeckej výpovede svedka H. J. E.. Y., ktorý sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a
v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať,
Súd tiež prečítal znalecké posudky vo vzťahu k osobe obžalovaného i vo vzťahu k zadržanej omamnej
látke - kokaínu, oboznámil spisový materiál a po takto vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol

rozsudkom. Podľa vyjadrenia obhajcu k podanej a prečítanej obžalobe bola namietaná zákonnosť
dôkazov, pre ktoré bola obžaloba podaná a súd sa pri rozhodovaní o podanej obžalobe musel vyrovnať
s otázkou, či obžaloba bola podaná zo zákonných dôvodov a či prokuratúrou predložené dôkazy boli
vykonané zákonným spôsobom. Následne súd vychádzal z vykonaného dokazovania.

Obžalovaný S. X. po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., uviedol, že nedáva žiadne vyjadrenie.Obžalovaný S. X. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že rovnako ako v prípravnom konaní
využíva svoje právo nevypovedať a pretože svoje právo nevypovedať využil aj v prípravnom konaní, do

úvahy neprišlo ani čítanie výpovede z prípravného konania.

Svedok U. Y., agent vystupujúci pod týmto menom, na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že
čo sa týka skutkov, ktoré sú predmetom obžaloby, týmto predchádzal kontakt s osobou menom Max.
Následne sa odohralo stretnutie v Bratislave, bolo iniciované cez osobu, ktorú spoznal vo Viedni - išlo o

osobu Max. Táto osoba svedkovi povedala, že má kontakty v Bratislave, na osobu, ktorá má prístup k
omamných látkam. Ako sa neskôr zistilo, pri tomto stretnutí sa neskôr spoznal s S. X..
Stretli sa v blízkosti hotela Crown a išli do internetovej kaviarne. Po krátkom rozhovore v internetovej
kaviarni ihneď hovorili o predaji omamných látok. X. vysvetlili, že pri prvom stretnutí môže svedok kúpiť
najviac 10 gramov, že pri prvom stretnutí sa nezvykne kupovať viacej. Išlo o predaj kokaínu a jednali o
cene, a dohodli sa na cene, a to 60 € za gram.

Svedok súhlasil s kúpou 10g za 600 € s tým, že nasledujúcu kúpu si dohodnú pri ďalších stretnutiach.
Pri tomto stretnutí sa hovorilo aj o možnosti kúpy zbraní. Hovoril o značke Glock a ešte aj o ďalšej
značke, ktorú ale nevedel presne pomenovať. Dohodli sa, že svedok sa poinformuje, či pozná niekoho,
kto má záujem o kúpu zbraní. To bolo všetko na prvom stretnutí.

Druhé stretnutie sa konalo opäť v Bratislave, v tej istej internetovej kaviarni. Pri tomto stretnutí bol S. X.,
zúčastnil sa ho aj Max. Hovorilo sa o tom, že bude kupovať viac kokaínu, svedok navrhol 50 gramov
kokaínu. X. ale povedal, že tieto drogy má zbalené v 60 gramových sáčkoch. Pýtal sa, či je problém
zobrať aj viac, teda tých 60 gramov. Svedok povedal , že súhlasí a zaplatil rovnakú cenu 60 € za gram,
teda spolu 3600 €. Rozprávali sa ďalej o kúpe zbraní a svedok povedal , že našiel niekoho, kto by

mal záujem o zbrane. X. ale vysvetlil, že je to spojené s veľkým rizikom a že on je v tejto veci iba
sprostredkovateľ. Informoval sa ešte o cene a S. X. povedal cenu 1500 € za zbraň značky Glock.
Povedal, že s tým súhlasí, a že sa porozpráva s jeho záujemcom. Toto bolo druhé stretnutie, počas
ktorého dal obžalovaný svedkovi 1g kokaínu na začiatku aby sa presvedčil o kvalite. Následne keď sa
presvedčil a súhlasil, dostal zvyšných 59 gramov. Peniaze obžalovanému svedok odovzdal po návšteve

tohto podniku po ceste k motorovému vozidlo. Drogy boli následne odovzdané príslušníkom slovenskej
polície.

Tretie stretnutie sa uskutočnilo opäť v Bratislave, v tej istej internetovej kaviarni. Svedok povedal X., že
tentokrát chce kúpiť iba 20 gramov. On sa opýtal, či by svedok bol ochotný kúpiť aj 100 gramov, že má

nejaké väčšie množstvo tovaru. Svedok mu oznámil, že nie je spokojný s kvalitou tovaru a že jedine až
keď bude mať lepšiu cenu alebo lepší tovar, tak bude ochotný kúpiť viac. Potom spolu hovorili o kúpe
zbraní a svedok povedal, že má človeka, ktorý je ochotný zaplatiť 1500 € za zbraň. X. povedal, že toto
je spojené s veľmi veľkým rizikom a že on sám zbrane odovzdávať nebude a dohodli sa na ďalšom
stretnutí, že donesie jednu zbraň ako vzorku. V ďalších obchodoch so zbraňami sa nechce zúčastniť,

že to bude ako výnimka. Dohodli sa, že pri ďalšom príchode do Bratislavy sa mu svedok ozve.

S obžalovaným svedok nadviazal ďalší kontakt, dohodli sa na stretnutí dňa 11. 3. 2015, svedok išiel do
Bratislavy do Net café, aby sa stretli. Hovorili o tom, prečo sa nemôže zorganizovať obchod so zbraňami,
X. povedal, že je to pre neho veľké riziko s malým ziskom. Hovorili teda opäť o kokaíne, X. povedal, že

má pri sebe 60-80 gramov tejto látky, či by mal záujem o kúpu. Opýtal sa ho, či ide o ten istý tovar, teda
v tej istej kvalita, čo mu potvrdil. Hovorili teda o lepšej cene, čiže sa dohodli na cene 50,- Eur za gram,
a že kúpi 60 gramov za 3.000,- Eur. Tovar mu opäť odovzdal pod stolom a spoločne opustili podnik.
Odovzdanie peňazí prebehlo po ceste k vozidlu. Hovorili o kúpe väčšieho množstva návykových látok
a obvinený spomenul, že najbližšie bude mať tovar s lepšou kvalitou. Hovorili o 300 gramoch s tým, že

on zoberie viac peňazí. Rozlúčili sa a drogy odovzdal slovenským kolegom.

