Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201130
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616201130.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zastúpený JUDr. Miloš
Kvasňovský, advokát so sídlom Dunajská 32, Bratislava 811 08, proti žalovanému: BIOLIPANY, s.r.o.,
so sídlom Priehradná 30/1690, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 44 631 634, zastúpený Capitol Legal
Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská
časť Petržalka 851 01, IČO: 47 257 211, v spore o zaplatenie 162.190,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 162.190,80 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 11. 3. 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške, o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 15. 2. 2016 žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť 162.190,80 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11. 3. 2015
do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 11. 2013 bola medzi spoločnosťou
Východoslovenská energetika, a.s. a spoločnosťou PAJU SR, s.r.o. uzatvorená Zmluva o dielo č.
Z-003/2013CZ. Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. vykonať

pre spoločnosť PAJU elektroenergetické dielo: Lipany, úprava VN vedenia, VN prípojka a trafostanica.
Záväzkom spoločnosti PAJU bolo dielo prevziať, zaplatiť cenu za vykonanie diela vo výške 135.159
EUR bez DPH (162.190,80 EUR s DPH). Spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. dielo riadne
vykonala a odovzdala spoločnosti PAJU dňa 19. 12. 2013. O odovzdaní a prevzatí diela účastníci
zmluvného vzťahu spísali preberací protokol, v ktorom zhodne vyhlásili, že objem prác a dodávok
uvedených v protokole zodpovedá projektovej dokumentácii a zmluve. Spoločnosť Východoslovenská
energetika vystavila spoločnosti PAJU faktúru za vykonanie diela č. 7111314755 zo dňa 20. 12. 2013

na sumu 162.190,80 eur vrátane DPH splatnú 3. 1. 2014. Zmluvou o prevode časti podniku zo dňa
19. 11. 2013 previedla spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. s účinnosťou od 1. 1. 2014 časť
svojho podniku na žalobcu a súčasťou bola aj pohľadávka zo zmluvy. S účinnosťou od 1. 1. 2014
sa žalobca stal oprávneným na prijatie peňažného plnenia z vystavenej faktúry a od tohto dátumu
komunikoval so spoločnosťou PAJU už iba žalobca, o čom svedčí list zo dňa 11. 3. 2014, v ktorom
spoločnosťPAJUžiadalaodžalobcupredĺženielehotysplatnostifaktúry.Keďžefaktúranebolauhradená
v lehote splatnosti, až v dodatočne poskytnutej lehote 30. 4. 2014 pristúpil žalobca k rokovaniam

so spoločnosťou PAJU, výsledkom ktorých bola písomná dohoda o usporiadaní vzájomných práv a
zabezpečení záväzkov zo dňa 30. 9. 2014. Splatnosť pohľadávky bol dohodnutá najneskôr na deň 31.
12.2014(3.2).SpoločnosťPAJUuznalapohľadávkučododôvoduavýškyvočižalobcovi(3.1).Žalovaný
vyhlásil,ževprípade,akspoločnosťPAJUnesplnísvojzáväzokvočižalobcovi,uspokojítútopohľadávkuvoči žalobcovi namiesto spoločnosti PAJU práve žalovaný. Žalovaný zároveň uznal záväzok spoločnosti
PAJU, čo do dôvodu a výšky vrátane príslušenstva (3.5). Spoločnosť PAJU si svoju povinnosť uhradiť
peňažný záväzok v stanovenej lehote nesplnila, preto ju žalobca vyzval na splnenie listom zo dňa 21.

1. 2015. V súlade s dohodou o ručení listom zo dňa 25. 2. 2015 a následne listom zo dňa 28. 4. 2015
žalobca vyzval žalovaného na plnenie, za ktoré sa zaručil.

2. Žalobca uvádzal, že nesúhlasím s argumentáciu žalovaného, že žaloba bola podaná predčasne,
keďže žalobca neeviduje záväzky po lehote splatnosti voči žalovanému. Žalovaný si nesplnil svoju

povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. doručiť oznámenie v roku 2014 na rok
2015. Medzi stranami sporu prebehla korešpondencia, čo sa týka nárokov na náhradu škody.

3. Zástupca žalobcu argumentoval, že nie je sporná existencia pravosti pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, ani existencia ručenia a postúpenie pohľadávky. Obrana žalovaného spočíva len v
skutočnosti, že by mal mať voči žalobcovi pohľadávku a uplatňuje si ju kompenzačnou námietkou

v spore. V dôsledku obrany žalovaného sa spor dostáva do štádia doplatkového sporu, ktorého
podstata je v tom, či si žalovaný splnil voči žalobcovi zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť
pre uplatnenie podpory pre rok 2015. Žalovaný musí znášať dôkazné bremeno na preukázanie tejto
skutočnosti. Žalobca preukázala súdu, že žalovaným označená zásielka, ktorá mala obsahovať splnenie
oznamovacej povinnosti takýto dokument neobsahovala. Tvrdenie, že splnenie oznamovacej povinnosti

