Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914216094
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7914216094.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobkyne: S. Z., V.. XX.XX.XXXX, P.
X., T. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Krivá 21
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/256/2014-120 zo dňa 4. februára 2019

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku č. II tak, že p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie v plnom rozsahu zo sumy 8.998,- eur.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,18 % proti žalovanému.
III. Žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group je povinný nahradiť trovy štátu
vo výške 358,56 eur na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobkyňa žalobou zo dňa 29.10.2014 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 12.063,- eur titulom náhrady škody na zdraví spočívajúcej v
sťažení spoločenského uplatnenia. Podaním zo dňa 25.04.2016 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 3.065,- eur späť, akceptujúc výsledky znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
v rámci vykonania dokazovania. Žalovaný počas konania, dňa 30.09.2016 poskytol žalobkyni plnenie

vo výške 8.998,- eur. Na pojednávaní, konanom dňa 16.04.2018 žalobkyňa vzala žalobu späť aj v
prevyšujúcej časti a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, nakoľko svojim
správaním procesne zavinil zastavenie konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. S poukazom
na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP preto súd konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods.

1 CSP. Mal za to, že za zastavenie konania zodpovedá žalovaný, ktorý procesne zavinil zastavenie
konania tým, že žalobkyni plnil po podaní žaloby čo do istiny 8.998,- eur. Žalobkyňa si v konaní
uplatňovala sumu 12.063,- eur s príslušenstvom a bola úspešná čo do sumy 8.998,- eur (74,59 %) a v
časti o zaplatenie sumy 3.065,- eur vzala žalobu späť, čo predstavuje úspech žalovaného 25,41 %.V
súlade s § 256 ods. 1 CSP preto žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 49,18 %.4. O náhrade trov štátu súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na čl. 4 ods. 1,2 CSP, aplikujúc
ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný zavinil zastavenie
konania plnením uplatneného nároku v priebehu konania a štátu vznikli trovy, spojené s vykonaním

dôkazov, súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov proti žalovanému. Štátu vznikli trovy titulom
znalečného v celkovej výške 358,56 eur, uhradeného zo štátnych prostriedkov súdnej znalkyni MUDr.
Martine Rákayovej.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to len proti výroku II., ktorým súd priznal žalobkyni nárok na

náhradutrovkonaniavrozsahu49,18%,podalažalobkyňaodvolaniepodľa§365ods.1písm.h)zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala, že v konaní bola
preukázanáopodstatnenosťjejnárokunanáhraduškody.Jejvýškabolaustálenánazákladeznaleckého
dokazovania v rozsahu 8.998 eur, preto žalobkyňa vzala späť žalobu o 3.065,- eur a následne, po
tom, čo žalovaný sumu 8.998,- eur uhradil, vzala žalobu späť aj v tejto prevyšujúcej časti. S poukazom

na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch mala žalobkyňa za to, že jej úspech v spore bol
plný a keďže v percentuálnom vyjadrení predstavuje 74,59 %, v tomto rozsahu by mal tvoriť základ
pre priznanie trov konania žalobkyni. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie alebo uznesenie
zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo vyššie uvedenom

rozsahu.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil a navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, keďže mal za to, že pomerné
rozdelenie trov je odrazom reálneho výsledku sporu, nakoľko zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer

úspechu a neúspechu v spore a až keď dôjde k pomernému rozdeleniu náhrady trov, vypočítavajú sa
vynaložené trovy a to s poukazom aj na uvádzaný príklad.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného argumentoval tým, že v konaní došlo dňa 25.04.2016
v rámci dispozičného oprávnenia so žalobou k späťvzatiu žalobného návrhu vo výške 3.065,- eur a

konanie ďalej pokračovalo o sumu 8.998,- eur, ktorú žalovaná aj vyplatila, dôsledkom čoho žalobkyňa
vzala žalobu späť v celom rozsahu. Preto by rozhodnutie o prisúdení trov malo pozostávať buď vo výške
100 % z ostávajúcej sumy 8.998,- eur, prípadne vo výške 74,59 % priznaných trov, keďže žalobkyňa
bola úspešná v plnej výške s odkazom na predmet tohto konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne ale mal za to, že v danom prípade k späťvzatiu žaloby
vo výške 3.065,- eur došlo zavinením žalobkyne a zastavenie konania v časti vo výške 8.998,- eur
zavinením žalovaného, a preto je potrebné aplikovať zavinenie na zastavení konania v rozhodnutí o
trovách celého konania - viď citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

