Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/169/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218973
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217218973.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: B. I., nar. XX. XX. XXXX, Q.
XXX/XX I., C. O., zastúpená: Mgr. Petra Lendvayová, AK JUDr. Ján Boškovič, Odborárske námestie
4, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Prima Banka, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, 2/
LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561 3/ SKITUS Automotive, s.r.o., Okoličná na
Ostrove 437, IČO: 44 269 544, zastúpený JUDr. Petrom Kubikom, advokátom, AK Poľná cesta 966/9
Dunajská Streda, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
I. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 10. mája 2019 č.k. 15C/54/2017-151 (ďalej „rozsudok súdu prvej
inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom až v treťom rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Žalovaným v prvom, druhom a treťom rade priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. a to parcely číslo XXXX/XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parcely číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 488 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX.. V časti „C“ tohto listu vlastníctva je
zapísané záložné právo V365/14 zo dňa 19. 02. 2014 v prospech Prima banka Slovenska, a.s.,
zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom a exekučné záložné
právo JUDr. X. Q., Exekútorský úrad A., v prospech Prima banka Slovensko, a.s.. Žalobkyňa, ako
dlžníčka, dňa 03. 02. 2014 uzavrela so žalovaným v prvom rade, ako veriteľom, úverovú zmluvu
XXXXXXXXXXXXXXXX (Hypotéku), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 96 900 eur za
účelom nadobudnutia nehnuteľnosti s dobou splácania 26 rokov. Zároveň bola podpísaná i záložná
zmluva, na základe ktorej sa spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., stala záložným veriteľom, a
predmetom zálohu sa stali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C. O.. Žalobkyňa
nesplatila svoju pohľadávku voči veriteľovi riadne a včas, preto veriteľ dňa 09. 11. 2015 uzavrel so
žalovaným v druhom rade, ako dražobníkom, zmluvu o vykonaní dražby. Výška pohľadávky ku dňu 06.
11. 2015 bola vo výške 95 586,04 eura z titulu úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej
dňa 03. 02. 2014 (ďalej len „úverová zmluva“). Súčasťou zmluvy o vykonaní dražby je prehlásenie
o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú žalovaný v prvom rade navrhol výkon dražby.
Dražba sa konala dňa 03. 07. 2017 v M. Q vo H., cena predmetu dražby bola určená na základe

znaleckého posudku zo dňa 24. 03. 2017 v sume 58 100 eur. Vydražiteľom sa stal žalovaný v treťom
rade, zúčastnené boli dve osoby. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dražby z dôvodu porušenia
ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalovaný v druhom rade nereagoval na
jej sťažnosť proti znaleckému posudku č. 40/2017, namietala výšku ceny nehnuteľností, miesto a čas
konania dražby a licitátora, ktorý nemal byť podľa jej tvrdenia, zamestnancom dražobníka.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,
§ 7 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 12 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 16
ods. 1, ods. 3, § 21 ods. 2, zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dražbách“), § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Súd prvej inštancie sa v prvom rad zaoberal dodržaním lehoty na podanie žaloby. Skonštatoval,
že žaloba bola podaná v zákonnej, trojmesačnej prekluzívnej lehote, keď dražba sa konala dňa 03. 07.
2017 a žaloba bola podaná dňa 24. 07. 2017. Ďalej súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok
pre podanie žaloby o neplatnosť dražby. Dospel k záveru, že prvá podmienka, spochybnenie záložnej
zmluvy, splnená nebola, nakoľko žalobkyňa záložnú zmluvu nespochybnila a ani nebol dôvod túto
zmluvu zneplatniť, pretože ju vyhodnotil ako platne uzavretú. Skúmal splnenie i druhého predpokladu
pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby, ako porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný v druhom rade (dražobník)
vykonával dražbu riadne, v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, pričom súd
prvej inštancie nevzhliadol, že boli porušené práva osoby, ktorá podala žalobu o určenie neplatnosti
dražby. Súd prvej inštancie nevzhliadol porušenia ustanovení zákona a to ustanovení týkajúcich sa
začiatku dražby, ustanovení, dotýkajúcich sa náležitostí dražobnej zmluvy. Dražobná zmluva, ktorú
uzatváral žalovaný v prvom rade a žalovaný v druhom rade mala všetky náležitosti podľa zákona,
záložný veriteľ urobil vyhlásenie v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a toto vyhlásenie
je súčasťou zmluvy. Záložný veriteľ bol v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka oprávnený k začatiu
výkonu záložného práva, pretože mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorá nebola riadne a včas splnená,
o čom svedčí vyhlásenie strán sporu ako i prebiehajúce konanie 8Csp/269/2017, ktorého predmetom
je pohľadávka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade. Záložný
veriteľ teda zákonne pristúpil k výkonu záložného práva a výkonom poveril inú osobu, t.j. žalovaného
v druhom rade a spolu s ním uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil
ako platnú, pretože má všetky náležitosti, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje. Žalovaný v
druhom rade vydal oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktoré malo náležitosti podľa § 17 zákona
o dobrovoľných dražbách a doručoval ho všetkým osobám, ktorým bolo potrebné, ako aj zverejnil toto
oznámenie v notárskom registri, ako aj na príslušnom mestskom úrade a v regionálnej tlači.