bolo predmetom inej zásielky je častým tvrdením výrobcov elektriny pripojeným do distribučnej siete
žalobcu alebo iných prevádzkovateľov distribučných sietí. Žalobca dokáže žalovaným označenú
zásielku stotožniť a identifikovať. Do súdneho spisu doručili kópiu knihy doručenej pošty žalobcu so
zápisom. Na základe tohto zápisu dokážu stotožniť žalovaným označenú zásielku podľa poštového čísla
(RV s 231SK na konci) zapísanú v došlej pošte pod číslom 6819. Tento zápis identifikuje odosielateľa a

obsah zásielky. Pokiaľ by takáto zásielka obsahovala splnenie oznamovacej povinnosti potom by bola
pridelená a presmerovaná na oddelenie sieťových odvetví v poštovej knihe označené skratkou SO pre
tento účel. Pokiaľ by to bolo spochybnené dokážu predložiť kópiu poštovej knihy s takýmito zápismi
iných výrobcov elektriny, ktorí si riadne, včas a určito splnili svoju oznamovaciu povinnosť. Žalovaný ako
výrobca elektriny je povinný správať sa obozretne a tak, aby mohol splnenie oznamovacej povinnosti

preukázať. Nie je možné splnenie oznamovacej povinnosti nahradiť existenciou cenového rozhodnutia,
potvrdením o pôvode elektriny, dokumentmi o uvedení zariadenia do prevádzky, žiadosťou o poskytnutie
podpory, ktorú žalovaný predložil. Táto žiadosť je charakterom a účelom žiadosťou o poskytnutie
podpory pri uvedení zariadenia do prevádzky. Nezodpovedá požiadavkám na periodické každoročné
podávanie žiadosti o poskytnutie podpory a s tým spojenej predpokladanej dodávky do siete. Účelom

oznámenia tejto povinnosti je čo najpresnejšia predikcia výroby elektrickej energie z obnoviteľných
zdrojov na ďalší rok. S týmto je spojené vymedzenie ďalších faktorov s koncovým dopadom na cenu
elektrickej energie. Všetky dokumenty žalovaného sú dátumom viazané na december 2013, kedy bolo
zariadenie uvedené do prevádzky. Dokumenty sú správne, ale len z hľadiska splnenia si oznamovacej
povinnosti pri uvedení zariadenia do prevádzky. S oznamovacou povinnosťou, ktorú žalovaný dôvodí

to nemá nič spoločné. Žalobca odmieta ako neplatné započítanie vzájomných pohľadávok, lebo
žalovanému voči žalobcovi žiadna pohľadávka nevznikla. Splnenie oznamovacej povinnosti sa robí na
formulároch prevádzkovateľa distribučnej siete a tak to aj bolo v roku 2014. V súčasnosti sa vedie
asi 50 súdnych sporov na Okresnom súde Košice I, kde žalobca je v postavení žalovaného práve z
dôvodu tzv. doplatkových káuz. Výrobca elektrickej energie nemôže povedať, že nevedel ako splniť

svoju oznamovaciu povinnosť. V týchto konaniach je žalobca v postavení žalovaného úspešný a to aj s
odkazom na existujúce rozhodnutie ústavného súdu. Žalovaný by musel preukázať oprávnenosť takejto
pohľadávky, či už ide o vznik škody, musel by preukázať, že žalovaný od žalobcu žiadal náhradu škody.
Žalobca žiadny daňový doklad, ktorý by znel na náhradu škody bez DPH alebo na zaplatenie doplatku
nedostal (ktorý podľa vyjadrenia žalovaného mu nebol žalobcom poskytnutý). Žalobca ich nedostal,

lebo žalovaný pred rokom 2015 a ani po roku 2015 elektrickú energiu nevyrábal a ani ju do distribučnej
siete nedodával. Žalobca disponuje údajmi o výrobe, z ktorých vyplýva, že v roku 2015 žalovaný nebol
zaradený do systému podpory (doplatku), lebo jeho zdroj elektrinu nevyrábal. Ak by vyrábal nevyhnutne
by dodával do distribučnej siete v nameraných MW hodinách. Následne by výrobca fakturoval dodanú
elektrickú energiu žalobcovi v časti tzv. doplatku a vo zvyšnej časti by fakturoval Východoslovenskej

energetike v časti elektrina na stratu. Až z takto vystavených faktúr a pri názore žalovaného, že mu
vznikol nárok na doplatok a splnil podmienky pre jeho priznanie za rok 2015 by sa mohol viesť tzv.
doplatkový súdny spor (o jeho nároku na doplatky). Nejde o prílišný formalizmus pri uplatňovaní podpory,
keďže drvivá väčšina výrobcov elektrickej energie si túto povinnosť uplatňuje riadne a včas. Je to rizikovýrobcu, či túto povinnosť splní alebo nie. Právnym následkom nesplnenia tejto povinnosti nie je zmena
podmienok dodávania elektrickej energie do distribučnej siete. Výrobca dimenzuje údaje v ideálnom
stave, v prípade žalovaného to bolo 6.400 MWh s tým, že na vlastnú technologickú spotrebu potrebuje

