Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216010229.58

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému mlad. Z. X. a spol. pre obzvlášť závažný

zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a
iné, na hlavnom pojednávaní dňa 20. decembra 2019 predsedom senátu JUDr. Imrichom Hlavičkom a
prísediacich Ing. Zoltánon Veresom a Karolom Kajanom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

X. mladistvý Z. X., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B.

A., prechodne bez prihlásenia B. A. č.
XXX, okres A., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z.
v inej veci,

X. U. X., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom B. A. č. XXX,
prechodne bez prihlásenia B. A. č. XXX,

X. F. O., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B.,
G. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

1)
dňa 29. marca 2015 asi o 23.00 hodine po tom, čo prišiel poškodený M. T. M., narodený XX.X.XXXX,
bytom L. E. R., XXXX Q., F., občan F., na motorovom vozidle značky Ford Fiesta, evidenčného čísla (A)
F pred rodinný dom v obci B. A. súpisné číslo XXX, kde chodieval za svojou vtedajšou priateľkou Q. X.,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode mladistvý Z. X. ho zavolal do domu na kávu, kde boli prítomní U.
X. a F. O., ktorého prezývali „K.“, pričom asi po 10 minútach U. X. so zaťatými päsťami a F. O. s palicou

pripomínajúcou baseballovú palicu v ruke prišli za poškodeným, sotili ho na posteľ a prikázali mu, aby
vyložil všetky predmety čo má u seba, čo poškodený najprv neurobil a tak mu pohrozili, že ho zbijú a
priložili mu k hlave palicu a päsť, načo poškodený v obave o život vybral z vrecka peňaženku, telefón
a kľúče od auta, tieto veci mu obvinení hneď vzali a peňaženku U. X. s F. O. prehľadali a našli v nej
hotovosť 280,- eur, načo sa všetci traja obvinení poškodeného M. T. M. spýtali, kde má ostatné peniaze
a v tejto súvislosti F. O. a mladistvý Z. X. prehľadali aj auto na ktorom prišiel poškodený,
2)

následne toho istého dňa 29. marca 2015 v obci B. A. po spáchaní konania opísaného v bode 1), po
predchádzajúcej vzájomnej dohode U. X. s F. O. chytili poškodeného M. T. M. za ramená a násilím hodonútili nasadnúť na zadné sedadlo auta, na ktorom prišiel so slovami, že „teraz ťa zoberieme na jedno
miesto, kde budeš musieť povedať, kde sú ďalšie peniaze“, U. X. si sadol z ľavej strany poškodeného,
z pravej strany si sadol mladistvý Z. X., pritom vozidlo riadil F. O., ďalej bez súhlasu jeho oprávneného

užívateľa M. T. M. odišli autom, na ktorom prišiel do vedľajšej obce B., v ktorej zastavili asi o 23.30
hodine pred domom so súpisným číslom XXX, kde U. X. s F. O. vytiahli poškodeného z auta smerom k
pivnici pri tomto dome, pričom od neho požadovali, aby povedal, kde má peniaze, poškodený odmietol
ísť do pivnice, lebo sa bál o svoj život, na čo všetci traja ho začali biť, a to konkrétne F. O. ho udieral
baseballovou palicou do spodnej časti pravej nohy a do oblasti kolena ľavej nohy, U. X. ho udieral

päsťamidooblastihlavyaramienamladistvýZ.X.houdieralpalicouporôznychčastiachtelaaspoločne
ho kopali do oblasti drieku a do oboch nôh, najmä stehien, aby takto prekonali odpor poškodeného M.
T. M., načo ho zavliekli do pivnice domu, kde mu F. O. s U. X. zviazali špagátom obidve ruky a nohy
a v pivnici ho zamkli s tým, aby si rozmyslel, kde má peniaze, lebo lepšie pochodí, ak im toto povie,
pričom sa mu vyhrážali zabitím, načo z miesta znovu odišli na vozidle, na ktorom prišiel poškodený
na neznáme miesto a uvedené vozidlo neskôr nechali v obci B. pred domom so súpisným číslom XXX

spolu s telefónom a peňaženku s dokladmi poškodeného, po ich odchode sa poškodenému podarilo zo
spútania špagátom vyslobodiť, vytlačiť dvere z pivnice a z miesta odišiel stopom najskôr do A. potom do
A. a odtiaľ vlakom domov do Q., pričom týmto konaním obvinení mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spôsobili
poškodenému M. T. M. zlomeninu predpriehlavkovej kosti pravej nohy a ľavého zápästia, odreniny kože
v oblasti ľavého lakťa s dobou práceneschopnosti, liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života

od 30.3.2015 do 8.5.2015 a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili poškodenému škodu vo výške
280,- eur.

t e d a

v bode 1/

obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spoločným
konaním,

- proti inému použili násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom - so zbraňou,

v bode 2/

obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O. spoločným konaním,

- zmocnili sa iného proti jeho vôli, a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a uniesli ho a hrozbou
jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy a spáchali
uvedený čin závažnejším spôsobom - so zbraňou,

- zmocnili sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/

obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O.,

- zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona,v bode 2/

obžalovaní mladistvý Z. X., U. X. a F. O.,

- obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k §
186 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona,

- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona k § 216 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

obž. mlad. Z. X.
podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného
zákona,§38odsek2,odsek3Trestnéhozákona,§117odsek1Trestnéhozákona,§39ods.1Trestného
zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom a určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 94 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno

b/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu.

obž. U. X.

podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného
zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného súd zaraďuje na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona
súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

obž. F. O.

podľa ustanovenia § 186 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného
zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa ustanovenia § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného súd zaraďuje na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona
súd obžalovanému počas plynutia doby ochranného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaných zaväzuje spoločne a nerozdielne k náhrade

škody pre poškodeného: M.o, nar. XX.X.XXXX v F.c.i, F.o, trvale bytom Q., vo výške 280,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal na súd obžalobu na obvineného mlad. Z. X., U. X. a F.
O. v bode 1/ obžaloby pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák., v bode 2/ obžaloby pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pre prečin neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe,
ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutkov uvedených v obžalobe, boli
prečítané výpovede obžalovaných z prípravného konania, bol vypočutý poškodený M. T. M. a svedkovia:

T. I., K. I., K. I., P. A., F. G., znalkyňa F.. F. W., znalkyňa F.. V. Z., F.. V. A., znalkyňa pplk. F.. E. I., znalec
L.. F.. A. K., CsC., znalkyňa MUDr. E. A. a znalec D.. P. V..

Boli prečítané listinné dôkazy, a to: správa o práceneschopnosti poškodeného M. T. M., lekárska správa
o jeho zraneniach, potvrdenie o zaistených veciach, zápisnice o vykonaných domových prehliadkach,

príkazy na domové prehliadky, ambulantná karta poškodeného spolu s prekladom, správa z Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Komárno, správa zo špeciálnej základnej školy, správa z obce B. A. na mlad.
Z. X., odpisy z registra trestov, lustrácie ZVJS, lustrácie v databáze súdov, lustrácie v reg. priestupkov,
lustrácie v GP SR na obžalovaných. Boli oboznámené trestné spisy, ktoré sa týkali obžalovaného F. O.
a U. X.. Boli vykonané obrazové dôkazy ohľadne obhliadky osobného motorového vozidla, z domových

prehliadok a zranení poškodeného.

