Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201995
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201995.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľa E. A., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX A. XX, proti
odporcom 1./ L. M., S.. XX.XX.XXXX, X./. V. M., S.. XX.XX.XXXX, J. M. XXX XX A. XX, 3./ X. D., S..
XX.XX.XXXX, M. G. XX, XXX XX Z., 4./ X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX A. XX, N.. Č.. L. XX, XXX
XX P. - I., U., 5./ V. M., S.. XX.XX.XXXX, M. D. XXXX/XX, XXX XX M., 6./ J. A., V. Ú., XXX XX A. XXX,
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči
navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.09.2019 bol tunajšiemu súd doručený návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa voči odporcom v 1. rade až 5. rade domáhal, aby im súd uložil povinnosť podať
žiadosť na stavebný úrad Obce Hrabovec (ďalej aj „odporca v 6. rade“) o vydanie stavebného povolenia
na rekonštrukciu strechy stodoly, a to do 3 dní od vydania neodkladného opatrenia, po jeho doručení,
a do času vydania stavebného povolenia na rekonštrukciu strechy stodoly, zabezpečiť strechu stodoly,
a tým zabrániť spadnutiu škridly natiahnutou sieťou, rovnako zabezpečiť upevnenie žľabov a zvodu na
dažďovú vodu zo strechy stodoly na jej odtok. Vo vzťahu k odporcovi v 6. rade sa domáhal, aby mu

súd uložil povinnosť do 3 dní od obdržania zo súdu vydaného neodkladného opatrenia, začať stavebné
konanie na rekonštrukciu strechy stodoly odporcov, ktorá je postavená na CKN 20 a upevnenie žľabov
a zvodu na odtok dažďovej vody zo strechy a za týmto účelom zaviazať stavebníkov k povinnosti
zabezpečiť strechu stodoly na zabránenie pred padajúcimi škridlami natiahnutou sieťou až do začiatku
rekonštrukcie strechy stodoly.

2. Návrh, ktorým žiadal bezodkladne upraviť pomery medzi stranami odôvodnil tým, že odporcovia v 1.
až 5. rade sú spoluvlastníkmi parcely CKN 20, katastrálne územie A., zapísanej na LV č. XX. Na tejto
parcele je postavená stodola, ktorá vykazuje „schátravenú strechu a padajúcu škarupu“. Navrhovateľ
uviedol, že v roku 2018 odporcov ústne upozornil na tieto skutočnosti a taktiež na tieto zistenia upozornil
aj odporcu v 6. rade. Zopakoval to aj v roku 2019 listom a keďže zo strany obce nedošlo k žiadnej reakcii,
dňa 15.04.2019 podal na obec návrh na začatie stavebného konania o zabezpečenie strechy stodoly,

čo urgoval dňa 10.06.2019. Na základe toho odporca v 6. rade listom zo dňa 04.07.2019 oznámil, že na
deň 25.07.2019 stanovil ústne pojednávanie na mieste samom. K uvedenému zaujala obec stanovisko
listom zo dňa 22.08.2019 (bez čísla konania), pričom tento záver podľa navrhovateľa neobsahuje žiadnu
zmienku o padajúcich škridlách. Navrhovateľ súčasne uviedol, že obec vôbec neuložila odporcom
povinnosť zabezpečiť a zrekonštruovať strechu. Navrhovateľ zastáva názor, že schátravená strecha a
vysúvanie škridiel ohrozuje na zdraví vlastníkov parcely CKN XX, ale zároveň ohrozuje aj jeho majetok

- garáž postavenú na parcele CKN XX. Navrhovateľ je toho názoru, že príchodom zimy je predpoklad
zvýšeného nebezpečenstva prepadnutia strechy stodoly, a to pod ťarchou snehu, čo môže ohroziť ajsamotných odporcov v 1. až 5. rade, ktorí majú v stodole uskladnené drevo. Okrem toho navrhovateľ
uviedol, že po streche stodoly steká dažďová voda, ktorá nie je zachytávaná, presakuje pod ich garáž
a následne k ich domu. Navrhovateľ vyslovil názor, že uvedením týchto skutočností sú zdokladované

tvrdenia, že je tu reálna obava z ohrozovania zdravia, a to nielen ich, ale aj samotných odporcov, ako
aj obava z poškodzovania majetku. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj fotodokumentáciu, z ktorej je podľa
jeho názoru zrejmé, že pád škridiel zo strechy je už istý, čím dochádza k ohrozeniu zdravia a majetku.
Na základe toho navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.