400MWh.Pričomideoúdaje,ktoréžalovanýuviedolnacelých15rokov.Vzákoneideourčitúinformáciu
a nie formalizmus. Preto zákonodarca zaviedol právny následok nesplnenia oznamovacej povinnosti.
Nie je možné vychádzať z toho, že na začiatku obdobia vo vzťahu k uvedeniu zariadenia do prevádzky
a dodávky elektrickej energie do distribučnej siete sa bude vychádzať z ideálneho stavu na obdobie
celých 15 rokov. Ak by takto malo takto fungovať Úrad na reguláciu prípadne distribučné spoločnosti

by sa nedozvedeli relevantné údaje. Účelom je vedieť čo možno najpresnejšie množstvo údajov o
výrobe a dodávke elektrickej energie z alternatívnych zdrojov do distribučnej siete. Preto je v zákone
stanovená druhá polovica kalendárneho roka, aby aj výrobca elektrickej energie mohol podať čo možno
najpresnejšie údaje od ktorých sa odvíjajú ďalšie faktory (napríklad náklady za prevádzkovanie - tarifa
za prevádzkovanie systému (TPS). Ak by súd vyhodnotil, že takáto žiadosť je relevantná, potom by
oznamovacia povinnosť tak ako je stanovená v zákone nemala žiadny zmysel. Toto vyjadrenie žalobcu

podporuje aj žalovaný, keď uviedol k 13. 12. 2013, teda ani nie ku koncu roka 2013 údaje o skutočnej
výrobe elektrickej energie 0,025 MWh, pričom k 13. 12. 2013 očakával výrobu elektrickej energie v
roku 2014 v množstve 3.000 MWh a k tomuto istému dátumu (13. 12. 2013) plánoval výrobu elektrickej
energie pre rok 2015 v množstve 6.400 MWh (plný výkon). Plný výkon neočakával v roku 2014. Čím
je objektívne zaručené, že plný výkon by dosiahol v roku 2015? Z údajov o výrobe vyplýva, že ani v

roku 2016 nedodával do siete. V zákone je oznamovacia povinnosť stanovená periodicky k 15. 8., nie
neskôr a na základe aktuálneho stavu. Všeobecná žiadosť na obdobie, celého obdobia podpory, alebo
dlhšie obdobie nenapĺňa požiadavky zákona. Nie je nepreukázaná skutočnosť, že akýkoľvek dokument
tvrdený žalovaným ako oznámenie nárokov boli žalobcovi doručené ním tvrdenou zásielkou. Zároveň
nie je preukázané z akého titulu a v akej výške mala pohľadávka žalovaného vzniknúť.

4.Zástupcažalovanéhoargumentoval,žežalobajepredčasnepodaná,pretožepodľadohodyzodňa23.
9. 2014 v článku 3.8 sa strany dohodli, že na účely uspokojenia svojej pohľadávky je žalobca oprávnený
pristúpiť k postupnému započítavaniu svojej pohľadávky voči pohľadávkam spoločnosti žalovaného
uplatňovanými voči žalobcovi na základe zmluvy podľa článku 2.3 dohody v rozsahu mesačne vo

výške 20 % z podpory poskytovanej vo forme doplatku a tiež 20 % z podpory poskytovanej vo forme
odberu elektriny za cenu elektriny na straty a to až do úplného uhradenia zabezpečovanej pohľadávky
v prospech žalobcu. Samozrejme zmluvy podľa článku 2.3 dohody boli zmluvy na podporu dopĺňané
dodatkami s tým, že nárok na podporu je 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky. Na ústavnom
súde prebiehalo konanie vo vzťahu k § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných

zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Žalovaný splnil oznamovaciu povinnosť výrobcu
elektriny vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. žiadosťou o poskytnutie
podpory zo dňa 10. 12. 2013 (čl. 68). Toto oznámenie mal urobiť za rok 2015 do 15. augusta 2014. Táto
žiadosť bola odoslaná 30. 1. 2014 s prílohami: návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie pre roky 2014-2028 (čl. 72), predpoklad na roky 2014-2028. V poslednej prílohe žiadosti (čl. 83)

sa za údajmi očakávaná skutočnosť za rok 2014 nachádzajú v tabuľke plánované údaje za rok 2015,
čo považuje za splnenie povinnosti žalovaného. Úrad na reguláciu sieťových odvetví viedol žalovaného
na zozname tých, ktorý si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnili, ale žalovaný preukázal, že povinnosť
splnil už začiatkom roku 2014. Žalovaný bol vylúčený z tohto zoznamu, napriek tomu žalovaný podporu
za rok 2015 nedostal. Ak úrad na reguláciu sieťových odvetví akceptoval oznámenie žalovaného k

15. 8. 2014 malo byť akceptované aj prevádzkovateľom distribučnej siete. Doručenie tohto oznámenia
preukazoval žalovaný predložením podacieho hárku (čl. 84). Žalovaný ako výrobca elektrickej energie
mal rovnakú povinnosť voči dvom rôznym subjektom: úradu na reguláciu sieťových odvetví a žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 20. septembra 2016 pod
písmenom C/ uviedli dôvodnosť ich záverov, pre ktoré majú za to, že oznamovaciu povinnosť (za účelom

uplatnenia podpory pre rok 2015) žalovaný splnil tak ako to ustanovuje zákon. Žalovaný poukázal na
žiadosť o poskytnutie podpory, ktorú adresoval žalobcovi dňa 30. januára 2014 ako prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy. Z jej obsahu vyplýva, že si žalovaný uplatňuje podporu formou odberu elektriny
za cenu elektriny na straty ako aj formou doplatku po doručení žiadosti o poskytnutie podpory, teda
vrátane podpory na celé obdobie roku 2015. Táto žiadosť spĺňa obsahové náležitosti, ktoré má mať,