9. Žalobkyňa sa k tomuto vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380

CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

11.Predmetomodvolaciehoprieskumubolodvolanímnapadnutývýrokonáhradetrovkonaniavovzťahu
medzistranamisporupodč.IIvzmysle§379CSP,zhľadiskauplatnenéhoodvolaciehodôvoduvzmysle
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP s odkazom na ust. § 380 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa 365 ods. 1
písm. h) CSP, nakoľko vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia pod č. II., súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keďže nesprávne ustálil procesné zavinenie strán
sporu na zastavení konania.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikácioupráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. V predmetnej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia
sumy 12.603 eur titulom náhrady škody na zdraví, spočívajúcej v sťažení jej spoločenského uplatnenia.
Škoda na jej zdraví bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku - osobného
motorového vozidla, na ktoré sa v čase dopravnej nehody vzťahovala zmluva o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozila, uzavretá so žalovaným. Poistenému tak podľa ust.
§ 4 ods. 2 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel v spojení s ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka vzniklo z poistenia
zodpovednosti právo, aby žalovaný ako jeho poisťovateľ za neho nahradil žalobkyňou uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví. Možnosť uplatnenia nároku žalobkyne na náhradu
škody priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi pritom vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona č.381/2001

Z.z.

15. Žalobkyňa pri uplatňovaní nároku v tejto výške vychádzala z lekárskeho posudku MUDr. Marianny
Ondilovej zo dňa 04.07.2014, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom
bodov 1.200. Vychádzajúc z hodnoty 16,48 eur za jeden bod žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala

žalovaného na zaplatenie sumy 19.776 eur (t.j. 1.200 bodov x 16,48 eur). Žalovaný pred podaním žaloby
vyplatil žalobkyni plnenie len v čiastočnom rozsahu 468 bodov, t.j. vo výške 7.713 eur (t.j. 468 bodov
x 16,48 eur) a teda, poistné plnenie krátil. Žalobkyňa sa teda žalobou v predmetnej veci domáhala
zaplatenia neuznanej časti poistného plnenia vo výške 12.603 eur.

16. Z postoja žalovaného v konaní je zrejmé, že dôvodnosť základu nároku na náhradu škody
nenamietal. Namietal výšku uplatneného nároku a navrhol, aby súd žalobu zamietol, eventuálne, aby
nariadil znalecké dokazovanie.

17. Súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctva a

farmácie, odvetvia Psychiatrie. Ustanovená súdna znalkyňa MUDr. Martina Rákayová v znaleckom
posudku č.190/2015 zo dňa 28.11.2015 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne
počtom bodov 1.014. Obe strany sa stotožnili so závermi znaleckého posudku, pričom reakciou
žalobkyne bolo späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.065,- eur a reakciou žalovaného bolo
poskytnutie plnenia žalobkyni. Žalovaný po odrátaní toho, čo už plnil pred podaním žaloby (468 bodov),

žalobkyni zaplatil ešte sumu 8.998,- eur, zodpovedajúcu výsledku dokazovania (546 bodov). Po tom, čo
žalobkyňa obdržala toto plnenie, vzala späť žalobu aj vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 8.998,- eur.

18. Súd prvej inštancie výrokom napadnutého uznesenia pod č. I. konanie z dôvodu späťvzatia žaloby
zastavil a výrokom pod č. II. v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania.

19. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

20. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania je podľa § 256 ods. 1
CSPpotrebnéskúmaťprocesnúzodpovednosť nazastavení konania,pričomnáhradatrovkonaniapatrí
protistrane strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie súd posudzuje výlučne z procesného

hľadiska a rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať
komplexne a extenzívne. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom

o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania, pričom ale treba zohľadniť špecifiká predmetu
konania , správanie strán sporu a ich postoj v konaní atď.21. V tomto kontexte treba z hľadiska predmetu konania analogicky poukázať na to, že Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), čo sa ale týka meritórneho rozhodnutia, neprevzal z pôvodnej právnej úpravy
ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktoré umožňovalo priznať

účastníkom plnú náhradu trov konania aj v prípade ich čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške
záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy
nová právna úprava teda už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p.), ale
len dve (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), čo má dopad aj na posudzovanie procesného zavinenia strán sporu na
zastavení konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.) od 01.07.2016 § 256 ods. 1 CSP.

22. Civilný sporový poriadok tak už neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo
spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácii, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

24. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa komentára Civilného sporového poriadku vydaného Doc. JUDr. Marekom Štefčekom PhD. a
kolektívom v roku 2016 , zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na

základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto
prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (pozri k tomu nález Ústavného súdu
Českej republiky III ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, t.j. že právny základ nároku na náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný.
Výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako, odborná otázka posudzovaná znalcom môže

presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejmý primárny fakt,
že škoda bola spôsobená a posúdenie jej výšky len nasleduje ako druhotný fakt. Vhodným riešením
sa preto javí, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy
(nie zo sumy uplatňovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto
prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP).

26. Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si
podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov aj naďalej (od účinnosti CSP,
t.j. od 1.7.2016 ) prihliadal na skutočnosť, že výška priznaného, v tomto prípade realizovaného plnenia
nezávisela od žalobkyne, ale od v konaní vypracovaného znaleckého posudku.

27. Odvolací súd uvádza, že tak ako samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť
mechanicky, len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v
konečnom rozhodnutí priznaná, nakoľko hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne,
s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku, ako aj na

všetky relevantné okolnosti prípadu, keďže pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní
by veľmi jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom je civilné sporové konanie
postavené, je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP ako aj § 256 ods. 1 CSP práve v súlade so
základnými princípmi civilného sporového konania, a pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom
procesnom poriadku vychádzať z postupu v zmysle článku 4 ods. 2 CSP, na ktorých je Civilný sporový

poriadok založený.

28. Podľa čl. 4 Základných predpisov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak

takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).29. V predmetnej veci, keďže žalovaný v konaní po vypracovaní znaleckého posudku a stanovení výšky
zaplateného nároku žalobkyni plnil, je nepochybné, že žaloba čo do právneho základu uplatneného

nároku na náhradu škody na zdraví by bola opodstatnená. Žalovaný nepochybne je subjektom, ktorý je
povinný nahradiť žalobkyni škodu na zdraví, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaní
subjektu, s ktorým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobkyňa by bola v konaní
úspešná, pretože sa dôvodne domohla ochrany svojich práv, o čom napokon svedčí aj fakt, že žalovaný

jej poskytol peňažné plnenie sčasti jednak pred podaním žaloby a sčasti po podaní žaloby, pričom
výška sťaženia spoločenského uplatnenia t.j. uplatneného nároku v danej veci, závisela od znaleckého
posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný. Nakoľko presné peňažné vyjadrenie výšky nároku v spore o
sťaženie spoločenského uplatnenia je možné len uplatnením odborných znalostí, pričom sa za týmto
účelom spravidla vykonáva znalecké dokazovanie, od žalobkyne v takomto spore nemožno očakávať,
že sama bude disponovať takými odbornými vedomosťami a zručnosťami, aby vedela presne peňažne

vyčísliť výšku svojho nároku. Žalobkyni preto nemožno vytnúť v tomto prípade ani procesné zavinenie na
zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 3.065,- eur, keď v tejto časti vzala späť žalobu na základe
výsledkov znaleckého dokazovania a ani to , že po realizovanom plnení žalovaného vo výške 8.998,-
eur vzala žalobu v celom rozsahu späť, keďže v prípade uplatňovania takéhoto typu nároku je potrebné
posudzovať, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do jeho základu, čo žalobkyňa jednoznačne

so zreteľom na vypracovaný znalecký posudok v tomto konaní preukázala s tým, že sporná bola len
výška základu nároku, ktorá sa vypracovaním znaleckého posudku konečne ustálila a túto výšku aj
žalovaný v konaní žalobkyni plnil.

30. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa pri uplatňovaní svojho nároku nevychádzala

zo svojvôle, ale z lekárskeho posudku, vydaného v súlade s postupom, upraveným v zákone č.437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok si uplatnila práve
vo výške uvedenej v tomto lekárskom posudku, t.j. vo výške, zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu
sťaženia spoločenského uplatnenia, po odpočítaní toho, čo jej žalovaný už plnil. Napokon, rozdiel
medzi bodovým ohodnotením podľa lekárskeho posudku, ktorý predložila žalobkyňa (1.200 bodov) a

znaleckým posudkom, vyhotoveným v rámci dokazovania v súdnom konaní (1.014 bodov), evidentne
nie je až taký markantný, najmä v porovnaní s tým, čo presadzoval žalovaný. Žalovaný bol totiž ochotný
dobrovoľne plniť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia len v rozsahu 468 bodov, čo je menej
ako 50 % z toho, čo žalobkyni nepochybne patrilo. Aj z tohto pohľadu je zrejmé, že žalobkyni nezostávalo
iné, ako si zvyšok nároku uplatniť žalobou proti žalovanému s tým, že žalovaný po ustálení výšky plnenia

znaleckým dokazovaním, ktoré z hľadiska potreby odborných znalostí, ktorými žalobkyňa evidentne
nedisponuje, v tomto konaní realizoval plnenie žalobkyni vo výške 8.998,- eur, s následným späťvzatím
žaloby žalobkyňou a zastavením konania, ktoré procesne jednoznačne žalobkyňa nezavinila. Preto
nemôže prichádzať v tomto konaní do úvahy pomerné rozdelenie nároku na náhradu trov konania.

31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že spravodlivému usporiadaniu vecí zodpovedá
rozhodnutie, ktorým bude žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom
rozsahu, pričom konkrétna výška náhrady trov konania sa odvíja od sumy realizovaného plnenia, nie od
sumy uplatnenej žalobou t.j. od sumy 8.998,- eur (viď v tomto smere aj analogicky poukaz na rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017 sp.zn. 10Co/191/2017 v tom znení, že „nárok na plnú náhradu

trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.“)

32. Súd prvej inštancie teda nerozhodol vecne správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania
aplikoval správny právny predpis, avšak ho nesprávne interpretoval a v dôsledku toho nesprávne ustálil
procesné zavinenie strán v spore v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd so zreteľom na predmet tohto

konania len analogicky v tomto smere poukazoval na zdôvodnenie so zreteľom na prípadne meritórne
rozhodnutie vo veci, keďže má to dopad aj na správne právne posúdenie procesného zavinenia strán
sporu v tomto konaní.

33. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku pod č. II. podľa

§ 388 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vzniknutých na
súde prvej inštancie v plnom rozsahu (v rozsahu žalovaným zaplatenej sumy vo výške 8.998,- eur, čo
zodpovedá 74,59 % z uplatnenej sumy 12.063,- eur).34. Odvolací súd pripomína, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP s tým, že pri výpočte náhrady trov, vrátane trov právneho
zastúpenia je potrebné vychádzať výlučne z konečnej výšky náhrady škody, ktorá bola žalobkyni

vyplatená t.j. zo sumy 8.998,- eur.

35. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací sud podľa § 396 ods. 1 § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CPS. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo vzťahu k žalovanému a preto

jej odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).