Obžalovaný Z. X. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorej okrem iného uviedol že sa čiastočne priznal k
spáchaniu obidvoch žalovaných skutkov, pričom on sám poškodeného kopol iba dvakrát, a to jedenkrát

do lakťa, druhýkrát do stehna. Peňaženku poškodeného neprehľadával, ani z nej nevyberal žiadne
doklady. Uvedenú peňaženku prikázal obžalovaný F. O., aby ju poškodený odovzdal a že keď tak
neučiní, tak ho zabije. Na uvedené poškodený peňaženku položil na stôl a následne ju obžalovaný F.
O. a U. X. prehľadali, pričom v nej bolo približne 280,- eur. O pláne obžalovaného F. O. a U. X., že
chcú peňaženku zobrať poškodenému vedel ešte predtým ako poškodený prišiel, pretože sa o tom pred

ním rozprávali, a celé to vymyslel obžalovaný F. O.. Obžalovaný F. O. sa vyhrážal poškodenému takým
spôsobom, že mu hovoril, že keď nebude robiť to, čo on chce, tak ho zabije. Obžalovaný U. X. hovoril
poškodenému, nech robí to, čo hovorí obžalovaný F. O., ktorý mal v tom čase pri sebe palicu. Potom
ako zobrali poškodenému peňaženku išli do obce B. do domu obžalovaného F. O., čo tiež vymyslel on,
pretože chcel vystrašiť poškodeného, a to takým spôsobom, že ho chcel dať do pivnice. Do obce B.

sa dopravili osobným motorovým vozidlom, na ktorom prišiel poškodený, pričom toto vozidlo šoféroval
obžalovaný F. O.. Po príchode pred rodinný dom obžalovaného F. O. v obci B. vystúpili z vozidla aj s
poškodeným, ktorého z jednej strany držal obž. F. O. a z druhej strany U. X.. F. O. ho držal zozadu
aj za pulóver. Poškodený chcel utiecť odtiaľ preč, a vtedy ho obžalovaný F. O. udrel do nohy s tou
palicou, ktorú už mal predtým u seba, potom ho obžalovaný mlad. kopol do lýtka a obžalovaný U. X. ho

sotil, na základe čoho poškodený spadol na zem, kde ho vtedy obžalovaný mladistvý kopol do stehna.
Následne obžalovaní F. O. a U. X. ťahali poškodeného do pivnice, kde mu oni dvaja zviazali nohy a ruky
za chrbtom v oblasti zápästia a takisto ho previazali cez hrudník, kolená a členky dokopy. Keď opustili
pivnicu, obžalovaný F. O. povedal, že treba poriadne zamknúť pivnicu. Následne odišli preč a keď sa
všetci traja vrátili aj s F., zistili, že poškodený už nie je v pivnici a dvere boli vykopnuté. Následne sadli

do auta a odišli domov. Mladistvý obžalovaný oľutoval, že bol účastný na uvedených skutkoch.

Obžalovaný U. X. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorej okrem iného uviedol, že jeho dcéra Q. sa spoznala
s poškodeným z F., ktorý dňa 29.3.2015 približne o 21.00 hod. až 22.00 hod. prišiel k ním domov s

červeným malým autom. Vtedy prišiel k ním do domu aj obžalovaný F. O., ktorý mal v ruke nejakédrevo a hneď poškodenému povedal, nech vyloží všetko čo má vo vreckách a keď to nevyloží, že dnes
neodíde. Ešte dávnejšie bol u nich poškodený a jedenkrát mal u seba hotovosť vo výške 5 000,- eur,
o čom jeho dcéra Q. povedala obžalovanému F. O., ktorý pravdepodobne počítal s tým, že aj teraz

ich bude mať u seba. Keď sa vrátil späť do izby, bol tam už aj obžalovaný Z. X., poškodený sedel,
videl kľúče, ktoré mu obžalovaný F. O. hodil a povedal, že ich má držať. Všetky veci poškodeného boli
vyložené na posteli, a obžalovaný F. O. prezeral peňaženku. Pozreli sa spolu do peňaženky kde bolo
približne 270,- až 280,- eur a nejaké forinty. Obžalovaný F. O. sa pýtal poškodeného kde má peniaze,
pričom poškodený mu uviedol, že ich nemá u seba. Potom ho obžalovaný F. O. prehľadal a povedal,

že peniaze nemá. Následne obžalovaný F. O. povedal, že idú do obce B., sadli do poškodeného auta,
ktoré šoféroval obžalovaný F. O.. Keď prišli pred obžalovaného dom v B., otvorili dvere aj pivnicu. Keď
poškodený zbadal, že má ísť do pivnice, začal sa dohadovať, že tam nejde a čo od neho chcú. Na
uvedené obžalovaný F. O. povedal, že odtiaľ neodíde kým nepovie kde má peniaze. Potom ho všetci
chytili a ťahali dole do pivnice, pričom ho dole posotil obžalovaný Z. X.. Obžalovaný F. O. našiel pásku
na zalepenie úst poškodeného, s ktorou mu ich aj zalepil, potom zatvorili pivničné dvere a odišli. Keď

sa vrátili, zbadali, že poškodený sa vyslobodil a preskočil plot. Potom odišli domov. Na svoju obranu
uviedol, že on poškodeného nenapadol, na dvore ho bil obžalovaní Z. X. a F. O.. Počas incidentu si
všimol, že poškodený krvácal z úst, no on osobne sa poškodenému nevyhrážal ublížením na zdraví a
takisto ani neobmedzil jeho osobnú slobodu.

Obžalovaný F. O. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, preto boli prečítané jeho rozsiahle výpovede z
prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorých okrem iného uviedol, že žalovaných skutkov sa
nedopustil a celý priebeh sa stal úplne ináč ako je uvedený v obžalobe krajskej prokuratúry s tým, že on
dňa29.3.2015prišieldoobceB.A.poXX.XXhod. Keďužtamprišiel,videlpredrodinnýmdomomX.stáť
červené auto s rakúskou poznávacou značkou. Potom ako vošiel do domu, počul ako sa Q. X. rozpráva

s nejakým mužom, neskôr zistil, že sa jedná o človeka u ktorého bola Q. v F. republike, ktorý jej tam
mal ubližovať. Neskôr sa začala Q. s poškodeným hádať a keď sa nevhodne začal správať k Q., chytil
poškodeného za mikinu a otvorenou dlaňou mu dal facku, na čo poškodený spadol na posteľ a ľavou
rukou začal niečo hľadať vo svojom vačku nohavíc. Po tomto pristúpil k poškodenému a povedal mu, aby
vyložil všetky veci, ktoré má u seba na posteľ. Urobil to kvôli tomu, že v dome okrem nich boli aj maloleté

deti a obával sa o ich život a zdravie, či náhodou poškodený nemá u seba paralyzátor alebo kaser.
Následne na to poškodený vyložil na posteľ vedľa seba peňaženku, mobilný telefón, kľúč od motorového
vozidla, krabicu cigariet a zapaľovač. Potom začal zisťovať od poškodeného, či priniesol Q. veci. Na
záver odišli do obce B. k nemu domov na poškodeného aute on, U. X., Z. X. a sestry X.. Uvedené auto
šoféroval on sám, pretože poškodený bol zjavne opitý. Poškodený nenamietal a ani neprotestoval voči

tomu, že ho šoféroval on. V obci B. pred rodinným domom videl, že sa poškodený hašterí s obžalovaným
Z. X. a U. X.. Keď k nim pribehol, videl, že poškodený bol agresívny a slovnými a fyzickými útokmi
napádal U. X. a Z. X. a takisto aj jeho. Poškodený na nich vykrikoval, pričom on mu povedal, že nech
vypadne preč a vtedy sa medzi nimi strhla potýčka a poškodený spadol na chodník, kde si oškrel pravú
ruku v oblasti predlaktia. Keď on povedal poškodenému, že pôjde na políciu, vtedy poškodený dostal

strach, začali sa naťahovať a zaviedol ho pred pivnicu, do ktorej ho posotili. Následne za ním išli do
pivnice,kdemupovedali,abysisadolnazem.ObžalovanýZ.X.priniesolšpagát,ktorýmmuzviazaliruky
a nohy a povedali mu, aby tam počkal. Dvere do pivnice sa nedali uzamknúť, tak ich podopreli doskou,
následne odišli do B. A. znovu s vozidlom poškodeného a keď sa vrátili späť, videli, že poškodený sa
nejakým spôsobom dostal von z pivnice a beží po ulici kde sa im stratil. Počas celého incidentu sa

nikto z prítomných osôb poškodenému žiadnym spôsobom nevyhrážal, práve naopak, poškodený bol
agresívny voči nim a zviazali ho preto, že rozmýšľali, že ho pôjdu udať na políciu.