1.4. K žalobkyňou namietanej osobe licitátora uviedol, že tento je zamestnancom dražobníka a spĺňa
podmienky uvedené v ustanovení § 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňou navrhovaný dôkaz
(vyžiadanie výpisu zo sociálnej poisťovne, či za licitátora, ako zamestnanca, sú vykonávané riadne
odvody), súd prvej inštancie poznamenal, že tento nevykonal jednak z dôvodu sudcovskej koncentrácie,
pretože návrh na vykonanie dôkazu bol daný na poslednom pojednávaní, žalobca mohol tento dôkaz
označiť na začiatku konania, čo však neučinil. Navyše súd prvej inštancie nevzhliadol ani dôvod pre
vyžiadanie tohto listinného dôkazu, keď jednoznačne z pracovnej zmluvy predloženej žalovaným v
druhom rade (ako zamestnávateľom) vyplýva, že Mgr. D. A., vykonáva v pracovnom pomere prácu na
pozícii licitátor na úseku dražobného oddelenia zodpovedného za organizáciu a prípravu dražieb.
1.5. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalobkyne, týkajúcej sa postupu pri vyhotovovaní
znaleckých posudkov. Dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade postupoval pri vyhotovovaní
znaleckých posudkov správne, v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách,
podľa ktorého znalecký posudok nemôže byť starší ako šesť mesiacov. Ak teda mal dražobník znalecký
posudok z roku 2015 (121/2015), v roku 2017, kedy sa konala dražba, musel dať vyhotoviť nový znalecký
posudok (17/2017), ktorý aj doručoval žalobkyni. Žalobkyňa ho napadla námietkami (§ 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách), v dôsledku čoho žalovaný v druhom rade odpovedal na námietky a dal
vyhotoviť nový znalecký posudok (40/2017), ktorý určil vyššiu cenu nehnuteľností a preto z tejto ceny
dražobník správne vychádzal. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného v druhom rade, že zákon umožňuje
podať námietku iba proti prvému znaleckému posudku, vyhotoví sa druhý posudok a posudok, ktorý určí
vyššiu cenu sa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 6 použije na určenie ceny nehnuteľnosti. V danej veci
podľa notárskej zápisnice vychádzal dražobník z ceny nehnuteľnosti 58 100 eura, stanovenej posudkom
číslo 17/2017, ktorá cena však bola určená posudkom číslo 40/2017, preto skonštatoval iba chybu v
písaní notárskej zápisnice.

1.6. K namietanej výške ceny nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že cena nespôsobuje neplatnosť
dražby, ak bola určená znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec spĺňajúci predpoklady na výkon
znaleckej činnosti. Ak žalobkyňa aj tvrdí, že cena je nižšia, ako skutočná, tak toto ohodnotenie je
spôsobené i jej nesúčinnosťou, keď nevpustila znalca na ohliadku nehnuteľnosti, pričom znalec následne
vypracoval posudok s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.
1.7. K námietke žalobkyne o mieste konania dražby, súd prvej inštancie uviedol, že dražby sa zúčastnili
dve osoby, jedna osoba z blízkeho okolia miesta nehnuteľnosti a druhá osoba bola zo vzdialenosti
cca 50 km od miesta konania dražby. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne a jej námietkou, že miesto
konania dražby, H., je neúmerne vzdialený od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza (C. O.). Taktiež sa
nedôvodnú mal námietku žalobkyne o čase konania dražby. Dražba sa konala v pracovnú dobu, pretože
ju vykonával licitátor, ktorý je zamestnancom žalovaného v druhom rade a tento konal v pracovnej dobe.
Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že ak by sa dražba konala v neskorších
hodinách, prípadne v inom meste, bolo by viac záujemcov o dražbu. Žalovaný v druhom rade postupoval
v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, preto nemal súd prvej inštancie dôvod dražbu
vyhlásiť za neplatnú.