pretože sú v nej zaškrtnuté políčka, z ktorých vyplýva, že si uplatňujú podporu doplatkov na rok 2015
a podporu vo forme elektriny na straty. Prílohy tejto žiadosti sa odvolávajú na celé obdobie podpory,
ktorá prináleží zaradeniu žalovaného na obdobie roku 2014 až 2028. Dokument obsahoval tabuľku,
ktorá bola označená ako plánované údaje za rok 2015 a v tejto tabuľke sú uvedené hodnoty: množstvoelektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok (QDOP), množstvo elektriny dodanej do distribučnej sústavy
(QE) v objemoch, ktoré žalovaný predpokladal na rok 2015. Podací lístok preukazuje expedíciu tejto
žiadosti 30. január 2014. Žiadosť o poskytnutie podpory, ktorá bola doručená 30. januára 2014 obsahuje

všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa od výrobcu požadujú a ktoré ustanovuje priamo zákon (§ 4
ods. 2 písm. c/ predmetného zákona). Obsahuje relevantné skutočnosti, ktoré preukazujú prejav vôle
žalovanéhonauplatneniepodporupreobdobieroku2015voformedoplatkuavoformecenyelektrinyna
straty, oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny v príslušnom roku. Zákon neustanovuje
žiadnemu výrobcovi osobitnú povinnosť predkladať žiadosť o poskytnutie podpory pre účely uzatvárania

zmluvy o výkone podpory, ktorú by bolo potrebné doplniť popri tejto oznamovacej povinnosti podľa § 4
ods. 2 písm. c/ daného zákona o podpore. Tvrdenie žalobcu, že žiadosťou o poskytnutie podpory sa
splnila iná oznamovacia povinnosť, nemá oporu v žiadnom zákone. Zákon by mal vylučovať prílišný
formalizmus alebo zákon by sa nemal takto vykladať (aj v intenciách nálezu ústavného súdu, na
ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 9. 2016 poukázal v časti pod písmenom C/). Účel a
zmysel predmetnej zákonnej povinnosti je splniť si povinnosť oznámiť predpokladané množstvo dodanej

elektriny v príslušnom roku a prejaviť vôľu na uplatnenie podpory vo forme doplatku a vo forme doplatku
elektriny na straty. Účelom oznamovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o podpore je, aby sa
získali údaje, ktoré sú čo najviac relevantné pre podanie kvalifikovaného cenového návrhu, konkrétne
distribučnej spoločnosti a úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby sa ustálila hodnota alebo číselné
vyjadrenie konkrétnych nákladov, ktoré sú kompenzované konkrétnemu prevádzkovateľovi distribučnej

sústavy. V našom prípade žalobcovi prostredníctvom (TPESI) tarify za prevádzkovanie systému. Takéto
relevantné údaje prevádzkovateľ distribučnej sústavy - žalobca získal od žalovaného práve zo žiadosti
o poskytnutie podpory splnením oznamovacej povinnosti žalovaného. Žalovaný oznamovaciu povinnosť
splnil,keďžetietoúdajevjehožiadostiuvedenéboli.VsúdnychkonaniachpredOkresnýmsúdomKošice
I nie je len posúdenie skutočnosti, že žiadosť o poskytnutie podpory znamená splnenie si oznamovacej

povinnosti zo strany výrobcov, ale skôr skutočnosť, či lehota na splnenie oznamovacej povinnosti
zo strany výrobcov bola alebo nebola dodržaná. Ide o posúdenie lehoty ako hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej.Žalovanýsplniloznamovaciupovinnosťprerok2015tým,žeposkytolrelevantnéúdaje
za účelom vyžadovaným zákonom pre rok 2015. Žalobca žalovanému podporu nezákonnej odoprel.
Žiada, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čísla listov, ďalej iba
čl. 1-169, najmä fotokópiou zmluvy o dielo čl. 9-11, cenovou ponukou čl. 12, objednávkou čl. 13-14,
preberacím protokolom čl. 15, súpisom vykonaných prác a dodávok čl. 16, faktúrou č. 7111314755 čl. 17,
žiadosťou splátkový kalendár čl. 18, Dohodou o usporiadaní vzájomných práv a zabezpečení záväzkov
čl. 19-21, výzvou na úhradu splatnej pohľadávky čl. 22-26, lustráciou v Obchodnom vestníku čl. 34,

aktualizáciou výpisov z obchodného registra strán sporu a obchodnej spoločnosti PAJU SR, s.r.o. čl.
88-96, tabuľkou čl. 119, fotokópiou podacej knihy došlej pošty žalobcu čl. 120, fotokópia listu žalovaného
žalobcovi z 30. 12. 2013 čl. 121, fotokópia zmluvy o pripojení žiadateľa o pripojení do distribučnej siete
čl. 122-125 s prílohou č. 1, fotokópiou vyjadrenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy zo dňa 7. 1. 2014
čl. 127-128, aktualizovanými z obchodného registra žalobcu, žalovaného a obchodnej spoločnosti PAJU

