Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
SK Commercium, s.r.o., IČO: 36256064, so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská 8, zastúpeného
spoločnosťouWeis&Partnerss.r.o.,IČO:47234776,sosídlomvBratislave,Ivánskacesta30/B,zaktorú
konáadvokátJUDR.PeterWeis,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104282492/2016
zo dňa 14.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

Žalobca kúpil od spoločnosti WELLFIN, s.r.o., repku olejnú v množstve 420,29 ton a od spoločnosti
Arizzano, s.r.o., kukuricu kŕmnu v množstve 99,98 ton.

Spoločnosť WELLFIN, s.r.o., vystavila žalobcovi faktúry int. č. XXX - XXX, č. XXX - XXX. za nákup repky

olejnej v množstve XXX,XX ton v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume XX.XXX,XX €
(jednotková cena tovaru XXX,- € / X tona). V. označeniu faktúr zodpovedajú tieto faktúry:
- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho

XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXVFXXXXA zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),

- faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho
XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX).G. Z., s.r.o., vystavila žalobcovi faktúry int. č. XXX a XXX za nákup kukurice kŕmnej v množstve XX,XX
ton v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume X.XXX,XX € (jednotková cena tovaru XXX,-
€ / X tona). V. označeniu faktúr zodpovedajú nasledovné faktúry:

- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z
toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX),
- faktúra č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z
toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX).

F. si uplatnil odpočet S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v celkovej sume XX.XXX,XX €, a to na
základe faktúr int. č. XXX - XXX, č. XXX - XXX v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume
XX.XXX,XX €, a int. č. XXX, XXX v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume X.XXX,XX €.

S. úrad H. vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX. S.
kontrola sa začala dňa XX.X.XXXX, bola prerušená v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a o jej

výsledku správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa XX.X.XXXX,
ktorý doručil žalobcovi dňa XX.X.XXXX. F. sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril a jeho
pripomienky boli aj ústne prerokované na ústnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX (zápisnica č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa XX.X.XXXX).

G. dane zistil, že dodávateľom spoločnosti P., s.r.o., bola spoločnosť M., s.r.o. M. olejná, ktorá mala
byť predmetom plnenia, mala byť stále v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s., ktorá ku skladovaným
komoditám vystavuje rozborové lístky, vážne lístky, príjemky a výdajky zo skladu s vyjadrením ich
množstva a druhu, dátumov prijatia a vyskladnenia, evidenčných čísel motorových vozidiel, na ktoré boli
komodity nakladané. G. Z. AZ, a.s., prenajímala na základe zmluvy o skladovaní zo dňa XX.X.XXXX v

zdaňovacom období máj XXXX sklad spoločnosti S., s.r.o., nie spoločnosti M., s.r.o., od ktorej žalobca
nakúpil poľnohospodárske komodity. G. DRZ., s.r.o., a M., s.r.o., sú personálne prepojené v osobe
konateľky a spoločníčky M. N., ktorá nepreberala predvolania správcu dane na ústne pojednávanie
a dlhodobo s ním nekomunikuje. R. dodávateľom poľnohospodárskych komodít spoločnosti P., s.r.o.,
za druhý štvrťrok XXXX bola spoločnosť M. s.r.o., ktorá je nekontaktná, na adrese sídla má len

korešpondenčnú adresu (popri nej tam má sídlo asi XXX ďalších spoločností), zástupcovia spoločnosti
sa tu fyzicky nezdržiavajú; ku dňu X.X.XXXX bola spoločnosť zrušená.

Y. spoločnosti P., s.r.o., S. W. bol vypočutý dožiadaným S. úradom U., pobočka G., dňa XX.X.XXXX,
za prítomnosti tlmočníčky V.. S. C., ktorú si sám zabezpečil. Na ďalší výsluch v roku XXXX sa odmietol

dostaviť, pokým mu správca dane nezabezpečí tlmočníka z ruského jazyka do slovenského jazyka.

C. odberateľom spoločnosti P., s.r.o., bola spoločnosť Z. H., s.r.o., v tomto prípade však od nej kúpila
len nepatrné množstvo repky (XX,X ton). Predmetný tovar bol dodaný priamo zahraničnej spoločnosti
K. Q. Y., so sídlom v I.. C. zabezpečoval odberateľ sám na vlastné náklady.

G. Z., s.r.o., má na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri len virtuálne sídlo spolu s asi XXX
ďalšími spoločnosťami; na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX jej raz do týždňa preposielajú poštu na
adresu sídla spoločnosti H. U. s.r.o. N. konateľom spoločnosti Z., s.r.o., je občan I. K. S., ktorý v sídle
spoločnosti nebol ani raz a ktorému bývalý konateľ N. H. odovzdal všetky účtovné a daňové doklady. F.

preverovanej spoločnosti sa na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. S. maďarský daňový
úrad vypočul K. S., ktorý uviedol, že jeho slovenská spoločnosť Z., s.r.o., bola v obchodnom vzťahu
so žalobcom, zoznámil sa s ňou cez sprostredkovateľa, dodanie tovaru bolo uskutočnené a S. bola
priznaná a zaplatená, nemal však k dispozícii žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia (napríklad
prepravné doklady, vážne lístky a podobne), nepamätal si na podrobnosti nadobudnutia tovaru, jeho

spoločnosť tovar neskladovala, prepravu uskutočňovala nezávislá externá spoločnosť, faktúry platili v
hotovosti alebo bankovým prevodom. D. doklady odovzdal novému majiteľovi spoločnosti U. U., ktorý
má bydlisko v I.. I. správca dane uviedol, že K. S. bol počas pojednávania veľmi zdržanlivý a vyhýbavý,
poskytoval krátke odpovede a vyzeral nerozhodne; preto vyslovil podozrenie, že K. S. nevedel nič o
ekonomickej činnosti spoločnosti a len poskytol svoje meno ako nastrčená osoba.