PoškodenýM.T.M.nahlavompojednávaníokreminéhouviedol,žeuvedenéskutkysaodohralipribližne
pred tromi rokmi. Vtedy ešte mal vzťah so Q. X., a na jej zavolanie prišiel k nim domov do B. A.. Keď

vošiel dnu, čakal ho tam obžalovaný F. O., ktorého predtým nepoznal, ktorý prišiel k nemu s palicou
v ruke, ktorá vyzerala ako baseballová palica a prikázal mu vyložiť všetky veci čo mal u seba, a to
peňaženku, kľúče od auta, telefón. Keď mu odovzdal kľúče od auta, obžalovaný F. O. ho išiel prezrieť.
Z rodiny X. v ich rodinnom dome bol v podstate každý. Po krátkej dobe ho donútili, aby nastúpil do auta,
na ktorom prišiel, a zobrali ho do susednej dediny, do B.. V aute sa nachádzali všetci traja obžalovaní,

Q. a X. X.. V B. všetci vystúpili z auta, strhla sa tam bitka, pričom ho zrazili na zem kde mu zranili
nohu a zobrali ho dole do pivnice, kde ho obžalovaný F. O. zviazal. Následne obžalovaní odišli, a jemu
sa podarilo vyslobodiť a utiecť z pivnice a záhrady rodinného domu. Najskôr odtiaľ išiel pešo, až ho
zobral nejaký pán autom do A., odkiaľ sa pešo dostal do A. a následne vlakom do Q., kde podal trestnéoznámenie. Auto, na ktorom prišiel a všetky ostané veci, ktoré mal u seba, zostali na území Q. republiky.
V nemocnici ho ošetrili, vystavili mu lekársku správu, pričom mal zlomeninu nohy a mal aj poranenú
nohu pod kolenom. Následne mal naloženú aj sádru na nohu. Podľa jeho názoru celý incident vznikol

preto, že Q. X. obžalovanému F. O. pravdepodobne prezradila, že mal v minulosti u seba väčší finančný
obnos, a tieto peniaze od neho pod vplyvom nátlaku chceli dostať obžalovaní. Poškodený si uplatnil
nárok na náhradu škody v sume 280,- eur za hotovosť, ktorú mal v peňaženke.

Svedkyňa T. I. uviedla, že pred svojim rodinným domom spozorovali, že dňa 30.3.2015 približne o 3.30

hod. zastavilo auto, ktoré tam bolo aj na druhý deň, následne jej manžel ohlásil políciu, ktorá prišla
predmetné auto zaistiť. Ku skutkom sa vyjadriť nevedela.

Svedok K. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako jeho manželka T. I. ohľadne skutočnosti
týkajúcich sa osobného motorového vozidla, ktoré bolo odparkované pred ich domom. Ku skutkom sa
vyjadriť nevedel.

Svedok K. I. takisto vypovedal zhodne ako jeho matka ohľadne odparkovaného motorového vozidla,
ktoré následne odovzdali polícii. Ku skutkom sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodinný dom v B., ktorý kúpili od rodiny O.,

nespozorovala na ňom, že by v ňom kedysi bol nainštalovaný nejaký kamerový systém, ku skutkom sa
vyjadriť nevedela.

Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojej prvej výpovede a zároveň uvádzal
aj také skutočnosti, že poškodeného už po spáchaní skutku viackrát videl v B. A., pretože Q. bola

tehotná s ním a chodili s ňou k lekárovi. Čo sa týka dňa 29.3.2015 v rodinnom dome X., počul iba
to, že obžalovaný F. O. slovne hovoril poškodenému, aby vyložil všetko čo má vo svojich vreckách,
pričom nevidel, že by obžalovaný F. O. niečo držal v rukách, takisto nevidel, že by niekto z obžalovaných
fyzicky napadol poškodeného. Nevidel ani to, že pri nastupovaní do motorového vozidla poškodeného
by ho tam niekto nútil nastupovať. S poukazom na rozpory vo výpovedi uvedeného svedka sa čítala

zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, kde mal svedok uviesť, že počul ako obžalovaný F.
O. sotil poškodeného na posteľ a počul ako od neho obžalovaný F. O. pýta peniaze, mal v ruke nejakú
palicu a následne, že ho nútili nasadnúť do auta. Ešte počul, že obžalovaný F. O. chcel peniaze od
poškodeného. K uvedeným rozporným výpovediam svedok uviedol, že viackrát sa stalo, že policajti ho
zobrali dovnútra, ubližovali mu a musel vypovedať aj také čo nespravil. Potvrdil, že uvedenú zápisnicu

podpísal, ale si ju nečítal.

Znalkyňa MUDr. V. Z. sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery svojho znaleckého posudku
na základe čoho bol oboznámený uvedený znalecký posudok, v ktorom uviedla, že intelekt mlad.
obžalovaného Z. X. bol na úrovni mentálnej retardácie, jeho rozhľad a sociálna inteligencia boli

veľmi slabé, avšak jeho schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti bola zachovaná.
Všeobecná, ako aj špecifická nerozhodnosť jeho výpovede bola oslabená. Motívom jeho správania
mohla byť snaha vyhovieť okoliu zapadnúť, získať rešpekt okolia, sledoval zisk a materiálne výhody pre
svoju osobu. Prognóza jeho resocializácie je priaznivá.

Znalec MUDr. V. A. ohľadne zranení poškodeného uviedol, že pri svojom napadnutí utrpel zlomeninu
V. predpriehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti bázy s minimálnym posunutím úlomkov, pohmoždenie
ľavého kolena, pohmoždenie s podkožnou krvnou podliatinou ľavého stehna na vnútornej strane o
veľkosti 2,0 x 4,0 cm, cirkulárne prebiehajúce odreniny kože (mnohopočetné) v oblasti pravého a ľavého
zápästia v šírke 2,5-3,0 cm, odreniny kože v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie okrúhly krvný výron

na krku vpredu s strede veľkosť 1 cm na prednej strane predkolenia vľavo, malú tržnú ranu veľkosti
1,0 cm na prednej hrane predkolenia vpravo malú tržnú ranu veľkosti 2,0 cm a pomliaždenie s krvnou
podliatinou ramena vpravo veľkosti 1,56 cm. Poranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 23.3.2015 mohli byť
spôsobené tak, ako ich uvádzal vo svojich výpovediach, a to údermi palice baseballového tvaru, údermi
päsťami do rôznych častí tela a zviazaním oboch rúk v oblasti zápästia a povzrami a páskami, ktorých

hrúbka zodpovedá popísaným zraneniam na tele poškodeného. Znalecký posudok síce vypracoval bez
prekladov, lekárskych správ a záznamov z maďarského jazyka do slovenského, avšak v jeho prípade
uvedené preklady nepovažoval za potrebné, pretože sám ovláda jazyk maďarský v dostatočnej miere
a takisto aj medicínsku terminológiu, pretože medicínu vyštudoval v F.Znalec doc. MUDr. A. K., CsC. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery znaleckého posudku
č. 7/2015 a č. 12/2015, ktorý vypracoval spoločne s MUDr. K. V.. Uvedený znalecký posudok bol

následne prečítaný, v ktorom uviedol ohľadne obžalovaného U. X., že v čače spáchania trestného
činu netrpel duševnou poruchou v pravom slova v zmysle, v čase spáchania trestného činu mohol
plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mal dostatočný potenciál, aby svoje
konanie ovládal. Obžalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku netrpel duševnou chorobou.
Bolaunehoprítomnápovahováodchýlka.Obžalovanýjeplneschopnýchápaťzmyseltrestnéhokonania

a zároveň mu navrhujú uložiť ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.

