Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203410
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619203410.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: C.. B. G., G.., L..

XX.XX.XXXX, J. X. Y., B. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michal Murina, advokát, Nižná, Nová
Doba 497 proti žalovanej: C.. S. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. L. E., N.P. XXXX/X, právne zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, M.
M. M., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú povinnosťou v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlniť sa žalobcovi na
sociálnej sieti V. v znení: „ Ospravedlňujem sa pánovi C..B. G., G.. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som
uviedla na tejto sociálnej sieti, kde som ho nepravdivo osočovala a to tým, že som na jeho adresu uviedla
G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi
toľko“ , ďalej povinnosťou zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške X.XXX,--R. v

lehote15dníodprávoplatnostirozhodnutia,anapokonajpovinnosťounahradiťmuvšetkytrovykonania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že ešte ako zamestnanec spoločnosti S. G. M. (ďalej len
„zamestnávateľ“) vykonával prácu, ktorej obsahom bolo získavanie personálu pre sprostredkovanie
práce. Úlohou žalobcu bolo kontaktovať potencionálnych záujemcov a vybavovať všetky potrebné
náležitosti ohľadne výkonu práce v D. O. L.. Žalobca vykonával svoju zamestnaneckú činnosť aj
pre žalovanú. Výkon práce žalovanej mal začať v L. domácnosti začiatkom C. XXXX. Jednania

ohľadne pracovného pomeru boli efektívne a žalobca so žalovanou komunikoval, aby sa mohol čo
najskôr uzavrieť pracovný pomer, a aby žalovaná začala vykonávať prácu. Žalovaná v L. domácnosti
aj začala vykonávať prácu, ale po odpracovaní niekoľkých dní sa táto práca skončila. Po ukončení
pracovnej činnosti v L. rodine sa žalovaná niekoľko krát zmienila na sociálnej sieti o žalovanom,
a to najmä negatívne. Z verejnej komunikácie žalovanej, ktorú uviedla na sociálnej sieti V. jasne
vyplýva, že vzniknuté problémy a nedorozumenia kladie žalovaná za vinu žalobcovi, ktorý bol ale v
danom čase práceneschopný, a tak celú komunikáciu za neho prevzal jeho zamestnávateľ, prípadne

zamestnávateľom poverený pracovník. Aj napriek práceneschopnosti sa žalobca snažil vzniknuté a
drobné nedorozumenia vyriešiť. Na uvedenej sociálnej sieti sa žalovaná konkrétne na adresu žalobcu
vyjadrila tak, že „ G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a
blázni sa radujú. Asi toľko“ . Takéto verejné vyjadrenie, ale aj niektoré ostatné vyjadrenia žalovanej, niesú pravdivé, nezakladajú sa na pravde a konaním žalovanej bolo negatívne zasiahnuté do osobnosti
žalobcu. Aj ďalšia konverzácia na sociálnej sieti spôsobuje žalobcovi ujmu, pretože sa cíti byť dotknutý
nasvojichprávach.Žalobcažalovanúneklamal,nezavádzalostatných,odpovedalnamailyakonáhlemu

to dovolili okolnosti, zdravotný stav a podobne. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaná svojím konaním
zasiahla do ochrany osobnosti žalobcu, čoho následok je aj jeho ochrana prostredníctvom súdu. Svoje
názory žalovaná viackrát uvádzala na sociálnej sieti, pričom z uvedenej komunikácie vyplýva, že údajne
žalobca môže za vzniknutú situáciu. Žalobca je na základe príspevkov žalovanej označovaný ako
kriminálnik a podvodník. Statusy žalovanej spôsobili, že žalobca nemohol riadne vykonávať svoju prácu,

čoho následkom bol aj pokles záujemcov ochotných vykonávať činnosť prostredníctvom obchodnej
spoločnosti S. G. M.. Z dôvodu negatívneho pôsobenia žalovanej voči žalobcovi sa žalobcovi nepodarilo
získať personál pre opatrovateľské služby, a z toho dôvodu bol jeho pracovný pomer v spoločnosti S.
G. M. ukončený. Žalobca má za to, že ak by žalovaná neuviedla dané statusy na sociálnej sieti, nedošlo
by k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany žalobcovho zamestnávateľa. Ukončenie pracovného
pomeru so žalobcom bolo spôsobené práve činnosťou žalovanej a to najmä jej statusmi na sociálnej

sieti. Žalovaná teda spôsobila žalobcovi nemajetkovú ujmu, čoho následkom je práve táto žaloba.
Príčinná súvislosť medzi neoprávneným konaním žalovanej a spôsobenej ujmy žalobcovi je teda jasne
daná. Neoprávnené konanie žalovanej bolo najmä to, že uviedla nepravdy na sociálnej sieti a tieto
nepravdy sa negatívne dotkli žalobcu, čoho následkom bolo rozviazanie jeho pracovného pomeru.
To že údajne zamestnávateľ nezabezpečil pre žalovanú podmienky neznamená, že za ne zodpovedá

žalobca.Žalovanátakproblémvpracovnomvzťahubezakéhokoľvekodôvodneniaprenieslanažalobcu.
Aktivitou žalovanej boli ovplyvnené aj iné osoby, ktoré mali záujem pracovať v agentúre, pre ktorú
vykonával činnosť žalobca. Konanie žalovanej teda nemá len potenciál spôsobiť inému (žalobcovi)
ujmu, ale jej konaním bola aj ujma spôsobená. Konaním žalovanej došlo k zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva žalobcu, ako fyzickej osoby, keďže došlo k zníženiu

jeho dôstojnosti, cti a vážnosti a to tým, že nepravdivé statusy na sociálnej sieti boli videné inými
potencionálnymi pracovníkmi prípadne inými nezainteresovanými osobami a teda svojím konaním
zasiahla do súkromnej sféry žalobcu. Žalobca mal záujem vyriešiť danú vec mimosúdne, no jeho pokus
o zmier žalovaná neakceptovala.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX poukázala na
to, že si našla prácu v spoločnosti S. G. M., ktorá v tom čase zamestnávala žalobcu, prostredníctvom
sociálnej siete V., kde reagovala na pracovnú ponuku, ktorá bola zverejnená v rámci internetovej skupiny
používateľov tejto sociálnej siete. Následne si žalovaná vyplnila Registračný formulár pre pracovnú
pozíciu opatrovateľky seniorov pre spoločnosť S., z ktorého vyplýva, že pracovné miesto konzultovala

práve so žalobcom. Prvú prácu, ktorá jej bola ponúknutá zo strany žalobcu, začala vykonávať dňa
XX.XX.XXXX. Následne dňa XX.XX.XXXX nastúpila do práce v hospici, ktorá mala slúžiť ako prechodná
práca, dokiaľ jej nebude pridelená práca na dlhodobo. Na tomto pracovnom mieste zotrvala do dňa
XX.XX.XXXX, kedy jej bolo ponúknuté očakávané pracovné miesto. Na výkon nového pracovného
miesta - do rodiny G.. I. v nemeckom meste C., nastúpila dňa XX.XX.XXXX, kde pracovala riadne na

základe pridelenej práce od jej vtedy aktuálneho zamestnávateľa. V tejto rodine sa od svojho príchodu
dožadovala pracovnej zmluvy, ktorej vyhotovenie a odovzdanie jej bolo prisľúbené žalobcom až osobne
na mieste výkonu práce priamo od zadávateľa každodennej práce. Dožadovanie sa pracovno-právnych
dokumentov pokračovalo pravidelne aj po nástupe do pracovného pomeru v L.. Jediný dokument,
ktorý jej bol poskytnutý bol protokol o prevzatí motorového vozidla, ktoré používala v rámci výkonu

danej práce. Na tejto pracovnej pozícii a v tejto rodine mala žalovaná zotrvať tri mesiace, avšak dňa
XX.XX.XXXX sa jej pracovný pomer ukončil s okamžitou platnosťou. Pred týmto okamžitým rozhodnutím
zamestnávateľa nebola žalovaná varovaná a ani oboznámená s dôvodmi, pre ktoré musí svoju prácu
ukončiť a opustiť dané miesto výkonu práce. Ešte v ten deň bol žalovanej zakúpený lístok na vlakové
spojenie do L. mesta C.. Po príchode na územie Slovenskej republiky, žalovaná kontaktovala žalobcu

vo veci zaslania pracovnej zmluvy na podpis, nakoľko prišla o sľubovanú prácu a musela sa evidovať
na príslušnom Ú. G., D. E.Í. S. O. ako dobrovoľne nezamestnaná. Žalovaná nemala k dispozícii
akýkoľvek doklad o tom, že v danej dobe pracovala, taktiež nedisponovala ani s dokladmi o poistení
v štáte výkonu práce, čím jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ako sa jej ani nezapočítali
odpracované dni do dôchodkového poistenia. Nakoľko zamestnanie v L. nedokázala zdokladovať,

stala sa dlžníkom v zdravotnej poisťovni z dôvodu neuhradených odvodov. Ako spätná väzba boli
žalovanej pracovné zmluvy žalobcom zaslané až dňa XX.XX.XXXX v troch vyhotoveniach, kde boli
uvedené ako účastník tohto vzťahu - zamestnávateľ, až dve rôzne spoločnosti. V týchto dokumentoch
chýbali základne zákonom dané náležitosti pracovnej zmluvy ako je doba trvania pracovného pomeru sriadne označeným dátumom začiatku jeho trvania. Odmena za vykonanú prácu nezodpovedala vopred
dohodnutým podmienkam, ktoré boli dohodnuté so žalobcom pred plnením výkonu pracovno-právnej
činnosti. Žalovaná sa doteraz cíti byť podvedená a ukrivdená na svojich právach, nakoľko pri nástupe do

