Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202779
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317202779.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so
sídlom Grösslingova 77, Bratislava, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186,
so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Y. XX, O., o
zaplatenie sumy 9 348,78 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd opravuje rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 21Csp 7/2017-79 zo dňa 03.11.2017 tak,

že identifikačné číslo žalobcu v záhlaví má správne znieť:

„31 351 026“,

a suma istiny v prvom výroku má správne znieť:

„9 348,78 eura“.

II. Súd pokračuje v konaní s dedičom žalovaného a to Q.T. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Y. XXX/
XX, O. ako žalovaným.

III. Dedič žalovaného je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1 196,67 eura, na účet
advokáta žalobcu, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
9 348,78eura s príslušenstvom.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 21Csp 7/2017-79 zo dňa 03.11.2017, právoplatným dňa
28.12.2017 tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, na základe čoho priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného, pričom v predmetnom rozsudku nesprávne
uviedol v záhlaví identifikačné číslo žalobcu a v prvom výroku nesprávnu výšku istiny.

3. Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na
pojednávaní dňa 03.11.2017), 2 režijné paušály (za rok 2017) a náhrady DPH.

4. Súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom z uznesenia
OkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.30D1219/2018zodňa15.11.2018vyplývalo,žededičompozomrelom

žalovanom Je Q. J., nar. XX.XX.XXXX.5. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví
v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné
uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

6. Súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia opravil zrejmú chybu v písaní v záhlaví a
prvom výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21Csp 7/2017-79 zo dňa 03.11.2017 tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže súd o oprave chyby v písaní podľa § 224 C.s.p.
rozhodoval bez návrhu, neaplikuje sa § 357 písm. f) C.s.p. a z toho dôvodu mohol opravné uznesenie

vydať aj vyšší súdny úradník.

7. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd

posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8. Nakoľko práva a povinnosti po zomrelom žalovanom prešli na jeho dediča a zároveň toto konanie
predstavovalo majetkový spor, súd podľa § 63 ods. 1 a 2 C.s.p. rozhodol tak, že v konaní pokračuje s

dedičom žalovaného uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 C.s.p. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. V sporovom konaní, ktoré skončilo rozhodnutím vo veci samej (t.j. rozsudkom), sa pri rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. princíp úspechu vo veci, na základe ktorého súd strane,
ktorá mala vo veci úspech, prizná nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda rozhodne
o tom, kto voči komu a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Strana, ktorá mala plný
úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala.

12. Trovy konania predstavujú také výdavky, ktoré vznikli počas konania, t.j. od jeho začatia (podania
žaloby na súd) do jeho právoplatného skončenia. V žiadnom prípade nemožno pod trovy konania
subsumovať výdavky, ktoré vznikli pred podaním žaloby ako napr. predžalobné upomienky alebo
výdavky spojené s vyhotovením súkromného znaleckého posudku, ak bol vyhotovený na žiadosť jednej

zostránpredzačatímkonania.Akajstranamalatakétovýdavky,malibybyťuplatnenéakopríslušenstvo
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalšou podmienkou je, že takéto výdavky
vzniknuté počas konania musia byť preukázané, odôvodnené a účelné. To znamená, že strana sporu
musí svoje výdavky preukázať dôkazným prostriedkom podľa § 187 C.s.p., napr. ak ide o cestovné,
poštovné, stravné, náklady na ubytovanie, ak nevyplývajú priamo zo spisu. Súd následne musí posúdiť

ich dôvodnosť a účelnosť, inak povedané, či boli nevyhnuté pre konanie. Aby mohli byť vynaložené
výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za
trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu
konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, aleboprocesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV.
ÚS 147/08). Ak má teda strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy
tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto

výdavky vynaložila.

13. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a
priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

14. Po právoplatnom skončení sporu, resp. po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania, je vyšší súdny úradník, s odkazom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, povinný
rozhodnúť o výške tohto nároku. Pri rozhodovaní o výške trov konania musí vyšší súdny úradník
dodržať podmienky pre priznanie trov konania stanovené v ustanovení § 251 C.s.p. a preto môže
priznať len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

Súdne poplatky
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania,
žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu,akjepoplatníkomžalobcaalebonavrhovateľ,odvolateľ,ten,ktopodalžalobunaobnovukonania,
dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

16. V súvislosti s podanou žalobou vznikla žalobcovi podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatková
povinnosť v sume 566,- eur určenej podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je

prílohouzákonač.71/1992Zb.,čosúdpovažovalzapreukázaný,odôvodnenýaúčelnývýdavokžalobcu
v konaní súvisiaci s uplatnením jeho práva.

Trovy právneho zastúpenia
I. úkony právnej služby

17. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve

skončené hodiny.

18. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden právny úkon advokáta žalobcu súd určil s odkazom
na výšku peňažného plnenia uplatňovaného žalobcom voči žalovanému určenú pri začatí poskytovaní
právnej služby. Keďže výška peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb advokátom

žalobcu žalobcovi predstavovala sumu 9 438,78 eura, výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
právnej úkon právnej služby advokáta žalobcu predstavovala podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. sumu 253,94 eura.

19. Súd považoval výdavky žalobcu v sume 507,88 eura spojené s úkonmi právnej služby jeho advokáta,

konkrétne za:
I. prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume
253,94 eura aII. účasť na pojednávaní dňa 03.11.2017 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume
253,94 eura,
za preukázané, odôvodnené a účelné, keďže tieto úkony právnej služby, vyplývajúce zo spisu, vykonal

advokát žalobcu počas súdneho konania v súvislosti s uplatňovaním práva žalobcu.

II. režijný paušál a náhrada DPH
20. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

21. V súvislosti s vyššie uvedenými úkonmi právnej služby patril advokátovi žalobcu podľa § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za každý úkon právnej služby, aj nárok na režijný paušál po 8,84 eura (za
rok 2017), čo celkovo predstavovalo nárok na režijný paušál v sume 17,68 eura a keďže je zároveň
platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo mal súd preukázané fotokópiou osvedčenia o registrácii pre
daň z pridanej hodnoty a z portálu prevádzkovaného Európskou komisiou, patril mu podľa § 18 ods. 3

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj nárok na náhradu dani z pridanej hodnoty vypočítaný z celkovej priznanej
odmeny za úkony právnej služby vrátane nároku na režijné paušály k úkonom právnej služby, čo celkovo
predstavovalo náhradu DPH v sume 105,11 eura.

Záver

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (resp. jeho dedičovi) vo výške 1 196,67 eura,
pozostávajúci z náhrady súdneho poplatku vo výške 566,- eura a trov právneho zastúpenia žalobcu
v sume 630,67 eura s tým, že prijímateľom tejto náhrady trov konania žalobcu je podľa § 263 C.s.p.
advokát žalobcu.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 239 ods. 1 a § 242 C.s.p.).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.), pričom sťažnosť

len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243
C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.). Nové skutočnosti a dôkazy možno v sťažnosti uvádzať, ak je to so
zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.).