Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212201130
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2212201130.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.AlicouVörösovouvprávnejvecižalobkyne:

M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. S. X/C, G.a, zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Holič, Lužická 7,
Bratislava, IČO: 31 783 015, proti žalovanému: OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., Špitálska 61, Bratislava,
IČO: 45 730 008, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Grom, Cukrová 14, Bratislava, , IČO: 46 153 838,
o určenie neexistencie záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na tunajší súd dňa 25.01.2012 návrh o

zrušeniezáložnéhopráva.Vpriebehukonaniasúdpripustilnajejnávrhzmenupetitužalobysuznesením
sp. zn.: 9C/5/2012 - 638 zo dňa 29.05.2018 o určenie neexistencie záložného práva. Žalobkyňa pôvodnú
žalobu odôvodnila s tým, že je výlučnou vlastníčkou nasledovných nehnuteľností a to rodinného domu
postaveného na parc. č. X/X so súpisným číslom XXX a parc. č. X/X O. pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX S.X a parc. č. 5/6 druh pozemku - záhrady o výmere XXX S.X zapísané na
LV č. XXX pre kat. územie V., Q. V.. Ďalej uviedla, že na požiadanie blízkeho príbuzného (synovca)
F. E. prostredníctvom X. Q. uzatvorila dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu a návrh na povolenie vkladu

vlastníckeho práva. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na 6 000 000 Sk v prepočte 199 163,51
eur. Prvú časť kúpnej ceny vo výške niekdajších 1 100 000 Sk mala dostať v hotovosti od kupujúcej
X. Q., peniaze však nedostala, ale podpísala príjmový doklad na danú sumu z dôvodu, že Slovenská
sporiteľňa a.s. od kupujúcej to vyžadovala, lebo inak by jej hypotekárny úver na 2. časť kúpnej ceny
vo výške niekdajších 4 900 000 Sk neposkytla. Peniaze boli prostredníctvom hypotekárneho účtu X. Q.
bezhotovostným prevodom zaslané na jej účet dňa 31.07.2007, ktoré peniaze vyplatila F. E. a X. Q. bez
sumy niekdajších 500 000 Sk, ktorú si ponechala ako zábezpeku. Žalobkyňa predala nehnuteľnosť v kat.

území V. za niekdajších 6 000 000 Sk, podpísala zmluvu o zriadení záložného práva spolu s návrhom na
vklad záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Vklad bol povolený pod č. I.-XXXX/XXXX
dňa XX.XX.XXXX. Následne uviedla, že k právne účinnému predaju nehnuteľnosti nedošlo nakoľko ani
jeden z účastníkov nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa
vrátila kupujúcej kúpnu cenu poníženú o niekdajších 500 000 Sk, nakoľko mala za to, že záložné právo
na nehnuteľnosti bude zrušené pretože F. E. M. X. Q. riadne a včas platia úver Slovenskej sporiteľni a.s.
Následne uviedla, že nemala vedomosť o tom, že X. Q. M. F. E. požiadali OTP Banku Slovensko a.s.

o poskytnutie úveru a následne podpísali zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XXSU. Nezákonným konaním
sa na LV č. XXX pre kat. územie V. objavila ťarcha - záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko
a.s. pričom tvrdila, že túto zmluvu o záložnom práve nepodpísala, osobne nikdy OTP Banku Slovensko
a.s. nenavštívila a žiadni pracovníci banky neosvedčovali jej podpis.2. Súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 9C/5/2012 - 445 zo dňa 29.10.2015. Žalobu
žalobkyne o zrušenie záložného práva zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. §