Stretnutiu dňa 26.3.2015 opäť predchádzal telefonát svedka X., stretli sa v Net café v Bratislave, hneď
hovorili o kokaíne, X. uviedol, že z nového tovaru má 300 gramov a zo starého ešte 80 gramov. Potom
X. išiel na toaletu, po návrate si prisadol k nemu k stolu, vybral zo svojej tašky dva sáčky a odovzdal

mu ich pod stolom. Išlo o jeden väčší sáčok, o ktorom tvrdil, že sa jedná o nový tovar v množstve 300
gramov a druhý sáčok, kde bol starý tovar o množstve 80 gramov. Krátko po tom, ako tovar prevzal,
prišlo k zásahu slovenských orgánov, boli priamo v podniku zadržaní.Pokiaľ išlo o cenu dohodnutú pri jednotlivých nákupoch za kokaín, dohodli sa na sume 60,- Eur za gram
v období od 22.1.2015 do 19.2.2015 a od 11.3.2015, kedy kúpil 60 gramov sa dohodli na cene 50,- Eur
za gram, táto cena bola dohodnutá aj na ostatnom stretnutí, kde došlo z zákroku polície.

Na otázky obhajoby svedok uviedol, že o svojom postupe bol vždy vopred dohodnutý so slovenskou
políciou, neurobil ani jeden krok bez predchádzajúcej dohody. S obžalovaným sa rozprával po nemecky.

Výsluch svedka Y. bol vykonaný za využitia telemostu, pri výsluchu svedka bol prítomný náhradný sudca,

ktorý bol do konania ustanovený opatrením predsedníčky súdu.
Na opakované otázky svedok uviedol, že na osobu menom Max už nemá ani telefonický kontakt.

Svedok Ing. W. R., na hlavnom pojednávaní pred súdom sa po zákonnom poučení vyjadril výlučne
k otázke uvedenej v bode 6 podanej obžaloby, ako sa jeho osobné doklady dostali do dispozície
obžalovaného. Svedok uviedol, že občiansky preukaz stratil možno pred piatimi rokmi keď zistil, že nemá

OP, išiel to hlásiť na políciu. To bolo všetko. Asi pred pol rokom bol vyslúchnutý na polícii kde svedka
informovaliojehoOP,nadoplneniedodal,žespolusOPstratilpeňaženku,kdebolaajkartičkapoistenca
a iné doklady, ktoré si už nepamätá.
Na otázku prokurátora, či vie o zneužití jeho OP svedok uviedol, že nevie, v priebehu tých rokov mu
nebolo nič hlásené, iba to, že jeho občiansky preukaz bol v cudzích rukách. Obžalovaného nepozná.

Občiansky preukaz mu bol predložený na polícii, ale bola tam iná fotka, fotka človeka ktorý je práve na
hlavnom pojednávaní a svedok označil obžalovaného ako osobu, ktorého fotografia sa nachádzala v
jeho preukaze.

Svedok K. E., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že s obžalovaným

sa zoznámil asi pred dvomi rokmi, keď pracoval ako barman v podniku Vydrica. Zoznámili sa tak, že
obžalovaný ho raz pozval na kávu, potom sa občas stretávali, keď mal čas, tak mu zavolal, či nejde
von alebo s opačnej strany zavolal on. Svedok mal potom zdravotné problémy, nemohol sa s nikým
stretávať, takže sa už nestretávali.
Na otázku prokurátorky svedok uviedol, že nevie nič o aktivitách obžalovaného v súvislosti s predajom

kokaínu, svedok si myslel, že on má podnik Kebab alebo Pizza lebo stále sa tam pohyboval.
Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný užíval drogy.

SvedkyňaJ.X.,nahlavnompojednávanípredsúdom,pozákonnompoučeníuviedla,ženevyužívasvoje
právo odmietnuť vypovedať. Aj keď bola svedkyňa pôvodne trestne stíhaná spoločne s obžalovaným,

uznesenie o vznesení obvinenia voči jej osobe bolo zrušené. Svedkyňa uviedla, že obžalovaného pozná
asi tri roky, chodil do kaviarne kde svedkyňa pracovala a bol jej kamarátom.
Ona pracovala ako barmanka v kaviarni na Obchodnej ulici č. 58, bola to kaviareň Netka. S obžalovaným
sa prvýkrát stretla v kaviarni, v období od začiatku roku 2015 sa stretávali každú jej smenu v kaviarni,
ale stretávali sa aj zopárkrát mimo kaviarne keď išli z kaviarne. Stretávali sa preto, že obžalovaný bol

sympatický mladý muž, rozprávali sa o rodine, ona mu rozprávala aj o svojom manželovi, aj o svojej
dcére, stretol sa aj s jej sestrou aj s jej dcérou.
Nemá vedomosť o aktivitách obžalovaného, ktoré súvisia s predajom drog - kokaínu, ani vedomosť o
tom, že by obžalovaný drogy užíval.

Svedok C.P. N., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného
pozná. Svedok má bufet na Kuchajde, obžalovaný tam asi pred 3-4-5 rokmi došiel. Stretávali sa aj v
meste, ulicu nevie, on mal motorku, svedok má auto - Sharana a tak ho poprosil, či by mu motorku
neodniesol, že mu motorka neštartuje, že je od blata. Nestretávali sa často. Okrem tej motorky sa
nestretávali za žiadnym účelom. Čo sa týka motorky, tak svedkovi volal obžalovaný, či mu môže tú

motorku odviesť a to bolo všetko. Svedok nemá vedomosť o aktivitách obžalovaného, ktoré súvisia s
predajom drog- kokaínu.
Svedok sám drogy užíval, a to kokaín. V súčasnosti príležitostne keď niekto má, lebo svedok nemá na
to, aby si kúpil.
S obžalovaným sa kontaktovali telefonicky alebo sa došiel najesť. Nevie koľko telefónnych čísiel vtedy

obžalovaný používal, nevie, či mal aj iné telefónne čísla.Svedok E. F., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje
právo a k veci vypovedať nebude, rovnako ako na polície, pretože svojou výpoveďou by mohol spôsobiť
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej.

Svedok G. G. X. G., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že nevyužíva
svoje právo a k veci vypovedať bude.
Obžalovaného pozná možno pol roka, na Obchodnej ulici si svedok otvoril obchod a k nemu chodieva
na kebab.

Na otázku prokuratúry, akým spôsobom sa s obžalovaným S. X. kontaktovali, aké telefónne čísla v
období od mesiaca september 2014 až marec 2015 používali, aké telefónne čísla používal obžalovaný
a koľko ich bolo svedok uviedol, že on používal číslo vlastnej firmy, XXXXXXXXXX. Aké čísla používal
pán X. si nepamätá.
Na X. mal iba jedno telefónne číslo.