Znalec doc. MUDr. A. K., CsC. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery znaleckého posudku č.
6/2015 a č. 11/2015, ktorý vypracoval spoločne s MUDr. K. V.. Uvedený znalecký posudok bol následne
prečítaný, v ktorom uviedol ohľadne obžalovaného F. O., že v čače spáchania trestného činu netrpel
duševnou poruchou pravom slova v zmysle, v čase spáchania trestného činu mohol plne rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a tiež mal dostatočný potenciál (najmä intelektový),
aby svoje konanie ovládal. Obžalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku netrpel duševnou
chorobou. Bola u neho prítomná povahová odchýlka. Ide o poruchu formujúcu sa počas osobnostného
vývinu. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania a zároveň mu navrhujú uložiť
ambulantné ochranné psychiatrické liečenie.

Znalkyňa MUDr. E. A. sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery znaleckého posudku č. 46/2015
a č. 45/2015, ktorý vypracovala spoločne s MUDr. V. V., z ktorého vyplýva, že obžalovaný v tom
čase mladistvý Z. X. netrpel duševnou poruchou ani chorobou. Jedná sa o jednoduchú, neharmonickú
osobnosť vo vývoji s intelektom na rozhraní mentálnej subnormy a ľahkej duševnej zaostalosti.

Obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie
ovládať primerane svojmu fyzickému veku. Je schopný tiež chápať zmysel trestného konania. V čase
spáchania skutkov bola u obvinenému primerane jeho fyzickému veku zachovaná schopnosť správne
vnímať, zapamätať si priebeh vyšetrovaného skutku a schopnosť správne reprodukovať. Znalci u neho
nenavrhli žiadnu z foriem ochranného liečenia.

Znalkyňa Mgr. F. W. na hlavnom pojednávaní predniesla závery svojho znaleckého posudku č.
17/2015, z ktorých vyplýva, že intelekt obžalovaného U. X. sa nachádza v pásme populačného
podpriemeru subnormy a u obžalovaného F. O. v pásme populačného priemeru, bez znakov
akéhokoľvek patologického narušenia. Obidvaja obžalovaní sú schopní adekvátne vnímať, uchovávať

v pamäti a následne aj reprodukovať udalosti, ktorých účastníkmi boli. U oboch obžalovaných
najpravdepodobnejšou motiváciou ich konania bol motív získania finančného zisku. U obžalovaného F.
O. je možnosť jeho resocializácie ako menej priaznivá a u obžalovaného U. X. ako nepriaznivá.

Znalec Ing. P. V. sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov odborného vyjadrenia č. 98/2015, v

ktorom určil odhad hodnoty osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta 18 diesel červenej farby ku
dňu 29.3.2015 v najmenšej výške 650,- eur. Zároveň uviedol, že ak by sa uvedené motorové vozidlo
využívalo ako taxi služba, malo by vyššiu hodnotu, pretože vozidlo využívané na účely taxislužby musí
byť v lepšom technickom a fyzickom stave ako vozidlo fyzickej osoby, pretože podlieha častým a
dôkladný pravidelným kontrolám. Uvedené motorové vozidlo bolo pojazdné, a tým pádom jeho hodnota

nemohla klesnúť pod úroveň 650,- eur.

Z ambulantnej karty poškodeného M. T. M. zo dňa 7.5.2015 vyplýva, že porucha už nie je, opuch nohy
zanikol a bola odstránená sádra s tým, že bolo odporúčané aj postupné zaťaženie nohy.

Podľa hlásenia o práceneschopnosti poškodeného M. T. M. bol práceneschopný od 31.3.2015 a
posledný deň práceneschopnosti bol 8.5.2015.

Súd uznal obžalovaných vinnými s poukazom na rozsiahle dokazovanie vykonané v prípravnom konaní
a následne v súdnom konaní. Poškodený detailne popísal skutky, tak ako sú uvedené vo výroku

rozhodnutia s tým, že v jeho neskorších výpovediach súd nepobadal podstatné rozdiely oproti jeho
predošlým výpovediam. Ak aj nejaké rozdiely boli, súd to pripisoval jednak k tej skutočnosti, že
poškodený bol pod veľkým tlakom, bol unesený pre neho na neznáme miesto, bolo mu ublížené
na zdraví, bol zranený, bol zviazaný a umiestnený v pivničných priestoroch odkiaľ podľa jehovyjadrenia nevedel či sa vôbec dostane odtiaľ živý. Zranenia poškodeného a jeho opis ich vzniku spolu
korešpondujú, o čom svedčí aj znalecký posudok MUDr. V. A. a ostatné lekárske správy. Celý priebeh
skutkov podrobne popísali aj obžalovaní v tom čase mlad. Z. X. a U. X.. R. výpovede boli vykonané v

prípravnom konaní po vznesení obvinenia a obhajcovia boli oboznámení s termínmi výsluchov. Takisto
F. G. potvrdil verziu poškodeného, Z. X. a U. X. ohľadne toho, že pod hrozbou násilia si obžalovaný F. O.
pýtal peniaze od poškodeného v rodinnom dome X.. Zmenu výpovede uvedeného svedka súd považoval
za účelovú pomôcť zbaviť sa viny obžalovaným. Vina obžalovaných bola podopretá aj vykonaním
domových prehliadok, kde boli zaistené predmety, ktoré boli použité pri páchaní skutkov a všetky

skutočnosti a okolnosti dávajú logickú reťaz, že skutky sa stali tak ako sú opísané vo výroku rozhodnutia.

Čo sa týka namietania zákonnosti hlavných pojednávaní po 16.2.2017 obž. F. O., pretože nebola
upovedomená zákonná zástupkyňa mlad. obž. Z. X., súd uvádza, že na uvedenom hlavnom
pojednávaní nebolo vykonávané dokazovanie. O ostatných hlavných pojednávaniach, kde sa
vykonávalo dokazovanie bola zákonná zástupkyňa P. X. upovedomená riadne a včas, a napriek tomu

sa ani na jedno hlavné pojednávanie nedostavila. Dokonca sa nedostavila prvýkrát ani na hlavné
pojednávanie, na ktoré bola ona sama predvolaná na deň 17.9.2018, pričom doručenie predvolania
mala vykázané a bez ospravedlnenia sa nedostavila. Zároveň súd uvádza, že uvedenú skutočnosť
mal v dispozícii namietať obžalovaný Z. X. a nie F. O., pretože sa ho táto skutočnosť netýkala.
Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako obštrukciu zo strany obžalovaného F. O., aby docielil znovu

prejednanie celej trestnej veci. Čo sa týka ohľadne námietok vznesených voči zákonnosti obhliadky
osobného motorového vozidla, resp. nevypočutie jeho majiteľa, podľa udania poškodeného auto mu
bolo odovzdané do užívania, mal od neho kľúče, disponoval ním a zároveň on udelil súhlas na prehliadku
vozidla. Z. na veci nemení tá skutočnosť, že keby aj nebola vyhotovená obhliadka osobného motorového
vozidla, pretože podľa udania znalca na určenie ceny, resp. pojazdnosti uvedeného vozidla to ani

nebolo potrebné, pretože na základe výsluchu svedkov, a aj samotného obžalovaného F. O., ktorý sám
potvrdil, že uvedené motorové vozidlo šoféroval a dopravili sa na ňom z obce B. A. do obce B. a potom
na neznáme miesto a späť do obce B., kde ho aj odstavil, teda vozidlo bolo jednoznačne pojazdné.
Základným znakom skutkovej podstaty ustanovenia § 216 ods. 1 Tr. zák. je tá skutočnosť, že kto sa
zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle ho prechodne používať, čo v danom