F. deklaroval predaj repky olejnej a kukurice kŕmnej spoločnostiam D. M., spol. s r.o., D. X. Y. a Y. C.
Y. (posledné dve so sídlom v I.).C. preverovaní odberateľa D. M., spol. s r.o., správca dane zistil, že tovar bol naložený v spoločnosti
Z. AZ, a.s., a odtiaľ prepravený priamo konečnému odberateľovi - českej spoločnosti D., s.r.o. - ktorý
nereagoval na predvolanie dožiadaného českého správcu dane, táto spoločnosť je nekontaktná, adresa

sídla je len virtuálna; z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z českého zákona o S. bola zrušená
registrácia z úradnej povinnosti ku dňu XX.X.XXXX. Q. správca dane nemohol preveriť ani potvrdiť,
či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. T., spoločnosť D. ryba, spol. s r.o. (medzičlánok medzi
žalobcom a spoločnosťou D., s.r.o.), predala repku spoločnosti D., s.r.o., Q. republika, skôr, ako ju od
žalobcu nakúpila - tovar od žalobcu kúpila dňa XX.X.XXXX a predala ho už dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX

a XX.X.XXXX.

G. D. X. Y. od žalobcu kúpila XX,XX ton kukurice (faktúra č. XXXXX zo dňa X.X.XXXX). S. maďarský
správca dane nepotvrdil realizáciu transakcie, pretože spoločnosť na adrese svojho sídla nevykonávala
žiadnu obchodnú činnosť, jej konateľom je bezdomovec G. D., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. G. je síce
registrovaná ako platca S., no nepredložila žiadne priznania k S. a súhrnné výkazy za rok XXXX.

F. tvrdí, že spoločnosť Y. C. Y. (správne má byť Y. C. Y.) od neho kúpila XX,XX ton repky olejnej (faktúra
č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX). Podľa zistení maďarského správcu dane poverený zamestnanec tejto
spoločnosti za obchod s obilím Y. R. nepotvrdil prepravu tovaru, žalobcu nepozná, objednávku mu
nezadal, neprijal prepravu, neuskutočnil žalobcovi platbu, nepozná prepravcov a tovar neprijal. O., že

pečiatky na dokladoch X. nesúhlasia s pečiatkami tohto maďarského daňovníka na ďalších dokladoch
- názov daňovníka je Y. C. Y. a nie Y. C. Y..

C. spoločnosť Si-Ma Y. Y., so sídlom v I., nepozná žalobcu, nebola s ním v obchodnom vzťahu; neskôr jej
zástupca potvrdil prepravu XX XXX kg repky. Z. prepravná spoločnosť U.-G. Y., so sídlom v I., nepozná

žalobcu a nebola s ním v obchodnom vzťahu. C. spoločnosti I. - G. Y. a R. Q. és G. Y., obe so sídlom v I.,
uviedli, že objednávateľom prepravy komodít v máji XXXX bola spoločnosť I. XXX, s.r.o., na základe jej
objednávky realizovali prepravu tovaru zo G. do I.. G. I. XXX, s.r.o., podala naposledy daňové priznanie
za štvrtý štvrťrok XXXX, odvtedy je nekontaktná.

Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane platobným výmerom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Zvol zo dňa X.X.XXXX určil rozdiel S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v sume XX.XXX,XX €,
nepriznal odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume X.XXX,XX € a vyrubil žalobcovi za zdaňovacie
obdobie máj XXXX vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,- €.

F. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie správcu
dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa X.X.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

G. dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX
určil žalobcovi rozdiel S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v sume XX.XXX,XX €, nepriznal mu za toto

zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v
sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie máj XXXX. B. už zistených skutočností zistil, že spoločnosť
P., s.r.o., má na adrese svojho sídla len korešpondenčnú adresu, adresa podľa obchodného registra
je sídlom účtovnej spoločnosti W. U., k.s. Y. spoločnosti P., s.r.o., S. W. sa vyjadril, že spoločnosť
nezabezpečovala prepravu, skladovanie ani iné činnosti súvisiace s dodávkami poľnohospodárskych

komodít. U. jej dodávali spoločnosti Z. H., s.r.o. a M., s.r.o. U. (repka) dodaný dodávateľom P., s.r.o.,
bol stále v prenajatom sklade dodávateľov v C. a S. Y., ktorých presné adresy si konateľ nepamätal.
G. M., s.r.o. (dodávateľ spoločnosti P., s.r.o.) je nekontaktná, nereaguje na predvolania správcu dane,
na adrese sídla má len korešpondenčnú adresu, zástupcovia spoločnosti sa tu fyzicky nezdržiavajú.
Y. spoločnosti M., s.r.o., I. R., je údajne stále odcestovaný a do dňa rozhodnutia nepredložil správcovi