práce, ktorú nutne potrebovala jej boli sľúbené iné podmienky. V inzeráte od žalobcu bol uvedený plat
cca X.XXX - X.XXX eur v čistom, pričom v zmluvách, ktoré jej boli až po dlhom dožadovaní doručené,
bol plat uvedený raz X.XXX eur v hrubom, potom plat X.XXX R. v hrubom. Okrem toho zasielané
pracovné zmluvy neboli kompletné - chýbajúce základné náležitosti pracovnej zmluvy ako napr. začiatok
a koniec výkonu práce, čo je protizákonné. Žalovanej konaním žalobcu vznikla škoda, nakoľko jej nebola

vyplatená mzda za odpracované obdobie, nedostala odchodné ani odstupné z dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, vznikla jej ujma na zdraví vplyvom stresu a vyčerpanosti a mimo iného aj
dlžná suma na zdravotnej poisťovni. Je teda zrejmé, že informácie, ktorá žalovaná zverejnila na sociálnej
sieti boli jej osobné skúsenosti, ktoré získala v pracovno-právnom styku sprostredkovaným žalobcom,
žiadne klamlivé a zavádzajúce tvrdenia.

4. Žalobca v písomnej replike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX s vyjadrením žalovanej nesúhlasil
a poukázal na to, že žalovaná svojim konaním výrazne zasiahla do ochrany osobnosti žalobcu.
Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla na sociálnej sieti, s obvineniami a hanlivým označením žalobcu, mali
dopadnajehopostavenieakozamestnancaspoločnostiS.G.M..Žalobca,akozamestnanecspoločnosti
iba plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z jeho pracovného zaradenia. Nezodpovedal za obsah a

podmienky obsiahnuté v pracovnej zmluve, ktoré boli žalovanej zaslané na podpis. Napriek tomu, sa
žalobca snažil vzniknuté nedorozumenia riešiť, vzhľadom na jeho postavenie nemal priamu možnosť
ovplyvniť žalobkyňou uvádzané nezrovnalosti. Ďalej poukázal na to, že k porušeniu práva na česť môže
dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale tiež publikovaním
neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité

javy sú použite výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. ak
je obsah kritiky celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva
úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o neprimeranú kritiku, ktorá
je spôsobilá zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Pre hanlivú (difamačnú) povahu
určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako hanlivo. Stačí, ak tvrdenie môže

mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. Je potrebné vychádzať nie len z použitých výrazov a
formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k
tvrdeniu došlo. Žalobkyňa v zaslanom vyjadrení k žalobe uvádza, že zverejnené informácie, ktorá
boli prístupné širokému okruhu užívateľov sociálnej siete, považuje za jej osobné skúsenosti, ktoré
získala v pracovnoprávnom styku sprostredkovaným žalobcom a jej tvrdenia nepovažuje za klamlivé a

zavadzajúce. Poukázal na to, že právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako
garantované ústavou, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na
okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému nebola bezdôvodne daná
prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a
do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. Ak vybočí názor z medzí všeobecne

uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti, stráca ten charakter konkrétneho úsudku a
ako taký sa spravidla ocitá už mimo v medzí právnej ochrany. Ak sa žalovaná cíti poškodená na svojich
právach, ktoré jej vyplývajú alebo vyplývali z pracovného pomeru, tak tieto práva si mala uplatniť na
súde voči svojmu zamestnávateľovi.

5. Žalovaná dupliku k vyššie uvedenej replike žalobcu už súdu nezaslala, napriek tomu, že k tomu
bola vyzvaná uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX, ktoré jej spolu s predmetnou
replikou boli doručené cestou jej právneho zástupcu dňa XX.XX.XXXX. Súdu len predložila status
žalobcu a následné komentáre užívateľov sociálnej siete zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej , oboznámením sa s listinnými dokladmi
a zistil tento skutkový stav :

7. Žalobca ako zamestnanec spoločnosti S. G. M. mal podľa jeho výpovede na starosti nábor
zamestnancov zo Slovenska v oblasti opatrovania. Ako jeden z hlavných kanálov pritom používal

V., ktorý bol primárnym kanálom v uvedenej činnosti. V prípade, že niekto prejavil záujem pracovať
pre túto spoločnosť žalobca ho registroval na základe registračného formulára spoločnosti, ponúkol
mu vyhovujúcu pracovnú pozíciu, vyhovujúce pracovné miesto, dohodol s ním platové podmienky anásledne bolo úlohou žalobcu zaslať takejto osobe pracovnoprávnu dokumentáciu, ktorá bola firmou
daná, pričom žalobca ju mal administratívne sprocesovať.

8. Podľa výpovede žalovanej táto na facebookovej stránke žalobcu videla, že ponúka prácu
opatrovateľky do L.. Obe strany sporu vo svojich výpovediach potvrdili, že prvý kontakt medzi žalobcom
a žalovanou prebehol cez súkromnú facebookovú správu a nasledoval hlavný telefonický kontakt. Podľa
výpovede žalobcu tento mal žalovanej pri tomto telefonickom kontakte všetko vysvetliť, a síce ako sa
vo firme pracuje, aké sú pracovné podmienky, zmluva, a informoval ju o poisteniach v L.. Žalovaná to

nerozporovala.

9. Žalovanej zo strany žalobcu bola ponúknutá prvá práca v rodine v meste N.-S. E. L., v ktorej pracovala
ako opatrovateľka na pracovnú zmluvu od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Táto práca prebehla bez
problémov, žalovaná podľa jej výpovede mala zaslanú pracovnú zmluvu pred vycestovaním, ktorá bola
aj podpísaná zo strany zamestnávateľa, ktorú následne podpísala aj samotná žalovaná a zaslala ju e-

mailom späť žalobcovi.

10. Koncom marca podľa výpovede žalovanej jej žalobca e-mailom zaslal novú pracovnú ponuku, podľa
ktorej do práce nastúpila od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX a to do opatrovateľského domu - hospicu, kde
aj pracovala. Zmluvu podľa výpovede žalovanej mala taktiež zaslanú pred nástupom do zamestnania.

11. Uvedené skutočnosti potvrdzuje písomná pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú súdu
predložila žalovaná, v ktorej však ako zamestnávateľ vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A.. Zmluva
bola vyhotovená na dobu určitú a mala končiť bez vypovedania k XX.XX.XXXX, s tým že začínala
XX.XX.XXXX. Hrubá mesačná odmena podľa tejto zmluvy mala predstavovať celkom XXXX EUR

mesačne a bola splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca. Uvedená zmluva bola podpísaná ako vyššie
uvedeným zamestnávateľom, tak aj žalovanou. K uvedenej zmluve bol tiež predložený prípis „Povinnosť
zachovať dôvernosť údajov“ zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný žalovanou.

12. Počas tohto pracovného pomeru, podľa výpovede žalovanej asi týždeň pred koncom žalobca

zverejnil na svojej V.E. stránke ponuku, že hľadajú opatrovateľku, ale k dieťaťu do rodiny nadriadeného
žalobcu pána I..

XX. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcom skutočne na jeho V. profile zverejnená ponuka práce, v ktorej sa
ponúkala práca na dlhodobé zamestnanie (minimum 3 mesiace) na L. pracovnú zmluvu so zdravotným

a sociálnym poistením v L.. Mzda mala byť určená dohodou pri pohovore a to v rozmedzí cca. X.XXX,--
S. X.XXX,-- EUR v čistom. Ubytovanie malo byť vo vlastnej časti domu s vlastnou kúpeľňou a WC, a s
WI-FI internetom. Podmienkou bola znalosť nemčiny a vodičský preukaz. Záujemca ma mať zmysel pre
deti a výchovu, pre udržiavanie a riadenie domácnosti a mal byť ochotný dlhodobo vycestovať, ako aj
variť aj iné typy jedál (E., J. S. pod.). V prípade záujmu bol uvedený mailový kontakt, prípadne záujemca

sa mal ohlásiť cez službu Messenger.

14.Žalovanápodľajejvýpovedenatútoponukuzareagovala.Zúčastníckejvýpovedežalobcuvyplynulo,
žetentonavrholžalovanúakovhodnúkandidátkudouvedenejrodiny.Následnesňouprebeholpracovný
pohovor, ktorý uskutočnili samotný pán I. s jeho manželkou, ktorí si následne žalovanú vybrali. Podľa

výpovede žalovanej jej povedali, že môže čím skôr nastúpiť.

15. Táto sa následne so žalobcom podľa jej výpovede ako aj podľa obsahu mailovej komunikácie zo dňa
XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX dohodla na jej návrate na Slovensko za účelom vybavenia si záležitosti
na úradoch na Slovensku, s tým že jej žalobca potom e-mailom zaslal cestovný lístok, kde žalovaná

dňa XX.XX.XXXX vycestovala eurobusom späť do L., kde si ju dňa XX.XX.XXXX už priamo na stanici
vyzdvihol pán I.P.D. a odišli spolu k nemu domov.

16. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vo všeobecnosti jeho povinnosťou bolo zaslať zmluvu, ktorá sa
mala uzavrieť s vybraným záujemcom, e-mailom tomuto záujemcovi s vyplnenými údajmi, ako meno,

adresa,miestopracoviska,obdobie,hrubámzda.Tátozmluvasazasielalaväčšinee-mailom,tútosimali
títouchádzačivytlačiťanáslednepodpísanúzaslaťe-mailomspäť,kedyjunáslednežalobcaodovzdával
p. I. na podpis a následne ju kompletne podpísanú zasielali týmto záujemcom. Ak bola nejaká časová
tieseň, potom boli tieto zmluvy zaslané poštou priamo do rodiny alebo v prípade, ak viezol niekto zkolegov opatrovateľku do rodiny, tak to zobral so sebou. Prečo ale žalovaná nemala uzavretú pracovnú
zmluvu aj po skončení práce v L., k tomu sa nevedel vyjadriť.

17. Podľa mailového prípisu zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. 9, resp. 119 ako preklad č. XXXX/XXXX)
adresovaného z mailovej adresy pána N. I. pre pani L. B., uvedený pán požiadal túto pani pripraviť
pre žalovanú riadnu pracovnú zmluvu, zatiaľ na 3 mesiace s pracovným zaradením: opatrovateľka, na
12 hodín týždenne, s príjmom X.XXX EUR brutto, na meno G.. Okrem toho požiadal tiež pripraviť
zmluvu na XXX,-- EUR na dobu troch mesiacov, s hodinovou mzdou XX EUR, znejúcu na S. M. a na

súkromné používanie služobného vozidla v rozsahu 500 km. Údaje podľa tohto mailu mal dotyčnej
pani poskytnúť žalobca. Zároveň dotyčný pán týmto mailom inštruoval uvedenú pani, aby tieto podklady
zaslala žalobcovi spolu s dotazníkom K.. Tiež uviedol, že on so žalobcom už potom zvyšok dohodne.
Uvedený mail, podľa jeho záhlavia, bol v kópii zasielaný aj priamo žalobcovi.

18. Podľa výpovede žalovanej táto do práce u pána I.P.D. nastúpila dňa XX.XX.XXXX, pričom v rodine

menovaného pána v tom čase bola síce pripravená zmluva, avšak len ohľadne užívania osobného
automobilu, ktoré jej zveril. Na otázky žalovanej vo veci jej pracovnej zmluvy podľa jej účastníckej
výpovede bola odkázaná pánom I. na žalobcu, ktorý mal mať tieto zmluvy v kompetencii a ktorý jej ich
mal zaslať.

19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v nasledujúcich dňoch mu boli odovzdané od personalistky
jeho zamestnávateľa zmluvné podklady, ktoré mal žalovanej zaslať. Uviedol, že tieto pracovnoprávne
podklady pre žalovanú zasielal v S.B. XXXX do rodiny pána I. a to poštou. Zároveň však potvrdil, že
požiadal pani B., aby mu tieto podklady opätovne zaslala, nakoľko tieto podklady napriek tvrdeniam
uvedenej pani o ich zaslaní jeho osobe neobdržal. Nevedel sa však vyjadriť, či to bolo po tom, ako ich

mal zaslať v S. XXXX žalovanej. Tieto zmluvy pre žalovanú žalobca podľa jeho výpovede nečítal, len
ich držal v ruke a zasielal ich poštou. Pripustil, že v tomto prípade to bol neštandardný stav, keďže za
normálnych okolností bola zmluva len jedna, avšak pri žalovanej ich dostal niekoľko a informáciu dostal
takú, že to má žalovaná podpísať.

20. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že
žalobca si u žalovanej zisťoval adresu jej presného pobytu v uvedenej rodine s tým, že jej niečo pošle.
Čo konkrétne to malo byť jej však už neuviedol, len mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanú
informoval, že jej poslal poštu, čo táto v tejto mailovej komunikácii vzala na vedomie. ( č.l. 5 , strana 2
súdneho spisu). V rámci tejto mailovej komunikácie žalovaná žalobcovi absenciu pracovnej zmluvy na

toto jej nové pôsobisko nespomenula.

21. Žalovaná doručenie pracovnej zmluvy poštou vo svojej výpovedi nepotvrdila, naopak vypovedala,
že zhruba po troch dňoch vykonávania prác v domácnosti pána I. bola opätovne ubezpečovaná týmto
pánom I., že jej pracovná zmluva je v riešení a že čoskoro jej ju žalobca zašle. Asi po týždni, ako tam

začalapracovaťbolaopätovnetentokrátpaniI.informovaná,žepracovnézmluvymánastarostižalobca.

22. Podľa výpovede žalovanej na ďalší týždeň písala e-mail žalobcovi, že pracuje bez zmluvy, pričom
podľa jej výpovede jej malo byť sľúbené, že už po príchode do rodiny bude zmluva pripravená, čo sa
však nestalo.

23. Z mailovej správy predloženej v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX adresovaná z mailovej adresy
žalovanej na mailovú adresu žalobcu, vyplynulo, že sa žalovaná od žalobcu dožadovala zaslania jednak
pracovnej zmluvy týkajúcej sa jej pôvodného pôsobiska v J. O., a jednak pracovnej zmluvy , týkajúcej
sa jej pôsobenia vo F., teda u pána I.. ( č.l. 64 súdneho spisu)

24. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že
žalobcu opätovne informovala o tom, že jej chýba pracovná zmluva na toto jej nové pracovné miesto, kde
začala pracovať od XX.XX.XXXX. Zároveň mu v tejto komunikácii poukázala na nezrovnalosti ohľadne
zmluvy „ S.“ týkajúcej sa obdobia od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX s miestom pôsobenia v D., kde

uvádzala, že tam nepracovala. ( č.l. 6 súdneho spisu).

25. Žalobca v odpovedi na tento mailový dopyt žalovanej tejto v ich následnej mailovej komunikácii zo
dňaXX.XX.XXXXvysvetlil,žepredmetná„S. jedohodououkončenízmluvynajejpôvodnompracoviskuv J. O., kde mala podľa tohto jeho vysvetlenia pôsobiť pod hlavičkou ich dcérskej firmy. Zároveň jej tiež
uviedol, že pracovnú zmluvu s miestom jej pôsobiska u pána I. rieši sám tento pán a že táto zmluva
cez neho, teda žalobcu nešla. Žalovaná však žalobcovi poukázala na to, že od pána I. mala informáciu,

že predmetnú zmluvu má vybaviť práve žalobca, na čo tento uvedenú mailovú komunikáciu v daný
deň ukončil tým, že sa na túto zmluvu pre žalovanú opýta. Žalovaná žalobcu následne ešte mailovým
prípisom zo dňa XX.XX.XXXX tiež upozornila, že podľa informácie od pána I. má mať len jednu zmluvu
a že pri pohovore sa dohodli na plate X.XXX,--R. v čistom, s čím pán I. súhlasil ( č.l. 6 súdneho spisu).

26. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanú informoval o tom, že jej zmluvu má
na maily, avšak keďže je služobne na D., tak ju jej zašle až nasledujúci týždeň, čo žalovaná v tejto
komunikácii vzala na vedomie. Zároveň ho upozornila na nezrovnalosti vo výške vyplatenej odmeny, a
tiež na existenciu novej ponuky do bližšie neurčenej rodiny za odmenu X.XXX,--R., vo vzťahu ku ktorej
chcela bližšiu informáciu, či sa nejedná práve o tú rodinu, v ktorej momentálne pôsobí. ( č.l. 6 súdneho
spisu, strana prvá aj druhá ).

27. Ohľadne výšky odmeny žalobca v odpovedi na jej mail ju informoval, že uvedená výplata bola len za
obdobie, ktoré strávila v uvedenej rodine. Zároveň jej uviedol, že nemá prístup do systému, takže nevie
jej presne uviesť koľko dní tam odrobila. K otázke na vyššie uvedenú ponuku sa jej nevyjadril.( č.l. 6
súdneho spisu, strana druhá ).

28. Prostredníctvom mailu v dňoch XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX žalovaná žalobcu opätovne žiadala,
aby sa s ňou skontaktoval, za účelom informácie či sa s ňou naďalej ráta.( č.l. 6 súdneho spisu, strana
druhá).

29.ZmailovejsprávypredloženejvsporežalovanouzodňaXX.XX.XXXXvyplynulo,žeopätovnežiadala
žalobcu o zaslanie predmetnej pracovnej zmluvy, a tiež ho upozornila na nevyplatenie cestovného.
Žalobca na uvedený mail reagoval ešte v ten istý deň, kedy takisto mailovým podaním informoval
žalovanú , že cestovné náklady rieši, nakoľko žalovaná nie je jediná osoba, ktorej neboli vyplatené.
Pokiaľ šlo o pracovnú zmluvu žalovanú ubezpečil, že ju jej pošle, nakoľko mu táto bola zaslaná v piatok,

pričom cez víkend bol súkromne vyťažený. Na to žalovaná žalobcu mailom z XX.XX.XXXX informovala,
že mailom uvedené zmluvy nedostala ( č.l. 65 súdneho spisu).

30. Podľa výpovede žalobcu tento odišiel na služobnú cestu na Slovensko na veľtrh práce do L. a ihneď
na to nastúpil na PN na naplánovanú operáciu platničky. Od momentu, kedy išiel na služobnú cestu

bol mimo pracovného výkonu a po operácii bol X týždňov PN.

31. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX však žalobca informoval žalovanú , že jej poslal zmluvu.
Zároveň v súvislosti s jej ďalšími požiadavkami na rozhovor s ním ju informoval o svojom nástupe do
nemocnice s tým, že sa jej odtiaľ ozve. Žalovaná mailovým prípisom z toho istého dňa potvrdila, že jej

pracovnázmluvadošla.Skutočnosťodoslaniazmlúvžalovanejpreukazujeajmailovásprávapredložená
v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX adresovaná z mailovej adresy žalobcu na mailovú adresu
žalovanej, v ktorej sa uvádza, že uvedené zmluvy k pánu I. jej uvedeného dňa boli zaslané poštou.

32. Z jej účastníckej výpovede vyplynulo, že jej skutočne, a to asi po dvoch týždňoch, boli od žalobcu

e-mailom zaslané dve pracovné zmluvy. Podľa jej tvrdení boli vystavené a to jedna na firmu S. a
druhá na firmu G.. Žalovaná na to zareagovala a odpísala žalobcovi, z akého dôvodu má vystavené
dve pracovné zmluvy, keďže pracovala len pre firmu S.. Toto tvrdenie žalovanej o dvoch pracovných
zmluvách potvrdzuje aj text samotného vyššie uvedeného mailu z XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo,že
jeho prílohy mali tvoriť X. P., K., S. _..K.,S..XX.-.XX.XX_Truhanova.K., S..K. S. V..K..

33. Tiež podľa jej výpovede, keďže obe zmluvy boli v L. jazyku, poprosila žalobcu pred ich podpisom,
či jej nemôžu byť zaslané v slovenskom jazyku, pričom podľa výpovede žalovanej odpoveď žalobcu
znela, že to nie je dôležité, ale dôležité je zaslať ich podpísané späť. Žalovaná tieto zmluvy nepodpísala,
podľa jej výpovede z dôvodu, že pre túto druhú firmu vôbec nepracovala a bola zamestnaná len pre

S.. Navyše v zmluvách boli zmenené podmienky, na ktorých sa pri osobnom pohovore podľa jej tvrdení
dohodli. Prácu žalovaná vykonávala naďalej, s tým, že pracovnú náplň jej manželka p. I. každý deň
povedala a tak to pokračovalo ďalej celý mesiac. Počas tohto pobytu rodina p. I. odišla na dovolenku
a žalovaná sa sama starala o celý dom. Po ich návrate sa podľa výpovede žalovanej táto opätovneniekoľkokrát od nich dožadovala pracovnej zmluvy, kedy pri jednej z takýchto žiadosti bola manželkou
pána I. upozornená, že si má vykonávať pracovnú náplň a pracovné zmluvy má v kompetencii žalobca.

34. Z predloženej mailovej komunikácie nevyplynulo, že by žalovaná sa žalobcu dotazovala na uvedený
problém dvoch zmlúv, avšak dňa XX.XX.XXXX ho mailovým prípisom upozornila na to, že naďalej nemá
zmluvu , na ktorú bola zamestnaná u pána I., a preto žalobcu požiadala o jej zaslanie. Prípisom zo dňa
XX.XX.XXXX žalobcu urgovala o odpoveď a zároveň ho požiadala o stanovisko, čo sa s ňou plánuje do
budúcna. Žalobca na tieto maily nereagoval žiadnym mailovým prípisom.( č.l. 6 súdneho spisu, strana

druhá a č.l. 7 súdneho spisu).

35. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná informovala žalobcu, že neobdržala výplatu a
žiadala ho o vyjadrenie sa k tomuto stavu. Na tento mail žalobca reagoval mailovým prípisom, ktorým
žalovanej oznámil, že je po druhej operácii a informácií má veľmi málo. Pokiaľ ide o výplatu môže to
trvať 2-4 dni kým táto príde na účet na D.. ( č.l. 7 súdneho spisu ).

36. V čase tejto mailovej komunikácie už žalovaná nepôsobila u pána I. a od XX.XX.XXXX bola už
doma,čovyplynulozjejmailovéhoprípisuadresovanéhožalobcovizodňaXX.XX.XXXX,ktorýmotýchto
skutočnostiach žalobcu informovala (č.l. 7 súdneho spisu ). Podľa výpovede žalobcu tento v tom čase
bol na PN.

37. Podľa výpovede žalovanej k ukončeniu jej pôsobenia u pána I. došlo zo dňa na deň, kedy jeden deň
a to večer okolo XX.XX Y., keď sa p. I. a s manželkou vrátili z nákupov, jej táto manželka oznámila, že
končí v ich rodine a môže odísť domov, z čoho ostala žalovaná prekvapená. Podľa jej výpovede nariadili
jej zbaliť si kufor a všetky veci a následne ju manželka p. I. ešte v ten istý deň odviezla na stanicu v L.,

kde jej kúpila lístok a žalovaná odcestovala k dcére do C.. Následne sa vrátila na D..

38. Zároveň žalovaná vo vyššie uvedenom mailovom prípise zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu informovala,
že bola rodinou pána I. inštruovaná, že žalobca jej má preposlať zmluvu na jej pôsobenie v J. O., na čo
žalobca reagoval odpoveďou, že na uvedené pôsobisko jej vie zmluvu preposlať len na jeden mesiac

na pozíciu „ D. ( Záskok), teda na takú, v akej už v minulosti pôsobila. Žalovaná s takouto pozíciou
nesúhlasila a vyslovila sklamanie z danej situácie, ako aj z celkovej serióznosti a výšky platu. Žalobca
jej opätovne uviedol, že nemá viac informácii. ( č.l. 7 súdneho spisu ).

39. Podľa výpovede žalobcu tomuto po ukončení jeho PN bolo v spoločnosti komunikované, že sú isté

problémy so žalovanou ohľadne nepodpísania zmlúv, viac nevedel a zároveň podľa jeho výpovede mu
bolo zakázané zo strany vedenia so žalovanou komunikovať, čo on poslúchol.

40. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná žalobcu opätovne žiadala o prezistenie, prečo jej
nebola zaslaná výplata, ako aj o informáciu, či disponujú voľným miestom v J. O.. Žalobca jej v odpovedi

nevedel uviesť, prečo neobdržala výplatu a informoval ju len o tom, že zaslal mail pánu I., ktorý mu zatiaľ
neodpovedal. ( č.l. 7 súdneho spisu).

41.ZmailovejsprávypredloženejvsporežalovanouzodňaXX.XX.XXXXadresovanejzmailovejadresy
žalovanej na mailovú adresu žalobcu, vyplynulo, že žalovaná žalobcu opätovne upozornila na to, že

stále nemá platnú pracovnú zmluvu so vzájomne schválenými podmienkami, na ktorú pracovala od
XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX v rodine pána I.. Upozornila žalobcu, že v uvedenej rodine pracovala
na základe jeho osobného doporučenia a že to bol on kto ako sprostredkovateľ jej umiestnenia bol
jej zamestnávateľ, preto očakávala, že najneskôr priamo na mieste výkonu práce pred jej začatím
zabezpečí po vzájomnom odsúhlasení pracovných podmienok vrátane odmeny uzavretie tejto zmluvy.

( č.l. 66 súdneho spisu).

42. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná sa opätovne dopytovala žalobcu , či tento
disponuje novými informáciami o jej záležitostiach, pričom žalobca jej uviedol, že nemá žiadne nové
informácie. ( č.l. 7 súdneho spisu, strana druhá). Mailovým prípisom zo dňa 24.05.2017 sa žalovaná

opätovne dopytovala žalobcu na nové informácie a tiež na vyplatenie jej výplaty. Žalobca nereagoval.
Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaná dopytovala žalobcu, či má uhradené zdravotné a
sociálne odvody v L.. Žalobca nereagoval. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná opätovne
požiadala žalobcu o zaslanie pracovnej zmluvy, nakoľko sa potrebovala zaevidovať na úrade práce naD.. Žalobca nereagoval. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná opätovne urgovala žalobcu o
zaslanie pracovnej zmluvy a zároveň o poskytnutie informácii o jej plate. Na tento mail žalobca reagoval
až mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovanú informoval, že jej zmluva bude v uvedený

týždeň zaslaná na podpis a po jej podpísaní jej budú ihneď zaslané peniaze. ( č.l. 7 súdneho spisu,
strana druhá ).

43. Žalovaná mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX požiadala pána I. o okamžitú úhradu je mzdy
vo výške X.XXX,--EUR za ňou odpracovaný čas od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Upozornila ho, že

bude kontaktovať príslušné úrady na D. aj v L.. Tiež ho upozornila, že zverejní fotografie z jeho domu.
Vyčítala mu tiež aj podvodné zavádzanie ľudí zverejňovaním zavádzajúcich fotografií pri ich získavaní
jeho spoločnosťou, čo sa malo diať aj na výstave v L., kde bol vyslaný žalobca. ( preklad č. XXXX/XXXX
na č.l. 105 zv. súdneho spisu).

44. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná sa žalobcu dopytovala, či jej predmetné zmluvy

už boli zaslané. Tiež poukázala na problémy, ktoré jej táto situácia spôsobila v zdravotnej poisťovni, kde
ju nevedeli prihlásiť bez ukončenia jej činnosti v zahraničí. Poukázala na to, že si hradí všetky platby
u lekára sama. Tiež poukázala na to, že keby vedela, aké následky bude mať celý tento stav, tak by
sa s uvedenou spoločnosťou ani nekontaktovala. Žalobca na tento mail reagoval mailovým prípisom,
v ktorom uviedol, že zmluvy na adresu žalovanej na D. majú odísť v ten istý deň, ako písal to správu,

prípadne deň nasledujúci.

45. Dvoma mailovými prípismi zo dňa XX.XX.XXXX ( M. X:XX Y. S. M. XX: XX hod.) sa žalovaná
opätovne dožadovala od žalobcu informácie o tom, či jej už boli zmluvy zaslané. Poukázala tiež na to, že
jej nebola stále ešte vyplatená mzda na rozdiel od jej iných kolegýň. Žalobca jej odpovedal, že zmluvy

boli zaslané. ( č.l. 7 súdneho spisu, strana druhá a č.l. 8 súdneho spisu).

46. Podľa výpovede žalovanej po tom, čo sa vrátila na D. boli jej opätovne trojmo zaslané zmluvy, s
tým, že pracovná zmluva neobsahovala náležitosti, ako dátum nástupu, dátum ukončenia, neboli tam
pečiatky, len žiadali jej podpis, na čo ona odpovedala e-mailom, že takúto zmluvu nemôže podpísať.

47. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zaslal žalovanej na adresu : N. XXX/X , D. L. E. na podpis
formuláre zmlúv, v ktorom jej dal pokyn len ich podpísať a nič do nich nevpisovať. Zároveň mala vyplniť
aj dvojitý časový výkaz tak ako pracovala, a to vždy dvakrát pre S. a dvakrát pre G. G.. Prípis mal
vybavovať pán J. X..( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).

48. Prílohou tohto prípisu boli dva formuláre zmluvy. Bol to jednak formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako
zamestnávateľvystupovalG.G..F.B.,XXXXXA.aakozamestnanecžalovaná.Zmluvabolavyhotovená
na dobu určitú jedného roka, avšak bez uvedenia dátumu nástupu na pracovnú dobu 12 hodín týždenne
s hrubou mesačnou odmenou XXXX EUR mesačne, ktorá bola splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca.

Miesto výkonu práce v nej nebolo uvedené, pričom podľa § 1 sa žalovaná ako zamestnanec zaviazala
prevziať aj ďalšie primerané činnosti podľa pokynov zamestnávateľa s tým, že nárok na konkrétne
pracovné miesto neexistuje. Uvedený formulár bol bez podpisov pričom v mieste podpisu určeného pre
zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. Miestom jej podpisu mal byť A. ,a dátum jej podpisu
v nej nebol uvedený. Prílohu tohto formulára tvoril tiež prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“

bez uvedenia dňa jeho podpisu.( preklad č. XXXX/XXXX L. č.l. 100 zv. súdneho spisu).

49. Tiež k formuláru tejto zmluvy patril formulár jej Doplnku, v ktorom ako zamestnávateľ vystupoval G.
G.. F. B., XXXXX A. a ako zamestnanec žalovaná, a v ktorom sa uvádzalo, že zamestnanec nemá trvalé
zamestnanie v sídle spoločnosti, ale vykonáva prácu na pracovisku vo svojej súkromnej domácnosti

( domáca prevádzka/ home office)a na mieste zákazníkov zamestnávateľa. Aj tento formulár bol bez
podpisov pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“.
Miestom jeho podpisu však už mal byť C., pričom dátum podpisu tohto dodatku v ňom nebol uvedený.
( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).

50. Zároveň to bol tiež formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX,
XXXXX C., a ako zamestnanec žalovaná. Zmluva bola vyhotovená na dobu určitú, avšak bez uvedenia
dňa kedy končí (prázdna kolónka).Tiež v nej nebol uvedený dátumu nástupu. Pracovná doba sa mala
riadiť podľa podnikových predpisoch alebo pokynov. Hrubá mesačná odmena podľa tejto zmluvy malapredstavovať XX,-- EUR na hodinu , pričom zamestnanec si musel viesť doklad o odpracovaných
hodinách a tento musel byť podpísaný zamestnancom na oddelení. Odmena mala byť splatná 15. deň
nasledujúceho mesiaca. Uvedený formulár bol bez podpisov , pričom v mieste podpisu určeného pre

zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. Miestom jej podpisu mal byť C.,a dátum jej podpisu
v nej nebol uvedený. Prílohu tohto formulára tvoril tiež prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“
bez uvedenia dňa jeho podpisu. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).

51. Tiež bol pripojený formulár Dodatku k zmluve, v ktorom ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX,

XXXXX C., a ako zamestnanec žalovaná, podľa ktorého mala žalovaná na plnenie svojich povinností
dostať auto. Aj tento formulár bol bez podpisov, pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol
rukou napísaný text“ váš podpis“. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).

52. Žalovaná formulár vyššie uvedenej pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M.,
Q.,XX, XXXXX C., aj podpísala s dátumom podpisu XX.X.XXXX a miesto podpisu uviedla T., pričom

zároveň doplnila do tohto formulára rukou písané údaje a síce dátumu nástupu - XX.XX.XXXX, deň,
kedy zmluva končí -XX.XX.XXXX, a tiež na každú strany uvedeného formulára pod textom v § 3 bode
6 , v § 8 bod 2 a v 10 bod 3 doplnila rukou vypísaný dátum XX.XX.XXXX. Zároveň žalovaná vyplnila
výkazy odpracovaných hodín.( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 101 zv. súdneho spisu).

53. Vyššie uvedené vyplnené formuláre a podklady žalovaná podľa podacieho lístka zaslala späť
spoločnosti S. M. na jej adresu Q.,XX, XXXXX C.. Podľa jej poznámky na týchto podkladoch sa tak stalo
XX.XX.XXXX.

54. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca informoval žalovanú, že na ňu podáva trestné

oznámenie za poškodzovanie jeho dobrého mena ako fyzickej osoby. Poukázal jej na to, že jeho meno
z technických dôvodov nie je možné z (V.) profilu odstrániť a toto je momentálne vďaka nej verejne
poškodzované. Poukázal na to, že on je len zamestnancom spoločnosti S. S. nemá nič spoločne s
problémom, ktorý žalovaná rieši. Tiež žalovanej uviedol, že táto mu ako fyzickej osobe verejne spôsobila
obrovskú ujmu a jeho meno je verejne spájane s podvodmi, klamstvami a kriminálnou činnosťou, pričom

on nemá žiadny dosah na veci, ktoré chce žalovaná riešiť. ( č.l. 8 súdneho spisu). Žalovaná v reakcii
na túto mailovú správu žalobcovi uviedla, že ju oklamal a že to bol on, kto ju zamestnal načierno a bol
za to zodpovedný.

55. Zároveň žalovaná mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX požiadala pána I., aby tento žalobcu ako

jeho zamestnanca upozornil na to, aby sa jej nevyhrážal súdom. (preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 104
zv. súdneho spisu).

56. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne zaslal žalovanej na adresu : N. XXX/X , D. L. E.
na podpis formuláre zmlúv, v ktorom jej dal opätovne pokyn len ich podpísať a nič do nich nevpisovať.

Zároveň mala vyplniť aj dvojitý časový výkaz tak ako pracovala, a to vždy dvakrát pre S. a dvakrát pre
G. G.. Prípis mal vybavovať pán J. X..( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 102 zv. súdneho spisu).

57. Prílohy tohto prípisu opätovne tvorili nevypísané a nepodpísané formuláre zmluvných dokumentov
ako v prípade prípisu zo dňa XX.XX.XXXX aj s opätovným vyznačením miesta, kde ich má podpísať, a

to konkrétne formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C.,
prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“, formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ
vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A., prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“, formulár Dodatku k
zmluve,vktoromakozamestnávateľvystupovalS.M.,Q.,XX,XXXXXC.oprevzatímotorovéhovozidla.
( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 102 zv. súdneho spisu).

58. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa vzhľadom na to, že na zo strany žalobcu nezodpovedané
otázky či bude pokračovať vo výkone práce, či vie niečo o jej nevybavených veciach , ako aj vzhľadom
k tomu, že jej nebola zaslaná zmluva v súvislosti s výkonom práce u pána I., dostali medzi sebou so
žalobcom do konfliktu, pretože sa žalovaná cítila byť podvedená a oklamaná a nebolo splnené to, čo

jej bolo sľúbené na začiatku.59. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po týchto vyššie uvedených udalostiach žalovaná na V.
profile žalobcu zverejnila reakciu v znení „Pán G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja,
sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“.

60. Podľa výpovede žalobcu šlo o V. skupinu, ktorá bola alfou a omegou jeho práce, čo žalovaná vo
svojej výpovedi nespochybnila. Poukázala len na to, že žalobca naďalej zverejňoval ponuky, na čo ona
zareagovala vyššie uvedeným statusom na to, akú má vlastnú skúsenosť v súvislosti s ich firmou, a
teda túto reakciu podľa výpovede žalovanej táto uviedla na základe vlastných a pravdivých skúseností,

ktoré sa jej stali.

