Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119221442
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119221442.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: X. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o.,
so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenému Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom

Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 9C/70/2019-16 zo dňa 23.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil,
aby nevstupoval do/na nehnuteľnosti parcela registra “C“, parcelné číslo XXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra “C“, parcelné číslo XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 a na tejto stojaceho rodinného domu č. súpisné XXXXX, zapísaných na LV č. XXX,
kat. úz. Q., E. F., obec F.. Žalobkyni uložil, aby podala proti žalovanému žalobu o vylúčenie žalovaného

z užívania rodinného domu, a to v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, na Okresný súd Prešov.
Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že zo žalobkyňou opísaných skutočnosti a
predložených (označených) dôkazov vyplýva hrubé správanie sa žalovaného voči žalobkyni a ich
spoločným deťom. Mal za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie žalobkyne, že má vážne obavy o

životazdravie,sebaaspoločnýchdetí.Uzavrel,žeakžalobkyňasubjektívnepociťujehrozbuznásilného
chovania a ohrozovania zo strany žalovaného s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním
a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie
je namieste námietka, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázal. (viď uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I.ÚS 1247/08)
V záujme ochrany žalobkyne a maloletých detí mal súd za to, že je potrebné nariadiť neodkladné

opatrenie, ktorým bude žalobkyňa a maloleté deti preventívne chránení tým, že žalovaný nemôže
dočasne vstupovať do domu, v ktorom spolu s maloletými deťmi bývajú. Je úlohou práva v takýchto
prípadoch chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do práva žalovaného na bývanie.
Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci
samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter s
tým, že v prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez

návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem
iného uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že sa voči jej osobe dopúšťa psychického, či fyzického násilia sa

nezakladajú na pravde. Toto tvrdenie v konečnom dôsledku potvrdzuje aj záznam zo služby, z ktorého
vyplýva, že dňa 15.12.2019 došlo k nadávkam a hádkam bez fyzického násilia.
Nespochybňoval to, že dňa 15.12.2019 došlo medzi ním a žalobkyňou, t.j. jeho manželkou k hádke,
avšak túto spustili závažné dôvody, ktoré on ako manžel a hlavne ako otec nemôže nechať bez
povšimnutia. Nadobudol podozrenie, že vzťah medzi jeho maloletou dcérou a jeho švagrom nie je

založený iba na dobrých rodinných vzťahoch. Toto podozrenie sa mu potvrdilo vtedy, keď nahliadol do
messangerovej komunikácie medzi jeho dcérou a jeho švagrom. Poznamenal, že ako otec s takýmto
niečím nemôže súhlasiť, a to nie len vo vzťahu k tomu, že švagor má XX rokov, je ženatý a má svoju
rodinu. V prvom rade chce chrániť svoju maloletú dcéru. Ďalej uviedol, že po tom čo sa dňa 15.12.2019
pokúsil skontrolovať dcérin mobil, dcéra začala hystericky reagovať a následne bola do ich domu v
Q. privolaná svokra s druhým švagrom U. F.. Keď títo došli do domu, svokra, ktorá bola pod vplyvom

alkoholu,vspálninanehozaútočilatak,žehozačalabiťhlava-nehlava.Vieotom,žekincidentuprivolala
hliadku dcéra T., avšak rovnako privolali hliadku jeho rodičia, ktorým v strachu volal, aby mu prišli
na pomoc. Tento rozhovor uskutočnil pomocou hlasitého odposluchu, aby počuli krik svokry. Privolaní
policajti sa ho pýtali, či chce podať trestné oznámenie na svokru, avšak to odmietol, nakoľko nechcel
ešte viac poškodzovať rodinné vzťahy.

Mal za to, že pokiaľ dňa 15.12.2019 došlo k hádke medzi ním, jeho manželkou, resp. inými rodinnými
príslušníkmi, rozhodne nemožno skonštatovať, že by sa čo i len osvedčila skutočnosť, že sa správal
násilnícky k svojej rodine. Naopak, k vzniknutej roztržke došlo z toho dôvodu, že ako otec maloletej
dcéry T. nesúhlasil a nesúhlasí s jej vzťahom, ktorý má s jeho švagrom U. T..
Mal preto za to, že sú dôvody na vyhovenie jeho odvolaciemu návrhu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu okrem iného uviedla, že dňa 08.01.2020 na Okresnom súde
Prešov iniciovala súdne konanie o vylúčenie žalovaného z užívania dotknutých nehnuteľností, v rámci
ktorého bude vykonané riadne dokazovanie na osvedčenie ňou tvrdených skutočností.
Vo vzťahu k verzii udalostí zo dňa 15.12.2019 ako ju prezentoval žalovaný vo svojom odvolaní uviedla,

že tieto tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé a účelové. Dňa 15.12.2019 žalovaný prišiel domov
po 3 dňoch, počas ktorých sa zdržiaval mimo svojho bydliska, je pravdou, že žalovaný z domu odišiel
po predchádzajúcej hádke so žalobkyňou. Žalovaný sa vrátil vo večerných hodinách a hneď po svojom
príchode vyčítal žalobkyni, že po oslave u jej rodičov v predchádzajúci deň mala byť opitá. Na to sa
do výmeny názorov medzi žalobkyňou a žalovaným zamiešala najstaršia dcéra T. ktorá sa snažila