dane žiadne doklady napriek výzvam a dožiadaniu prostredníctvom S. úradu C.. G. dane požiadal o
predvedenie konateľa a spoločníčky M., s.r.o.; príslušníci C. zboru mu však oznámili, že sa mu tieto
osoby nepodarilo vypátrať, pretože sa nezdržiavajú v mieste svojho bydliska. U. od spoločnosti P., s.r.o.,
bol dodaný priamo maďarskej spoločnosti K. Q. Y.; prepravu zabezpečoval odberať sám a na vlastné
náklady, pretože miestne príslušný správca dane nemohol preveriť a potvrdiť reálnosť zdaniteľného

obchodu. G. dane na základe zistení (uvedených vyššie v tomto odôvodnení) a na základe doplneného
dokazovania dospel k záveru, že mu neboli predložené hodnoverné doklady preukazujúce existenciu
tovaru. D. konateľov jednotlivých daňových subjektov neboli totožné, najmä pokiaľ ide o skladovanie a
prepravu tovaru.F. preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil žalobcom
napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Skutkový stav zistený

správcom dane považoval za dostatočne a riadne zistený. F. nedôvodne namietal, že správca dane
nepožiadal S. W. o predloženie daňových a účtovných dokladov spoločnosti P., s.r.o., za prvý a druhý
štvrťrok XXXX, pretože tieto mal priniesť na ústne pojednávanie na základe predvolania správcu dane.
T. je aj námietka o nezabezpečení tlmočníka svedkovi S. W., pretože neovláda slovenský jazyk napriek
tomu, že na území SR podniká. G. si bol potreby zabezpečenia tlmočníka na svoje náklady a znenia

ustanovenia § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo S. poriadok) vedomý už
pri výsluchu dňa XX.X.XXXX, kedy si sám zabezpečil tlmočníčku V.. S. C.. Podľa názoru žalovaného bol
správca dane povinný zabezpečiť tlmočníka len v prípade tlmočenia v posunkovej reči, artikulačného a
taktilného tlmočenia, tak ako to vyplýva z § 5 ods. X DP. G. S. W. do tejto kategórie osôb nepatrí. T. na
námietku žalobcu, že rovnakým spôsobom obchodovala s poľnohospodárskymi plodinami aj spoločnosť

Z. H., s.r.o., pretože predmetom daňového konania je daňová kontrola u žalobcu a nie u spoločnosti
Z. H., s.r.o. F. poukázal na to, že spoločnosť Z. AZ, a.s., je riadnou skladovacou spoločnosťou, ktorá si
vedie mimoriadne podrobnú skladovú evidenciu vrátane údajov o vážení konkrétnych kamiónov. Keďže
skladovateľ zodpovedá aj za kvalitu skladovaného tovaru, priebežne robí aj rozbor kvality tovaru a
vyhotovuje rozborové lístky; všetky doklady riadne predložil miestne príslušnému správcovi dane, ktorý

v nich nenašiel žiadny zmätok, tak ako to namietal žalobca. G. Z. AZ, a.s., mala uzatvorenú zmluvu
o skladovaní so spoločnosťou S., s.r.o., fakturovala jej služby naskladnenia a vyskladnenia repky v
máji XXXX a pre ňu vykonávala rozbor kvality a vystavoval výdavky zo skladu. U. (repka olejná v
množstve XXX ton) bol v dňoch XX.X.XXXX až XX.X.XXXX podľa jej záznamov naložený na kamióny
s evidenčnými číslami uvádzanými žalobcom. Z. podľa vyjadrenia žalobcu v sklade spoločnosti Z. AZ,

a.s., mal byť v máji XXXX naložený tovar (repka olejná), ktorú podľa predložených faktúr nadobudol
od spoločnosti P., s.r.o., ktorá ju mala zase nadobudnúť od spoločnosti M., s.r.o. (nie od spoločnosti
S., s.r.o.). Q. pôvod skladovaného tovaru podľa predložených dokladov sa líši od reálneho a žalobca
nemohol nadobudnúť od spoločnosti P., s.r.o., vlastnícke právo k tovaru skladovaného v máji XXXX v
sklade spoločnosti Z. AZ, a.s., pretože táto spoločnosť tam žiaden uskladnený tovar nemala. Q. tovaru

(repka olejná) v sklade Z. AZ, a.s., zmenil majiteľa a novým majiteľom sa stala spoločnosť D. ryba, spol. s
r.o., pričom repka bola zo skladu prepravená priamo českej spoločnosti D., s.r.o., ktorá je nekontaktná, a
zvyšná časť repky mala byť prepravená priamo maďarskej spoločnosti Y. C. Y., ktorá však nadobudnutie
repky jednoznačne poprela. C. komodite kukurica správca dane zistil, že táto mala byť nakúpená od
dodávateľa Z. s.r.o., a predaná slovenskému odberateľovi Z. U. R., s.r.o., a maďarskému odberateľovi