prípade bolo naplnené a dokázané na základe výpovede jednak samotného obžalovaného F. O., že
riadil osobné motorové vozidlo a tak isto výpovede poškodeného, ktorý jednoznačne uviedol, že súhlas
na riadenie vozidla nedal, práve naopak bol donútený si na zadné sedadlo sadnúť do stredu a bolo mu
bránené uvedené vozidlo opustiť, čo potvrdili aj samotní spoluobžalovaní U. X. a Z. X.. Zároveň ani jeden
zo svedkov, ktorí boli v rodinnom dome X. neuviedli tú skutočnosť, že poškodený prišiel opitý, resp. že

by na mieste požil alkoholické nápoje. Zároveň to ani nedáva logický kontext, prečo by poškodený prišiel
pod vplyvom alkoholu, keď sa ešte chcel v ten večer spolu so Q. X. a jej dieťaťom vrátiť späť do V..
Uvedené tvrdenie obžalovaného F. O. súd vyhodnotil ako jeho ničím nepodloženú obranu. Čo sa týka
vozidlamalejhodnoty,takmaláhodnotajevyjadrenávust.§125ods.1Tr.zák.,pričomsarozumiesuma
prevyšujúca 266,- eur. V danom prípade znalec jednoznačne určil najmenšiu možnú cenu uvedeného

pojazdného vozidla na sumu 650,- eur, pričom ak by sa skutočne jednalo o motorové vozidlo používajúce
ako taxík, tak jeho hodnota by paradoxne bola vyššia, pretože motorové vozidlá, ktoré sú využívané ako
taxislužbapodliehajúčastejšejkontroleamusiabyťvlepšomtechnickomstaveakovozidlápoužívanéna
osobnú prepravu mimo podnikania. Skutočnosť, že obhliadka osobného vozidla sa mala podľa zápisnice
skončiť o 18.25 hod. a výsluch poškodeného začal o 18.20 hod. súd uvádza, že pravdepodobne došlo

k pisárskej chybe v čase či už ukončenia obhliadky, resp. začiatku výsluchu poškodeného. Skutočnosť,
že obžalovaný F. O. je v kamarátskom vzťahu s majiteľom vozidla pánom X. A. s poukazom na štádium
konania, kedy uvedené tvrdenie prezentoval obžalovaný, t.j. na poslednom hlavnom pojednávaní dňa
20.11.2019,keďmuboloudelenéslovoešteraz,pozáverečnejrečispoukazomnadoplneniezáverečnej
reči prokurátorom, súd vyhodnotil ako jeho snahu predlžovať trestné konanie. Do uvedeného hlavného

pojednávania zo strany obžalovaného napriek jeho rozsiahlym výpovediam v prípravnom konaní,
vyjadrovaniam sa k jednotlivým dôkazom toto tvrdenie nikdy neprezentoval, súd uvedené považuje
ako nepravdivé, nelogické a ničím nepodložené. Práve naopak v prípravnom konaní obžalovaný F.
O. uvádzal, že osobné motorové vozidlo šoféroval preto, že poškodený prišiel na územie Slovenskej
republiky pod vplyvom alkoholu a že poškodený neprotestoval, že ho on šoféruje. Ak by v skutočnosti

čo i len poznal majiteľa vozidla X. A. a mal by uvedené osobné motorové vozidlo zapožičané od neho,
tak by nemusel nechať vyložiť kľúče od neho poškodenému na posteľ, pretože by ich mal v dispozícii
on a zároveň poškodený by sa nevedel dopraviť na uvedenom osobnom motorovom vozidle z F. do
obce B. A.. Čo sa týka namietania zákonnosti doručovania predvolaní poškodenému s poukazom naust. § 536 ods. 1 Tr. por. súd uvádza, že túto skutočnosť má v oprávnení namietať poškodený a nie
obžalovaný F. O.. Poškodenému nebola udelená žiadna poriadková pokuta a ani nebol predvádzaný
na žiadne hlavné pojednávanie. Poškodený bol riadne a včas upovedomený o všetkých hlavných

pojednávaniach. Dňa 8.12.2016 sa nevykonalo hlavné pojednávanie, nebolo na ňom vykonané žiadne
dokazovanie, pretože obžalovaný F. O. sa naň bez ospravedlnenia nedostavil a bola mu udelená
poriadková pokuta vo výške 200,- eur, preto ani nemohlo byť porušené žiadne právo obžalovaného
F. O. a súd ani nepotreboval jeho súhlas, na niečo čo sa ani neuskutočnilo. Čo sa týka námietok
obžalovaného F. O. ohľadne absencie niektorých nahrávok, tak súd uvádza tú skutočnosť, že nahrávky

sú všetky vyhotovené z hlavných pojednávaní, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie, avšak niektoré
sú v zlej kvalite. Uvedený problém bol zo strany informatického asistenta Okresného súdu Komárno
spozorovaný a odstránený. Po diagnostikovaní závady bolo predsedom Okresného súdu Komárno
vydané usmernenie akým spôsobom sa má postupovať, aby sa predchádzalo uvedeným situáciám.
Po zistení závady a usmernení predsedom súdu boli všetky nahrávky vyhotovené v dobrej kvalite.
O každom hlavnom pojednávaní bola vyhotovená zápisnica diktovaná predsedom senátu, pričom ani

jednohlavnépojednávanie,naktoromsavykonávalodokazovanienebolovneprítomnostiobžalovaného
F. O.. Na každom hlavnom pojednávaní obžalovaný F. O. sa aktívne zapájal, vypočúval svedkov,
vyjadroval sa k ich výpovediam, mal rozsiahle prednesy, žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, a ak
predseda senátu niečo opomenul zaprotokolovať, resp. zaprotokoloval v nesúlade ako si to obžalovaný
predstavoval, tak obžalovaný F. O. vždy doplnil chýbajúcu časť a žiadal ju zaznamenať v zápisnici.

Navyše po každom hlavnom pojednávaní bezodkladne bola obžalovanému doručená zápisnica z
hlavného pojednávania, pričom obžalovaný F. O. nežiadal o doplnenie, resp. opravu zápisníc, z ktorých
boli vyhotovené nekvalitné zvukové nahrávky. Uvedenú námietku obžalovaného F. O. súd vyhodnotil ako
snahu o obštrukciu za účelom predlžovania trestného konania. Ohľadne námietky obžalovaného F. O.,
že pri prijímaní trestného oznámenia dňa 1.4.2015 nebola pribratá tlmočníčka súd uvádza, že uvedenú

zápisnicu o trestnom oznámení súd v konaní pred súdom nepovažoval za dôkaz a ani nebola prečítaná,
na strane 3 uvedenej zápisnice je uvedený tlmočník Ing. K. A. spolu aj s tlmočníckou doložkou. Zároveň
súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné ex offo vyšetrovať a stíhať všetky trestné
činy, o ktorých sa dozvedeli akýmkoľvek spôsobom. Z hľadiska posúdenia viny obžalovaných nie je
relevantná tá skutočnosť, či vyšetrovateľ správnym resp. nesprávnym spôsobom opravil zápisnicu o

zadržaní obvineného F. O. zo dňa 28.4.2015 v časti, či boli resp. neboli u neho nájdené veci a to cestovný
pas a zväzok kľúčov. Čo sa týka námietky obžalovaného F. O., že súdom pribratý tlmočník nebol pre
jeho osobu a nebol dotazovaný či má námietky voči tlmočníkovi, súd uvádza, že tlmočník nebol v danom
konaní pribratý pre neho (pretože on sám vyhlásil, že slovenský jazyk ovláda v dostatočnej miere), ale
pre obžalovaných U. X. a Z. X., ktorí neovládali slovenský jazyk, a tlmočník netlmočil pre obžalovaného

F. O., ale pre predsedu senátu, ktorý následne protokoloval čo tlmočník pretlmočil.

Podľa zásady in dubio pro reo súd uznal obžalovaných vinnými podľa ustanovenia § 186 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. a nie aj podľa ustanovenia § 186 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože poškodený nastúpil do

zamestnania, ukončil si práceneschopnosť dňom 8.5.2015 a keď vedel vykonávať prácu za ktorú mu
chodila mzda, nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, len pre tú skutočnosť, že nemohol na 100
percent zaťažovať svoju nohu ako pred úrazom. Poškodený nebol odkázaný na pomoc inej osoby. V
danom prípade sa nejedenalo o ťažkú ujmu na zdraví s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm.
i/ Tr. zák. porucha trvajúca dlhší čas a to najmenej 42 kalendárnych dní, pretože poškodený po 37

kalendárnych dňoch nastúpil do zamestnania.

