Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207630
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5613207630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: C. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C., Y. XXXX/X, zastúpená JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so
sídlom B. C., E. XXX/X, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., M. X. februára XXX/X,
zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom K. T., J. H. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 8C/184/2013-373 zo dňa 27.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. územie M., obec B. C. tak, že
predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu zaviazal žalobkyňu k povinnosti vyplatiť žalovanej sumu 6.000,00 Eur v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 11.756,21 Eur titulom
vykonaných rekonštrukčných prác v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 688,07 Eur titulom vykonaných rekonštrukčných prác v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 136, § 137, § 139 a § 142 Občianskeho
zákonníka, keď konštatoval, že spoluvlastníci sa nedohodli o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva
a tak na návrh jedného zo spoluvlastníkov súd spoluvlastníctvo zrušil, vec prikázal väčšinovému
spoluvlastníkovi (9/10-ín) a v rámci širšieho vyporiadania rozhodol aj o nárokoch vnesených investícií
do nehnuteľnosti. Prihliadal tiež na preukázanú solventnosť strán v konaní. O trovách konania rozhodol

súd podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomerný úspech v konaní, resp. spravodlivé usporiadanie
vzťahov medzi sporovými stranami.

2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zástupcu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalovaná. Dôvodila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky súd riadnym spôsobom neprihliadal na

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Súd mal
prihliadnuť na osobné väzby, ktoré má žalovaná k nehnuteľnosti, ako aj na skutočnosť, že v dome býva
jej maloletý vnuk. Súd tiež veľmi prísne hodnotil preukázanie solventnosti strán, resp. súd nedostatočne
sa zaoberal tým, či je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, keď aj doteraz bola využívaná ako dvebytové jednotky, keď každá rodina mala svoj vlastný elektromer, kúpeľňu, atď. Žalovaná je bytostne
odkázaná na bývanie v dome, je vo veku 65 rokov, jej príjmom je starobný dôchodok, nie je vlastníkom
žiadneho iného nehnuteľného majetku väčšej hodnoty. Preto za nereálne považuje, aby si po strate

spoluvlastníckeho podielu v krátkom čase mohla zabezpečiť zodpovedajúcu náhradu. Uviedla, že je
schopná vyplatiť žalobkyni sumu za jej spoluvlastnícky podiel čiastočne v hotovosti a zostatok by hradila
prostredníctvom úveru. Žiadala, aby odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že súd
rozhodol na základe vykonaných dôkazov v súlade so zákonom. Nestotožnila sa s tvrdením, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Práve naopak,
situácia, kedy žalovaná, resp. ešte jej právny predchodca roky užívali nehnuteľnosti sami a nad rámec
výšky spoluvlastníckeho podielu, bola v rozpore s dobrými mravmi, pričom ani po smrti rodičov právny
predchodca žalovanej, resp. žalovaná neprejavili žiadny záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu

a získanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Nebyť toho, že žalobkyňa podala návrh
na súd, situácia by dodnes zostala nezmenená. Navyše rodinný dom je viac ako 50-ročný, vyžaduje
ďalšie nemalé investície a tento dlhoročný spor znemožňuje začať žalobkyni vykonávať opravy a tak
zamedziť chátraniu a znehodnocovaniu nehnuteľnosti. Irelevantná je tiež skutočnosť, že v dome žije aj
neplnoletý vnuk žalovanej. Tento nemá žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, pričom najmä

rodičia sú povinní zabezpečiť bývanie sebe a svojim deťom a túto povinnosť nemožno bez dôvodu
pripisovať na účet tretích osôb. Čo sa týka reálnej deľby, táto vzhľadom na výšku spoluvlastníckych
podielov neprichádza do úvahy. Navyše súd by mal rozhodnúť vždy tak, aby predchádzal ďalším
sporom, pričom spoluužívanie nehnuteľnosti je v súčasnej dobe problematické. Čo sa týka preukázania
solventnosti, toto žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, súdne konanie prebiehalo niekoľko rokov,

pričom o odkúpenie ostatných podielov žalovaná nikdy neprejavila záujem. Pokiaľ tvrdí, že má finančné
prostriedky na vyplatenie žalobkyne, keď táto suma by bola vyššia ako 50.000,00 Eur, za tieto si môže
zakúpiť byt a vyriešiť tak svoju bytovú situáciu. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Vo svojich vyjadreniach obe strany zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie. Je zrejmé, že v konaní súd mal rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. V priebehu konania došlo k tomu, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 9/10-ín,

žalovaná v podiele 1/10-iny. Vzhľadom na takto stanovené spoluvlastnícke podiely súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, a preto smeroval rozhodnutie k tomu,
že po zrušení spoluvlastníctva sa stane jeden zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom veci a druhý
spoluvlastník za spoluvlastnícky podiel dostane finančnú náhradu. V tomto prípade súd pri rozhodovaní,
ktorému zo spoluvlastníkov ostane po vyporiadaní celá vec, prihliadal na výšku spoluvlastníckych

podielov, ako aj možnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel druhou stranou. Súd
prvej inštancie správne poukázal na to, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom však použitia
tohto spôsobu je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločnému poslaniu. Pri reálnom rozdelení
nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby
rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ sa stanovujú dve kritériá, ku ktorým treba pri
vyporiadaní prihliadať, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. S prihliadnutím na tieto skutočnosti

potom súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na veľkosť podielu žalobkyne a žalovanej nie
je možné vec (rodinný dom) rozdeliť tak, aby vznikli dve samostatné veci, resp. bytové jednotky
zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky kritériápotrebné pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a následne vec správne právne
posúdil.

7. Súd vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP
zdôvodnil. Pokiaľ teda odvolateľka poukazovala na nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne
právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Je nepochybné, že v tomto prípade v čase
rozhodovania súdu žalobkyňa bola spoluvlastníčkou v rozsahu 9/10-ín veci, žalovaná v rozsahu 1/10-
iny veci. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov vec nie je možné reálne rozdeliť z hľadiska
vyššie uvedených kritérií, správne potom rozhodol súd, keď spoluvlastníctvo zrušil a vec prikázal

pôvodnej spoluvlastníčke s väčšinovým spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ v odvolaní, resp. vyjadrení
žalovaná uviedla, že by bola schopná vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalobkyne, opäť konkrétnym
spôsobom nedeklarovala, z akých finančných prostriedkov by sa výplata uskutočnila. Pokiaľ odvolateľka
poukazovala na to, že v dome býva aj jej maloletý vnuk, resp. že je osobou v dôchodcovskom veku, tieto
skutočnostinemôžuzásadnýmspôsobombrániťtomu,abysúdzrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva

nevykonal. Tieto skutočnosti nepovažoval ani odvolací súd za tak výnimočné, ktoré by odôvodňovali
nevyhovieť návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.

8. Pretože vo svojom odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané
prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav

odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).