D. X. Y. - konatelia dodávateľa aj slovenského odberateľa vedeli len ústne potvrdiť predaj a nákup
kukurice, žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti si nepamätali a svoje tvrdenia nevedeli oprieť o
žiaden listinný dôkaz, pretože ním nedisponujú. Podľa mimoriadne podrobného vyjadrenia maďarského
správcu dane konateľom spoločnosti D. X. Y. bol G. D., ktorý sa nikdy v sídle spoločnosti nezdržiaval,
od roku XXXX bol bezdomovcom, zvyčajne sa nachádzal na parkovisku pri U. Y. a dňa XX.X.XXXX

zomrel. G. nepodala za rok XXXX daňové priznanie k S., ani súhrnné výkazy a nepriznala žiadne
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (kukurice). F. uviedol, že samotná existencia faktúr neznamená,
že deklarovaný prijímateľ služby má právo na odpočet dane, pretože je potrebné, aby boli splnené
všetky materiálne podmienky na odpočítanie dane a oslobodenie od dane ustanovené v zákone č.
XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX

Z.z.). F. si mohol v máji XXXX vybrať za svojich dodávateľov a odberateľov subjekty, ktoré so správcom
dane nespolupracujú, nepredkladajú požadované doklady, prípadne nadobudnutie tovaru popierajú; ide
o legitímne rozhodnutie daňového subjektu, no v dôsledku toho už nebol schopný v daňovej kontrole
preukázať, že mu tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo má
za následok vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti.

II. F. argumentov žalobcu

F. sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si

nárok na náhradu trov konania. C. na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový
stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na uplatnenie nároku na odpočet S., ktoré je možné
od neho objektívne požadovať, preveril svojich obchodných partnerov, ktorí v máji XXXX nevykazovali
žiadne známky rizikovosti.T., že svedkovi S. W. (konateľovi spoločnosti P., s.r.o.) nebol pri následnom výsluchu v roku XXXX
ustanovenýtlmočník.VrokuXXXXmuvýdavkynatlmočníčkuV..S.C.hradilaspoločnosťP.,s.r.o.,ktorej

bol konateľom. T., keď už nebol konateľom spoločnosti, by mu výdavky na tlmočenie nikto nepreplatil.
C. na čl. XX ods. X A. SR, podľa ktorého mal právo na ustanovenie tlmočníka, pretože nerozumie
slovenskému jazyku, v ktorom sa vedie daňové konanie.

C. na personálne prepojenie medzi spoločnosťami S., s.r.o., a M., s.r.o., s tým, že medzi sebou mohli

mať dohodu o skladovaní tovaru v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s. Z tohto dôvodu sú závery správcu
dane a žalovaného o nemožnosti nadobudnutia tovaru od spoločnosti M., s.r.o., predčasné a vedú k
nezákonnosti rozhodnutia.

B. spoločnosť D. ryba, s.r.o., potvrdil, že tovar existoval. M. prepravcovia a spoločnosť Z., s.r.o., potvrdili
existenciutovaru.ZaspoločnosťD.X.Y.vystupovalčlovek,ktorýsapredstavilakojejkonateľanevyzeral

ako bezdomovec. F. nemal dôvod pochybovať o jeho identite. F. na názore, že vynaložil dostatočnú
snahu na preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov.

V súvislosti so spoločnosťou Y. C. Y. uviedol, že sa nestretol s povereným zamestnancom pre obchod s
obilím Y. R., ale priamo s konateľom spoločnosti pánom Y. za prítomnosti svedka U. Y.. C. Y. ubezpečil

konateľku žalobcu, že spoločnosť Y. C. Y. je právnym nástupcom spoločnosti JA-ME-M. Y. a poskytol
jej na nahliadnutie zmluvnú dokumentáciu a výpis z bankového účtu. Aj pri tejto spoločnosti žalobca
zastáva názor, že preveroval obchodného partnera v miere, ktorú bolo od neho možné požadovať.

C. na rozhodnutia T. súdu SR sp. zn. X G./X/XXXX, X G./X/XXXX, XSžf/XX/XXXX, rozhodnutia G. dvora

EÚ v spojených veciach C-XXX/XX, C-XXX/XX a C-XXX/XX, ďalej vo veci C-XXX/XX, C-
XX/XX, C-XXX/XX a na rozhodnutie T. správneho súd ČR sp. zn. X Z. XXX/XXXX.

V.. D. žalovaného

F. v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a doplnil, že primárne je dôležité, aby daňový subjekt uniesol dôkazné
bremeno. G., že platiteľ dane má od dodávateľa vystavenú faktúru, ešte neznamená, že reálne došlo
k dodaniu tovaru. Keďže žalobca si uplatňuje oslobodenie od dane (vystavuje faktúru bez dane a daň
neplatí) je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať splnenie podmienok oslobodenia, tak ako to vyplýva

z § 43 ods. X DP.

F., že povinnosť správcu dane zabezpečiť tlmočníka na jeho náklady nie je daná v prípade, ak fyzická
osobaprisprávedaníneovládaštátnyjazyk,pretožepodľa§5ods.XDPsitlmočníkazabezpečujesama
fyzická osoba. G. S. W. si na pojednávanie dňa XX.X.XXXX riadne zabezpečil tlmočníčku z ruského

jazyka do slovenského jazyka V.. S. C.; v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX komunikoval so správcom
dane v slovenskom jazyku (nie v ruskom s úradne overeným prekladom) a žiadal v ňom o ustanovenie
tlmočníka; teda až do X.X.XXXX nemal problém komunikovať so správcom dane v slovenskom jazyku a
odmietnutie výpovede z dôvodu nezabezpečenia tlmočníka na náklady správcu dane je účelové. B. toho,
svedok S. W. potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou P., s.r.o., a žalobcom len v zdaňovacom

období február XXXX, no predmetom konania je zdaňovacie obdobie máj XXXX.

U. repka olejná menila vlastníka len v sklade, spoločnosť D. ryba, spol. s r.o., predala repku spoločnosti
D., s.r.o., Q. republika, skôr, ako ju od žalobcu nakúpila - tovar od žalobcu kúpila dňa XX.X.XXXX a
predala ho už dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX. Q. spoločnosť D., s.r.o., nekomunikuje s

príslušným správcom dane, jej sídlo je len virtuálne a spoločnosť nepodáva daňové priznania k S..
U. zistenia sú tiež spôsobilé spochybniť spôsob realizácie fakturovaných obchodov. I. nadobúdateľ
spoločnosť Y. C. Y. jednoznačne nadobudnutie repky poprel. Podľa žalobcu sa jeho konateľka stretla
priamo s konateľom spoločnosti Y. Plusz Y. za prítomnosti sprostredkovateľa pána Y., ktorý však vo
výpovedi uviedol, že za túto spoločnosť mal konať so sprostredkovateľom D. Y. (v zápisnici zo dňa

XX.X.XXXX už uviedol, že nevedel, s kým za spoločnosť Y. C. Y. konal), konateľa spoločnosti pána Y.
nespomínal. Y. spoločnosti Y. C. Y. uviedol, že nemá žiadne informácie o nadobudnutí tovaru, pretože
zodpovedným za obchod s obilím bol Y. R., ktorý takýto obchod so žalobcom poprel.U. kukurica kŕmna mal žalobca nadobudnúť od spoločnosti Z., s.r.o., ktorá má na adrese svojho sídla tiež
len virtuálnu adresu. Y. N. H. dňa XX.X.XXXX bezodplatne predal svoj obchodný podiel v spoločnosti
občanovi I. K. S. a odovzdal mu všetky účtovné a daňové doklady. K. S. pri výsluchu uviedol len stručné

informácie, ktoré nepodporil žiadnymi dôkazmi; vôbec neuvádzal U. Y., na ktorého poukazuje žalobca a
ktorý mal sprostredkovať obchodný vzťah medzi nimi. K. S. nemal žiadne účtovné, prepravné ani daňové
doklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Z., s.r.o., a žalobcom.

C. potvrdili a podložili faktúrami, že preprava tovaru bola vykonaná v mene a na účet spoločnosti I.

XXX, s.r.o. V. o nekontaktnú spoločnosť s maďarskými konateľmi, registrácia pre S. jej bola zrušená z
úradnej moci pre nespoluprácu so správcom dane a pre nepodávanie daňových priznaní. F. podmienky
uvedené v § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného
členského štátu (I.) neboli splnené, pretože tovar nebol do I. odoslaný ani prepravený predávajúcim, ani
nadobúdateľom tovaru, ale spoločnosťou I. XXX, s.r.o.

O. pozornosť na rozhodnutia G. dvora EÚ vo veciach C-XXX/XX, C-XXX/XX, rozhodnutia T. súdu
SR sp. zn. XSž/X/XXXX, sp. zn. XSžf/XX/XXXX, sp. zn. XSžf/X/XXXX, XSžf/XX/XXXX a sp. zn. XSžf/
XXX/XXXX a rozhodnutia A. súdu SR sp. zn. V.. ÚS XX/XXXX, IV. ÚS XX/XXXX.

IV. M. žalobcu

F. v replike odmietol tvrdenie žalovaného o účelnosti odmietnutia výpovede svedkom S. W.. To, že v
minulosti vypovedal pred daňovým úradom dňa XX.X.XXXX s vlastnou tlmočníčkou, bolo preto, lebo
mu tlmočníčku zabezpečila spoločnosť P., s.r.o., no v čase plánovaného výsluchu v roku XXXX už
nebol spoločníkom ani konateľom tejto spoločnosti a náklady na tlmočníčku mu už nemal kto preplatiť.

D. svedka je tak vážny úkon, že nie je spravodlivé požadovať, aby sa ho zúčastnil svedok v inej ako
materinskej reči. G. W. nerozumie po slovensky na vyššej úrovni. T., ani jedna z otázok na vypočutie
tohto svedka nesmerovala k objasneniu dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami
P., s.r.o., a M., s.r.o. F. o jeho výsluchu nebol vopred informovaný.

F. argumenty uvedené v žalobe o personálnom prepojení spoločností M., s.r.o., a S., s.r.o.

G. P., s.r.o., pravdepodobne nakúpila tovar zo skladu spoločnosti Z. AZ, a.s., na dodacej parite Q., ex
work - zo závodu, zo skladu s nakládkou na kamión - od spoločnosti M., s.r.o., a nemusela skladovať
tovar na žiadnom sklade, pretože tovar jej bol dodaný z miesta, kde sa práve nachádzal. V. o bežnú

prax pri obchodovaní s poľnohospodárskymi komoditami. T. pochybností o tom, že tovar existoval, kam
a ako bol prepravený. Podľa S. X. je za tovar od momentu jeho prevzatia zodpovedný prepravca. Z. v
jednom prípade sa nevyskytla reklamácia od odberateľa alebo prepravcu, že by s tovarom nebolo niečo
v poriadku.

V. S. žalovaného

F. v duplike k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom
vyjadrení k žalobe.

F. sa k duplike žalovaného nevyjadril.

VI. D. vyhlásenie rozsudku

Y. súd v H. ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. X, § 13 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z.

G. súdny poriadok v znení zákona č. XX/XXXX Z.z. (ďalej len G.) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX, postupujúc podľa § 107 ods. X a § 137 ods. X G., keďže žalobca ani
žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.

B. uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie J. súdu pre ľudské práva (ďalej aj len J.) vo

veci D. Z. proti C. zo dňa XX.X.XXXX, č. sťažnosti XXXXX/XX, v zmysle ktorého J. nedospel k záveru,
že článok X S. vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť
vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti
konania [rozsudok N.-Z. Z. proti D. zo dňa XX.XX.XXXX, séria A č. XXX-B, s. XX, § 27; rozsudok Z.N. proti D. (č. 2) zo dňa XX.X.XXXX, F. rozsudkov a rozhodnutí XXXX-I, s. XXX, § 46; rozsudok G.-F.
proti D. z XX.júna XXXX, séria A č. XXX, s. XX, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť
iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich

vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
tedajehoprávnustránku)nazákladepredloženéhoadministratívnehospisualistínzameralnaskúmanie
aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. XXX/XXXX Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov J. vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania.

D.. M. právne predpisy

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti.Podľatohtoustanoveniaprisprávedanípostupujesprávcadanevkonaníodaniachvsúlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom
konaní.

Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 5 ods. 1, ods. 3 DP Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa

vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku (ods. 1). Fyzickej osobe, ktorá
je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará
tlmočníka na svoje náklady správca dane (ods. 3).

Podľa čl. 47 ods. 2, ods. 4 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými

štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom (ods. 2). Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo
na tlmočníka (ods. 4).

Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu

daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s

ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje
výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová

kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal
kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému
subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt

predložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie

dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcomdanevpriebehudaňovejkontrolyalebodaňovéhokonania(písm.b/),vierohodnosť,správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov
(ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré
sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a

obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 DP, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 1.1.2013 zákonom č. 440/2012 Z.z., ak
vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť
mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo

jeho zástupcu.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri
ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky

a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa§43ods.1zákonač.222/2004Z.z.oslobodenéoddanejedodanietovaru,ktorýjeodoslanýalebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto
zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),

vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených

platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetnýtovaraleboslužbamubolidodanénímuvádzanouspoločnosťou.Uskutočneniezdaniteľného
plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa

faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo

dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).
Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016,
sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo
dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne
pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si

obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného
plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní jevýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s
dôkaznoupovinnosťouplatiteľadane.Prenosdôkaznejpovinnostizdaňovéhosubjektunasprávcudane

je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho
dvora EÚ.

Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je
nevyhnutnéuniesťdôkaznébremenonastranedaňovéhosubjektu,ktorýdisponujeprávomuplatniťsiza
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH)
a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú

verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.

Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt

preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo

strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú

samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou
podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5
ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol

vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a
C-484/03 Bond House).

Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v

rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,
ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel

alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane
(rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/

EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v
oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva ak uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať
s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný
alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky

opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom
členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je
predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar
skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na
účelyoslobodeniadodávkyvrámciSpoločenstvaoddanezpridanejhodnoty(rozsudokvoveciC-409/04

Teleos).

Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v
súladesrozhodovacoupraxouNajvyššiehosúduSRaSúdnehodvoraEÚ(rozhodnutiacitovanévyššie).

Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe máj 2012 predložil správcovi dane

faktúry vystavené spoločnosťami WELLFIN, s.r.o, a Arizzano, s.r.o. Nepredložil však vážne lístky ne
celkovú hmotnosť komodít znejúce na jeho obchodné meno alebo obchodné meno jeho dodávateľov,
rozborové lístky, príjemky a výdavky zo skladu, ktoré môžu významne objasniť reálnu existenciu
dodávaných komodít, ich kvalitu a množstvo, kto, kedy a ako ich žalobcovi predal a prepravil a ako s nimi
žalobca ďalej naložil. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného

plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku
na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“
tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad
vo veci C-409/04 citovanej v odseku 63 tohto odôvodnenia), teda že by existoval dôvod na postup
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská spoločnosť Koala Plusz KFT, ako jeden z odberateľov

žalobcu, jednoznačne poprela objednávku komodity u žalobcu, jej dodanie a platbu za ňu. V tomto
prípade neobstojí nepodložené tvrdenie žalobcu, že rokoval priamo s konateľom uvedenej spoločnosti,
keďže tento konateľ maďarskému správcovi dane oznámil, že so žalobcom nerokoval a obchodovaním
s obilím poveril zamestnanca Krisztiana Hencza, ktorý takýto obchod so žalobcom jednoznačne poprel.
Konateľ ďalšieho žalobcovho odberateľa - maďarskej spoločnosti VÖRÖSS CREW KFT - len ústne

potvrdil predaj a nákup kukurice, žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti si nepamätal a svoje tvrdenia
nevedel oprieť o žiaden listinný dôkaz, pretože ním nedisponoval. Takéto neuveriteľné tvrdenie však
na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia nestačí. V daňovom konaní nebolo preukázané, že
žalobcanadobudoltovarodnímoznačenýchdodávateľov,ktoríbolioznačenínapredloženýchfaktúrach,
z ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH v zdaňovacom období máj 2012.

Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 ObZ)
pri výbere obchodného partnera. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konateľom
spoločnosti VÖRÖSS CREW KFT bol bezdomovec Sándor Vörös, ktorý dňa 26.9.2013 zomrel. Vizuálne
vnímanie konateľa uvedenej spoločnosti žalobcom, ktorý tvrdil, že nevyzeral ako bezdomovec, na

overenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera nestačí. Rovnako je nedostatočné preverovanie
svojho obchodného partnera (Koala Plusz KFT) z hľadiska právneho nástupníctva a jeho identifikačného
čísla. Žalobca neskúmal, či jeho dodávatelia spoločnosti WELLFIN, s.r.o., a Arizzano, s.r.o., majú
vlastné skladové priestory, ak ich nemajú, kde predávané komodity skladujú a na základe akého
právneho úkonu. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov

v sektore poľnohospodárskych komodít preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť,
kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že
žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky
svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu
pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta

Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.
I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij,
C-499/10, bod 25).Správny súd sa ďalej zameral na námietku žalobcu o neustanovení tlmočníka svedkovi Dmitrijovi
Lomakinovi v daňovom konaní. Účastník daňového konania (žalobca) je povinný na preukázanie svojho
tvrdenia predložiť a označiť dôkazy, tak ako to vyžaduje § 24 ods. 1 DP. Inými slovami, žalobca bol

povinný označiť svedka s potrebou prípadného ustanovenia tlmočníka, ktoré by hradil svedok na svoje
náklady alebo žalobca na svoje náklady (analogicky je možné vychádzať z listinného dôkazu a z
§ 5 ods. 2 DP), tak aby mohol podať vysvetlenie k objektívnym skutočnostiam v slovenskom jazyku, v
ktorom sa vedie daňové konanie. Náklady tlmočníka by hradil správca dane len v prípadoch uvedených
v § 5 ods. 3 DP, o ktoré v tejto veci nejde. V prípade výmeny medzinárodných informácií podľa čl. 7 a

čl. 15 nariadenia Rady č. 2010/904/ES sú informácie vypracúvané v akomkoľvek dohodnutom jazyku
medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom a následne preložené do úradného jazyka žiadajúceho orgánu
v zmysle čl. 52 tohto nariadenia, tieto náklady na preklad do úradného jazyka v zmysle citovaného
nariadenia nehradí daňový subjekt.

Je nepochybné, že právo na právnu pomoc v konaní pred orgánmi verejnej správy je každému subjektu

poskytované bez ohľadu na jeho štátne občianstvo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR za podmienok
a v medziach ustanovených zákonom, v tomto prípade Daňovým poriadkom. Primárne sa uvedené
právo garantuje subjektu, ktorého sa konkrétne konanie bezprostredne týka, teda účastníkovi daňového
konania, ktorým je daňový subjekt (§ 59 ods. 1 SP, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/96
zo dňa 17.7.1996). Preto aj správca dane a žalovaný komunikujú v daňovom konaní v štátnom jazyku.

Ustanovenie čl. 47 ods. 4 Ústavy SR je koncipované všeobecne pri vymedzení subjektu, ktorému sa
právo poskytuje, preto je potrebné ho vykladať extenzívne, nie však izolovane od čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR, ktorý bližšiu špecifikáciu podmienok ponecháva na vykonávacom zákone. Právo na právnu pomoc
podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR predstavuje právo účastníka alebo podnecovateľa na zastupovanie v
konaní (napríklad Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Heuréka, Šamorín

2007, s. 476 a nasl.), v tomto prípade v daňovom konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva za
podmienok ustanovených zákonom, a teda sa priznáva, ak zákon výslovne ustanovuje, že účastník
konania môže mať právneho zástupcu, prípadne ak osoba potrebuje právnu pomoc a zákon tomu,
koho o právnu pomoc požiada, umožňuje, aby právnu pomoc poskytol. Toto právo sa priznáva vždy,
keď sa rozhoduje o právnom postavení oprávnenej osoby. Právo na tlmočníka sa viaže na právo na

právnu pomoc v konkrétnom konaní, preto ak sa právo na právnu pomoc - právne zastúpenie alebo
zastúpenie inou osobou spôsobilou na právne úkony - vzťahuje primárne na účastníka konania, aj právo
na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR sa vzťahuje primárne na účastníka konania (napríklad už
citovaný Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Heuréka, Šamorín 2007, s.
476 a nasl.).

