Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Csp/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205143
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2717205143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu K. Č. P. B. T., s.r.o., so
sídlom v S. K. na ul. Č. P. č. XXX/X, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného splnomocnencom
AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomvMartinenaul.Jilemnického4012/30,protižalovanémuB.
F., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v B. na V. ul. č. X, o zaplatenie 388,82 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 237,02 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
22,98 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 24.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhozaplatiťžalobcovisumu615,42eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod17.12.2016
do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
spoločnosť W. H., s.r.o., so sídlom na v A., V. N. XX a žalovaný uzatvorili dňa 29.8.2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 440 eur.
Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v týždenných splátkach v počte 60 v sume 9,86 eur, posledná splátka

bola splatná 23.10.2014, pôžička bola poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila
so žalovaným dňa 29.8.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť
zaviazala poskytnúť klientovi službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný
zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 226,60 eur , túto sa zaviazal splácať v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 60 týždňov v sume 3,78 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch
zmlúv predstavovala sumu 13,64 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s úrokmi z úveru a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere a zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spoločnosti W. H. s.r.o. na žalobou. Žalovanému bola zmena v
osobeveriteľaoznámenáoznámenímopostúpenípohľadávky.Žalovanýporušilsvojupovinnosťsplácať
svoje záväzky z obidvoch zmlúv. Riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 202,98111638 eur.
Žalobca vyzval listom z 16.8.2017 žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy, žalovaný dlžnú sumu do
vypracovania žaloby neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje dlh zo zmluvy o úvere 440 eur + dlh

zo zmluvy o zabezpečení splátok 226,60 eur + zmluvný úrok 151,80 eur - uhradené splátky žalovaného
202,98111638 eur = 615,42 eur. Výslednú žalovanú sumu 615,42 eur po zohľadnení prijatých platiebtvorí Zmluva o úvere - zostatok (286,63 eur) + Zmluva o zabezpečení - zostatok (196,89 eur) + zmluvný
úrok - zostatok )131,90 eur.

Podaním, doručeným súdu 9.3.2018, žalobca vzal žalobu späť o sumu 226,60 eur, žalovanú zo zmluvy
o zabezpečení splátok úveru a žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 388,82 eur. Z dôvodu
doručenia späťvzatia žaloby v časti pred časom doručenia žaloby žalovanému, súd v zmysle § 145 ods.
3 C.s.p. konal o zvyšku nároku uplatneného žalobou a nerozhodoval o zastavení konania v späťvzatej
časti žaloby.

Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
ospravedlnil.Žalovanémubolopredvolaniezaslanénaadresuvregistriobyvateľov,zásielkusineprevzal
v odbernej lehote, predvolanie mu bolo doručené fikciou. Súd s použitím ustanovenia § 180 C.s.p. konal

a vec prejednal bez prítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného.

Súd sa oboznámil, vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom splátok a úhrad,
tabuľkou týkajúcou sa postúpenej pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávok spolu s podacím
hárkom, predžalobnou výzvou spolu s podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016

a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 29.8.2013 právny predchodca žalobcu W. H. s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere bez evidenčného čísla, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
úver 440,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s nákladmi na poskytnutie úveru, ktoré sú tvorené

súčtom úroku 22,38% ročne zo sumy úveru t.j. 63,36 eur a poplatku za garantovanú službu 88,44 eur
a to v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy,
každáďalšiasplátka7.kalendárnydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky,konečnýmdňomsplatnosti
úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia
zmluvy.Splátkybolidohodnutévovýške9,87eurmesačne,poslednásplátkamalabyťvovýške9,47eur.

Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť, bola dohodnutá vo výške 591,80 eur, v zmluve je uvedená
výška RPMN 70,38% a priemerná RPMN 46,06%.

Z výpisu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXXXX súd zistil, že sú v nej uvedené splátky žalovaného
celkomvsume107,30eur.Žalobcavpodaní,doručenomsúdudňa9.3.2018uviedol,žežalovanýzaplatil

aj sumu 95,68 eur, spolu teda uhradil 202,í98 eur.

Predžalobnú výzvu zo dňa 16.8.2017 žalobca adresoval žalovanému a vyzval ho na uhradenie sumy
617,78 eur do 27.8.2017. Podľa predloženého podacieho hárka č. Z. bola žalovanému dňa 18.8.2017
adresovaná zásielka T., nie je uvedený odosielateľ zásielky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zp 16.12.2016 právny predchodca žalobcu W. H., s.r.o. postúpil
pohľadávky, ktoré vznikli postupcovi ako veriteľovi na základe zmlúv o úvere a zmlúv o zabezpečení
splátok úveru, ktoré sú podrobne špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa tabuľky k číslu zmluvy
č. XXXXXXXXX a k menu B. F. je uvedená celková výška pohľadávky 615,42 eur.