1.8. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, ako
mala byť dotknutá na svojich právach, dokonca ani žiadnym spôsobom v celom konaní túto skutočnosť
netvrdila. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol vysloviť neplatnosť dražby. Žalobkyňa teda
nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zákona o dobrovoľných dražbách a
vznikom ujmy na jej právach. Žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.
1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Žalovaní
boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou,
že dražba bola dražbou spotrebiteľskou, ktorej právny dôvod spočíva v spotrebiteľských zmluvách,
a to v zmluve úverovej, ako aj v zmluve záložnej. Súd prvej inštancie sa iba uspokojil s tvrdením
žalovaného, že nejde o spotrebiteľský úver. Súd sa nevyrovnal s právnym postavením spotrebiteľa v
tomto spore, ani so spotrebiteľskými zmluvami, s právnou identifikáciou spotrebiteľskej zmluvy. Súd
prvej inštancie neustálil charakter týchto zmlúv, vychádzal len z tvrdenia žalovaného, že úverová zmluva
nie je spotrebiteľským úverom, čím boli porušené práva žalobkyne aj ako spotrebiteľa, ktorá je slabšou
stranou v spore. Podotkla, že úverová zmluva je nadradená zmluve záložnej, žalobkyňa nemala dôvod
napadnúť záložnú zmluvu ako neplatnú, keďže napadla primárny právny dôvod, a to zmluvu úverovú.
Súd prvej inštancie sa ani jednou zmluvou nezaoberal a dokazovanie bolo vykonané iba formálne. Tým,
že súd prvej inštancie sa nezaoberal postavením žalobkyne ako spotrebiteľa, porušil súd prvej inštancie
právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
2.2. Ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s faktom, že v napadnutej dražbe nešlo len
o stratu nehnuteľnosti, resp. zánik vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ale o stratu obydlia a
domova slabšej strany sporu, ktorou žalobkyňa nesporne v spore bola. V tejto súvislosti poukázal na čl.
21 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru.
2.3. Opätovne žalobkyňa v podanom odvolaní namietala skutočnosť, či licitátor dražby bol skutočne
zamestnancom dražobnej spoločnosti, súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôkazov opätovne zasiahol
do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, keď k zisťovaniu tejto skutočnosti pristúpil iba formálne
a uspokojil sa s dodaním pracovnej zmluvy. Nevykonal ňou navrhovaný dôkaz, aby tento pracovný pomer
bol preverený cez odvody do ZP a SP.
2.4. Žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej namieta porušenie ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných
dražbách v súvislosti s cenou nehnuteľnosti. Namietal uvedenie nesprávneho čísla znaleckého posudku
v notárskej zápisnici s tvrdením, že ak išlo len o chybu v písaní, táto mala byť okamžite opravená, a
to aj z dôvodu, že ide o tak závažnú právnu skutočnosť, ako je dražba nehnuteľnosti. Po námietkach
voči znaleckému posudku č. 40/2017 nepostupovala dražobná spoločnosť podľa § 12 ods. 5 zákona o

dobrovoľných dražbách. Odôvodnil to tým, že zákon nepripúšťa možnosť opakovane a donekonečna
vznášať námietky proti posudkom. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou stotožnil, avšak
táto argumentácia nemá žiadny základ v objektívnom práve. Výklad, ktorý si súd prvej inštancie
osvojil, značne diskriminuje spotrebiteľa. V zákone nie je zakázané podávať proti podhodnocujúcim či
nesprávnym a neobjektívnym znaleckým posudkom, námietky.
2.5. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní namieta miesto konania dražby a nestotožnila sa s tvrdením
súdu prvej inštancie, že nebol porušený princíp verejnosti zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej sa
mal tiež súd prvej inštancie zaoberať tzv. poctivým a čestným úmyslom. Neprihliadol na čestný úmysel
dražobníka, nakoľko práve v spornej dražbe boli účastníkmi dražby dve realitné spoločnosti, resp.
ich zástupcovia. Skutočnosť, že dražba bola vykonaná v doobedňajších hodinách, zúčastnili sa na
nej dve realitné kancelárie, negatívne diskriminuje fyzické osoby, zamestnancov, mimo realitnú sféru,
ktorí sa takejto dražby zúčastniť nemohli a teda nemali žiadnu možnosť napríklad pozitívne ovplyvniť
verejnú ponuku nehnuteľností a výsledok a konečnú cenu dražby. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať
aj skutočnosťou, prečo namiesto zvyšovania ceny draženej nehnuteľnosti, sa cena nehnuteľnosti na
dražbe znižovala. Týmto došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolateľka
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 401/2014 v súvislosti s
určením miesta konania dražby. V danej veci sa dražba konala dňa 03. 07. 2017 o 09.30 hodine vo
H., čo je takmer 250 km od miesta predmetu dražby. Žalobkyňa odchádzala z I. o 05.00 hodine a kvôli
pondelňajším zápcham nemala šancu sa tam dostať. Konanie dražby v mieste a čase neprimeranom
k dostupu širokej verejnosti bolo konaním proti dobrým mravom a ako také je absolútne neplatné. V
tejto súvislosti tiež vzniesla námietku, že dražobník v procese celej dražby konal proti dobrým mravom
a obchádzal zákon.