Je právom účastníka konania, aby bol informovaný o všetkom, čo v konaní vyšlo najavo, o vykonaných
dôkazoch,ktorésahobezprostrednetýkajú,vjazyku,ktorémurozumie,takabymoholriadnezabezpečiť
svoje právo na účinnú obhajobu. Svedok však do okruhu účastníkov daňového konania nepatrí - je
osobou, ktorá na základe svojich poznatkov môže potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti tvrdené účastníkmi

daňového konania, bez toho, aby vopred poznal obsah administratívneho spisu a mohol tak svoju
výpoveď prípadne modifikovať v prospech alebo neprospech účastníka, daňové konanie sa v merite
bezprostredne nedotýka jeho práv a právom chránených záujmov, ani ich neovplyvňuje (odhliadnuc od
svedočného, o ktorom rozhoduje správca dane podľa § 12 ods. 2 písm. a/ DP, ktoré však tento záver
žiadnym spôsobom nemení). Správca dane preto nebol povinný hradiť náklady na tlmočenie svedka

Dmitrija Lomakina v roku 2015, a v tomto smere žiadnym spôsobom neporušil právo žalobcu.

Nemožno opomenúť, že svedok Dmitrij Lomakin sa na výsluch dňa 16.5.2012 dostavil spolu s
tlmočníčkou z ruského jazyka do slovenského jazyka, ktorú si sám zabezpečil a hradil náklady spojené
s tlmočením, jeho povinnosť mu teda bola známa. Následné nedostavenie sa na výsluch v roku 2015 s

argumentom, že žiada správcu dane o zabezpečenie tlmočníka, je irelevantné, pretože právna úprava
§ 5 ods. 3 DP sa ani v roku 2015 v porovnaní s rokom 2012 nezmenila a svedok zmenu svojho postoja k
zabezpečeniu tlmočníka zo strany správcu dane žiadnym spôsobom nevysvetlil. V roku 2012 dokonca
správcu dane ani nežiadal o refundáciu nákladov spojených s tlmočením; argument, že v roku 2015
mu už spoločnosť WELLFIN, s.r.o., nepreplatí náklady tlmočenia, nie je pre účely daňového konania

relevantná a neospravedlňuje bez ďalšieho zmenu jeho postoja k zabezpečeniu tlmočníka.

Ak žalobca nebol vopred informovaný o výsluchu Dmitrija Lomakina dňa 16.5.2012 zo strany správcu
dane, správny súd konštatuje, že Daňový poriadok túto povinnosť správcovi dane v tomto časeneukladal. Povinnosť zakotvená v § 25 ods. 4 DP bola do zákona zavedená až s účinnosťou od
1.1.2013 zákonom č. 440/2012 Z.z., preto správca dane v období predchádzajúcom účinnosti tohto
zákona nemohol porušiť právo účastníka daňového konania. Daňový subjekt mal právo oboznámiť sa

s vykonaným dokazovaním a vyjadriť sa k nemu.

Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii
tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného
bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa

je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/
zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť WELLFIN, s.r.o. (dodávateľ
žalobcu) tovar nemohol nadobudnúť od spoločnosti RATMAX, s.r.o., tak ako to tvrdil, pretože v období
máj 2012 žiadne komodity v sklade spoločnosti AGRONOVA AZ, a.s., neskladoval (komodity v tomto
sklade skladovala spoločnosť DRACKSTORE, s.r.o., na základe zmluvy o uskladnení uzatvorenej so
spoločnosťou AGRONOVA AZ, a.s.; spoločnosť DRACKSTORE, s.r.o., je personálne prepojená so

spoločnosťou RATMAX, s.r.o.). Ničím nepodložená domnienka žalobcu o možnej existencii zmluvy
medzi personálne prepojenými spoločnosťami neobstojí.

Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami
obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry preukazujú len formálnu stránku

obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi
dane rozborové lístky, vážne lístky, výdajky zo skladu preukazujúce množstvo a druh komodít, ktoré
nakúpil od svojich dodávateľov a následne predal odberateľom, ktoré by v celom rozsahu kúpeného
tovaru zneli na obchodné meno žalobcu. Nemožno opomenúť vzniknuté pochybnosti o predaji komodity
minimálne spoločnosti Koala Plusz KFT, ktorej poverený zamestnanec akýkoľvek obchodný vzťah

so žalobcom jednoznačne poprel. Pochybnosti vznikli aj u spoločnosti VÖRÖS CREW KFT, ktorá
nepreukázala žiadnym dôkazom, že k dodaniu tovaru do Maďarska reálne došlo. Žalobca preto
neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49
ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru
na základe faktúr int. č. 504 - 507, č. 510 - 512 v celkovej sume 21.595,68 €, z toho 20 % DPH v sume

41.1697,24 €, a int. č. 508, 509 v celkovej sume 21.595,68 €, z toho 20 % DPH v sume 3.599,28 €.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade
s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190

SSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto
nemáprávonanáhradutrovkonania,auúspešnéhožalovanéhosprávnysúdnezistildôvodnapriznanie
náhrady trov konania podľa § 168 SSP.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd

v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).