Poškodený v žiadnej z jeho výpovedí neuviedol, že Q. X., resp. X. X. sú spolupáchateľkami uvedených
skutkov, oni nežiadali si od poškodeného žiadne finančné plnenie a ani iné, nedonútili poškodenému
nastúpiť do auta, ani ho nedali do pivnice a nezviazali ho. Jediné čoho boli prítomné bola cesta osobným

motorovým vozidlom na ktorom prišiel poškodený sa viezli z obce B. A. do obce B..

S ostatnými námietkami vznesenými počas celého súdneho konania sa súd vysporiadal priebežne, či
už na hlavných pojednávaniach, alebo na neverejných zasadnutiach o rozhodovaniach o žiadostiach o
prepustenie z väzby na slobodu.

Súd odmietol vykonať dôkaz, a to výsluch svedka MUDr. X. Q. s poukazom na tú skutočnosť, že súdu
z jeho činnosti je známe, že MUDr. X. Q. zomrel. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie svedkov
Dr. D. Z., Dr. J. F. s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovanýmza vinu uvedené návrhy považoval za skutočnosti, ktoré sa podarilo zistiť inými už skôr navrhnutými
dôkazmi. Súd odmietol vykonať dôkazy a to o vypočutie por. P. K., por. V. F., npor. F. B., npor. T. V.,
práp. F.. A. X., práp. X. V., mjr. P. F., F.. P. I., P. E., J. E., P. V., T. Z., F. O. a D. O. s poukazom na tú

skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu považuje súd uvedených svedkov
za nadbytočných v danom prípade obžalovaný navrhol vypočuť úplne všetky osoby, ktoré sa dostali
do akéhokoľvek kontaktu s uvedenou trestnou vecou. Súd odmietol vykonať konfrontácie s obž. Z. X.,
s U. X., s poškodeným M. T. M., s X. X., so Q. X., s P. A., s T. I., s K. I. a K. I. s poukazom na tú
skutočnosť, že súd konfrontácie medzi obžalovanými považuje za nadbytočné a nie je toho názoru, že

uvedenými konfrontáciami, by sa podarilo nejaké okolnosti preukázať a to aj s poukazom na iný postoj
obžalovaných Z. X. a U. X., ktorí mali na hlavných pojednávaniach na Okresnom súde Komárno. Čo
sa týka poškodeného, P. A., T. I., K. a K. I., tí na hlavnom pojednávaní vypovedali a obžalovanému
F. O. bol daný dostatočný priestor na ich vypočutie. X. X. a Q. X. odmietli vypovedať. Súd odmietol
vykonať dôkaz, a to o zabezpečenie katastrálnej mapy Obce B. s poukazom na tú skutočnosť, že
na posúdenie skutkov kladených obžalovaným za vinu nie je relevantné kadiaľ poškodený v noci sa

snažil dostať na územie F., poukazujem najmä na tú skutočnosť, že poškodený bol zranený, zľaknutý
a snažil sa čím skôr dostať na územie F.. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to o zabezpečenie protokolu
od ZSE o odpojení energie v dome B. A. č. XXXs poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov
kladených obžalovaným za vinu považuje súd uvedenú správu ako nadbytočnú. Súd odmietol vykonať
dôkazy, a to zabezpečenie cestovného poriadku vlakového spojenia z A. do Q. dňa 30.3.2015 a či

poškodenému bola udelená pokuta s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených
obžalovaným za vinu nie je relevantné akým spôsobom sa poškodený prepravil z A. do Q.. Poškodený
detailne opísal prečo a ako cestoval do Q.. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to vypracovanie znaleckého
posudku od klinického psychológa na skúmanie špecifickej a všeobecnej vierohodnosti poškodeného s
poukazom na tú skutočnosť, že z pohľadu súdu na uvedený postup nevidí dôvod, poškodený napriek

plynutiu času od spáchania skutkov až po jeho výsluchy pred Okresným súdom Komárno sa javili
ako konzistentné a nemenné v podstatných okolnostiach prípadu. Súd odmietol vykonať dôkaz, a to
vyhotovenie odborného vyjadrenia z odboru fyzika, mechanika a tuhých telies na spôsob otvorenia
dverí pivnice v obci B. poškodeným s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených
obžalovaným za vinu nie je relevantné akým spôsobom sa poškodený dostal zo zatvorenej pivnice. Súd

odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie znalkyne F.. F. K. s poukazom na tú skutočnosť, že menovaná
znalkyňa je dlhodobo práceneschopná a súd vypočul znalkyňu Mgr. E. I., ktorá bola kompetentná sa
vyjadrovať k uvedenému znaleckému posudku. Súd odmietol vykonať dôkaz a to vypracovanie nového,
resp. doplnenie znaleckého posudku o zraneniach poškodeného s poukazom na tú skutočnosť, že
preklady lekárskych správ síce neboli v čase vypracovanie znaleckého posudku zabezpečené, ale

znalec MUDr. V. A. študoval medicínu v F. a uvedená lekárska terminológia mu bola v plnej miere
známa a preto vedel vypracovať uvedený znalecký posudok a vedel sa na hlavnom pojednávaní vyjadriť
ku všetkej v maďarskom jazyku uvedenej terminológii obsiahnutej v lekárskych správach. Čo sa týka
nemeckého prekladu a konca práceneschopnosti, tak s tou skutočnosťou sa už vysporiadal prokurátor
v podanej obžalobe. Súd odmietol vykonať dôkaz o vypočutie majiteľa vozidla G. Fiesta s poukazom

na tú skutočnosť, že znalec v odbornom vyjadrení sa vysporiadal náležite so všetkými námietkami
obžalovanéhoF.O.anaviacuviedol,žeurčilnajmenšiumožnúcenudanéhotypupojazdnéhovozidla.Q.
odmietol vykonať dôkaz, a to vypočutie zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno
k správe na čl. 879-880 s poukazom na tú skutočnosť, že na posúdenie skutkov kladených obžalovaným
za vinu nie je relevantná správa ohľadne šetrení v rodine X.H. v čase keď bol obž. U. X. vo väzbe.

Čo sa týka návrhu obžalovaného F. O. o odňatie a prikázanie veci inému súdu v obvode Krajského súdu
Nitra s poukazom na skutočnosť, že neboli zaznamenané niektoré hlavné pojednávania pre poruchu
nahrávacieho zariadenia súd uvedené vyhodnotil ako procesnú námietku, o ktorej s poukazom na
ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. nerozhodoval. Na záver súd uvádza, že všetky hlavné pojednávania,

na ktorých sa vykonávalo dokazovanie boli zaznamenané a nahraté, a tie ktoré si žiadal obžalovaný F.
HJ. boli aj vyhotovené na DVD nosičoch a odovzdané mu, avšak niektoré boli v zlej kvalite.