2.6. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta tiež argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
mala preukázať, že bola na svojich právach dotknutá. Keďže žalobkyňa a dotknutá osoba bola jedna a tá
istá osoba, má za to, že nebolo nevyhnutné kopírovať všetky tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe aj
pod hlavičkou dotknutej osoby. Nie je pravdou, že by žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi
porušením ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe a vznikom ujmy na jej právach.
2.7. Súdu prvej inštancie vytýka tiež, že vo viacerých svojich odôvodneniach v rozsudku nepostupoval
komfortne v súlade s legislatívou, slovenskou a európskou súdnou praxou. Vecou sa zaoberal vyslovene
formalisticky, takisto odôvodnil aj svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie je arbitrárne.
2.8. Žiada vyhovieť odvolaniu a zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v prvom rade v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa nestotožnila s
jej tvrdením. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa operuje s pojmom „spotrebiteľská
dražba“, ktorý pojem si sama žalobkyňa zadefinovala ako dražbu, ktorej právny dôvod spočíva v
spotrebiteľský zmluvách. Právny poriadok Slovenskej republiky tento termín nepozná a nerozlišuje
dobrovoľné dražby podľa právneho dôvodu. Namieta, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neobjasnila,
akým spôsobom mal súd postupovať, aby to považoval za zaoberanie sa postavením žalobcu, ako
spotrebiteľa. Rovnako nie je v odvolaní uvedené, ako bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces. Predmetom konania bola neplatnosť dobrovoľnej dražby. Tvrdenia žalobcu, o nezaoberaní sa
úverovou zmluvou, týmto nie sú relevantné, nakoľko právny poriadok pozná spôsob, akým napadnúť
platnosť úverovej zmluvy. Žalobkyňa postupovala zjavne nekonzistentne, keď sa neplatnosť dražby
snažila dosiahnuť skrz úverovú zmluvu. Dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú, je neplatnosť
záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvodom na zrušenie
dražby nemôže byť, bez ďalšieho, neplatnosť úverovej zmluvy.
3.1. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázal porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Poukázal, že za znalecký posudok nesie plnú zodpovednosť znalec. Žalobkyňa mohla na
pojednávanie zabezpečiť vlastný znalecký posudok a tak preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Toto
však nevykonala. Žalobkyňa znova rozlišuje medzi znaleckými posudkami, pričom takéto rozlišovanie
znova nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyrovnal s namietaním výšky ceny
nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom, spĺňajúcim predpoklady
pre výkon znaleckej činnosti.
3.2. Žalovaný v prvom rade poukázal na účelové vykladanie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách, týkajúcich sa určenia miesta, dátumu a času konania dražby. Ide o absurdnú
argumentáciu žalobkyne, dražby sa zúčastnili dve právnické osoby a nezáujem fyzických osôb o predmet
dražby nie je dôkazom porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zo strany dražobníka.
Zákon o dobrovoľných dražbách povoľuje znížiť najnižšie podanie, pričom limity najnižšieho podania

sú 90% hodnoty predmetu dražby a podanie urobené vydražiteľom bolo vo výške 52 300 eur, teda
podmienka bola splnená.
3.3. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril i žalovaný v treťom rade. Súhlasí so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade nebol spotrebiteľský.
Predmetom konania nebola primárne platnosť či neplatnosť úverovej zmluvy. Platnosť zmluvy žalobkyňa
nespochybňovala v žalobe, tam sa zamerala na nesprávnosť procesu dražby z pohľadu zákona o
dobrovoľných dražbách. Ani v priebehu konania žalobkyňa nespochybňovala platnosť zmluvy o úvere,
spochybňovala iba spôsob výpočtu dlžnej istiny, s ktorou nesúhlasila, pričom netvrdila, že peniaze
žalovanému v prvom rade nedlží. Predmetom konania bola neplatnosť dražby, kde súd podľa zákona o
dobrovoľných dražbách môže posudzovať iba platnosť záložnej zmluvy (ktorú žalobkyňa nespochybnila)
a to, či samotný proces výkonu dobrovoľnej dražby bol v súlade so zákonom. Keďže práve túto
skutočnosť žalobkyňa namietala, súd prvej inštancie skúmal skutočnosti rozhodné z hľadiska posúdenia
výkonu dražby v súlade so zákonom a správne dospel k záveru, že dobrovoľná dražba bola v súlade
so zákonom. Ak dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, išiel o legálny a legitímny nástroj
uspokojenia pohľadávky žalovaného v prvom rade a o výkon práva, ktorým nebolo možné zasiahnuť
do práva žalobkyne na obydlia. Žalovaný v druhom rade preukázal, že licitátor bol jeho zamestnancom
a to predložením pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne vyložil ustanovenie § 12 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by súd prvej inštancie zvolil výklad, ktorý umožní podávanie
námietok voči každému znaleckému posudku vypracovanému pred uskutočnením dobrovoľnej dražby,
tak by tento výklad prakticky znamenal, že neustálymi námietkami by dlžník mohol odďaľovať dražbu
donekonečna. Je presvedčený, že určenie miesta konania dražby vo H. v pondelok doobeda nie je v
rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách a žiadnym spôsobom neobmedzilo účasť potenciálnych
záujemcov na dražbe. Žiadny právny predpis nezakazuje vykonať dražbu počas „bežnej pracovnej doby.
Vzdialenosť medzi I. a H. je cca 150 km a nie 250 km, ako to tvrdí žalobkyňa. Tvrdenie, že žalobkyňa
nemala šancu sa dostať namiesto konania dražby, je nadnesené. To, že prípadne uviazla v dopravnej
zápche nie je možné pričítať dražobníkovi, táto náhodná udalosť sa mohla prihodiť aj v prípade, ak by
dražba sa konala priamo v I.. Ak by žalobkyňa využila vlakovú prepravu, s určitosťou by neuviazla v
zápche.
4.1. navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
konania.

5. Žalovaný v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej
inštancie dodržal zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými procesnými stranami, žalobkyňa bola
v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorá skutočnosť zásadne zvyšuje možnosť uplatňovania
jej práv. Jej tvrdenia o neprimeraných podmienkach v úverovej zmluve boli zo strany žalobkyne len
všeobecného charakteru, bez bližšej špecifikácie. V samotnej žalobe žalobkyňa ani neplatnosť úverovej
zmluvy nenapádala, nenamietala ju a ani neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na platnosť či už úverovej zmluvy, alebo zmluvy o zriadení záložného práva. Poukazovanie iba
na všeobecný spotrebiteľský charakter danej zmluvy však nemá žiadny vplyv na zákonnú možnosť
vykonania záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Vo vzťahu k postaveniu licitátora
uviedol že žalovaný za účelom preverenia existencie pracovnoprávneho vzťahu predložil na výzvu
súdu a žalobkyne pracovnú zmluvu. Na doplnenie pripojil k tomuto vyjadreniu výkaz o zrazených a
odvedených príjmov za mesiac júl 2017 za zamestnanca JUDr. D.a A., ktorý výkaz skutočnosti tvrdené
žalovaným a ním predložený dôkaz o existencii pracovnoprávneho vzťahu verifikuje.
5.1. K znaleckému ohodnocovaniu poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 12 ods. 5 umožňuje
vznášať námietky iba voči znaleckému posudku doručovanému a vyhotovovanému podľa ods. 4 Voči
znaleckému posudku podľa ods. 5 už zákon právo vznášať námietky nepriznáva, ale stanovuje postup
podľa ods. 6, že pre účely dražby sa použije ten z posudkov, ktorý stanovuje vyššiu hodnotu.
5.2. K námietke žalobkyne o mieste, čase konania dražby poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR 8Cdo 58/2019, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co 114/2015, Krajského súdu
Nitra sp.zn. 7Co 1016/2015 v spojení s uznesením Ústavného súdu sp,.zn. I ÚS 734/2016.ň
X.X. navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

9. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 03. 07. 2017 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na
LV č. 456, katastrálne územie C. O.. Namietala neplatnosť tejto dražby dôvodiac, že išlo o spotrebiteľskú
dražbu, boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe, konkrétne § 12, ako aj skutočnosť, že
licitátor nebol zamestnancom dražiteľa. Ďalej namietala vzdialenosť miesta konania dražby od miesta,
na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, čo je asi 250 km, času konania dražby, ktorá sa uskutočnila v
pondelok dopoludnia. Namietala tiež ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom a poukázala na
skutočnosť, že ide o rodinný dom, v ktorom býva.
9.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. V odôvodnení napadnutého
rozsudku sa vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobkyňa v podanej žalobe pre určenie
neplatnosti dražby, namietala.
9.2. S rozsudkom sa nestotožnil žalobkyňa, ktorá ho napadol odvolaním.

10. Odvolací súd, zaoberajúc sa odvolaním žalobkyne proti napadnutému rozsudku, preskúmal tak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobkyne a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil,
vysporiadal sa náležite a riadne so všetkými námietkami, vznesenými zo strany žalobcu v priebehu
súdneho konania, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto
dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd iba dodáva, že dražbou je verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred
určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o
dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a
osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta
prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,
ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci
v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu je
dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby,
ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu
dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo
k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V
prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením
zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu
za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom
konaní o určenie jej neplatnosti.
12.1. Aplikujúc v predmetnej veci vyššie uvedené ustanovenia zákona o dražbách, odvolací súd dospel
k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie zistil na základe vykonaného dokazovania správne
skutkové zistenia, ktoré aj po právnej stránke správne posúdil. Keďže odvolací súd nevzhliadol žiadne
dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať porušenie vyššie uvedených zákonných ustanovení,
stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

13. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
uvedenými v podanom odvolaní.
13.1. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
porušenie iba v závere odôvodnil formalistickým prístupom súdu prvej inštancie a taktiež formalistickým
odôvodnením napadnutého rozsudku. Toto rozhodnutie považuje za arbitrárne.
13.1.1. Vzhľadom k tomu, že sám odvolateľ bližšie tento odvolací dôvod nekonkretizoval, odvolací súd
nemal dostatok možností preskúmať toto tvrdenie odvolateľa. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie súdu nie je nepreskúmateľné, súd prvej
inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami odvolateľa, ktoré vzniesol už
v rámci konania na súde prvej inštancie. Taktiež predmetné rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, keďže
ani sám odvolateľ neuviedol dôvody tejto arbitrárnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku
odvolateľa vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
13.2. Odvolateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci
neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Ani prípadné
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania, lebo (ani
prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd strane sporu neznemožňuje realizáciu žiadneho
jeho procesného oprávnenia viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1 Cdo 62/2010, sp.zn. 2 Cdo 97/2010, sp.zn.3Cdo53/2011,sp.zn. 4 Cdo 68/2011, sp.zn. 5 Cdo
44/2011, sp.zn. 6 Cdo 41/2011a sp.zn.7Cdo26/2010).
13.3.1. V danom prípade však súd prvej inštancie správne v aplikoval ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách, zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Sám odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol, v čom konkrétne súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právnu normu, resp.
nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav.
13.3.2. K námietke nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k dražbe, ktorú odvolateľ označil ako
„spotrebiteľskú dražbu“, ktorá má základ v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd iba poznamenáva,
že inštitút „spotrebiteľskej dražby“ právny poriadok nepozná. Právny poriadok Slovenskej republiky
nemá osobitný právny predpis, ktorý by sa týkal iba „spotrebiteľských dražieb“, ktorých základ je v
spotrebiteľských zmluvách. Zákon o dobrovoľných dražbách (č. 527/2002 Z.z.) sa týka tak dražieb,
ktorých základom je spotrebiteľský vzťah, ako aj všetkých ostatných dražieb, ktoré sa netýkajú
spotrebiteľov. Preto ak súd prvej inštancie právne hodnotil predmetný spor podľa ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách, postupoval správne a zákonne. Ani v podanom odvolaní žalobkyňa konkrétne
porušenia jej spotrebiteľských práv neuvádza, iba vo všeobecnosti konštatuje, že boli porušené jej práva
ako spotrebiteľa. Bez riadnej konkretizácie týchto dôvodov nie je možné ich vyhodnotiť a preto ich
odvolací súd považoval za účelové a neopodstatnené.
13.4. Odvolateľ v podanom odvolaní vytýka, že súd prvej inštancie sa nezaoberal právnym posúdením
zmlúv, neustálil charakter týchto zmlúv, ale vychádzal iba zo všeobecného tvrdenia žalovaného v prvom
rade, že úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom, čím boli vážne porušené práva žalobkyne aj
ako spotrebiteľa.