61. Podľa výpovede žalobcu žalovaná na uvedenej V. skupine okrem vyššie uvedeného statusu mala
uverejniť ešte viacero komentárov, ktorých počet nevedel vyčísliť, a ktoré podľa žalobcu spôsobili to, že
efektivita jeho práce nájsť uchádzačov sa znížila natoľko, že pre spoločnosť už nebol zaujímavým. Po
tomto prvom statuse, kde ho označila za klamára , v ďalších komentároch, ktoré nasledovali k tomuto

statusu podľa jeho výpovede ho začali všetci potencionálni klienti, resp. opatrovatelia zo skupiny, resp.
tí, ktorí sa vyjadrili označovať hanlivo za kriminálnika.

62.Žalovanávosvojejvýpovedipoprela,žebysaožalobcovivyjadrovalavtomzmysle,žeje kriminálnik.
Následne sa tam začali vyjadrovať ďalšie opatrovateľky, ktorým nebola taktiež vyplatená mzda. Podľa

jej výpovede zverejnila približne tri statusy, a to prvý vyššie citovaný, a následne ešte tie , v ktorých
odpovedala nejakým opatrovateľkám na nejaké otázky, ktorej jej dávali a kde sa vyjadrovala, prečo
bez pracovnej zmluvy vlastne nastupovala. V týchto statusoch podľa jej výpovede uviedla, že bola
zamestnaná a má zle skúsenosti s ich firmou , a to bolo všetko.

63. Po tomto komentári podľa výpovede žalobcu tento už nedokázal nájsť opatrovateľky, pričom V. profil,
na ktorý robil nábor, obsahoval jeho meno a názov spoločnosti a to z dôvodu, že niekoľko mesiacov
pred tým, než sa stala situácia so statusom, bolo konto, ktoré využíval na nábor zablokované a na jeho
odblokovanie bol požadovaný občiansky preukaz a ako profil bolo potrebné uviesť meno z občianskeho
preukazu.

64. Koncom S. XXXX dostal výpoveď z práce s mesačnou výpovednou lehotou, z dôvodu
nedostatočného výkonu. Ukončenie prebehlo zo dňa na deň. Následne v ten deň žalobca podľa jeho
účastníckej výpovede uverejnil na V. status, v ktorom oznámil opatrovateľom, že už nepracuje pre túto
spoločnosť. V tom čase už vnímal nezhody v spoločnosti, čo sa týka vyplácania miezd a upozorňoval

na nich v spoločnosti.

65. Žalobca používal aj svoj súkromný osobný profil s označením „Š. Š. ( t.j. jeho meno a priezvisko
odzadu), na ktorom po ukončení práce pre firmu S. mal podľa jeho výpovede pozitívne a aj negatívne
komentáre a to z hľadiska, že sa o jeho mene už hovorilo negatívne, spájali ho s tým, že je majiteľom

uvedenej firmy, že to on nevypláca. Pozitívne komentáre boli potom, čo na ňom uviedol, že mu prekáža,
že ten-ktorý dotyčný nie je vyplácaný touto firmou.

66. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „ Občiansky zákonníka“),
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

67. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

68. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

69. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.70. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

71. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo vyjadrovať svoje názory
slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a
rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu
konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky
ustanoví zákon.

72. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

73. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom
rozsahu zamietol.

74. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu , a jednak to , že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach

chránených ustanovením § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené,
aby vznikol právny vzťah , ktorého obsahom je domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a povinnosti súdom uložené sankcie znášať. (Sborník stanovisek, závěrů , rozborů a zhodnocovaní
soudni praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS 1964-1964 zv. III, E. L. Č. L. D.
XXXX, str. 172 ods. 1).

75. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Z použitého pojmu „občianska česť“ v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka a zo skutočnosti, že
zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len
v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah

do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa uvedeného
ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky; pritom ďalšou nevyhnutnou
podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilý privodiť
takú ujmu osobnosti občana.

76. Predmetom ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka nie je iba občianska česť v užšom
slova zmysle, ale aj česť človeka v odborných kruhoch, v ktorých je svojou činnosťou známy (porovnaj
správu L. Č. Q. XXX/XXXX).

77. Na druhej strane Občiansky zákonník upravuje v rámci jednotlivých práv na ochranu osobnosti

výslovne i právo na slovný prejav pod označením „prejavy osobnej povahy“ ( § 11 Občianskeho
zákonníka ). Slovný prejav je výrazom osobnosti fyzickej osoby. Preto i právo na slovný prejav patrí
medzi práva vyplývajúce zo všeobecnej ochrany osobnosti fyzickej osoby.

78. Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo

vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa čl. 10 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo
zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania
štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Podľa čl. 11 Charty základných práv EÚ „každý má právo

na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a
myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice. Rešpektuje sa sloboda a
pluralita médií.“.

79. Sloboda prejavu a vyjadrenie vlastných názorov nemá charakter filozofickej kategórie, ale ako

ústavnoprávny pojem podlieha pri svojej aplikácii na konkrétny skutkový základ obvyklým zásadám
a pravidlám právnej interpretácie. Ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory bez ohľadu na
prípadné možné obmedzenie zákonom je obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva
vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku štátu či z iných zábran daných zákonom,chrániacich celospoločenské záujmy a hodnoty; nielen tieto obsahové obmedzenia môžu právo
vyjadrovať názory zbaviť jeho ústavnej ochrany, pretože aj forma, ktorou sa názory vyjadrujú navonok,
je úzko spojená s ústavne zaručeným právom, na ktoré sa upína. Ak publikovaný názor vybočí z medzí

v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti, stráca charakter korektného
úsudku (správy, komentára) a ako taký sa spravidla ocitá mimo medzí ústavnej ochrany (pozri Nález ÚS
ČR z XX. X. XXXX, sp. zn. W.. Ú.D. XXX/XXXX).

80. V danom spore podľa žalobcu sa žalovaná na sociálnej siete V. mala vyjadriť tak, že „ Pán G. vás tu

všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“, a zároveň
mala podľa tvrdenia žalobcu žalovaná svoje názory viackrát uvádzať na uvedenej sociálnej sieti, pričom
z uvedenej komunikácie malo vyplývať, že údajne žalobca môže za jej vzniknutú situáciu a že na základe
príspevkov žalovanej bol žalobca označovaný ako kriminálnik a podvodník. To napokon viedlo k tomu,
že žalobca nemohol riadne vykonávať svoju prácu a vyústilo to do ukončenia pracovného pomeru s ním.

81. V danom spore však bol súdu predložený len jeden V. status, ktorý preukázateľne písala žalovaná,
a to vo vyššie uvedenom znení. Žalobca síce uvádzal, že žalovaná mala zverejniť aj viac komentárov,
avšak ich existenciu a predovšetkým ich obsah súdu nepreukázal. Samotná žalovaná pripúšťala len
tri statusy , do ktorých už bol započítaný aj ten vyššie uvedený, pričom obsah ostatných dvoch mali
tvoriť len jej odpovede opatrovateľkám. Na základe uvedeného sa tak dal podľa súdu hodnotiť len jeden

vyššie uvedený status.

82. V súvislosti s okolnosťami tohto sporu je najprv potrebné zaoberať sa otázkou, aký je charakter
komunikácie na internetovej sociálnej sieti V..

XX. V. je rozsiahlou multifunkčnou internetovou sociálnou sieťou. Ide o komunikačnú platformu, ktorá
primárne slúži na nadväzovanie a udržiavanie vzťahov online a na šírenie informácií. V. umožňuje
predovšetkým vytváranie siete sociálnych kontaktov, komunikáciu medzi používateľmi, vzájomné
zdieľanie najrôznejších multimediálnych obsahov, organizáciu udalostí a prezentáciu používateľov, má
však aj mnoho ďalších funkcií. Po registrácii má užívateľ možnosť vyhľadať ďalších používateľov tejto

siete, s ktorými by bol rád v kontakte, a požiadať ich o "priateľstva" (potvrdenie obojstranného záujmu o
tento kontakt). Užívateľ si môže individuálne nastaviť okrem iného aj rozsah zdieľania uverejňovaných
informácií,apomocounástrojovochranysúkromiatakmámožnosťzvoliť,ktouvidínímuverejnenýalebo
jeho sa týkajúci obsah, kto a ako ho môže kontaktovať a vyhľadať. Inými slovami, profil užívateľa na
sociálnej sieti môže fungovať otvorene (je verejný pre všetkých ostatných užívateľov V. alebo dokonca

všetkých užívateľov internetu) alebo uzavreto (užívateľ buď všeobecne volí, akému okruhu užívateľov
zverejní svoje informácie, alebo túto voľbu môže vykonávať aj u jednotlivých príspevkov a informácií
zvlášť). Komunikácia na V. môže zjednodušene povedané prebiehať pomocou tzv. "Chatu" (diskusia),
pomocou správ (možnosť posielať si správy s jediným užívateľom či s určitým okruhom užívateľov) alebo
prostredníctvom profilovej (osobnej) stránky každého užívateľa, na ktorú môže umiestňovať príspevky

sám užívateľ, ale aj ostatní používatelia, pokiaľ to individuálne nastavenie používateľa umožňuje. Podľa
užívateľom zvoleného nastavenia súkromia môže byť obsah profilové stránky užívateľa sprístupnený len
jeho priateľom, vybraným okruhom - skupinám priateľov, všetkým osobám registrovaným k sieti V. alebo
aj osobám neregistrovaným do siete V., ale využívajúcim internet (pozri www.facebook.com). (porovnaj
Nález Ú. D. Č. O. sp.zn. W..Ú. XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, body 35 až 37 jeho odôvodnenia).