Súd v prejednávanej veci vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou trestného konania podľa
a § 2 odsek 12 Trestného zákona, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo, v ich súhrne a v súlade so zásadami logického myslenia
a uvažovania, dospel k záveru, že skutky tak ako sú opísané vo výroku rozhodnutia sa stali a spáchali
ich obžalovaní.Trestného činu lúpeže sa obžalovaní dopustili v spolupáchateľstve, závažnejším spôsobom konania,
použitím zbrane a to tým spôsobom, že proti poškodenému M. T. M. hrozbu bezprostredného násilia a
to tak, že obžalovaný F. O. mal v ruke palicu, ktorá bola baseballového tvaru a spolu s U. X. a Z. X., ho

nútili aby im odovzdať peňaženku a ostatné veci, ktoré mal u seba. Hlavným cieľom obžalovaných bolo
ad poškodeného získať väčší finančný obnos, ktorý mal poškodený u seba pri predchádzajúcej návšteve
domurodinyX..Trestnéhočinuvydieračskéhoúnosusaobžalovanítakistodopustilivspolupáchateľstve
so zbraňou a to takým spôsobom, že ho nútili si sadnúť do motorového vozidla, odviezli ho do obce B.,
kde ho umiestnili do pivnice, kde ho zviazali a požadovali od neho aby uviedol, kde má väčší finančný

obnos peňazí inak živý odtiaľ neodíde, teda sa ho zmocnili proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú
slobodu a uniesli ho s hrozbou jeho usmrtenia za účelom vynucovania poskytnutia finančného plnenia.
Trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla sa tak isto obžalovaní dopustili
spoločne a to tým spôsobom, že od oprávneného držiteľa poškodeného zobrali kľúče a použili ho na to
aby sa dostali do obce B. a následne späť do obce B. A. a následne späť do obce B., kde keď zistili, že
poškodený z pivnice utiekol osobné motorové vozidlo, ktoré bolo pojazdné nechali zaparkované pred

rodinným domom číslom XXX v obci B.. F. vozidlo bolo najmenej v hodnote 650,- eur a bolo pojazdné.

Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a takisto aj v konaní pred súdom bolo
jednoznačne preukázané, že skutky, ktoré sú opísané vo výroku rozhodnutia sa stali, spáchali ich
obžalovaní a tieto skutky napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže v spolupáchateľstve

podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu v
spolupáchateľstvepodľa§20k§186ods.1,ods.2písm.b/Tr.zák.aprečinuneoprávnenéhopoužívania
cudzieho motorového vozidla v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný Z. X. doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo nebol obžalovaný právoplatne postihnutý

pred spáchaním skutkov. Z bydliska bol hodnotený všeobecne. Pokiaľ navštevoval základnú školu mal
problémy so správaním.

Obžalovaný U. X. bol celkovo deväťkrát súdne trestaný, pričom sa jednalo prevažne o nepodmienečné
tresty. Z toho jedenkrát bol odsúdený za trestný čin lúpeže v konaní vedenom na Okresnom súde

Komárno pod. sp. zn. 2T/38/91 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, uvedené
odsúdenie nemá zahladené. Posledný nepodmienečný trest vo výmere 2 roky a 4 mesiace obžalovaný
vykonal dňom 31.5.2014. Počas výkonu väzby nebol hodnotený kladne, dokonca bol jedenkrát
disciplinárne potrestaný. Zo zamestnania bol hodnotený kladne.

Obžalovaný F. O. bol celkovo dvakrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hladí ako
keby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený za trestný čin znásilnenia a iné v konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod. sp. zn. 6T/183/05 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
10 rokov, predmetné odsúdenie nemá zahladené. Uvedený nepodmienečný trest obžalovaný vykonal
dňom 29.9.2014. Počas výkonu väzby bol hodnotený kladne.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaných prihliadol najmä na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov,
ich pomery a možnosť ich nápravy.
Pri právnom posúdení žalovaných skutkov ako zločinu lúpeže podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák.,

je trestná sadzba v rozmedzí 7 až 12 rokov, obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa §
186 ods. 2 Tr. zák. je trestná sadzba v rozmedzí 10 až 15 rokov a prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1 Tr. zák., je trestná sadzba je v rozmedzí 0 až 2 roky.
Súd s poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. aplikoval
najprísnejšiu trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Tr. zák., a to v rozmedzí 10 až 15 rokov.

S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. súd zvyšoval hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby o
jednu tretinu na úroveň 16 rokov a 8 mesiacov. Pri mladistvom Z. X. je potrebné aj aplikovať ustanovenie
§ 117 ods. 1 Tr. zák., tým pádom takto upravená trestná sadzba u mladistvého obžalovaného je v
rozmedzí 5 rokov až 8 rokov a 4 mesiace.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný mlad. Z. X. pred spáchaním skutku viedol riadny život súd
mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák. Čo sa týka poľahčujúcej
okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák. súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť nepriznal.
Obžalovaný mlad. síce po vznesení obvinenia sa priznal a svoje konanie oľutoval, avšak v konanípred súdom nijakým spôsobom sa k uvedenému nevyjadroval, neučinil žiadne vyhlásenie, nevypovedal,
takže súd nevedel do skončenia dokazovania náležite zistiť, čí obžalovaný sa naďalej priznáva a skutky
ľutuje. V danom prípade súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určení druhu a následne konkrétnej

výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 117 ods.
1 Tr. zák. s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania
činu a to tú skutočnosť, že jeho otec obž. GT.el X., ktorý na jeho vývoj mal vplývať kladne dopustil, aby
sa pridal k páchaniu uvedených skutkov, jeho následok spôsobený poškodenému, zavinenie, pohnútku
vyjadrenú v znaleckom posudku MUDr. V. Z., osobu v tom čase mladistvého páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu,
teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania
trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest
skoro na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov za neprimerane prísny. S poukazom na
hore uvedené súd aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. s odvolaním sa na ustanovenie § 117

ods. 2 Tr. zák. a mimoriadne znižoval trest, pretože obžalovaný v tom čase mladistvý sa dostal prvýkrát
do rozkolu s Trestným zákonom a účastný uvedených skutkov bol aj spoluobžalovaný U. X., ktorý ako
jeho rodič a zároveň zákonný zástupca mal práveže v dobrom pôsobiť na jeho vývoj a nie dovoliť mu
byť účastným protiprávnej činnosti. Mlad. obžalovaný vyrastal v rodine, kde mu pravdepodobne nebola
zabezpečovaná adekvátna výchova, aby viedol riadny život a nedostával sa do rozkolu s Trestným

zákonom. Súd považoval podmienečný 3 ročný trest, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným
dohľadom so skúšobnou dobou 3 roky za dostatočný a spravodlivý. Zároveň uložil obžalovaný aj
povinnosť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu poškodenému
vo výške 280,- eur.

V danom prípade s poukazom na odsúdenie obžalovaného U. X. vo veci Okresného súdu Komárno sp.
zn. 2T/38/91, kde trestná sadza pri trestom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. v čase spáchania
skutku bola v rozmedzí 3 až 10 rokov, teda jedná sa o zločin, preto je potrebné aplikovať aj ustanovenie
§ 38 ods. 5 Tr. zák. a zvyšovať najprísnejšiu dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu a tým pádom
dolná hranica upravenej trestnej sadzby je vo výške 12 rokov a 6 mesiacov. Súd sa najviac zaoberal aj

ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. a ak by súčasne použitie ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane
prísne sa uvedené ustanovenie nepoužije dospel k záveru, že s poukazom na závažnosť trestných
činov, ktorých sa obžalovaný dopustil, skutočnosti aký by bol ďalší priebeh ak by sa samotný poškodený
nevyslobodil a neušiel z pivničných priestorov v obci B., postoja obžalovaného k prejednávaniu celej

trestnej veci, by nebolo na mieste uvedené ustanovenie aplikovať (§38 ods. 7 Tr. zák.). U obžalovaného
nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Bola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovenia
§ 37 písm. m/ Tr. zák. a to, že v minulosti bol už odsúdený za trestné činy uvedené v odpise registra
trestov pod číslami 1 až 7 a 9 na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré tresty si aj vykonal, pričom
uvedené odsúdenia mu neboli zahladené. Ďalej súd zistil aj ďalšiu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal

viacej trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. S poukazom na ustanovenie § 38
ods. 5 Tr. zák. sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a preto sa už nezvyšovala spodná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo
zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. s prihliadnutím aj na
vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie,

pohnútku, osobu páchateľa a to viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal a neviedli
zjavne k jeho náprave, a skutočnosť, že skutok v bode 1/ začal páchať v rodinnom dome, v ktorom sa
nachádzala skoro celá jeho rodina vrátane maloletých detí a nechal sa zapojiť v tom čase aj svojho
neplnoletého syna spoluobžalovaného Z. X., jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru,
že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred

obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí
morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest skoro na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby vo výmere 13 rokov za dostatočný a spravodlivý.