Obsahom ich rozhovorov s obžalovaným S. X. bolo to, že sa rozprávali len tak, ako sa máš, kde sa
stretneme na tej Obchodnej ulici.
Nemá vedomosť o aktivitách obžalovaného S. X. súvisiacich s predajom drog, konkrétne kokaínu.

Po výsluchoch svedkov, keďže neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, na návrh strán v konaní

boli prečítané znalecké posudky.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. D. F., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria č. 14/2015 z 14.4.2015 (č. l. 1279 - 1292), vyplýva, že u obžalovaného S. X. nebola zistená
závislosť od návykových látok ani nadužívanie týchto látok, je len príležitostný konzument kokaínu a

alkoholu v malých dávkach. V čase trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný, neboli zistené také okolnosti,
za ktorých by došlo k forenzne významnejšiemu narušeniu psychických funkcií.
Psychiatrickým vyšetrením sa tiež zistilo, že v čase trestnej činnosti netrpel obžalovaný duševnou
chorobou v zmysle psychózy, či organického poškodenia psychických funkcií, má priemerne
diferencovanú osobnosť s disociálnou pohotovosťou, čo v danom prípade nemá forenzné konzekvencie.

U obž. X. nebola zistená závislosť od alkoholu. Po zhodnotení anamnézy a klinických prejavov neboli
zistené sklony k agresívnemu správaniu sa.
U obvineného nie je potrebné skúmať duševný stav dvomi znalcami. Nakoľko u obvineného nebola
zistená závislosť od návykových látok, nie je indikovaná protitoxikomanická liečba, rovnako nie
sú dôvody k prípadnému psychiatrickému liečeniu. Celkový zdravotný stav obvineného nevykazuje

známky závažnejších telesných ochorení, charakteristika osobnosti síce motivačne vysvetľuje okolnosti
inkriminovaného skutku, ale inak nie je forenzne významná.

Nahlavnompojednávaníbolitiežprečítanéznalecképosudkyvovzťahukzadržanýmomamnýmlátkam,
určeniu ich váhy, obsahu účinnej látky a počtu jednotlivých dávok.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok KEÚ PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/1163 z 26. 2. 2015 (č. l. 812 -
814), zo záverov ktorého vyplýva, že v predložených plastových vreckách s tlakovým uzáverom sa
nachádzalo - v jednom 974 mg kokaínu s prímesou kofeínu a fenacetínu a stopami lidokaínu, levamizolu

a metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 14,5% hmotnostných (vyjadrené
ako voľná báza) a v druhom - 10,3 g kokaínu s prímesou kofeínu a fenacetínu a stopami lidokaínu,
levamizolu a metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaínu 15,4% hmotnostných
(vyjadrené ako voľná báza), predložený biely materiál obsahujúci v prvom prípade 141 mg absolútneho
kokaínu považuje KEÚ PZ za 5 - 14 obvykle jednorazových dávok drogy a v druhom prípade obsahujúci

1,59 g absolútneho kokaínu za 53 - 159 obvykle jednorazových dávok drogy, za obvykle jednorazovú
dávku KEÚ PZ považuje 10 - 30 mg absolútneho (100% - ného) kokaínu vo forme bázy,

ďalej znalecký posudok KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2015/2351 z 11. 3. 2015 ( č. l. 835 - 837 ), zo záverov ktorého vyplýva, že tepelne

uzatvorené mikroténové vrecko nachádzajúce sa v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom obsahovalo
792 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť kokaínu s prímesou fenacetínu, kofeínu, lidokaínu,
levamizolu, glukózy a laktózy s priemerným zastúpením účinnej látky 24,2% hmotnostných kokaínu
(vyjadrené ako voľná báza) a plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo 58,419 g materiálu, vktorom bola zistená prítomnosť kokaínu s prímesou fenacetínu, kofeínu, lidokaínu, levamizolu, glukózy
a laktózy s priemerným zastúpením účinnej látky 24,0% hmotnostných kokaínu (vyjadrené ako voľná
báza), predložené množstvo v prípade prvého vrecka považuje KEÚ PZ za 6 - 19 obvykle jednorazových

dávok drogy a v prípade druhého vrecka za 467 - 1402 obvykle jednorazových dávok drogy,

tiež bol prečítaný znalecký posudok KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/4082 z 20. 5. 2015 (č. l. 881 - 883 ), zo záverov ktorého vyplýva,
že predložené 2 ks vrecká s tlakovým uzáverom obsahovali lisovaný práškový materiál s obsahom

kokaínu, levamizolu a fenacetínu s hmotnosťou 57,190 g, pričom priemerný obsah kokaínu bol 22,9%
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahujúce 13 097 mg absolútneho kokaínu
zodpovedá 437 - 1310 obvykle jednorazovým dávkam drogy,

znalecký posudok KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ-KEU-
BA-EXP-2015/4923 z 6. 5. 2015 (č. l. 921 - 923), zo záverov ktorého vyplýva, že mikroténové vrecko

obsahovalo kokaín s prímesou fenacetínu, lidokaínu, levamizolu s hmotnosťou 299,41 g (299410 mg)
s priemernou koncentráciou účinnej látky 27,7% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), toto vrecko
obsahuje 82 937 mg absolútneho kokaínu vo forme bázy, KEÚ PZ považuje uvedené množstvo za
2765 - 8294 obvykle jednorazových dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo
kokaín s prímesou fenacetínu, lidokaínu, levamizolu s hmotnosťou 78,7 g (78700 mg) s priemernou

koncentráciou účinnej látky 22,3% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), toto vrecko obsahuje 17
550 mg absolútneho kokaínu vo forme bázy, KEÚ PZ považuje uvedené množstvo za 585 - 1755 obvykle
jednorazových dávok drogy a plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo kokaín s prímesou
fenacetínu, lidokaínu, levamizolu s hmotnosťou 864 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 26,2%
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), toto vrecko obsahuje 226 mg absolútneho kokaínu vo forme

bázy, čo KEÚ PZ považuje za 8 - 23 obvykle jednorazových dávok drogy.

Okresný súd Bratislava 1 pri určení množstva jednotlivých dávok omamnej látky - kokaínu vychádzal
z prečítaných znaleckých posudkov, na rozdiel od KEÚ PZ však stanovil počet jednotlivých dávok tým
postupom, že za preukazné množstvo ako kvalifikačný znak použiteľný pri rozhodovaní súdu považuje

najmenší možný počet jednotlivých dávok, ktoré je množné zo zadržaného množstva omamnej látky
vyrobiť.

V spisovom materiáli je tiež založené vyčíslenie hodnoty zaistenej látky - odborné vyjadrenie MV SR,
P PZ, národná kriminálna agentúra Bratislava z 27.3.2015 ( č. l. 1492 ), z ktorého vyplýva, že hodnota

omamnej a psychotropnej látky kokaín zaistenej počas 1. štvrťroka 2015 v Bratislave je: zo dňa 22. 1.
2015 - kokaín o hmotnosti 11,278 g - hodnota je 902,24 Eur, zo dňa 20. 2. 2015 - kokaín o hmotnosti
59,211 g hodnota je 4.736,88 Eur, zo dňa 19. 2. 2015 - kokaín o hmotnosti 20,664 g - hodnota je 1.653,12
Eur, zo dňa 11. 3. 2015 - kokaín o hmotnosti 57,190 g - hodnota je 4.575,20 Eur, zo dňa 26. 3. 2015
- kokaín o hmotnosti 378,974 g - hodnota je 30.317,92 Eur, celkové množstvo kokaínu o hmotnosti

527,317 g - hodnota je 42.185,36 Eur.

Vo vzťahu k hodnote zadržanej omamnej látky - kokaínu.

§ 124 Tr. zák.:

(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu
na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

- S využitím tohto ustanovenia sa stanovuje aj hodnota získaného majetkového prospechu.

§ 125 Tr. zák.:
1/ Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenejpäťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Predmetom konania na súde je teda v zmysle § 125 Tr. zák. škoda prevyšujúca sumu ktorá dosahuje
stonásobok sumy 266,- EUR, teda 26.600,- EUR, preto je kvalifikačným znakom výšky škody suma
považovaná za škodu značnú, pretože suma výšky škody v prejednávanej veci, teda 42.213,36,- EUR
vysoko prevyšuje sumu uvedenú ako minimálny kvalifikačný znak značnej škody .

Okresný súd Bratislava I následne oboznámil aj celý spisový materiál, z ktorého vyplýva, že spis
predložený Okresnému súdu Bratislava 1 s podanou obžalobou sa má týkať obzvlášť závažného zločinu
vo vzťahu k omamným látkam, predaju a distribúcii omamných látok veľkého rozsahu a tiež prečinu
falšovania a pozmeňovania úradnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky.

Zvlášť boli oboznámené a aj prečítané prepisy telefonických hovorov založené v spise z ktorých vyplýva
jedine skutočnosť, že pri telefonických rozhovoroch nikdy neboli použité slovné spojenia v súvislosti s
omamnými látkami.

Súd sa podrobne zaoberal tak návrhmi prokurátora, ako aj námietkami obhajoby a obžalovaného,

odstraňoval rozpory a sústredil dokazovanie výlučne na skutok - skutky, ktoré sú predmetom podanej
obžaloby. Vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 6 podanej obžaloby súd nemal najmenšie pochybnosti
o predložených dôkazoch, falšovaných dokladoch s fotografiami obžalovaného, namietané rozpory sa
týkali výlučne skutkov uvedených v bodoch 1-5 podanej obžaloba.

Podľa obhajobného prednesu obhajcu obžalovaného tak v prípravnom konaní ako ani v konaní pred
súdom nebol obžalobou produkovaný ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by nad všetky pochybnosti
usvedčoval klienta zo spáchania žalovaných skutkov. Vo všeobecnosti vo vzťahu k usvedčujúcim
dôkazom je podľa obhajcu možné tvrdiť, že proti jeho klientovi neexistujú žiadne objektívne
nespochybniteľné dôkazy ani žiadni do veci nezainteresovaní svedkovia a podobne, teda žiadne

presvedčivé dôkazy.
Podľa obhajcu jediným dôkazom, aj to veľmi nepresvedčivým a obsahovo pochybným, ktorý preukazuje
vinu klienta je výsluch svedka - agenta vystupujúceho pod legendou U. Y., príslušníka polície Rakúskej
republiky. U. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že kupoval od môjho klienta omamné látky, pričom
takáto jeho výpoveď nie je podporená žiadnym iným dôkazom.

Žiadny ďalší dôkaz podľa obhajcu nijakým spôsobom neusvedčuje jeho klienta zo spáchania skutkov,
ktoré sú mu kladené za vinu.
Čo sa týka záznamu telekomunikačnej komunikácie medzi klientom a agentom U. Y., tento bol
vyhodnotený ako dôkaz pre účely trestného konania nepoužiteľný, keďže jeho prepis nebolo možné
uskutočniť.

Obhajca poukázal na nález Ústavného súdu ČR, ktorý judikuje zásah štátu tvoriaci vo svojej
komplexnosti trestný čin. „Je neprípustným porušením či. 39 Listiny a čí. 7 odst. 1 Úmluvy, pakliže
jednaní štátu (v dané veci Policie) se stáva součástí skutkového deje, celé posloupnosti úkonu, z nichž
se trestní jednaní skladá (napr. provokace či iniciovaní trestného činu, jeho dokonaní, apod.). Jinými
slovy neprípustný je takový zásah štátu do skutkového deje, jenž ve své komplexnosti tvorí trestný čin,

resp. takový podíl štátu na jednaní osoby, jehož dúsledkem je trestní kvalifikace tohoto jednaní." (III. ÚS
597/99 zo dňa 22. 6. 2000)
V tejto súvislosti taktiež obhajca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, podľa ktorých nie je
postačujúce, aby výpoveď utajeného svedka bola jediným, resp. rozhodujúcim dôkazom o vine
obžalovaného. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 268/2011-37)

Nedokázaná vina má v trestnom konaní rovnaké účinky, ako dokázaná nevina. Z vykonaného
dokazovania podľa obhajcu vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci nebol vyprodukovaný jediný
dôkaz, ktorý by odôvodňoval vyslovenie záveru o vine jeho klienta, preto navrhol, aby súd jeho klienta
pri aplikácii zásady in dubio pro reo podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
Krajského prokurátora Bratislava oslobodil.

Náhradnýobhajcaargumentovalpredsúdompredovšetkýmznením§117ods.1Tr.por.,ktorýumožňuje
na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie" páchateľov zločinov a ďalšej taxatívne vymedzenej trestnej
činnosti použiť agenta.Použitie agenta je charakteristické viacerými obmedzeniami, nakoľko je prípustné len pokiaľ
- odhaľovanie vymedzených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené,
- získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol alebo má byť spáchaný taký trestný čin,

- konanie agenta musí byť v súlade s účelom Trestného poriadku a úmerné protiprávnosti
konania, ktoré má byť odhalené,
- agent nesmie iniciatívne navádzať (s výnimkou korupcie) na spáchanie trestného čupil

Obhajca poukazuje a upozorňuje súd na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva inštitút agenta

provokatéra zásadne odmieta ako prostriedok contra legem.
Podľa tohto princípu je dôvodom na oslobodenie spod obžaloby, ak obžalovaný úspešne preukáže, že
ho agent provokatér zviedol na spáchanie činu neprípustným spôsobom. Námietka zvedenia je úspešná
vtedy, ak obžalovaný spáchal čin, ktorý bol od počiatku vymyslený a plánovaný agentom a ktorý by
obžalovaný nespáchal, nebyť ľsti, prehovárania alebo podpory zo strany agenta. Pri rozhodovaní o tom,
či ide alebo nejde o neprípustné zvedenie, sa má prihliadnuť aj k tomu, či obžalovaný pácha trestnú

činnosť dlhodobo, aká je celková povesť obžalovaného, ako reagoval na agentov podnet na spáchanie
deliktu, ako intenzívne musel byť obžalovaný zvádzaný a nakoľko bol sám aktívny a podobne.
Teda ani verejný záujem na odhaľovaní závažnej kriminality nemôže ospravedlniť použitie dôkazov
získaných prostredníctvom policajnej provokácie, pretože obvinený by bol vystavený riziku, že bude od
začiatku definitívne zbavený práva na spravodlivý proces.

Podľa obhajcu vykonané dokazovanie svedčí o tom, že išlo o konanie realizované za aktívneho konania
policajných zložiek so znakmi policajnej provokácie a klient by sa nedopustil trestného činu uvedeného
v bodoch 1 až 5 obžaloby ak by k takémuto konaniu nebol vyprovokovaný agentom provokatérom.
Náhradný obhajca požiadal, aby súd jeho klienta, S. X., podľa ust. § 285 písm. c) Trestného poriadku,
v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní sa v rámci záverečného návrhu vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry
v Bratislave, ktorá má zato, že inštitút agenta bol použitý v súlade s ustanovením § 117 Trestného
poriadku, v danom prípade podľa prokuratúry neprišlo k nezákonnému konaniu zo strany agenta,
čiže k navádzaniu na páchanie trestnej činnosti alebo k nátlaku na obžalovaného.

Činnosť agenta v danej veci neprekročila hranice zákonnosti. Polícia prostredníctvom agenta reagovala
naoperatívneinformácieomožnompredajikokaínu,pričomúlohouagentabolotietoinformáciepreveriť,
pričom sa týmto spôsobom zistilo, že skutočne bol na predaj kokaín, a bol to predovšetkým obžalovaný,
ktorý chcel v jeho predaji pokračovať. Agent je podľa prokurátorky osobou, ktorá musí pôsobiť pri
vykonaní činnosti na odhaľovanie a zisťovanie páchateľov aktívne, nemôže vždy len pasívne vyčkávať,

pretože by neplnila úlohu agenta.
Skutočnosť, že sa dohadovalo viac stretnutí, aby došlo k predaju drog, resp. že agent prejavuje záujem
o kúpu drogy, pýta určité množstvo, zisťuje cenu, podľa prokuratúry nie je možné vyhodnotiť ako
nezákonnú provokáciu, teda navádzanie na spáchanie trestnej činnosti. Polícia nemohla v počiatkoch
stretnutí disponovať informáciami o skutočnom množstve kokaínu ponúkaného obžalovaným na predaj,

prípadne o tom, odkiaľ kokaín pochádza, kto ho obžalovanému zabezpečuje, resp. aký je okruh
osôb, ktoré sa obchodovaním s drogami zaoberajú. To, že polícia nezakročila hneď bolo len logickým
dôsledkom tejto informácie a snahy získať časový priestor na získanie týchto informácií. Následné
stretnutia boli preto len výsledkom snahy polície rozkryť pokiaľ možno úplne celú páchanú trestnú
činnosť.

Od prvého stretnutia obžalovaného s agentom po jeho zadržanie uplynuli len dva mesiace, z toho možno
vyvodiť záver, že polícia umelo nenavyšovala množstvo na predaj ponúkanej drogy, ale zakročila hneď
ako považovala trestnú činnosť za objasnenú, to znamená polícia sa obmedzila len na monitorovanie a
odhaľovanie páchanej trestnej činnosti, nie na jej vyprovokovanie.
Podľa prokuratúry Európsky súd pre ľudské práva v tomto smere toleruje určité minimálne pozitívne -

aktívne konanie na strane agenta, ktoré prispeje k realizácii trestného činu. Napriek tomu, že už samotná
prítomnosť agenta na mieste, kde sa drogy predávajú určitým spôsobom participuje na realizácii
trestného činu, nejde však o také konanie, pri ktorom by bez zásahu agenta nedošlo k spáchaniu
trestného činu, naopak, v týchto prípadoch, a sem patrí i tento prípad, má páchateľ možnosť aj bez
prispenia polície získať konkrétnu drogu a za konkrétnu cenu je predať, čiže rozhodnutie páchateľa

páchať trestnú činnosť je tu dané aj bez prispenia agenta polície.
Prokurátorka poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Tdo 6/2012 z 18.10.2012, podľa ktorého
pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či inéiniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala,
spáchala trestný čin.

Podľa prokuratúry okrem výpovede svedka - agenta vystupujúceho pod legendou U. Y. je obžalovaný zo
spáchania žalovanej trestnej činnosti tak ako je uvedené v obžalobe usvedčovaný aj ďalšími dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní, poukazujem predovšetkým na listinné dôkazy oboznámené na
HP, ktoré podporujú právnu kvalifikáciu tak ako je uvedené v obžalobe, najmä na zápisnice o vydaní
veci, ide o drogy vydané svedkom U. Y., ktoré kúpil od osoby obžalovaného, znalecké posudky

KEÚ PZ, z ktorých vyplýva presné množstvo, druh a zloženie zaistenej drogy, samozrejme aj počet
obvykle jednorazových dávok a ich hodnota a prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky a prepisy
záznamov zo sledovania osoby obžalovaného, z ktorých vyplýva jednoznačná pravidelná komunikácia
obžalovaného s viacerými osobami, predmetom ktorej je práve predaj drogy zo strany obžalovaného,
aj keď sa samozrejme nevyjadruje priamo, komunikuje slovníkom príznačným pre takúto situáciu s
úmyslom nevyzradiť svoje protiprávne konanie, avšak aj napriek tomu je zrejmé, čo bolo predmetom

týchto rozhovorov, išlo práve o ponuku zakázanej látky, konkrétne kokaínu na predaj a získanie finančnej
protihodnoty.

Súd záverečné reči tak obhajoby, ako aj obžaloby spomenul v písomnom vyhotovenia rozsudku z
toho dôvodu, že v tejto záverečnej reči sú v skrátenej a zhustenej forme zhrnuté výhrady k vykonanému

dokazovaniu a zároveň poukázanie obhajoby na podľa obhajoby procesné pochybenia tak orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj prokurátora a poukaz prokurátorky na zhrnuté jednotlivé dôkazy, ktoré
majú svedčiť o vine obžalovaného.

K procesnému postupu súdu po podaní obžaloby:

Na Okresný súd Bratislava 1 bola Krajským prokurátorom v Bratislave podaná obžaloba na
obžalovaného S. X., pre podozrenie z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, v piatich skutkoch obžaloby a pre

prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej počate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v jednom skutku podanej obžaloby, teda spolu
v šiestich skutkoch kvalifikovaných prokurátorkou rovnako, ako je to uvedené v právnej vete obžaloby.
Obžalovaný sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Bratislave, obžalovaný je cudzím štátnym
príslušníkom, hlavné pojednávania boli vykonané v prítomnosti tlmočníka - tlmočníčky.

Súd sa zaoberal aj príslušnosťou Okresného súdu Bratislava 1, na ktorý podal obžalobu prokurátor
Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por. okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie

o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov.

Pretože obžaloba bola podaná pre skutok s dolnou hranicou trestnej sadzby v trvaní pätnásť rokov, vo
veci je podľa prokurátora daná vecná príslušnosť okresného súdu v sídle krajského súdu v zmysle §

16 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Senát Okresného súdu Bratislava 1, na ktorý bola podaná obžaloba, posúdil otázku vlastnej príslušnosti,
na základe podanej obžaloby súd zhodne s prokurátorom podávajúcim obžalobu ustálil, že vo veci je
daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava 1, teda okresného súdu v sídle Krajského súdu Bratislava.

Na vytýčenom hlavnom pojednávaní boli vykonané výsluchy obžalovaného i všetkých svedkov
navrhnutých procesnými stranami. Taktiež bolo vykonané dokazovanie prečítaním navrhovaných
dôkazov, ku ktorým sa strany v konaní aj priebežne vyjadrovali, rovnako, ako k oboznamovaným
dôkazom.

Vo vzťahu k použitiu inštitútu agenta v trestnom konaní:Podľa § 117 Trestného poriadku sa využitie agenta a odhaľovanie trestnej činnosti riadi prísnymi
procesnými pravidlami a príslušnou judikatúrou tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
Ústavného súdu. Súd sa pri svojom rozhodovaní musel vyrovnať tak s námietkami obhajoby na

nezákonnosť použitia agenta v prejednávanej veci, ako i s argumentmi obžaloby o zákonnosti
vykonaných dôkazov.

(1) Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov
extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie

príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie,
zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne
sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný
taký trestný čin.

(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania,

na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať
na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného
verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak
by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

(3) Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích
údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní.

(4) Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v
osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.

(5) Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj
skutkovými okolnosťami.

(6) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom
do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania
príkazu potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku
2, keď príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.

(7) Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého bude
agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento čas môže predseda
senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie
dva mesiace, a to aj opakovane.

(8) Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe
navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9) Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia. Taký súhlas

sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

(10) Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená.
Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať podľa odsekov 5 a 6,
ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta.

(11) O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť
prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť
odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný na súde iba pri primeranom použití ustanovení §
134 ods. 1, § 136 a § 262, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent

predvoláva prostredníctvom Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí
príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osoba ako
príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým, aby bola jeho totožnosť
odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia § 127 až 134 o svedkovi.(12) Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa
v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

(13) Pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky. Pritom sa primerane
postupuje podľa odseku 8.

(14) Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe
príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje
iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník
iného štátu.
Okresný súd Bratislava 1 po vykonaní dokazovania konštatuje, že v prejednávanej veci bol použitý ako

agent príslušník iného štátu, ktorého totožnosť je aj po ukončení dokazovania utajená.
Príkaz na použitie agenta bol vydaný príslušným sudcom, použitie agenta bolo riadne odôvodnené
a súdu nie sú známe procesné prekážky, pre ktoré by dôkazy zaobstarané za použitia agenta
nemohli byť v trestnom konaní použité. Po formálnej stránke boli zachované procesné postupy plne
odôvodňujúce použitie agenta odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, ktorým

zločinom nepochybne žalované skutky sú.
Súd sa zaoberal aj konkrétnymi námietkami obhajoby vo vzťahu k použitiu inštitútu agenta v tomto
konaní. Dospel k záveru, že konanie agenta vo vzťahu k možnej provokácii trestnej činnosti nie je
typickou provokáciou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť konania agenta pri zisťovaní a dokazovaní
trestnej činnosti. Provokáciou by konanie agenta bolo v prípade, ak by samotný agent ponúkal

obžalovanému,aleboinejosobeomamnélátkyaobžalovanýbytietoomamnélátkyponúkalďalej.Pokiaľ
agent prejavil záujem o kúpu omamnej látky a iná osoba ponúkla omamné látky na zakúpenie, nemôže
ísť v konaní agenta o provokáciu.
Zložitejšou sa javí postup slovenskej polície a teda aj agenta, ktorý sa riadil pokynmi slovenskej polície
pri opakovanom nákupe omamnej látky - kokaínu. Súdu nie je úplne jasné, prečo v prípade, že sa

agentovi podarilo zistiť trestnú činnosť konkrétnej osoby nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní
bezodkladne vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Vysvetlenie obžaloby, že polícia mala zámer rozkryť
a preukázať podstatne väčší objem obchodov s omamnými látkami by podľa súdu mohlo byť práve v
prejednávanom prípade opodstatnené, keďže obžalovaný je cudzím štátnym príslušníkom s osobnými a
rodinnými väzbami ku komunite, ktorá by mu mohla poskytovať zázemie pre nezákonnú trestnú činnosť.