34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a 3 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník) a vecne tým, že mal
jednoznačne preukázané, že na listinných dôkazoch a to na zmluve o zriadení záložného práva zo dňa
21.10.2008,akoajnanávrhunazápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostíavkniheosvedčených
podpisov u súdnej komisárky JUDr. Sweighofferovej pod por. č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je
pravý podpis žalobkyne M. E.Á.. Preto návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, keďže táto neuniesla

dôkazné bremeno keď tvrdila, že žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
XX.XX.XXXX v prospech záložného veriteľa OTP Faktoring, s.r.o. ani v prospech OTP Banky Slovensko,
a.s. a OTP Faktoring Követeleskezelő Zrt nepodpísala a podpis na predmetnej záložnej zmluve bol
podľa jej tvrdenia sfalšovaný. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom vyhotoveným so
znalkyňou RNDr. Katarínou Klepáčovou, v odbore písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia
pisateľa), ktorá zistila že podpisy žalobkyne na zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 21.10.2008

medzi OTP Bankou Slovensko a.s. a žalobkyňou ako aj návrhu na zápis záložného práva do katastra
nehnuteľností v prospech OTP Banky Slovensko a.s. jednoznačne patria a sú pravé podpisy M.F. E..

3. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie s tým,
že vytýkal prvoinštančnému súdu, že nevykonal navrhované dôkazy.

4. Odvolací súd prvej inštancie rušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na ďalšie rozhodnutie. Právny
názor odvolacieho súdu je pre prvoinštančný súd právne záväzný. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou
súdu prvej inštancie je opäť posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúci z výsledkov dokazovania
vypočuť X. Q. M. F. E., zistiť či sa voči ním vedie trestné stíhanie pre zločin úverového podvodu. Taktiež

zodpovedať na nasledujúce otázky ako sú, ako došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech
Slovenskej sporiteľne a.s., keď následne mala žalobkyňa opätovne založiť nehnuteľnosti, ktoré mala v
úmysle predať X. Q., OTP Banke Slovensko a.s. avšak teraz už za účelom zabezpečenia pohľadávky
uvedenejbanky,ktorúmátaktovočiX.Q.G.M.F.E.titulomimposkytnutéhospotrebnéhoúveruvovýške
niekdajších 5 660 000 Sk. Ďalej zistiť vôľu resp. psychický vzťah žalobkyne k zamýšľanému konaniu,

či bola vážna (skutočne daná), či žalobkyňa chcela vyvolať právne následky takéhoto právneho úkonu
(zmluva o zriadení záložného práva) k nehnuteľnostiam, ktorú ako záložca uzavrela s OTP Bankou
Slovensko a.s. , ktorou nezabezpečovala úver pre ňu poskytnutý ale poskytnutý pre X. Q. M. F. E.. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu nebola v konaní zodpovedaná ani otázka, kedy mala žalobkyňa
podpisovať na pobočke OTP Banky Slovensko a.s. zmluvu o záložnom práve na uvedenej pobočke, či

fyzicky bola prítomná a to bez ohľadu na to, či podpis na listine vyhodnotil znalec ako podpis žalobkyne,
pretože doposiaľ nie je zrejmé, akým spôsobom bola záložná zmluva, ktorá pozostáva z viacerých listov,
technicky upravená tak, aby pozostávala z jedného uceleného dokumentu napr. zviazaných šnúrou a
prelepenou nálepkami, pretože nie je možné vylúčiť ani manipuláciu a dodatočné vloženie poslednej
strany zmluvy, kde sú podpisy zmluvných strán s tým, že jedna zo zmluvných strán eventuálne mohla

podpísať túto poslednú stranu listiny v inom čase a na inom mieste oproti tomu, čo je deklarované v
zmluve.

5. Predmetom konania bola požiadavka na zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých je
žalobkyňa výlučnou vlastníčkou a to rodinného domu postaveného na parc. č. X/X so súpisným číslom

XXX a parc. č. X/X druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X a parc. č. X/X druh
pozemku - záhady o výmere XXX S.X zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie V., Q. V..