3.Navrhovateľ k návrhu pripojil detail listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie A., J. A., okres Bardejov,
z ktorého vyplýva, že odporcovia v 1. až 5. rade sú vlastníkmi parcely registra „C“ č. XX, XX L. XX,
stavby so súpisným číslom XX.

4. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj svoje žiadosti adresované odporcovi v 6. rade (starostovi, zástupcovi
starostu, poslancom obecného zastupiteľstva, poriadkovej komisii) zo dňa 15.04.2019 a urgenciu zo

dňa 10.06.2019. V prvej zo žiadosti uviedol, že obec už bola dňa 28.06.2018 upozornená na stav
stodoly, pričom bola požiadaná, aby jej vlastníkom uložila povinnosť zabezpečiť stodolu pred padajúcimi
škridlami ochrannou sieťou až do doby, pokiaľ nebude vykonaná oprava. Navrhovateľ zároveň uviedol,
že už došlo k poškodeniu majetku a že obava o možnom ublížení na zdraví je už reálna. Preto žiadal
odporcu v 6. rade, aby začal správne konanie. V urgencii zo dňa 10.06.2019 obci oznámil konanie

odporkyne v 1. rade, ktorá mala navážať zeminu, kamene a suchú trávu za stodolu na parcele CKN XX,
aby tým zabránila odtoku dažďovej vody, ktorá tým presakuje pod garáž a rodinný dom navrhovateľa.
Navrhovateľ týmto žiadal o urýchlené riešenie situácie, ktorá vyhrocuje susedské vzťahy.

5. Na žiadosti, resp. návrhy navrhovateľa odpovedal odporca v 6. rade listom zo dňa 04.07.2019, v

ktorom zvolal ústne pojednávanie na dňa 25.07.2019 na parcele č. 19, katastrálne územie A.. Toto
oznámenie bolo okrem navrhovateľa a jeho manželky doručované odporcom v 1. až 5. rade.

6. Dňa 22.08.2019 starosta, poslanci a poriadková komisia obce Hrabovec dospeli k záveru, že vzťahy
medzi susedmi sú rozvrátené a o navrhovaný zmier nemajú záujem. Vo vyjadrení tiež uviedli, že parcela

CKN č. 19, katastrálne územie Hrabovec, je predmetom súdneho sporu a čaká sa do právoplatného
skončenia veci.

7. Na fotodokumentácii, ktorú navrhovateľ súdu predložil je zachytená stodola so staršou škridlovou
strechou a zároveň aj rodinný dom, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že sa nachádza v blízkosti stodoly

odporcov.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Z dikcie § 324 ods. 3 CSP jednoznačne vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba
subsidiárne, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Súd zastáva názor, že v okolnostiach tohto prípadu nemá miesto nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových

hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená (§ 343 ods. CSP). Navrhovateľ totiž nežiada zabezpečiť peňažnú pohľadávku z obavy, že
by exekúcia mohla byť ohrozená, ale navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
uložil odporcom povinnosť niečo konať, nakoľko podľa jeho vyjadrenia dochádza k ohrozeniu zdravia a
majetku nielen jeho, ale aj samotných odporcov v 1. až 5. rade.

19. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie charakter
osvedčovania skutočností, ktoré ak sa vyznačujú vysokým stupňom pravdepodobnosti, sú pre súd
určujúce.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 1 Cdo 147/2011 judikoval:
„Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

21. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené navrhovateľom dospel súd
k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery. Taktiež otázka, aby v tomto
prípade mohla vzniknúť obava, že exekúcia bude ohrozená, vôbec nevyvstala.

22. Súd konštatuje, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k
pomerom, ktoré pretrvávajú dlhšiu dobu, minimálne od roku 2018, čo vyplýva z navrhovateľom
predloženého listu adresovaného odporcovi v 6. rade dňa 15.04.2019. Toto zistenie nevylučuje, aby súd
v prípade osvedčenia dôvodnosti a trvania predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu
vyhovel. O takýto prípad v danej veci nejde.

23. Navrhovateľ pripojil k návrhu fotodokumentáciu, z ktorej má podľa neho vyplývať, že ide o schátranú
strechu stodoly vo vlastníctve odporcov v 1. až 5. rade ohrozujúcu zdravie a majetok. Z týchto fotografií
však nie je zrejmé, kedy (v akom čase) boli vyhotovené a tiež nie je zjavné, že zachytávajú situáciu
tvrdenú navrhovateľom. Je z nich zrejmé, že je na nich zachytená stodola so staršou strechou, ktorá

vykazuje znaky opotrebenia.