Súdu je v prejednávanom prípade zrejmé, že pred súdom nestojí osoba, alebo osoby, ktoré by omamnú
látku - kokaín vyrábali a na územie Slovenska dodávali, ale obžalovaný je dílerom drog, ktorý predáva
omamnú látku koncovému spotrebiteľovi. Skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť organizátora obchodu
s drogami ani dodávateľa na územie Slovenska súd nemôže hodnotiť vo vzťahu k postupu orgánov
činných v trestnom konaní ako nezákonnosť.

Počas dokazovania sa nepodarilo ani preukázať, že by obžalovaný mohol mať omamné látky zo zdrojov
blízkych polícii, že by polícia teda participovala na trestnej činnosti obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný
neuviedol zdroj, z ktorého prevzal omamné látky následne ponúkané agentovi polície, súd nemôže
preveriť obhajobné tvrdenia o policajnej provokácii. Ani tieto skutočnosti súd nemôže hodnotiť ako
nezákonné konanie orgánov činných v trestnom konaní.

Súd zhodne s obhajobou konštatuje, že inštitút využitia agenta v trestnom konaní je viazaný veľmi
prísnymi pravidlami a je možné prisvedčiť i náhradnému obhajcovi, že Európsky súd pre ľudské práva
využitie inštitútu agenta pripúšťa skutočne len veľmi neochotne a výnimočne. Súd musí veľmi pozorne
a prísne testovať tak samotné využitie agenta v trestnom konaní, ako aj činnosť agenta pri zisťovaní a
rozkrývaní trestnej činnosti.

V prejednávanom prípade súd konštatuje, že zistenie a dokazovanie trestnej činnosti rovnakého
charakteru, ako je predmetom prejednávanej veci je neobyčajne náročné. Omamné látky sú prevážané
a distribuované na území Slovenska úzkou skupinou osôb, ktoré sú navyše zviazané prakticky rodinnými
väzbami, so spoločným jazykom, spoločnými záujmami a spoločnými životnými hodnotami a je v
podstate nemožné zachytiť a objasniť spôsoby ich distribúciu, bez použitia mimoriadnych prostriedkov.

Za mimoriadny prostriedok v aktuálnom prípade súd považuje možnosť využitia inštitútu agenta. Ak je
nemožné alebo veľmi podstatne sťažené s poukazom na okolnosti prípadu zistenie a dokázanie trestnej
činnosti iným zákonným spôsobom, do úvahy prichádza aj využitie agenta.Vo vzťahu k stanoveniu hodnoty omamnej látky - kokaínu - ktorý je predmetom tohto konania súd
vychádzal z platnej judikatúry a cenu ustálil podľa ceny jednej jednotlivej dávky, avšak zvolil spôsob
pre páchateľa priaznivejší a teda riadil sa vyjadrením Prezídia policajného zboru SR k cene omamných

látok v Bratislavskom kraji, keď cena jednej jednotlivej dávky bola minimálne 10 EUR. Súčasne podľa
vyjadrenia znalca je maximálnou dávkou 10 mg čistého kokaínu. Prepočtom podľa obsahu čistého
kokaínu a ceny jednotlivej dávky bola stanovená i cena celého zadržaného množstva omamnej látky.

Súdu boli s podanou obžalobou predložené znalecké posudky, prepisy telefónnych hovorov a ďalšie

dôkazy, ktoré súd vykonával na nariadenom hlavnom pojednávaní.
Súd pri hodnotení týchto dôkazov musel navyše zisťovať, ktoré písomnosti založené v spise majú
súvislosť s trestnou vecou obžalovaného, na ktorého bola podaná obžaloba a ktoré písomnosti súvisia s
inými osobami, ktoré boli síce podozrivé z drogovej trestnej činnosti, ale nebola na ne podaná obžaloba
prokurátorom. Na dôkazy nesúvisiace s osobou obžalovaného a so žalovanou trestnou činnosťou súd
neprihliadal a takéto dôkazy ani nevykonával, aj keď sú súčasťou spisového materiálu.

Po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov vykonaných zákonným spôsobom na hlavnom
pojednávaní pred súdom, súd vo veci obžalovaného S. X. rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného
uznal vinným zo skutkov spáchaných na rovnakom skutkovom základe, ako je to uvedené v podanej
obžalobe..

K právnej kvalifikácii skutkov

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:

zavinenie:

Podľa § 15 Tr. zák.,
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne

neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi sa dopustí podľa § 172 Trestného zákona

(1) Kto neoprávnene

a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo rekurzor alebo kto takú
činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,

b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) voči osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takej osoby, alebo
c) v značnom rozsahu.

(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) vo veľkom rozsahu.

V prípade obžalovaného je jeho konanie kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

K odsudzujúcej časti rozsudku:

Podľa názoru Okresného súdu Bratislava I z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní pred
súdom a taktiež aj v prípravnom konaní je možné absolútne bez pochybností ustáliť, že obžalovaný
S. X. tým, že v rozpore s príslušnými právnymi predpismi zabezpečoval a prechovával omamné a
psychotropné látky - kokaín a metamfetamín v značnom rozsahu za účelom obchodovania s nimi, pričom

omamnú látku kokaín v uvedenom rozsahu za účelom zisku predával inej osobe, naplnil v bodoch 1 až
5 obžaloby zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, po objektívnej stránke i po
subjektívnej stránke.

Obvinený S. X. tým, že v presne nezistenom čase sfalšoval občiansky preukaz patriaci inej osobe
výmenou fotografie tváre tejto osoby za fotografiu vlastnej tváre v úmysle používať ho ako svoj doklad
totožnosti, pričom tento doklad spĺňa náležitosti verejnej listiny, naplnil v bode 6 obžaloby zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,

úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, po objektívnej stránke i po
subjektívnej stránke..

Obvinený S. X. konal vo forme priameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Súd v zmysle základných zásad trestného poriadku vyhodnocoval všetky zákonnou cestou získané
dôkazy, vedený jednou zo základných zásad trestného konania - zásadou „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiach v prospech obvineného.
Súd len na okraj pripomína, že pri dokazovaní je nevyhnutné postupovať vždy v zmysle zásady „in dubio

pro reo“ a spôsobom, ktorý je pre obžalovaného výhodnejší. Súd v tejto súvislosti sa vôbec nezaoberal
súvisiacimipodozreniamivovzťahukmožnémuobchodovaniusozbraňami,akoajpodozrenímztrestnej
činnosti ďalších osôb, o ktorom sú v spise založené dôkazy, súd však na hlavnom pojednávaní vykonal
výlučne dokazovanie vo vzťahu k skutku podanej obžaloby.