6. Súd preskúmal naliehavý právny záujem žalobkyne, ktorý je preukázaný a je daný, keďže žalobkyňa
hodládosiahnuťzmenuzápisuvkatastrinehnuteľností.Tedamánaliehavýprávnyzáujemnaurčovacom

petite, v prípade ak súd jej vyhovie, dôjde k zmene jej právneho postavenia. Na základe rozsudku súdu
príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k nehnuteľnostiam.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom
pripojených listinných dôkazov a to výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z LV č. XXX

pre kat. územie V., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom o povolenie vkladu vlastníckeho
práva kupujúceho zo dňa XX.XX.XXXX, príkazom zo Slovenskej sporiteľne na sumu niekdajších 4
900 000 Sk, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 30.07.2007, návrhom na
vklad záložného práva zo dňa 30.07.2007, pokusom o zmier, oznámením o postúpení pohľadávok,písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, znaleckým posudkom z odboru grafológie
č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2015, návrhom na vklad záložného práva zo dňa 21.10.2008, zmluvou o
špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU

zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, vyšetrovacím spisom
CVŠ: ORP-163/OEK-B3-2012, vyjadrením Slovenskej sporiteľne a.s. a ustálil nasledovný skutkový stav
veci:

8. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ - prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo

viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
9. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ - včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

10. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ - zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

11. Podľa ust. § 46 ods. 2 OZ - pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy

účastníkov na tej istej listine.

12. Podľa ust. § 151a OZ - záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

13. Podľa ust. § 151b ods. 1 OZ - záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

14. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

15. V danom prípade záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach žalobkyne bolo preukázané. Bolo
zapísané do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe právneho nástupníctva. Žalobkyňa
pôvodne uzatvorila dňa 27.07.2007 kúpnu zmluvu ako predávajúca s X. Q. ako kupujúcou, predmetom
ktorej boli práve nehnuteľnosti, ktorých je žalovaná záložným veriteľom. V čase uzavretia kúpnej zmluve
uvedené nehnuteľnosti mala založiť zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

30.07.2007 v prospech záložného veriteľa, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá poskytla a X.
Q. na kúpu predmetnej nehnuteľnosti od žalobkyne úver vo výške niekdajších 4 900 000 Sk, ktoré boli
prostredníctvom hypotekárneho účtu X. Q. bezhotovostným prevodom zaslané na účet žalobkyne dňa
31.07.2007. Uvedenú sumu, t.j. z niekdajších 4 900 000 Sk mala žalobkyňa obratom vyplatiť F. E. M. X.
Q.. Kúpna cena, za ktorú žalobkyňa nehnuteľností predávala X. Q. predstavovala niekdajších

6 000 000 Sk, avšak dostala len niekdajších 500 000 Sk. Dňa 21.10.2008 uzatvorila OTP Banka
Slovensko a.s. ako veriteľ a X. Q. M. F. E. ako dlžníci zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere
pre obyvateľstvo vo výške niekdajších 5 660 000 Sk, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení
záložného práva, kde ako záložca vystúpila žalobkyňa, ktorá opätovne vkladá tie isté nehnuteľnosti na
zabezpečenie úveru, ako už prv poskytla v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Čo sa týka zmluvy o

zriadení záložného práva v prospech OTB Banka Slovensko a.s. túto žalobkyňa namietla tvrdiac, že ich
nepodpísala a nemala nikdy vôľu takéto následky konania vyvolať. V tejto časti je spor medzi stranami
sporu.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že OTP Banka Slovensko a.s. po tom, čo sa v mene
žalobkyne domáhal predloženia zmluvy o záložnom práve podpísanej žalobkyňou, previedla práva na

spoločnosť OTP Faktoring Követeleskezelő Zrt 1066, Budapest, Maďarsko s identifikačným číslom
XXXXXXXXXXXX-XXX-XX, táto následne na spoločnosť OTP Faktoring Slovensko, s.r.o. (žalovaný),
ktorý je aj zapísaný v časti C - ťarchy na LV č. XXX pod poznámkou L.-XXXX/XX-XX/XX, tedaide nehnuteľnosti, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, sú zaťažené záložným právom v
prospech veriteľa OTP Faktoring Slovensko s.r.o. z titulu záložnej zmluvy ( č. k. I.-XXXX/XX).