SR, s.r.o. čl. 132- 149, lustráciou v Obchodnom vestníku čl. 153, aktualizáciou údajov v obchodnom
registri - výpismi z obchodného registra strán sporu a obchodnej spoločnosti PAJU SR, s.r.o. v likvidácii
čl. 154-166, výtlačkom elektronickej komunikácie medzi zástupcom žalobcu a žalobcom s tabuľkou ne/
poberania čl. 168-169. Súd dôkaz výsluchom konateľa žalovaného B. N. navrhnutý žalovaným (čl. 130/
rub) nevykonal, lebo konateľ žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný a

neúčasť neospravedlnil. Stanu sporu nie je možné nútiť vykonať dôkaz, ktorý sama navrhla, ale fakticky
od neho upustila, keď bez vážneho dôvodu nevyužila možnosť výpovede štatutára. Súd nevykonal
dôkaz navrhnutý žalovaným (čl. 193) vyžiadaním si správy od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
(na preukázanie, či žalobca v návrhu ceny na rok 2015 uviedol predpokladané množstvá dodanej
elektriny oznámené žalovaným), vzhľadom na to, že tento dôkaz bolo možné navrhnúť už skôr a na

právnom posúdení veci súdom vykonaním takéhoto dôkazu nič nemení (žalovaný v roku 2015 nesporne
nebol zaradený do zoznamu poberateľov podpory a energiu neprodukoval čl. 169). Pred záverečným
vyjadreniami súd vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP.

6. § 261 OBZ
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.§ 303 OBZ
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom.

§ 306 OBZ
(1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,
ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri

vyhlásení konkurzu.
(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a
použiťnazapočítaniepohľadávkydlžníkavočiveriteľovi,aknazapočítaniebyboloprávnenýdlžník,keby
veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky
voči veriteľovi.

§ 340 OBZ
(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po
uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

§ 369 OBZ
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 1 nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z
omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe S. H. Z. platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby

omeškania.

§ 3 z. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou

kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

(6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu
15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie
technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny (veta prvá).

§18ez.č.309/2009Z.z.opodporeobnoviteľnýchzdrojovenergieavysokoúčinnejkombinovanejvýroby

a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
(1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky
pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

§ 4 z. č. 309/2009 Z.z. (znenie k 31.12.2013)
(1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny
s právom na podporu"), má právo na
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje,d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období
1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto

zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo
2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku
rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
(2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z

obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,
b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je
väčší ako 1 MW,

c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach
výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred

uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,
d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu
bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
(3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť
podľa odseku 2 písm. a) a b).

§ 4 z. č. 309/2009 Z.z. (k 30.11.2014)
(1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny
s právom na podporu"), má právo na
a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu

elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja

za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej

vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje,
d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období
1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto

zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo
2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku
rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
(2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z

obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,
b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je

väčší ako 1 MW,
c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniachvýrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,

d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu
bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.
(3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)
na nasledujúci kalendárny rok.

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané nasledovné.
Predmetom sporu je zaplatenie ceny diela zo Zmluvy o dielo č. z-003/2013/CZ uzavretej dňa 4. 11. 2013
medzi objednávateľom PAJU SR, s.r.o., so sídlom Francisciho 4, Bratislava 811 04, IČO: 35 850 108 a
zhotoviteľomVýchodoslovenskáenergetika,a.s.,sosídlomMlynská31,Košice04291,IČO:36211222.

Dielo bolo vykonané (riadne ukončené a odovzdané objednávateľovi dňa 19. 12. 2013. O odovzdávaní
predmetu diela bola spísaná zápisnica. Zhotoviteľ na zaplatenie ceny diela vystavil objednávateľovi
faktúru - daňový doklad č. 7111314755 dňa 20. 12. 2013 so splatnosťou 3. 1. 2014 na sumu 162.190,80
EUR. Objednávateľ zhotoviteľovi nesplnil peňažnú pohľadávku riadne a včas (ani v dodatočne
poskytnutej lehote). Zmluvou o prevode časti podniku previedla Východoslovenská energetika, a.s.

ku dňu 1. 1. 2014 časť svojho podniku na žalobcu, vrátane pohľadávky voči objednávateľovi. Vyššie
uvedené nebolo medzi stranami sporné.

8. Dňa 30. 9. 2014 došlo k uzavretiu Dohody o usporiadaní vzájomných práv a zabezpečení záväzkov
medzi Východoslovenskou distribučnou, a.s. (žalobca), objednávateľom PAJU SR, s.r.o. a žalovaným.

