Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119210375
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119210375.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX
XX L. C. nad E., hospitalizovaného v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, Rínok 334, 951 35 Veľké
Zálužie, zastúpeného procesnou opatrovníčkou M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX L.
C. nad E., za účasti zdravotníckeho zariadenia Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, Rínok 334, 951

35 Veľké Zálužie, o vyslovenie prípustnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní O.
D. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Pu/30/2019-115 zo dňa 30.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že držanie umiestneného O. D., nar.
XX.XX.XXXX, v zdravotníckom zariadení je prípustné. Zároveň rozhodol, že trovy dôkazov platí štát, a
posledným výrokom nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 264, § 265, § 266 ods. 1, 2, § 267, § 269, zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie zaslala súdu
dňa 09.09.2019 hlásenie, že pacient O. D. bol dňa 06.05.2019 prijatý do ich zriadenia na základe
informovaného súhlasu s hospitalizáciou. Dňa 09.09.2019 však pacient požiadal o prepustenie na
reverz, čomu nemohlo byť vzhľadom na jeho zdravotný stav vyhovené. Preto ho od 09.09.2019 vedú
ako nedobrovoľnú liečbu.

3. Uznesením č. k. 24Pu/30/2019-5 zo dňa 10.09.2019 začal súd prvej inštancie konanie o
vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania O. D. v ústave zdravotníckej starostlivosti. Uznesením
č. k. 24Pu/30/2019-8 zo dňa 10.09.2019 mu súd ustanovil procesného opatrovníka - matku M. D..
Zároveň uznesením č. k. 24Pu/30/2019-60 zo dňa 12.09.2019 rozhodol, že prevzatie O. D. do ústavu
zdravotníckej starostlivosti je prípustné s tým, že O. D. trpí procesuálnym schizofrénnym ochorením -
paranoidnou schizofréniou s reziduálnou schizofrénnou symptomatikou.

4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že O. D. aj naďalej javí
známky duševnej poruchy - paranoidnej schizofrénie s defektom osobnosti. Táto diagnóza sa prejavuje
emočnou oploštenosťou, znížením vôľových vlastností, oslabením sociálnych zručností, sociálnou
izoláciou, nekritičnosťou, vďaka čomu pacient nie je schopný pochopiť nutnosť psychiatrickej liečby a
ani následky svojho konania pod vplyvom duševného ochorenia. Podrobuje sa psychiatrickej liečbe,

avšak iba pasívne. V chránenom prostredí dokáže korigovať poruchy myslenia, vnímania a z toho
vyplývajúcu heteroagresivitu na sociálne únosnej miere. Pokiaľ by bol prepustený do domácehoprostredia, aktuálne hrozí návrat ku kriminálnemu heteroagresívnemu konaniu, čím by mohol ohroziť
nielen seba, ale aj svoje okolie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že O. D. by sa po prepustení
vrátil do domáceho prostredia, kde by znovu žil so svojou matkou, voči ktorej sa dopustil skutkov

uvedených v rozhodnutiach o zastavení trestného stíhania ako aj v rozhodnutí o prepustení z väzby.
Trestné konanie voči nemu bolo zastavené práve z dôvodu, že protiprávnosť v čase spáchania inak
trestných činov nemohol rozoznať a ani ovládať svoje konanie, preto nebol v čase činu pre nepríčetnosť
zodpovedný. Z hľadiska predchádzajúcich skúseností ohľadom recidívy, dekompenzácie zdravotného
stavu, po viacerých dlhodobejších hospitalizáciách je zrejmé, že O. D. je potrebné nastaviť na dlhodobú

ústavnú liečbu, ktorá v prípade jej úspešnosti umožní jeho návrat do domáceho prostredia. Aktuálne je
potrebné, aby sa už v začatej liečbe pokračovalo a táto sa následne realizovala nariadením ochranného
psychiatrického ústavného liečenia. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že ďalšie
držanieO.D.vústavezdravotníckejstarostlivostijeprípustné,ajehoaktuálnyzdravotnýstavsivyžaduje
neustály dohľad odborného zdravotného personálu. Držanie v ústavnej starostlivosti je v jeho záujme.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie O. D., ktorý žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť ako nezákonné. Namietal, že jeho matka ako súdom ustanovená procesná opatrovníčka
nehájila jeho procesné práva a záujmy. Svojou výpoveďou mu chcela uškodiť, pretože hovorila nepravdy
o tom, ako sa ním cíti byť tyranizovaná. Mala by hájiť jeho práva a nie ho stále z niečoho usvedčovať.
Domnieva sa, že sa ho chce zbaviť. Keďže ako procesný opatrovník mu neposkytla ochranu jeho práv

a záujmov, boli porušené jeho práva, a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň žiadal o
ustanovenie nového procesného opatrovníka.

6. ProcesnáopatrovníčkakodvolaniuO.D.uviedla,žeonahovorilalenpravduovšetkýchokolnostiach
týkajúcich sa jej syna, nechce mu ublížiť a koná len v jeho záujme. Má 72 rokov a je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím. Po dvadsaťročnej starostlivosti o neho ju začal bezdôvodne napádať. Prvýkrát
bol stíhaný a vzatý do väzby v roku 2017 a druhýkrát v roku 2019. V oboch prípadoch bolo trestné
stíhanie zastavené pre jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Spolužitie so synom a jeho agresívne
správanie voči jej osobe ju psychicky ubíja. Jeho návratom domov by sa začali stupňovať obavy o jej
vlastný život a znovu by dochádzalo aj k týraniu z jeho strany. Tiež uviedla, že jej je syna ľúto, ťažko

to nesie, ale bojí sa o svoj život, pretože jeho útoky boli nečakané a nekontrolovateľné. Želá si jedine
synove uzdravenie.

7. Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že menovaný trpí
chronickou duševnou poruchou. V čase, keď sa voči svojej matke správal spôsobom opísaným jeho

matkou, nebola jeho porucha zrejme v dôsledku užívania liekov kompenzovaná, preto on ani nevedel
rozpoznať neprimeranosť a nebezpečnosť svojho spávania v danom období. U menovaného je prítomná
podobne ako u mnohých ďalších pacientov s jeho diagnózou tzv. nozoagnózia, t. j. neuvedomuje si
a nepripúšťa, že trpí na duševnú poruchu, preto ani spätne nevie kriticky posúdiť svoje správanie.
Preto matkine zrejme oprávnené obavy a argumenty spracoval paranoidne a má pocit, že matka sa

ho chce zbaviť. V súčasnosti menovaný nie je dostatočne kompenzovaný, vzhľadom na nozoagnóziu
sa dá predpokladať, že po prepustení z hospitalizácie by v ambulantnej liečbe nespolupracoval a jeho
psychický stav by sa postupne ešte výrazne zhoršil a bol by potencionálne nebezpečný pre svoje okolie.
Preto je aj naďalej potrebné jeho držanie v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, a to aj proti jeho vôli.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto
napadnutéuzneseniepodľa§387ods.1CSPpotvrdilazároveňaplikovalustanovenie§387ods.2CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil odvolaním napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
rovnako aj naň nadväzujúcimi výrokmi o trovách konania a dôkazov, pretože súd urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Civilného mimosporového
poriadku.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým
vyslovil, že držanie umiestneného O. D. v zdravotníckom zariadení je prípustné, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v zmysle § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté vprvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal
opodstatnenosťou prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, vykonal dostatočné dokazovanie a
zistený skutkový stav správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na

konštatovanie správnosti napadnutého uznesenia v tejto časti a na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Relevantné v tomto prípade bolo, že odvolateľ vo svojom odvolaní nespochybnil závery znaleckého
posudku znalca MUDr. Patrika Strhana a nenamietal nič ani voči tvrdeniam zástupcu povereného
zdravotníckeho zariadenia MUDr. Miroslava Masaryka. Nespochybnil ani závery súdu o potrebe jeho

držania v zdravotníckom zariadení a neuviedol, v čom je záver súdu o prípustnosti jeho držania
nesprávny. Jediné, o čo odvolateľ oprel svoje odvolanie, bola námietka voči osobe jeho matky M. D.ovej,
ktorá v pozícii procesného opatrovníka neháji podľa neho jeho práva a záujmy a v skutočnosti mu chce
uškodiť. Domnieva sa, že matka hovorila pred súdom nepravdy, ako ju on tyranizuje.

11. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že súd prvej inštancie nerozhodol len na

základe tvrdení matky odvolateľa, ktoré len dokresľovali správanie sa odvolateľa v domácom prostredí.
Podstatnýmprezáverysúduoprípustnostijehodržaniavzdravotníckomzariadeníbolznaleckýposudok
znalca MUDr. Patrika Strhana ako aj výpoveď zástupcu zdravotníckeho zariadenia, kde je umiestnený.
Z vyjadrenia tohto zdravotníckeho zariadenia k odvolaniu vyplýva, že odvolateľ si neuvedomuje a
nepripúšťa, že trpí duševnou poruchou, preto spätne ani nevie kriticky posúdiť svoje správanie. Nevie

rozpoznať neprimeranosť a nebezpečnosť svojho správania voči matke, pričom matkine oprávnené
obavy a argumenty spracoval zrejme paranoidne a má pocit, že matka sa ho chce zbaviť. Závermi
znaleckého posudku, podľa ktorého odvolateľ trpí paranoidnou schizofréniou s defektom osobnosti, sa
súd prvej inštancie podrobne zaoberal už vo vojom rozhodnutí, preto odvolací súd v podrobnostiach na
tieto závery poukazuje.

12. Ustanovenie iného procesného opatrovníka nie je predmetom tohto odvolacieho konania, preto sa
odvolací súd touto požiadavkou odvolateľa nemohol v rámci odvolacieho konania zaoberať. O prípadnej
zmene procesného opatrovníka by mohol rozhodnúť len súd prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom
na námietku odvolateľa o porušení jeho práv pre nesprávne ustanoveného procesného opatrovníka

konštatoval, že k jeho porušeniu práv nedošlo a rozhodnutie súdu prvej inštancie o závere prípustnosti
držania v zdravotníckom zariadení sa opiera o odborné stanovisko prezentované znaleckým posudkom.
S ohľadom na uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku, vrátane výrokov o trovách
dôkazov a trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).