žalobkyňubrániť.Žalovanývšaknapadolajsvojudcéru,ktoránásledneprivolalahliadkuPZSRarodičov
žalobkyne. Rodičia žalobkyne spolu s bratom žalobkyne na miesto dorazili, avšak žalobkyňa popiera,
že by jej matka, alebo niekto iný žalovaného napadol. Následne na miesto dorazila hliadka PZ SR, ktorá
situáciu prešetrovala.
Čo sa týka žalovaným prezentovaných tvrdení o vzťahu medzi jeho dcérou a F. T., uviedla, že predmetné

tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, nakoľko počas udalostí zo dňa 15.12.2019 sa tieto skutočnosti
vôbec neriešili. Medzi jej najstaršou dcérou a F. T. žiadny nevhodný vzťah neexistuje a žalovaným
predložené textové správy sú vytrhnuté z celkového kontextu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že
časť komunikácie prezentovanej žalovaným ako dôkaz sa uskutočnila medzi F. T. a ženou s krstným
menom „D.". Najstaršia dcéra žalobkyne sa však krstným menom volá T..

Záverom uviedla, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že v tomto súdnom konaní dostatočne
neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Žalobkyňa a ani jej najstaršia dcéra pri útoku zo dňa
15.12.2019 žiadne viditeľné zranenia neutrpeli, avšak jednalo sa o vyvrcholenie dlhodobých problémov
medzi žalobkyňou a žalovaným. Poznamenala, že bola zo strany žalovaného opakovane napádaná,
pričom sa však hanbila a o týchto útokoch nikomu nepovedala. Žalovaný svoje útoky voči žalobkyni

stupňoval, a to najmä po požití alkoholických nápojov. Práve žalovaného nadmerné požívanie
alkoholickýchnápojovbolopríčinoukonfliktovmedzižalobkyňouažalovaným,pričomvšetkovyvrcholilo,
keď žalovaný zaútočil na svoju dcéru.
Navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich zust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
nedôvodné.

5. Odvolací súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia
uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený a ďalej sa skúmajú skutkové okolnosti
vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je
potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť
osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k
rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. V predmetnej veci smeruje návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu
žalovanémuvstupovaťnaspoločnúnehnuteľnosťadorodinnéhodomustojacehonanej,ktorénadobudli
počas manželstva so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva.

7. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje obavou z agresívneho správania
žalovaného, obavou o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojich troch maloletých detí,
nakoľko sa žalovaný voči žalobkyni a spoločným deťom správa agresívne, vulgárne im nadáva a uráža
ich. Žalobkyňa bola zo strany žalovaného opakovane napadnutá. Mala za to, že agresívne správanie

je spôsobené najmä tým, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Žalobkyňa sa spočiatku
hanbila a o agresívnom správaní nikomu nepovedala. Snažila sa žalovanému dohovárať, aby sa zmenil.
Žalovaný však alkoholické nápoje opakovane požíva a jeho agresívne správanie neustalo.

8. Z obsahu spisu (č.l. 15) má odvolací súd za preukázané, že dňa 15.12.2019 bolo hliadkou OOPZ

Prešov- Juh zistené na základe oznámenia o domácich nezhodách medzi žalobkyňou a žalovaným, že
na mieste došlo k hádke a nadávkam bez fyzického napadnutia. Zistený priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu bol riešený na mieste v blokovom konaní.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Žalobkyňa v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila útoky žalovaného voči nej, ako aj
opodstatnenosť svojich obáv z hroziaceho pokračovania agresívneho správania žalovaného.

10. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho

násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity
fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s
páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko
znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne
neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň

vyvinutého násilia, či už fyzického alebo psychického, resp. hrozba takéhoto násilného správania.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

12. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila svoje tvrdenia uvedené v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, naproti tomu žalovaný na preukázanie svojich tvrdení

žiadny dôkaz nepredložil.
Na výpis z mobilnej komunikácie medzi jeho dcérou T. a jeho švagrom odvolací súd neprihliadal, nakoľko
nejde o dôkaz získaný zákonným spôsobom a navyše pre toto súdne konanie je vzťah medzi ich dcérou
T. a švagrom irelevantný.13. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný by mal rodinné nezhody výhrady voči dcére, či už dôvodné
alebo domnelé a ďalšie problémy riešiť inak ako násilím.

14. Z takto zisteného skutkového stavu má aj odvolací súd za osvedčený taký stupeň intenzity násilia
zo strany žalovaného voči žalobkyni a ich deťom, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala so
žalovaným v spoločnej domácnosti, a tiež od nej nemožno požadovať, aby strpela hrozbu prípadných
konfliktných stretov so žalovaným.

15. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje odvolací
súd za potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované
zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov), s tým, že trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené.

16. Záverom odvolací súd dodáva, že na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia
bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní
vo veci samej bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, pričom bude potrebné

vyvarovať sa toho, aby došlo k zneužitiu inštitútu vylúčenia z užívania bytu. Nie je vylúčené, že na
základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru, ako je vyjadrený v
tomto uznesení.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, pričom kvantifikáciu trov vykoná súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.