Objednávateľ spoločnosť PAJU SR, s.r.o. uznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu (§ 323 ods. 1
OBZ) a zaviazal sa plniť najneskôr do 31. 12. 2014. Žalovaný vyhlásil, že v prípade ak spoločnosť
PAJU SR, s.r.o. nesplní svoj záväzok riadne a včas, uspokojí pohľadávku žalobcu namiesto spoločnosti
PAJU SR, s.r.o. spôsobom v zmluve dohodnutým (§ 303 OBZ). Súčasne žalovaný uznal záväzok
spoločnosti PAJU SR, s.r.o. v celom rozsahu (vrátane príslušenstva). Medzi stranami nebolo sporné, že

dlžník PAJU SR, s.r.o. dlh nesplnil napriek predchádzajúcej výzve. Žalobca so žalovaným sa dohodli
(článok 3.7), že uspokojenie vzájomných pohľadávok možno dosiahnuť aj započítaním. Na účely
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky mal žalobca „oprávnenie pristúpiť“ k postupnému započítavaniu
svojej pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného uplatňovanými voči žalobcovi (článok 3.8) na základe
zmluvy špecifikovanej v článku 2.3 dohody v rozsahu vo výške 20 % mesačne z podpory poskytovanej

vo forme doplatku a 20 % z podpory poskytovanej vo forme odberu elektriny za celú elektrinu na
straty, a to až do úplného uhradenia zabezpečovanej pohľadávky v prospech žalobcu. Žalovaný je
v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcom elektriny uplatňujúcim
si podporu formou stanovenou v zákone č. 309/2009 Z. z. Za účelom úpravy vzájomných práv a

povinností vzťahujúcich sa na uplatňovanie podpory v zmysle osobitných predpisov uzavreli spoločnosti
žalobca a žalovaný Zmluvu č. OZE_560_2014 zo dňa 10. 2. 2014 o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku (2.3). Vyššie uvedené nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný namietal
splatnosť pohľadávky (predčasné podanie žaloby) vo vzťahu k článku 3. 7. dohody. Započítanie bola

možnosť uspokojenia pohľadávky a žalobca mal oprávnenie, nie povinnosť pristúpiť k postupnému
započítaniu. Preto obrana žalovaného nebola úspešná. Predpokladom započítania je navyše existencia
vzájomných pohľadávok a tie na strane žalovaného neboli preukázané (titulom doplatku za elektrinu
vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, na ktoré žalovanému nevznikol nárok voči žalobcovi).

9. Keďže dlžník (objednávateľ) PAJU SR, s.r.o. ani na písomnú výzvu žalobcu zo dňa 21. 1. 2015 svoj
dlh nesplnil, vyzval žalobca písomne na plnenie žalovaného (ručiteľa) listom zo dňa 25. 2. 2015 a žiadal
plniť najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy na účet žalobcu (písomnú výzvu žalobca opakoval aj listom
z 28. 4. 2015). Žalovaný žalobcovi nezaplatil. Vyššie uvedené nebolo medzi stranami sporné.

10. Žalovaný vzniesol námietku započítania titulom náhrady škody 23. 9. 2016 čl. 35- 45 (prostriedok
procesnej obrany podľa § 147 ods. 2 CSP za bodkočiarkou). Žalovanému podľa jeho tvrdenia vznikla
škoda v dôsledku odopretia podpory žalobcom - majetková ujma vo výške 423.626 EUR, lebo bol nútený
zastaviť výrobu (ušlý zisk 351.626 EUR a náklady vynaložené na nevyhnutné udržiavanie technológie72.000 EUR pre možnosť výroby v roku 2016). Ku škode by došlo iba ak by žalobca porušil povinnosť
voči žalobcovi (vyplývajúcu zo zákona napr. § 420 a nasl. OZ alebo záväzkového vzťahu § 373 a nasl.
OBZ). Žalobca však žiadnu povinnosť neporušil (viď ods.11 - 13 odôvodnenia rozsudku), preto nebola

obrana žalovaného úspešná.

11. Žalovaný (vo vzťahu k započítacej námietke) sa bránil tým, že ako výrobca elektriny z obnoviteľných
zdrojov na základe potvrdenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o splnení oznamovacej povinnosti
č. 0303/2014/E-PT prevádzkuje zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky 30. 12. 2013. Je

poberateľom a/ podpory vo forme odberu elektriny - výkupu zo strany prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej - žalobcu siete za cenu energie na straty za kalendárny mesiac a b/ doplatku k cene
energie na straty prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy - žalobcom na skutočné množstvo
elektriny vyrobenej za mesiac zníženú o vlastnú - technologickú spotrebu zariadenia. Žalobca poveril
výkupom Východoslovenskú energetiku a.s. /§ 4 ods. 1 písm. b/ z. č. 309/2009 Z.z.). Medzi žalobcom
a žalovaným bola 10. 2. 2014 uzavretá zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú

z obnoviteľných zdrojov a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, ktorú nahradila zmluva uzavretá 19.
11. 2014 medzi žalobcom, žalovaným a Východoslovenskou energetikou a.s., predmetom ktorej bol
aj záväzok žalobcu poskytovať žalovanému doplatok a záväzok Východoslovenskej energetiky a.s.
odoberať elektrinu od žalovaného a uhrádzať mu cenu elektriny na straty. Žalovaný má právo na výkup
elektriny za cenu elektriny na straty schválenú pre žalovaného na rok 2015 vo výške 44,015 EUR/

MWh bez DPH (Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/E zo dňa 27. 11. 2014). Žalovaný
má právo na doplatok (rozdiel medzi cenou elektriny určenou cenovým rozhodnutím úradu a cenou
elektriny na straty) s odkazom na § 7 ods. 14 vyhl. úradu č. 221/2013 Z.z. Bez kompenzácie oprávnených
nákladov žalovaný nie je schopný ekonomického prežitia. Cena určená pre stanovenie doplatku je v
zásade nemenná po dobu 15 rokov podpory (§ 6 ods. 3 z. č. 309/2009 Z.z.). Dňa 11. 2. 2014 vydal