84. Povaha sociálnej siete V. nie je jednoznačne súkromná alebo verejná. Vždy záleží na konkrétnych
užívateľoch, akým spôsobom si mieru súkromia na svojom profile, prípadne priamo pri jednotlivých
príspevkov, nastavia. Teoreticky môže užívateľ prostredníctvom tejto siete komunikovať iba s jediným
ďalšímužívateľom,atobeztoho,abytútokomunikáciumohlividieťčidonejzasahovaťostatníužívatelia.

Takáto komunikácia by potom iste mohla byť považovaná za rýdzo súkromnú, hoci uskutočnenú
prostredníctvom sociálnej siete využívanou miliardou užívateľov, rovnako ako je za súkromnú možné
považovať e-mailovú komunikáciu dvoch osôb, uskutočnenú napr. prostredníctvom e-mailovej služby N.
(www.N..Q. ), ktorú taktiež využívajú milióny užívateľov. Užívateľ sociálnej siete V.k však má možnosť
urobiť svoj profil tiež úplne verejným, a teda prístupným všetkým užívateľom sociálnej siete V., prípadne

aj všetkým užívateľom siete internet. Táto možnosť je hojne využívaná napr. politickými stranami,
záujmovými skupinami, umelcami, poskytovateľmi služieb, obchodníkmi a ďalšími, ktorých cieľom je
prezentovať sa prostredníctvom sociálnej siete V. čo najširšiemu počtu užívateľov internetu. Totonastavenie ale volia aj časť "bežných" užívateľov. (porovnaj L. Ú. D. Č. O. sp.zn. W..Ú. XXXX/XX zo dňa
XX. XX. XXXX, body 39 jeho odôvodnenia).

85. V danom prípade vzhľadom na nastavenie predmetného V. profilu žalobcu je preto potrebné hovoriť
o jeho verejnom charaktere, keďže nebolo sporu o tom, že bol prístupný širokej verejnosti za účelom
získania potencionálnych záujemcov o výkon práce opatrovateľa v zahraničí.

86. Ďalej je potrebné sa zaoberať otázkou aký charakter má daný písaný V. status žalovanej, teda či

ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku).

87. Klasifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia príslušných orgánov,
predovšetkým všeobecných súdov (Rozsudok R. D..X.. XXXXX/XX X. K. XX.XX.XXXX - prípad G.
S. M. G. O.). Všeobecne aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky
neexistuje, avšak vo veci S. G. O. (rozsudok R.Ľ. X. X. X. XXXX, J. XX - XX) R. konštatoval, že svoju

úlohu zohrávajú aj také okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale
vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, a že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o
veciach všeobecného záujmu (Ú. Č., D.. X.. W.. Ú. XXX/XXXX). Ú. D. Č. vo veci sp. zn. G.. Ú. XX/XX
uviedol, že skutkové tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti (obdobne Ú.D.
D. Č. E. E. W.. Ú. XXX/XX, alebo D. Ú. D.K. D. E. E. J. XX, XXX, XXX). Hodnotiace úsudky sú potom

všetky ostatné tvrdenia. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je potrebné
na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobode prejavu (J.
XX, X XX V.. J. XX, X, XX).

88. Z formulácie vyššie uvedeného jediného statusu žalovanej nie je možné jednoznačne určiť charakter

tohto jej výroku, avšak prvky hodnotiaceho úsudku je možné v jej vyjadrení konštatovať, kedy poukazuje
na jej vlastnú skúsenosť ( ... , len aby ste naleteli, tak ako ja...).

89. Vzhľadom na nejednoznačný charakter takto formulovaného statusu, súd sa tento pokúsil podriadiť
pod test proporcionality.

90. Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy SR pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv Ústavný
súd SR v náleze sp. zn. W.. Ú. XXX/XXXX konštatoval, že v sporoch na ochranu osobnosti musí byť
zohľadnená aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou SR.

Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu samozrejme neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená
to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže
mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti.( (porovnaj k tomu aj rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. X Q. XX/XXXX X. XX. V. XXXX, resp. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. W..Ú.
XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX)

91. Z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatreniavdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia je potrebné preskúmať:

(1) či je druh sporného prejavu chránený v zmysle čl. 26 Ústavy SR,
(2) či došlo k zásahu do slobody prejavu,
(3) či mal uvedený zásah zákonný základ a ďalej
(4) kto, o kom, čo, kde, kedy a ako sporný názor vyslovil. ( tzv. test proporcionality).

Na základe odpovedí na tieto otázky možno zistiť, či bol zásah proporcionálny.

92.Pokiaľideo prvúpožiadavkunaskúmanieproporcionalityzásahu,asíce čijedruhspornéhoprejavu
chránený v zmysle čl. 26 Ústavy SR, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom ochrany podľa

uvedeného článku Ústavy SR sú výroky alebo informácie, ktoré sú obsiahnuté v článku, ktorý glosuje
aktuálne spoločenské otázky. Spravidla ide o sociálnu diskusiu s prvkami kritiky. V širšom zmysle môže
ísť aj o politický prejav.93. V danom spore podľa názoru súdu nebolo sporné, že sa komentár žalovanej týkal činnosti
žalobcu smerujúcej k náboru osôb pre jeho zamestnávateľa na výkon na pozíciu opatrovateľa, resp.
opatrovateliek v zahraničí, konkrétne v L.. Podľa názoru súdu otázka zamestnávania občanov D.

v zahraničí a to predovšetkým na pozícii opatrovateľov, sa v poslednom období stala jednou z
určujúcich tém, ktorým sa venovali média, či už z pozície podmienok, za akých túto prácu v zahraničí
vykonávajú, tak aj podmienok sociálnych benefitov ( napr. prídavky na deti), ktoré im táto práca prináša.
Je preto možné konštatovať, že informácie týkajúce sa podmienok zamestnávania týchto osôb na pozícii
opatrovateľov je možné považovať za jednu zo spoločenských otázok, ku ktorým je prípustná sociálna

diskusia s prvkami kritiky, a teda aj prejavený názor žalovanej je možné podriadiť pod ochranu ust. Čl.
26 Ústavy SR.

94. Pri skúmaní otázky, či došlo k zásahu do slobody prejavu, možno vo všeobecnosti konštatovať, že
ak by všeobecné súdy rozhodli, že došlo k zásahu do cti a dôstojnosti inej osoby, a žalovanej osobe by
uložili povinnosť, aby sa ospravedlnila žalobcovi, príp. mu zaplatila náhradu nemajetkovej ujmy podľa §

13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, išlo by o zjavný zásah do jej slobody prejavu.

95. Táto podmienka v danom spore jednoznačne je splnená, keďže sa tu na základe žaloby žalobcu
vedie spor o ochranu jeho cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté vyjadrením žalovanej
jej prejavom na V. statuse, pričom sa žalobca dožaduje nápravy ospravedlnením, ako aj náhrady

nemajetkovej ujmy.

96. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či tento uvedený zásah do slobody prejavu má zákonný základ,
tu treba konštatovať, že v prípade zásahu do niektorého z osobnostných práv (najmä pokiaľ ide o česť
a dôstojnosť dotknutej osoby), zákonný základ takéhoto zásahu vyplýva z ustanovenia § 11 a násl.

Občianskeho zákonníka. Podstatou takéhoto sporu je teda stret slobody prejavu osoby prejavujúcej svoj
názor s ochranou cti žalobcu. Aj tento predpoklad v tomto spore je splnený.

97. Keďže všetky vyššie tri uvedené základné podmienky zásahu sú splnené, možno pristúpiť k
preskúmaniu samotného výroku žalovanej perspektívou odpovedí na otázky: a) kto vykonal zásah do

práva na ochranu osobnosti, b) o kom bol inkriminovaný status, c) čo bolo obsahom inkriminovaného
statusu, d) kde bol inkriminovaný status uverejnený, e) kedy bol inkriminovaný status uverejnený, f) ako
boli informácie v inkriminovanom statuse formulované. Inak povedané ide o zodpovedanie na otázky
KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v posudzovanom prípade zverejnil informáciu.

98. Pri prvom kritériu ( otázka KTO zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal) súd skúma, kto
informáciu zverejnil. Stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky adresáta. Niektoré osoby,
predovšetkým novinári (médiá), majú z hľadiska ochrany slobody prejavu privilegované postavenie, a
teda požívajú väčšiu ochranu, a to najmä pri informovaní o veciach verejného záujmu, dokonca majú
aj právo na tzv. ospravedlniteľný omyl.

99. V danom spore status zverejnila žalovaná , ktorá síce vystupuje ako súkromná osoba, ktorá však
do verejnej diskusie na otvorenom V. profile žalobcu vstúpila ako bývala opatrovateľka, ktorá mala
skúsenosť so zabezpečením služieb poskytnutých žalobcom.

100. Pri druhom kritériu ( otázka O KOM bol status zverejnený ) súd posudzuje, koho sa informácia týka,
a to najmä z hľadiska, či ide o bežného človeka alebo osoby verejného záujmu. Hranice akceptovateľnej
kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov.