V súvislosti s procesným postupom Okresný súd Bratislava I pripomína, že z vykonaného dokazovania,
tak v prípravnom konaní ako aj dokazovania pred súdom vyplýva, že inštitút agenta použitý v
prejednávanej veci bol využitý na základe zákonného rozhodnutia sudcu v prípravnom konaní, toto
rozhodnutie však nemohlo byť verejne prečítané, keďže ide o vyhradenú písomnosť. S týmtorozhodnutím sa oboznámil tak predseda senátu, následne aj členovia senátu, ktorí podpísali vyhlásenie
o mlčanlivosti. Obhajoba ani obžalovaný nepožiadali o nazretie do príslušného rozhodnutia.

Senát Okresného súdu Bratislava 1 následne po vykonanom dokazovaní, na základe takto vykonaných
dôkazov teda rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa názoru súdu, boli na hlavnom pojednávaní pred súdom dostatočne potvrdené zistenia, podľa
ktorých obžalovaný S. X. skutočne obchodoval s omamnými látkami - kokaínom, a to aj po dlhšiu dobu

a vo väčších množstvách.
Rovnako boli potvrdené zistenia, podľa ktorých S. X. falšoval a pozmeňoval úradné doklady - preukaz
totožnosti, ktorý je jednoznačne úradnou listinou potvrdzujúcou totožnosť osoby.

Senát Okresného súdu Bratislava 1 počas vykonávania dokazovania zhodne s námietkami oboch
obhajcov dospel k záveru, že nie je možné vinu obžalovaných postaviť a potvrdiť výlučne na základe

výpovedí jedného svedka - U. Y.. Súd teda zisťoval, či spoločne s podanou obžalobou boli súdu
predložené aj iné dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o vine obžalovaného.
Podľa súdu sú ďalšími dôkazmi svedčiacimi vine obžalovaného samotné drogy - kokaín, ktoré policajný
agent - U. Y. vždy bezprostredne po ich zakúpení odovzdal polícii Slovenskej republiky. Zakúpený
kokaín bol ihneď zaistený, odovzdaný na skúmanie znaleckému ústavu, pričom znalecký ústav ku

každej jednotlivej šarži - zadržanému množstvu - vypracoval znalecký posudok. V znaleckom posudku
bolo presne uvedené množstvo kokaínu, jeho čistota - obsah účinnej látky - i množstvo dávok, ktoré
by bolo možné z uvedeného množstva pripraviť. Znalecké posudky boli na hlavnom pojednávaní na
návrh prokurátorky a so súhlasom obhajoby a obžalovaného prečítané a k vykonaným dôkazom neboli
vznesené námietky. Podľa súdu, rovnako ako v prípade svedeckej výpovede agenta ide o priamy dôkaz,

navyše nikým a ničím nespochybnený počas celého dokazovania v trestnom konaní.
Tvrdenia obhajoby, že v predmetnej veci existuje iba jeden jediný dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo
spáchanej trestnej činnosti, a to výpoveď agenta, teda nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
Výpoveď agenta je tiež nepriamo podporená prehratými odposluchmi a prečítanými prepismi, ktoré
podporujú výpoveď svedka U. Y..

Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že obžalovaný S. X. konaním ktoré je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a
prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., a

prečinu falšovania a pozmeňovania úradnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., pričom za čin najprísnejšie trestný je stanovená trestná
sadzba v intervale 15 rokov až dvadsať rokov odňatia slobody.

Vo vzťahu k trestu

Následne Okresný súd Bratislava 1 sa zaoberal určovaním druhu a výmery trestu obžalovanému.

Obžalovaný S. X. doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol ani prejednávaný pre priestupok..

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu trestu, s poukazom na osoby obžalovaných, ale hlavne na nebezpečnosť

protispoločenskej činnosti - obchodovanie s drogami súd dospel k záveru, že na obžalovaného S. X.
je nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v prípade
obzvlášť nebezpečného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 172 ods. 3 Tr. zák., v
intervale 15 až 20 rokov odňatia slobody.
V prípade obžalovaného však došlo k situácii, že obžalovanému súd ukladal trest aj za prečin falšovania

a pozmeňovania úradnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., za skutok, kde bola taktiež uznaná vina obžalovaného, súd teda použil
ustanovenie o ukladaní úhrnného trestu za dva trestné činy.
Podľa § 41 Trestného zákona o ukladaní úhrnného trestu a spoločného trestu
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste
prípustnompodľatakéhozákonnéhoustanoveniamožnovrámciúhrnnéhotrestuuložiťajinýdruhtrestu,
ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

(2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých

aspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranicatrestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica
zvýšenejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťdvadsaťpäťrokovaprimladistvýchtrestnúsadzbuuvedenú
v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh
trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

U obžalovaného v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladal trest za dva trestné činy. Za týchto
okolností sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov,
ktoráhranicajeajhornouhranicoutrestuvprejednávanejveci,keďžespodnáhranicaje15rokovodňatia

slobody.

Pri uznaní viny za obzvlášť nebezpečný zločin je obligatórnou povinnosťou súdu podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia a zároveň tiež obligatórne podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák.

obžalovanému uložiť ochranný dohľad. Podľa súdu pri tak vysokom treste odňatia slobody aj ochranný
dohľad v trvaní jeden rok naplní účel zákona. V trvaní 1 /jeden/ rok.
Za týchto okolností je podľa súdu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov, pri dolnej hranici
trestnej sadzby skôr trestom miernym vo vzťahu k osobe obžalovaného i k prejednávanej veci.
Súd je však toho názoru, že aj takýto trest je plne spôsobilý zabezpečiť naplnenie účelu trestu v zmysle

zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. Takýto trest je plne spôsobilý zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu po dlhú dobu zabráni v páchaní trestnej činnosti a
zároveň aj iných odradí od páchania trestnej činnosti. Zároveň je aj dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia spoločnosťou.

Vzhľadom k skutočnosti, že v predmetnom konaní vôbec nebolo uvažované o možnosti uloženia
ochranného liečenia protitoxikomanického je keď ide o trestnú činnosť v súvislosti s drogami, súd sa
touto otázkou nezaoberal.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.