Súd podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho uznal vinným okrem
iného aj za obzvlášť závažný zločin a súd nevzhliadol výnimočné okolnosti v zmysle ustanovenia § 48
ods. 4 Tr. zák., pretože pred spáchaním skutkov v posledných desiatich rokoch bol viac krát vo výkonetrestu odňatia slobody, naposledy mu bol uložený za úmyselný trestný čin v trestnej veci Okresného
súdu Komárno sp. zn. 1T/23/2011, kde bol uznaný vinný za prečin zanedbania povinnej výživy v zmysle
ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia, za ktorý mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, z ktorého výkonu bol prepustený
dňa 31.5.2014. Obžalovaný bol celkovo vo výkone trestu odňatia slobody 11 rokov a 6 mesiacov.

Súd uznal obžalovaného U. X. vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný
trest odňatia slobody, kde v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. je obligatórna povinnosť uložiť

obžalovanému aj ochranný dohľad. Súd považoval za adekvátne uložiť ochranný dohľad vo výmere
2 rokov a zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia doby
ochranného dohľadu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože trestných
činov sa dopustil s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom získania majetkového prospechu a aj tej
skutočnosti, že v čase spáchania skutkov bol bez zamestnania a reálneho príjmu.

Súd obžalovanému U. X. neuložil ochranné psychiatrické ambulantné liečenie, pretože obžalovaný
netrpel v čase spáchania skutkov duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Zistená anomálna
štruktúraosobnostijepovahovouodchýlkou,ktorámátrvalýcharakter.Ideoporuchuformujúcusapočas
osobnostného vývinu a preto prípadné uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia po
výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu by sa minulo účinku. Pokiaľ bude počas výkonu trestu

odňatia slobody zabezpečená adekvátna resocializácia obžalovaného a následne bude po vykonaní
trestu riadne vykonávaný ochranný dohľad, prípadné uloženie liečenia by bolo nadbytočné. Z činnosti
súdu je známe, že pokiaľ osoba, ktorej bolo nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou nie je
zamestnaná, tak sa uvedené liečenie ani reálne nevykonáva.

V danom prípade s poukazom na odsúdenie obžalovaného F. O. vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn.
6T/183/05, kde trestná sadza pri trestom čine znásilnenia podľa § 241 ods. 2 Tr. zák. v čase spáchania
skutkov bola v rozmedzí 5 až 12 rokov, teda jedná sa o zločin, preto je potrebné aplikovať aj ustanovenie
§ 38 ods. 5 Tr. zák. a zvyšovať najprísnejšiu dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu a tým pádom
dolná hranica upravenej trestnej sadzby je vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov. Súd sa najviac zaoberal aj

ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. a ak by súčasne použitie ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo pre páchateľa neprimerane
prísne sa uvedené ustanovenie nepoužije dospel k záveru, že s poukazom na závažnosť trestných
činov, ktorých sa obžalovaný dopustil, skutočnosti aký by bol ďalší priebeh ak by sa samotný poškodený
nevyslobodil a neušiel z pivničných priestorov v obci B., postoja obžalovaného k prejednávaniu celej

trestnej veci, by nebolo na mieste uvedené ustanovenie aplikovať (§38 ods. 7 Tr. zák.). U obžalovaného
nebola zistená poľahčujúca okolnosť. Bola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 37
písm. m/ Tr. zák. a to, že v minulosti bol už odsúdený Okresným súdom Trenčín sp. zn. 6T/183/05,
právoplatným dňa 30.11.2006 na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol po jeho vykonaní
prepustený iba dňa 29.9.2014, pretože uvedené odsúdenie mu nebolo zahladené. Ďalej súd zistil aj

ďalšiu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viacej trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr.
zák.Spoukazomnaustanovenie§38ods.5Tr.zák.sanepoužijeustanovenie§38ods.4Tr.zák.apreto
saužnezvyšovalaspodnáhranicatrestnejsadzbyojednutretinu.Priurčenídruhuanáslednekonkrétnej
výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr.
zák. s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činov

a to, že s najväčšou pravdepodobnosťou práve on vymyslel väčšiu časť priebehu skutkov, ich následky,
zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a to nepodmienečný tresty odňatia slobody v trvaní 10 rokov,
ktorý vykonal iba dňa 29.9.2014 neviedlo zjavne k jeho náprave, pretože uvedených skutkov sa dopustil
už dňa 29.3.2015, teda 6 mesiacov po prepustení, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k
záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti

pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí
morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest skoro na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby vo výmere 13 rokov za dostatočný a spravodlivý.

Súdpodľaustanovenia§48ods.3písm.b/Tr.zák.obžalovanéhozaradilnavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho uznal vinným okrem iného aj
za obzvlášť závažný zločin a súd nevzhliadol výnimočné okolnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr.zák. Obžalovaný už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia
a napriek tomu sa dopustil skutkov uvedených v rozhodnutí.

Súd uznal obžalovaného F. O. vinným okrem iného aj za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný
trest odňatia slobody, kde v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. je obligatórna povinnosť uložiť
obžalovanému aj ochranný dohľad. Súd považoval za adekvátne uložiť ochranný dohľad vo výmere
2 rokov a zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia doby
ochranného dohľadu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože trestných

činov sa dopustil s najväčšou pravdepodobnosťou za účelom získania majetkového prospechu a aj tej
skutočnosti, že v čase spáchania skutkov bol bez zamestnania a reálneho príjmu.

Súd obžalovanému F. O. neuložil ochranné psychiatrické ambulantné liečenie, pretože obžalovaný už
jedenkrát absolvoval ochranné protitoxikologické ústavné liečenie, keď bol vo výkone trestu odňatia
slobody uložené mu Okresným súdom Trenčín. Zároveň obžalovaný netrpel v čase spáchania skutkov

duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Zistená porucha osobnosti je povahovou odchýlkou, ktorá
je v podstate jeho trvalou charakteristikou. Ide o poruchu formujúcu sa počas osobnostného vývinu a
preto prípadné uloženie ochranného psychiatrického ambulantného liečenia po výkone trestu odňatia
slobody, podľa názoru súdu by sa minulo účinku. Pokiaľ bude počas výkonu trestu odňatia slobody
zabezpečená adekvátna resocializácia obžalovaného a následne bude po vykonaní trestu riadne

vykonávaný ochranný dohľad, prípadné uloženie liečenia by bolo nadbytočné. Z činnosti súdu je známe,
že pokiaľ osoba, ktorej bolo nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou, nie je zamestnaná, tak
sa uvedené liečenie ani nevykonáva.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade

škody pre poškodeného M. na sumu vo výške 280,- eur, ktorá bola obsahom peňaženky, ktorú musel
pod hrozbou násilia vydať v rodinnom dome X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či

odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.