101. V danom spore status bol zverejnený síce na V. profile žalobcu, ktorý bol vedený pod jeho menom

avšak týkal sa činnosti , ktorú vykonával pre svojho zamestnávateľa. Sám žalobca potvrdil, že tento V.
profil obsahoval aj jeho meno , takže sám „prepožičal“ tomuto profilu aj svoje iniciály vo vzťahu k činnosti
jeho zamestnávateľa, čím vystavil svoje meno všetkým typom reakcií, aké je možné na sociálnej sieti
zo strany diskutujúcich prezentovať.

102. I keď v prípade žalobcu nie je možné hovoriť ako o osobe verejného záujmu, rozhodne však
taktiež nemožno tvrdiť o jeho V. profile, na ktorom status žalovanej bol uverejnený, ako o profile výlučne
„bežného“ občana vzhľadom na vyššie uvedené.103. Súd teda uzatvára, že status žalovanej v danom spore bol určený žalobcovi ako osobe, ktorá tým,
že umožnila svojmu zamestnávateľovi vykonávať činnosti sprostredkovania práce pre opatrovateľov v
L. aj za použitia jeho mena na uvedenom profile, musí zniesť určitý stupeň kritických reakcií za činnosti,

ktoré vykonal, príp. nevykonal zamestnávateľ, pre ktorého pracoval.

104. V rámci tretieho kritéria ( otázka ČO bolo obsahom statusu) súd hodnotí, akých záležitostí sa
informácia týka. Rozlišuje sa pritom medzi informáciami o súkromí dotknutej osoby a informáciami o
témach verejného záujmu. Pri informovaní o témach verejného záujmu má spravidla prednosť sloboda

prejavu.

105. Niet pochýb, že zverejnený status žalovanej sa týkal činnosti žalobcu vykonávanej pre jeho
zamestnávateľa, teda náborovej činnosti žalobcu. Žalovanej komentár sa týkal výslovne len tejto jeho
činnosti a vlastnej skúsenosti, ktorú žalovaná mala z tejto činnosti.

106. V tejto súvislosti súd už vyššie uviedol, že otázku zamestnávania občanov D. v zahraničí je možno
v súčasnosti považovať za jednu zo spoločenských otázok, ku ktorým je prípustná sociálna diskusia s
prvkami kritiky, ktorá môže podliehať verejnej diskusii o to viac ak samotný profil žalobcu má charakter
verejného diskusného fóra ( je otvorený každému) .

107. Z hľadiska štvrtého kritéria ( otázka KDE bol status zverejnený) ide o priestor, v akom došlo k
zverejneniu informácií. Miesto zaznenia či uverejnenia sporných výrokov je taktiež užitočným kritériom
posudzovania zásahov do slobody prejavu. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa distribuuje
kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.

108. V danom spore status bol zverejnený na sociálnej sieti V., ktorá tak ako už vyššie uviedol súd, má
v tomto spore charakter verejný, keďže statusový profil ako náborový profil bol prístupný každému.

109. Pri piatom kritériu ( otázka KEDY bol status zverejnený) súd hodnotí časové súvislosti zverejnenia
informácie. Verejnosť má právo na aktuálne informácie, a to najmä o veciach verejného záujmu. In-

formácia je pominuteľným majetkom a oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené so stratou jej
hodnoty a významu, pričom verejnosť má právo na aktuálne informácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú otá-
zok dôležitého verejného záujmu.

110. V danom spore status žalovanej bol zverejnený potom, čo napriek niekoľkonásobným prísľubom

nebola s ňou uzavretá riadna pracovná zmluva a to ani potom, čo výkon práce na mieste, ktoré jej
žalobca sprostredkoval, bol ukončený. Samotný žalobca tento postup vo vzťahu k osobe žalovanej,
ktorej bolo zo strany jeho zamestnávateľa zasielaných na popis niekoľko zmlúv, označoval za
neštandardný.

111. Navyše to bolo za situácie, kedy ho samotná žalovaná upozorňovala v ich vzájomnej komunikácii
nie len na absenciu tejto pracovnej zmluvy, ale aj na nevyplácanie mzdy, a v neposlednom rade aj
cestných náhrad, vo vzťahu ku ktorým sám žalobca v mailovej komunikácii priznával, že nevyplácanie
týchto náhrad nie je len problém u žalovanej , ale aj u iných opatrovateliek. Opätovne je potrebné
tieto skutočnosti posudzovať v kontexte samotného charakteru uvedeného V. profilu žalobcu, ktorý síce

používal jeho iniciály, avšak primárne slúžil na výkon činnosti práve pre jeho zamestnávateľa.

112. Pokiaľ ide o spôsob zverejnenia informácie ( otázka AKO bol status formulovaný) , judikatúra
rozlišuje, či k zverejneniu informácie došlo skutkovými tvrdeniami (faktami - ktoré možno overiť) alebo
hodnotiacimi úsudkami (názormi, kritikou - ktoré však musia vychádzať z dostatočného faktického

základu). Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov
nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz
pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Ako už súd vyššie uviedol, kvalifikácia
prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia všeobecných súdov. Všeobecne
aplikovateľné kritérium na rozlíšenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov neexistuje. Svoju úlohu

tu zohrávajú okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len
pochybnosti či podozrenie, že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veci verejného
záujmu. Preto je pri vyhodnocovaní povahy určitého vyjadrenia potrebné vždy vychádzať z obsahudotknutého vyjadrenia, ako aj z kontextu celého článku či relácie, v ktorých je dané vyjadrenie
obsiahnuté.

113. V danom spore je potrebné si uvedomiť, že predmetom posudzovania je status zverejnený na
fS. profile. Takéto statusy sa vyznačujú zvyčajne krátkymi reakciami na uverejnený profil či oznam na
uvedenom profile, pozostávajúcimi z pár viet, čo je typické pre komunikáciu v rámci sociálnych sietí.

114. Tiež je potrebné si uvedomiť, že predmetom posudzovania ostáva len jeden status žalovanej, a

síce status , v ktorom žalovaná uviedol, že „ G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak
ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“. Neboli súdu predložené žiadny iné statusy ,
ktoré by intenzitu zásahu do cti žalobcu zo strany žalovanej zvyšovali, či nebodaj označovali ho za
kriminálnika a podvodníka. Žalovaná môže zodpovedať len za svoj status a nie za statusy prípadne
iných prispievateľov.V tomto kontexte môže súd posudzovať len tento vyššie uvedený profil a prostriedky
vyjadrenia v ňom uvádzané.

115. Súd už vyššie uviedol, že ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je
potrebné na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobode
prejavu.

116. Hodnotiaci úsudok pritom vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma
určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných
(subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať,
či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah
do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom

kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, aj zveličovanie a
preháňanie, hoci by bolo i tvrdé, nerobí prejav sám osebe nezákonným.

117. Zvolené verbálne výrazové prostriedky v uvedenom statuse použité žalovanou na adresu žalobcu
sa súdu nejavia byť výrazne expresívne, či neprimerané danej situácii. Súd opätovne poukazuje na

charakter uvedeného žalobcovho V. profilu ako profilu, z ktorého bola prezentovaná jeho menom činnosť
jeho zamestnávateľa, ktorú za toho žalobca vykonával. Bol to ten istý profil, z ktorého vzišiel inzerát na
ponuku práce opatrovateľky u šéfa žalobcu, s výkonom ktorej následne pre žalovanú vyvstali problémy
s riadnym uzavretím pracovnej zmluvy, výplaty sľúbenej odmeny a v neposlednom rade aj ďalšie
komplikácie v súvislosti s ukončením práce na danom mieste a následnými hláseniami na príslušných

úradoch.

118. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených otázok testu proporcionality a síce že názor v statuse
prezentovala žalovaná ako bežný občan s osobnou skúsenosťou s práce žalobcu ( odpoveď na otázku
KTO), o žalobcovi, ktorého predmetný V. profil neradil do kategórie výlučne „bežného“ občana (otázka O

KOM),žešloostatus,vktorom reagovalananáborovúčinnostižalobcupojejskúsenostisjejvýsledkom
pre ňu samotnú (otázka ČO a KEDY) , pričom tak učinila na náborovom V. G.rofile žalobcu , ktorý takto
pod svojimi iniciálami zastrešoval činnosť svojho zamestnávateľa ( otázka KDE) , s prihliadnutím na
existenciu len toho jediného statusu žalovanej a zvolené výrazové prostriedky ako aj obsah textu v ňom
uverejnený prihliadajúc na samotnú skúsenosť žalovanej s takýmto spôsobom zabezpečenú prácu pre

ňu samotnú (otázka AKO) , súd dospel k záveru, že zásah realizovaný zo strany žalovanej jej vyššie
uvedených statusom do žalobcovho práva na ochranu cti , nie je takej intenzity , aby ho bolo možné
považovať za neprimeraný.

119. Navyše v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vyššie uvedeným zverejneným

statusom žalovanej a následkom uvádzaným žalobcom v podobe straty zamestnania .

120. Vzhľadom na uvedené preto ani nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na ochranu niektorým z ním
zvolených prostriedkov upravených v § 13 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu z toho
dôvodu zamietol.

121. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.122. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

123. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

124. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

125. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

126. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou

zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto
spore, čo v danom prípade znamenalo v plnom rozsahu.

127. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. X Q. X. K. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X Q. XXX/XXXX zo dňa

XX.C.XXXX,podľaktoréhomusívňombyťuvedené,ktoakomumázaplatiťnáhradutrovkonaniastým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len
takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie
súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné,
teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

128. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.