úrad pre žalovaného cenové rozhodnutie č. 1838/2014/E-OZ, ktorým mu schválil cenu elektriny pre
stanovenie doplatku 149,87 EUR/MWh bez DPH. Úrad vychádzal z údajov v roku 2014 predložených
žalovaným (predpokladané množstvo elektriny vyrobené v zariadení 6.400 MWh). Podpora sa vzťahuje
na obdobie 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky t. j. do 29. 12. 2028. Žalovaný má právo
vyrábať a dodávať elektrinu do sústavy za celkovú cenu 149,87 EUR/MWh (na výkup elektriny na straty

44,015 EUR/MWh a doplatok 105,85 EUR/MWh *149,87 EUR/MWh - 44,015 EUR/MWh = 105,85 EUR/
MWh). Žalovaný popieral nesplnenie oznamovacej povinnosti tvrdenej žalobcom podľa § 4 ods. 2 písm.
c/ z. č. 309/2009 Z.z. (oznámené listom žalobcu 15. 12. 2014) vo vzťahu k novele z. č. 382/2013 Z.z. pod
hrozbou sankcie za nesplnenie povinnosti výrobcu elektriny § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ z. č. 309/2009 Z.z.
za neoznámenie predpokladaného množstva dodanej energie vždy k 15. 8. na nasledujúci kalendárny

rok, ktorou je strata nároku na podporu počas nasledujúceho kalendárneho roka. Úrad zverejnil 9. 2.
2015 zoznam výrobcov elektriny, ktorí podľa úradu túto povinnosť nesplnili a stratili nárok na podporu.
Dôsledkom pre žalovaného bola strata nároku na podporu 105,85 EUR/MWh a 44,015 EUR/MWh.
Obrana bola sčasti vyriešená nálezom ústavného súdu (ods. 12 odôvodnenia rozsudku). Žalobca tvrdil
splnenie oznamovacej povinnosti vzhľadom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 z. č. 309/2009 Z.z.

k novele z. č. 382/2013 Z.z. s tým, že podmienky podpory pri zariadeniach uvedených do prevádzky do
1. 1. 2014 ostali zachované. Preto nie je možné aplikovať novelizované znenie § 4 ods. 2 písm. c/ z.
č. 309/2009 Z.z. a podmienky podpory ostali fixované podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2013.
Žiadosť o poskytnutie podpory (ako vyplýva z jej obsahu) žalovaný adresoval PDP 30. 1. 2014 (podpora
za cenu na straty a doplatok) podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ z. č. 309/2009 Z.z. vrátane podpory na rok

2015 (zaškrtol príslušné políčka) na celé obdobie podpory 2014 - 2028.

12. Ústavný súd SR Nálezom PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017 rozhodol vo veci nesúladu § 4 ods. 3 zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1

ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) tak, že návrhu nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia (ktoré súd považoval za
relevantné k tomuto konaniu) uviedol, že (22) novelizáciou zákona o podpore OZE vykonanou zákonom
č. 382/2013 Z. z. došlo s účinnosťou od 1.
januára2014„len“kzmene,resp.rozšíreniutýchtoprávnychdôsledkov.Priamymdôsledkomnesplnenia

povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore OZ E je nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za
cenu elektriny na straty [právo ustanovené v § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona], ale aj práva ustanovenéhov § 4 ods. 1 písm. c) tohto zákona, teda práva na tzv. doplatok, v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) tohto zákona.
(23) Neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.
Zohľadňujúc účel a ciele sledované napadnutou právnou úpravou, (28) ústavný súd zastáva názor,

že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 zákona o podpore OZ
E je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných
z čl. 1 ods. 1 ústavy z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Pre úplnosť ešte
ústavný súd podotýka, že ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore OZ E nemajú bezprostrednú väzbu na § 3 ods. 6 prvú vetu zákona o

podpore OZE, podľa ktorej sa podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) vzťahuje na zariadenia výrobcu
elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie
alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny, na ktoré upozorňuje skupina
poslancov vo svojom návrhu. Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v §
4 ods. 3 zákona o podpore OZ E z dôvodu
(29)nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona sa vzťahuje totiž len na príslušný

kalendárnyrok,pričomnárokustanovenýv§3ods.6prvejvetezákonaopodporeOZE (v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý. (34)
Nemožnosť výrobcu elektriny uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore
OZ E, ktorá má charakter súkromnoprávnej
sankcie, nemožno stotožňovať so sankciami ukladanými za protiprávne konanie, ako typický inštitút

verejného práva, ktorý je aj v zákone o podpore OZE prítomný. (35) Z normatívneho textu § 4 ods. 3
zákona o podpore OZ E možno totiž podľa
názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „na
nasledujúci kalendárny rok“ (rok po nesplnení niektorej z povinností podľa § 4 ods. 2 tohto zákona).
(51) Napadnuté ustanovenie zákona o podpore OZE je spôsobilé aj negatívne zasiahnuť do sféry

podnikaniavýrobcovelektrinyzOZE,avšakrozhodnehonemožnopovažovaťzatakéopatrenie,ktoréby
zasahovalo do podstaty základného práva na podnikanie. Plnenie povinností (v zásade oznamovacieho,
resp. informujúceho charakteru) výrobcami elektriny ako podnikateľských subjektov (§ 4 ods. 2 zákona
o OZ E) tvorí súčasť výkonu ich podnikania,
pričom tieto podnikateľské subjekty vstupujú do podnikania (na trh) s vedomím, že v záujme presadenia

sa na trhu a získania podpory podľa zákona o podpore OZE je z ich strany nevyhnutné, aby si dôsledne
plnili povinnosti ustanovené v § 4 ods. 2 tohto zákona. Ide pritom o povinnosti, ktoré ústavný súd
považuje za legitímne aj s ohľadom na to, že vyplývajú zo špecifických čŕt právnej regulácie v odvetví
elektroenergetiky.

13. Obrana žalovaného bola sčasti vyriešená nálezom ústavného súdu (ods. 11 odôvodnenia rozsudku).
Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o splnení oznamovacej povinnosti č. 0303/2014/E-PT
zo dňa 4. 3. 2014 bolo vydané žalovanému len vo vzťahu k oprávneniu podnikať v energetike aj ako
doklad (§ 6 ods. 4, 5 z. č. 251/2012 Z.z.), že žalovaný prevádzkuje zariadenie so začiatkom činnosti
30. 12. 2013. Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. 11. 2014 č. 0008/2015/E č.s.

6650-2014-BA bolo vydané na návrh žalobcu a určuje zmenu výšky tarify za prístup do distribučnej
siete a distribúcie elektriny - Všeobecné podmienky vrátanie ceny elektriny na straty. Rozhodnutím č.
1838/2014/E-OZ, č.s. 1194-2014-BA Úrad pre reguláciu sieťových odvetví z 11. 2. 2014 schválil pre
žalovaného (regulovaný subjekt) pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014. S tým,
že platí aj na roky 2015 a 2016 (§ 44 ods. 1 z. č. 250/2012 Z.z.) A to na základe návrhu žalovaného

doručeného 29. 1. 2014 o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014 pre zariadenie
žalovaného uvedené do prevádzky 30. 12. 2013 s právom uplatňovať doplatok 15 rokov od uvedenia
do prevádzky do 29. 12. 2028. Toto rozhodnutie však nepreukazuje uplatnenie práva na podporu na rok
2015 u žalovaného do 15. 8. 2014, (čo žalobca oznámil žalovanému listom z 15. 12. 2014 s poučením o
možnosti uplatniť si právo na podporu pre rok 2016). Žiadosť o poskytnutie podpory žalovaného z 20. 12.

2013 adresovaná žalovanému nie je žiadosťou podľa zákona o podpore v znení účinnom od 1. 1. 2014,
teda na rok 2015 (k 15. 8. 2014), svojím obsahom je žiadosťou o poskytnutie podpory na rok 2014 z 10.
12. 2013 návrhom ceny výrobcu elektriny pre roky 2014 - 2028 (bez diferenciácie za roky 2014-2028
v roku 2014), čo sa míňa s účelom zákona o podpore v znení účinnom od 1. 1. 2014 (nález ústavného
súduods.12odôvodneniarozsudku).Žiadosťmávzťahkuvedeniuzariadeniažalovanéhodoprevádzky

30. 12. 2013, hoci obsahuje údaje o objeme výroby v roku 2013 (žiadna výroba) a predpoklad výroby
na rok 2014, 2014 - 2028 (bez diferenciácie). Zásielka žalovaného bola podaná na pošte 30. 1. 2014.
Obsah zásielky tvrdený žalovaným nie je možné spätne stotožniť. Nie je možné zamieňať, či nahrádzať
úkony žalovaného vyplývajúce z plnenia rôznych zákonných povinností, keďže ich účel je zo zákonarozdielny: 1./ oznamovacia povinnosť pri uvedení zariadenia do prevádzky a 2./ povinnosť podľa 4 ods. 2
zákona č. 309/2009 Z.z. žalovaný bol k 15. 8. 2014 povinný oznámiť žalobcovi predpokladané množstvo
množstva dodanej elektriny v roku 2015 (pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky do

15. augusta 2014), inak žalovaný ako výrobca elektriny s právom na podporu stratil nárok na podporu
v kalendárnom roku 2015. Žalobca nepreukázal riadne splnenie povinností podľa zákona na podporu v
znení účinnom od 1. 1. 2014. Preto nemá voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie. Žalobca
tvrdil, že 4. 2. 2014 mu boli od žalovaného doručené návrhy zmlúv a preukazoval to knihou došlej pošty,
kópiou sprievodného listu žalovaného z 30. 12. 2013 a kópiou zmluvy o pripojení a vyjadrením (čl.

120 - 126).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu titulom ručiteľského záväzku za cenu diela s príslušenstvom t. j. úrokmi z omeškania, ktoré
neboli zmluvne dohodnuté, teda vyplývajú z právneho predpisu. Žalovaný nesplnil záväzok do 7 dní

od doručenia výzvy žalobcu zo dňa 25. 2. 2015. Žalobca žiadal úrok z omeškania od 11. 3. 2015 do
zaplatenia. Žalovaný neurobil sporným doručenie výzvy na plnenie.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnej výške, lebo mal vo veci 100 % úspech. O výške trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.