Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/868/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119296611
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119296611.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ A. N., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX,
XXX XX N., U. republika, 2/ T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX N., U. republika, 3/ N.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX T., U. republika 4/ N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX,
XXX XX Q., U. republika, 5/ G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Q., U. republika, 6/ A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Q., U. republika a 7/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,

XXX XX T., U. republika, všetci právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Julián Lapšanský, spol. s r.o.,
IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 664/8, 821 08 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Juliánom
Lapšanským, advokátom, proti povinnému Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Ivanou Kapronczai,
so sídlom exekútorského úradu Koceľova 945/17, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 352EX 154/19, o
vymoženie 93.444,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/868/2019 zo dňa 9. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/868/2019
zo dňa 9. decembra 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/868/2019 zo dňa 9. decembra 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávnených 1/ až 7/, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného
súdu dňa 24.5.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej
na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp.
zn. 7C/203/1992 zo dňa 17.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2019 a vykonateľnosť dňa
15.8.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/238/2019 zo dňa 14.11.2018.2019

(ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/868/2019 dňa 5.6.2019 súdnu
exekútorku JUDr. Ivanou Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu Koceľova 945/17, 821 08
Bratislava. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 5.6.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v
neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/868/2019 zo dňa 9.12.2019,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných

dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že ako povinný nie je v upovedomení o začatíexekúcie, vydanom súdnou exekútorkou, správne označený, je označený bez uvedenie „Slovenská
republika“ a tiež, že proti exekučnému titulu, podal dovolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.
Podanie dovolania považoval povinný za dôvod na zastavenie exekúcie daný podľa § 61k ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku, teda za inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
Oprávnený tvrdenia povinného rozporoval, so zastavením exekúcie nesúhlasil s poukazom na to,
že žiadny dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný, pričom ani podanie dovolania nemá vplyv na
právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci poukázal
na formálnu a materiálnu právoplatnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Napriek nesprávnemu

označeniu povinné, nie sú pochybnosti o tom, že podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde, náhrady poskytuje Slovenská republika prostredníctvom Slovenského pozemkové fondu, pričom
takto bol povinný zaviazaný aj exekučným titulom. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa podaného
dovolania, vyšší súdny úradník uviedol, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti
exekučnému titulu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nemá vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný naviac ani nepožiadal o odklad vykonateľnosti exekučného

titulu. Keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok a nie je ani dôvodom v zmysle § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť, vyšší súdny úradník konštatoval,
že povinný neuviedol a nepreukázal žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa
10.12.2019, podal povinný dňa 20.12.2019, teda v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.

6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil v zásade rovnakými tvrdeniami aké uviedol v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie. So závermi, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník nesúhlasil a považoval

ich za nesprávne. Podľa názoru povinného, je podanie dovolania takou skutočnosťou, ktorá bráni
vykonateľnosti exekučného titulu. Výsledkom dovolacieho konania totiž môže byť zrušenie exekučného
titulu a v takom prípade by suma vymožená v exekúcii bola bezdôvodným obohatením oprávnených.
Rovnako žiada preskúmať právny názor vyššieho súdneho úradníka týkajúci sa nesprávneho označenia
povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom bol povinný označený bez uvedenia „Slovenská

republika“, hoci v exekučných tituloch je označený správne. Na základe vyššie uvedených skutočností
navrhuje povinný napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví.

7. Súd dňa 9.3.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávnených 1/ až
7/, ktorý sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.3.2020. Oprávnení 1/ až 7/ zotrvali na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach. Podanú sťažnosť považovali za nedôvodnú a napadnuté uznesenie
za vecne a právne správne. Z8ver súdu zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi exekučného
súdu. Povinný podľa názoru oprávnených 1/ až 7/, nepreukázal žiadny zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie a jeho sťažnosť je tak nedôvodná. Posúdenie označenia povinného vyšším súdnym úradníkom
zodpovedá aj rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 91/2012 zo dňa 28.6.2012, ktoré sa

týka určitosti náležitostí podaného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom ak aj je v návrhu vada,
ktorá nebola odstránená, avšak napriek nej nevznikajú žiadne pochybnosti, že subjekt, ktorému bola
uložená povinnosť exekučným titulom, je totožný s povinným, označeným v návrhu na vykonanie
exekúcie a je vylúčená akákoľvek možnosť objektívnej zámeny s inou osobou, , by bolo porušením práva
na spravodlivý proces, ak by súd oprávnenému odoprel právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, oprávnení 1/ až 7/ navrhujú súdu, aby sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietol.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného,
k skutočnostiam uvedeným povinným v podanej sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie predložené

exekučnému súdu oprávneným ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. V zmysle § 45 ods.
1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. Súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť
exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného
titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú
pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť

obrane povinného, keď sa v podstate v podanej sťažnosti domáha toho, aby exekučný súd exekúciu
zastavil z dôvodu, že povinný nesúhlasí s rozhodnutím iného všeobecného súdu SR, navyše v danom
prípade potvrdeným aj odvolacím súdom. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do
práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.

15. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach
povinného o nespokojnosti s exekučným titulom a z toho dôvodu podanom dovolaní. Povinný súdu
nepreukázal, že by dovolací súd o jeho dovolaní rozhodol v súlade s jeho právnym názorom a založil

by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Jediným dôvodom, o ktorom povinný tvrdil, že je
dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie
mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti exekučnému titulu. Samotné podanie dovolania,
však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti

brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí napríklad premlčanie, praktická nevykonateľnosť
exekučného titulu, či nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod.
Tvrdenie povinného, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie dovolania, tak
nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.

16. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnení 1/ až 7/ disponujú právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu
nepostačuje tvrdenie povinného o podaní dovolania, súd nemôže oprávneným 1/ až 7/ odoprieť právo
domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnení 1/ až 7/ si v exekučnom konaní iba
uplatňujú právo priznané im (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré im nebolo

splnené dobrovoľne, t.j. realizujú svoje právo. Nekonajú v rozpore s právom.

17. Pokiaľ ide o namietané, nesprávne označenie povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, v danom
prípade súd konštatuje, že zo strany súdu došlo k upresneniu subjektu, ktorý je zo zákona oprávnený
konať vo veci správy majetku štátu, avšak bez vplyvu na vecnú legitimáciu štátu, ako povinného subjektu

v exekučnom konaní. Povinným subjektom bola stále Slovenská republika. Pasívna legitimácia štátu,
vyplývajúca mu z hmotného práva (aj z exekučného titulu), sa ňou nezmenila a nemá na ňu vplyv ani
prípadné nesprávne procesné označenie štátu ako účastníka exekučného konania. K uvedenému súd
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 149/2011 z 26.9.2012.18. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení §

61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za
nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/ až 7/,
súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania
s tým súvisiacich.

20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu

v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

23.Podľa§199evetyprvejadruhejpobodkočiarkuExekučnéhoporiadkuakjezástupcomoprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

24. Oprávnení 1/ až 7/ si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o
trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním
návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok
voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom
nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený.

Keďže oprávnení 1/ až 7/ nenavrhli, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti
povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávneným 1/ až 7/ trovy konania
súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).