Podľa listu Oznámenie o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 právny predchodca žalobcu adresoval
tento list žalovanému, ktorému týmto listom oznamuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo 16.12.2016 postúpil žalobcovi okrem iného aj pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 29.8.2013 vo výške 419,- eur a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 29.8.2013

vo výške 197,- eur. K uvedenému oznámeniu žalobca priložil podací hárok č. Z., podľa ktorého bola
žalovanému dňa 29.12.2016 adresovaná zásielka T., nie je uvedený odosielateľ zásielky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.5.2014 (ďalej len Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľso spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do
30.4.2014 (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§ 2 zákonaospotrebiteľskýchúverochnaúčelytohtozákonasarozumie:a)spotrebiteľomfyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, § 2 písm. d), d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. g) celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo

aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľaObčianskeho zákonníka, ods. 2 pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa
bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej
spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu

uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k
záveru, že vzťah medzi žalovaným a veriteľom W. H., s.r.o. je spotrebiteľský a predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou.

Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,

ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie
žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy,
keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní
nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posúdil zmluvu o úvere

zo dňa 29.8.2013, jej podstatné časti podľa Obchodného zákonníka, pretože iný právny predpis zmluvu
o úvere ako typ zmluvy nepozná, dospel k záveru že zmluva obsahuje podstatné časti a vznikla, a
ďalej pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka,
účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré
by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného
ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp.

zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného z
toho dôvodu, aby žalovaný nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah
vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

Žalobca tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti W. H., s.r.o., o

existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená
písomná Zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha. Spoločnosť W. H., s.r.o. právo veriteľa na
postúpenie svojich pohľadávky voči žalovanému využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd má
preukázané, že pohľadávka W. H., s.r.o. voči žalovanému bola platne postúpená na žalobcu a žalobca

vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného.

Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti
priznanej vo výroku I tohto rozsudku. V konaní bolo preukázané, že veriteľ W. H., s.r.o. uzatvoril sožalovaným platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 440 eur, čo žalovaný nespochybnil.

Vychádzajúc zo záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
zaoberal sa súd nárokom žalobcu uplatneným v konaní voči žalovanému na zaplatenie (§ 137 písm.
a) C.s.p.).

Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzavretia neobsahovala všetky

náležitostistanovenézákonomatokonkrétnenáležitosťuvedenúvustanovení§9ods.2písm.f)zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj, že konečná
splatnosť „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Uvedené určenie konečnej splatnosti nie je
dostatočné, núti spotrebiteľa, aby si sám vypočítal dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
pričom pri neuvedení konkrétneho termínu splatnosti jednotlivých splátok v zmluve (veriteľ opätovne
formuloval splatnosť splátok iba opisne, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy,

každá ďalšia splátka bola splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo opäť
núti spotrebiteľa vypočítať si splatnosť jednotlivých konkrétnych splátok úveru), je ťažké presne určiť
konkrétny deň splatnosti celého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za

bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
žalovanému po odrátaní úhrad žalovaného.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) teda ročnú
percentuálnu mieru nákladov 70,38%, táto výška však nie je uvedená správne, nakoľko v zmluve bol

dohodnutý aj poplatok za garantovanú službu 88,44 eur a teda správne mala byť v zmluve uvedená
výška RPMN 103,88%. Keď súd vezme do úvahy skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, že po podpísaní
zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 29.8.2013 sa mala výška týždenných splátok úveru zvýšiť na
sumu 13,64 eur z dôvodu dohodnutej odmeny 226,60 eur, uvedená odmena sa mala ako ďalší náklad
spotrebiteľa premietnuť do výšky RPMN, ktorá by potom mala byť správne uvedená vo výške až

228,66%. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve uvedená RPMN je nesprávna v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, preto sa aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje úver za
bezúročný a bezpoplatkový.

Pre späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 226,60 eur, predstavujúcej neuhradenú sumu, žalovanú zo

zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd sa ďalej týmto nárokom žalobcu nezaoberá a zmluvou o
zabezpečení splátok úveru dôkaz nevykonal.

Podľa žaloby nastala konečná splatnosť úveru dňa 23.10.2014. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí
žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 388,82 eur s príslušenstvom. Ako

je uvedené v bodoch 39 a 30, veriteľovi je pre absenciu náležitostí odopreté práva na úroky a na
poplatky a nespornej skutočnosti medzi stranami, že boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 440 eur a žalovaný splatil 202,98 eur, súd priznal žalobcovi výrokom I. rozsudku a zaviazal
ním žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 237,02 eur.

Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, t. j. od
17.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal podľa § 517 OZ do omeškania s platením peňažnej sumy
237,02-eur, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z tejto priznanej sumy a do
zaplatenia z dôvodu, že omeškanie žalovaného trvá. 6alobcom požadovaná výška úroku z omeškania
nie je v rozpore s ustanovením, uvedeným v bode 23. rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 256
ods. 1 C.s.p. u časti späaťvzatia žaloby, pričom súd žalovanému, ktorá bol v konaní úspešnejší, priznal

nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi 22,98% (úspech žalobcu 38,51% v sume 237,02 eur,
úspech žalovaného 61,49% v späťvzatej časti o sumu 226,60 eur a v nepriznanej sume 151,80 eur),

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .