Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Imrich Volkai

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018206508
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018206508.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci oprávneného Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému Z. H., nar. X.X.XXXX,
bytom U. XXX, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k.
11Er/715/2002-12 zo dňa 26.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

O d m i e t a odvolanie proti II. výroku uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 159,11 Eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predchodca oprávneného Sociálna poisťovňa podala
návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu
tak ukladajú predložené rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Vykonaním

exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, ktorý podaním dňa 1.8.2018 požiadal
o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom
šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti
nadobudne.

3. Súd prvej inštancie v uznesení, ktoré bolo napadnuté odvolaním citoval § 58 ods.1 a § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že z predloženého exekučného spisu mal za preukázané,
že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, preto nebolo možné pohľadávku
vymôcť ani čiastočne a vzhľadom, na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad,
že ho nadobudne v budúcnosti. Počas 16 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku
ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na

svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového
vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval
náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu pohľadávku. Za daného stavu mal súd za preukázané, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,5, § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku,§14ods.1,2,3,§15ods.1,§22ods.1,§23ods.1,2vyhláškyč.288/1995Z.z.,aoprávneného
zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 159,11 Eur.5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko Okresný

súd Michalovce mal rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
z dôvodu preklúzie a na trovy exekúcie mal zaviazať povinného. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd
rozhodol s poukazom na § 388 CSP, teda aby zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie- Uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 11Er/715/2002-12 zo dňa 26.10.2018 vo výroku
II. tak, že k náhrade trov exekúcie zaviaže povinného. V odvolaní oprávnený poukázal na § 277 ods. 1

zákonač.461/2003Z.z.oSociálnompoisteníana§25ods.1až3zákonač.274/1994Z.z.oSociálnom
poistení v znení účinnom odo dňa 01.07.2001, podľa ktorého rozhodnutie o poistnom (exekučný titul)
bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, a tak dňom
2.1.2011 sa právo vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu prekludovalo. Oprávnený bol
toho názoru, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj na rozhodnutia vydané pred 01.07.2001. Na
podporu svojich tvrdení poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 84/02

a na princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka konania. Preto aj v
prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 01.07.2001, môže dôjsť k preklúzii práva
podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z. z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie. Vzhľadom na uvedené, nie
je možné zastaviť predmetnú exekúciu pre nemajetnosť povinného a súd prvej inštancie mal exekúcie
zastaviťzdôvodupreklúzie podľa§57ods.1písm.b)Exekučnéhoporiadku.Oprávnenýďalejvodvolaní

nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie o trovách exekúcie a podľa neho súd na trovy exekúcie
mal zaviazať povinného. S dôvodom zastavenia exekúcie súvisí aj povinnosť uhradenia trov súdneho
exekútora. Oprávnený má za to, že v napadnutom uznesením bol nesprávne poučený o možnosti podať
odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, keď bol poučený, že proti výroku o trovách odvolanie nie je
prípustné. Oprávnený má za to, že v zmysle § 357 CSP je voči nároku na náhradu trov konania odvolanie

prípustné. V predmetnom konaní došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, preto na náhradu trov exekúcie
nemal byť zaviazaný oprávnený, ale povinný. Pri preklúzii nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného,
nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. V danej veci teda podľa oprávneného nie
je žiadny zákonný dôvod, aby trovy predmetného zastaveného exekučného konania znášal oprávnený
a je potrebné o nich rozhodnúť s poukazom na ustanovenie § 200 ods. 1,2, § 196 ods. 1 Exekučného

poriadku tak, že ich nahradí povinný.

6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 18.2.2002 na základe návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné
do 31.3.2017.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. V posudzovanom prípade sú exekučnými titulmi Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Michalovce č. 500-3076-4105/2000 zo dňa 4.12.2000, právoplatné a vykonateľné 2.1.2001, ukladajúce

povinnému uhradiť poistné v sume 13566,- Sk (450,31 eur) a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne
č. 500-3076-4105/2000-A zo dňa 4.12.2000, právoplatné a vykonateľné dňa 2.1.2001, ukladajúce
povinnému uhradiť penále vo výške 8256,- Sk (274,05 eur). Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na
vykonanie exekúcie udelené dňa 22.2.2002. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.8.2018
súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a namietal, že v
danom prípade došlo k prekludovaniu práva vymáhať pohľadávku na podklade exekučných titulov.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu vydania

rozhodnutia, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú podľa § 14 ods. 1 a 3 povinné platiť poistné,
sú prednostnými pohľadávkami podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu
vydania rozhodnutia, výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné
prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch.

16. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu vydania
rozhodnutia,navýkonrozhodnutianapohľadávkyuvedenévodseku1sapoužijúprimeraneustanovenia

osobitného predpisu.

17. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnom poistení v znení účinnom od 1.7.2001,
rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní 21aa) sa nepoužijú.

18. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Takýmito hmotnoprávnymi predpokladmi
sú aj premlčanie alebo preklúzia.

19. Súd prvej inštancie na takto zistení skutkový stav nemohol aplikovať § 25 ods. 1 a 2 zákona č.

274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom odo dňa 01.07.2001, nakoľko sa v prechodných
ustanoveniach (§ 45 a nasl.) nenachádza zmienka o tom, že by sa ustanoveniami § 25 ods. 1 a 2 v znení
účinnom odo dňa 01.07.2001 spravovali aj právne vzťahy vzniknuté pred dňom 01.07.2001, pričom v
danom prípade ide o hmotnoprávne ustanovenia.

20. Odvolací sud, posudzujúc prejednávanú vec dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď správne nepoužil ustanovenie právneho predpisu tak ako to v
odvolaní žiadal oprávnený a zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

21. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie
sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadnetakéskutočnosti,ktorébymalizanásledoknesprávnezistenieskutkovéhostavualebonesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v časti zastavenie
exekúcie ako vecne správne potvrdil.

24. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
nie je oprávnený preskúmavať.

25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

26. V zmysle § 355 CSP odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon
výslovne pripúšťa. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v
ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré nemožno podriadiť ani pod

§ 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania v
zmysle § 251 CSP, pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu
jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Rozhodovanie súdu o
trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a
2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V

žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.

27. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

28. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v tejto časti odvolanie oprávneného odmietnuť, nakoľko

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Preto odvolací súd odvolanie
oprávneného proti predmetnému výroku uznesenia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal

v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.