13.4.1. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
(č. 129/2010 Z.z.) spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver, úver na bývanie, úver založený
záložným právnom (§ 3). Už z tohto ustanovenia vyplýva správny záver súdu prvej inštancie, ktorý
konštatoval, že úver, ktorý žalovaný v prvom rade poskytol žalobkyni, je úver hypotekárny, určený na
rekonštrukciu bývania, založený záložným právnom a preto nie je spotrebiteľským úverom. Na druhej
strane, predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však v tomto konaní, predmetom ktorého je určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, nebol oprávnený skúmať neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o
úvere. Podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách sa môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na
svojich právach, môže sa v prípade, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, domáhať sa neplatnosti dražby v lehote troch mesiacov
od príklepu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa tak v podanej žalobe, ako aj v priebehu celého
konania na súde prvej inštancie neuviedla dôvod, resp. nespochybnila platnosť záložnej zmluvy, nebola
splnená podmienka uvedená v tomto ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto štádiu
konania súd prvej inštancie už nemohol preskúmať zmluvu o úvere z hľadiska prijateľnosti zmluvných
podmienok, mohol sa zaoberať iba platnosťou záložnej zmluvy. Túto platnosť však sama žalobkyňa
vôbec nespochybnila. Namietala iba podmienky dražby. S týmito jej námietkami sa vysporiadal správne
súd prvej inštancie, preto odvolací súd na toto odôvodnenie ďalej poukazuje. Ani v podanom odvolaní
žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody a nespochybnila predmetnú záložnú zmluvu.
13.4.1. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta porušenie ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách, poukazujúc na rozhodnutie Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn.
11C/449/2013. K tomuto odvolací súd iba poznamenáva, že závery tohto rozhodnutia sú záväzné iba pre
rozhodnutie v tej veci, nie sú použiteľné, resp. akceptovateľné v ďalších rozhodnutiach, nakoľko nejde
o rozhodnutie, ktoré bolo prijaté a zverejnené vyššou súdnou autoritou v Zbierke súdnych rozhodnutí.
13.4.2. Odvolateľ namieta nesprávnosť znaleckého posudku, ktorým určil hodnotu draženej
nehnuteľnosti. Zákonodarca v ustanovení § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách priznal s
účinnosťou od 1. júna 2014 vlastníkovi predmetu dražby právo do desiatich pracovných dní od doručenia
znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby doručiť vlastníkovi predmetu
dražby odpoveď. Tieto námietky boli zákonodarcom zavedené ako inštitút ochrany práva osoby povinnej

z dražby voči doručenému znaleckému posudku. Musia smerovať proti tomuto znaleckému posudku.
Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, dražobník mu musí vždy vyhovieť
a zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca. Zároveň v ods. 6 je zakotvená povinnosť dražobníka v prípade vyhotovenia nového znaleckého
posudku, postupovať v dražbe podľa toho ohodnotenia, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota
predmetu dražby. V danom prípade dražobník tento postup v plnom rozsahu dodržal a akceptoval. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne sa touto námietkou zaoberal a podrobne vysvetlil
postup dražobníka v danej dražbe, ktorý bol plne v súlade s týmto ustanovením zákona. Námietka
odvolateľky, že dražobník nepostupoval zákonným spôsobom, a to v rozpore s § 12 ods. 5 zákona
o dražbách, nie je preto dôvodná a opodstatnená. Dražobník po tom, ako mu odvolateľka vzniesla
písomné námietky k vyhotovenému znaleckému posudku, dal vyhotoviť nový znalecký posudok a pri
dražbe vychádzal z posudku, ktorý určil vyššiu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Znalecký posudok bol
vykonaný znalcom, zapísaným v zozname znalcov a tlmočníkov vedený Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Nie je dôvod preto spochybňovať závery tohto znaleckého posudku. Námietka
odvolateľky, že má právo podávať námietky vždy proti novo vypracovanému znaleckému posudku, je
neadekvátna a nemá oporu v predmetnom zákone. Ak totiž ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o dražbách
priznáva právo na námietky, následkom čoho je vypracovanie nového znaleckého posudku, nie je možné
opätovne, aj proti tomuto novému znaleckému posudku postupovať podľa tohto ustanovenia a priznať
vlastníkovi dražby opätovne podávať námietky. Išlo by obštrukciu, ktorá nemá oporu v zákone, nakoľko
výsledkom nového znaleckého posudku je určenie hodnoty nehnuteľnosti. Situáciu rieši predmetné
ustanovenie, keď v ods. 6 tohto ustanovenia ukladá dražobníkovi postupovať v dražbe so znaleckým
posudkom, ktorý určil vyššiu cenu nehnuteľnosti. Odvolací súd preto neakceptoval túto námietku
odvolateľky a považoval ju za účelovú a neopodstatnenú.