24. Okrem toho sa súd nedomnieva, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe, ako ho
predostrel navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v 6. rade, svedčil o potrebe bezodkladne upraviť pomery.
Tu súd pripomína, že uloženie povinnosti obci Hrabovec, aby začala stavebné konanie na rekonštrukciu

strechy stodoly odporcov a na upevnenie žľabov a zvodu dažďovej vody, je z hľadiska účelu a významu
neodkladného opatrenia úplne irelevantné. V zmysle § 2 písm. e) zákona č. 416/2002 Z. z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky je obec stavebným
úradom, ktorý však v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) začína konanie na návrh, keďže podľa prvej vety § 57 ods. 2 stavebného poriadku

stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1
len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že stavebné konanie je ovplyvnené zásadou dispozitívnosti, keď
stavebný úrad začne správne konanie na základe podnetu podaného oprávnenou osobou. Ak by tedaodporcovia v 1. až 5. rade podali návrh na začatie konania, je stavebný úrad povinný postupovať podľa
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich daný postup. Z toho
vyplýva, že uloženie povinnosti zo strany súdu stavebnému úradu za situácie, keď ešte nebol podaný ani

návrh na začatie takéhoto konania, je úplne bezvýznamný. Navyše, ak by stavebný úrad nepostupoval
v zmysle zákona, oprávnená osoba má k dispozícii právne prostriedky na ochranu jej práv, ktoré jej
ponúka Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z. z.).

25. Aj pokiaľ ide o návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcom v 1. až 5. rade, aby títo podali žiadosť

na stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, tento tiež podľa názoru súdu nekorešponduje s
princípom efektivity, ktorú neodkladné opatrenie sleduje. Podstatou tejto časti návrhu je, aby odporcom
bola uložená povinnosť iniciovať správne konanie. Takýto postup podľa názoru súdu nedokáže priniesť
očakávaný výsledok spočívajúci v potrebe bezodkladne, teda urýchlene upraviť pomery medzi stranami.

26. Okrem toho navrhovateľ v časti svojho návrhu navrhol konkrétne opatrenie, a teda aby súd uložil

odporcom v 1. až 5. rade natiahnutie siete na strechu stodoly, aby sa tým do skončenia stavebného
konania zabránilo údajnému padaniu škridiel zo strechy. K uvedenému súd dodáva, že má pochybnosti o
vhodnosti takto zvoleného opatrenia. Navrhovateľ totiž neosvedčil, že toto je spôsob, ktorý je z hľadiska
dosiahnutia účelu najvhodnejší. Okrem toho navrhovateľ žiadal, aby súd odporcom v 1. až 5. rade uložil
povinnosť upevniť žľaby a zvod na odtok dažďovej vody na streche stodoly. Pritom v odôvodnení svojho

návrhu uviedol, že problémom je aj dažďová voda, ktorá steká zo strechy stodoly odporcov a padá voľne
na zem. Z uvedeného nevyplýva, aby bolo čo upevňovať, pretože navrhovateľovo vyjadrenie naznačuje,
že žiadne žľaby na odtok dažďovej vody na streche stodoly nie sú a aj z priložených fotografií je táto
skutočnosť ťažko poznateľná.

27. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže
navrhol nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k udalostiam, ktoré majú dlhodobejší charakter, pri
ktorých neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a v rámci ktorého navrhol aj uloženie povinnosti odporcom,
ktoré z pohľadu naradenia neodkladného opatrenia stoja mimo rámca sledujúceho promptný zásah
súdu.

28. Súd už len marginálne dodáva, že navrhovateľ súdu neosvedčil, že mu nariadením neodkladného
opatrenia ide o ochranu jeho vlastníctva, jeho práv. V tejto súvislosti súdu nepredložil žiaden relevantný
dôkaz (napr. výpis z LV). O tom, že ide o zjavný spor medzi susedmi, a to medzi navrhovateľom a jeho
manželkou na jednej strane a odporcami v 1. až 5. rade na strane druhej súd vyvodil z listinných dôkazov

preukazujúcich korešpondenciu medzi odporcom v 6. rade a navrhovateľom.

29. Na základe uvedeného súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, čo

znamená, že v tomto konaní mali plný úspech odporcovia v 1. až 6. rade, ktorým však podľa obsahu
spisu žiadne trovy nevznikli, títo si žiadne trovy neuplatnili, a preto im súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.