13.4.3. Hodnotiac námietku odvolateľky o nízkej cene draženej nehnuteľnosti, ako aj prihliadnuc na už
pomerne ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít, odvolací súd sa prikláňa k záveru rozhodnutia
najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 233/2010, v ktorom konštatoval, že považoval za správny záver
odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.
13.4.4. V tejto súvislosti odvolací súd iba poznamenáva, že sama odvolateľka neumožnila znalcovi
obhliadku nehnuteľnosti a preto znalec mohol hodnotu nehnuteľnosti určiť iba na základe vonkajšej
obhliadky a určiť hodnotu podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Aj s poukazom na jej
nesúčinnosť a nespolupracovanie so znalcom, je námietka odvolateľky nedôvodná a neopodstatnená.
13.4. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta tiež miesto konania dražby. Namietala, že s rastúcou
vzdialenosťou miesta dražby prirodzene klesá okruh potenciálnych záujemcov o účasť na dražbe, na
ktorej sa má dražiť nehnuteľnosť na bývanie.
13.4.1. Odvolací súd, zaoberajúc sa predmetnou odvolacou námietkou poukazuje na nasledovné
skutočnosti:
13.4.1.1. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania
dražby, miesto, dátum a čas začatia dražby museli byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom
dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
13.4.2. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené
pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti
účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce
súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo
najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne
o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré
sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť
miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym
záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu
vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak
možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v I. miesto realizácie
dražby napríklad v S.. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu
účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane
by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby.
Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže
zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.
13.4.3.Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 100/2012 (R 138/2014) vyslovil
názor, podľa ktorého „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre
ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto

nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade
obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba,
najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny).
Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z. z., preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k
porušeniu uvedeného ustanovenia“. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo 401/2014.

13.4.5.Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že samotná vzdialenosť
miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia
neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne
spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci
len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná
od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto
konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu)
určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa
dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti
miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu,
vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo
príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov na dražbe. V danej veci, keďže vzdialenosť miesta
konania dražby od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, je cca 150 km, nie je dôvod na odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v jeho rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 100/2012 (R 138/2014).
13.4.6.V predmetnej veci sa dražba konala vo H., ktoré miesto je od miesta, kde sa nachádza
nehnuteľnosť (I.), vzdialené 150 km a nie 250 km, ako namieta odvolateľka, čo je podstatne menej ako
vzdialenosť 329 km ako to bolo vo vyššie uvedenom rozhodnutí. V žalobkyňou uvádzanom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 401/2014 dovolací súd priamo otázku miesta konania dražby neriešil.
Odvolateľka v podanom odvolaní citovala iba prvú časť tohto rozhodnutia, nie však jeho záver, ktorým
bolo odmietnutie odvolania žalobkýň. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možnosť akceptovania tohto
rozhodnutia v danej veci.

13.4.6. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd námietku odvolateľa, týkajúcu sa miesta konania
dražby, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Predmetný záver bol okrem rozhodnutia sp.zn. 4Cdo
100/2012 vyslovený aj v rozhodnutí NS SR sp.zn. 8Cdo 58/2018 zo dňa 05. júna 2019.
13.5. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta tiež nesplnenie podmienky dražby, že licitátor musí
byť zamestnancom spoločnosti dražobníka tak, ako to upravuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách. Túto námietku vzniesla žalobkyňa už v priebehu konania na súde prvej
inštancie. V dôsledku tejto námietky, na návrh žalobkyne, súd prvej inštancie vyzval žalovaného v
druhom rade na preukázanie splnenia tejto podmienky. Žalovaný v druhom rade predložil súdu prvej
inštancie pracovnú zmluvu, ktorú má uzavretú s licitátorom. Súd prvej inštancie vyhodnotil splnenie tejto
podmienky predložením pracovnej zmluvy a nevidel dôvod žiadať od sociálnej poisťovne ďalší dôkaz.
Za situácie, že žalobkyňa spochybňuje splnenie tejto podmienky, mala uviesť dôvod tohto spochybnenia
a nie nehospodárne trvať na ďalšom dokazovaní tejto skutočnosti. V písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne, žalovaný v druhom rade predložil súdu prvej inštancie aj mesačný výkaz poistného a
príspevkov, ktorý bol zaslaný aj žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že tento dôkaz bol predložený až v
odvolacom konaní, odvolací súd na tento dôkaz neprihliadol. Avšak aj bez tohto dôkazu považuje za
dostačujúce splnenie podmienky zamestnanosti licitátora u dražobníka predloženie pracovnej zmluvy.
Námietku odvolateľky preto vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v prvom až treťom rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% z dôvodu, že žalovaní boli v
odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.