16. Záložné právo ako inštitút slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len „záloh“). Pre prípad, že dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok riadne a včas, je
záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia svojho nároku zo záložnej veci.
Záložné právo, čo do vzniku a trvania, je viazané na primárny právny vzťah, ktorým je zabezpečovaná

pohľadávka. Vzniká najskôr spolu so vznikom zabezpečenej pohľadávky a zaniká najneskôr spolu s ňou.
Samo o sebe nemôže existovať a nemôže byť ani samostatným predmetom držby, ani jeho dispozície.
Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným
právom. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Po zániku záložného práva je
veriteľ povinný požiadať o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca.

17. Vzhľadom na to, že súd sa musel vyporiadať otázkou ako došlo k zániku záložného práva zriadeného
v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. tak ako bolo hore uvedené nie je sporná otázka čo do uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007, ani čo do zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa

30.07.2007 (čl. 12, 15, 201 v spise). Súd má zodpovedanú otázku ohľadne zániku záložného práva
zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. (a to s poukazom na čl. 126 v spise), ide o prípis
Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 27.09.2012, v ktorom sa uvádza, že úverová zmluva zanikla v súlade s
§ 151 md OZ a zaniklo aj záložné právo, túto pohľadávku zabezpečujúce Banka zánik záložného práva k
nehnuteľnostiam oznámila Správe katastra Dunajská Streda dňa XX.XX.XXXX, kedy si vykonala výmaz

záložného práva z LV, čo bolo preukázané aj písomným vyjadrením žalovaného.

18. Pokiaľ ide o spôsob a čas zániku záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. došlo na
základe žiadosti o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 21.10.2008,
vyčíslila zostatok úveru č. XXXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX v sume niekdajších 4 940 458,50 Sk

(163 993,17 eur).

19. Dňa 23.10.2008 došlo k čerpaniu úveru s OTP Banky Slovensko a.s. na základe zmluvy o
špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU,
ktorú dňa 21.1.2008 uzavreli s bankou F. E. M. X. Q. vo výške niekdajších 5 138 076,90 Sk bola dňa

24.10.2008 pripísaná v prospech účtu Slovenskej sporiteľne č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

20. Z obsahu výpovede žalobkyne zo dňa 20.03.2018 vyplýva, že nikdy nemala úmysel a potrebu
ani žiadny záujem podpísať záložnú zmluvu na dom v V., lebo sa necítila vlastníčkou tohto domu,
pretože riadnou kúpnou zmluvou previedla vlastníctvo na X. Q., ktorá z nepochopiteľných príčin prevod

vlastníctva nezavkladovala, kúpnu cenu jej vyplatila iba z časti, ktorú žalobkyňa vrátila. Zdôraznila, že
jej vôľa bola podpísať záložnú zmluvu iba v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., teda zabezpečovala
úver poskytnutý zo Slovenskej sporiteľne a.s. pre X. Q.. Dohoda medzi žalobkyňou a X. Q. bola taká, že
keď „vyčistí“ - splatí úver zo Slovenskej sporiteľne a.s., jej nehnuteľnosť vráti. O tom, že je nehnuteľnosť
opäť zaťažená v prospech OTP Banky Slovensko a.s. sa dozvedela z upomienky o nesplácaní úveru

(bez dátumu doručenia upomienky). A následne sa dozvedela od pána F. E. o prefinancovaní úveru zo
Slovenskej sporiteľne a.s. do OTP Banky Slovensko a.s.

21.ZobsahuvýpovedesvedkynepaniX.Q.súdzistil,ževočijejosobesavedútrestnékonaniaprezločin
úverového podvodu. Svedkyňa opísala na pojednávaní skutočnosti, ktoré predchádzali preneseniu

úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. do OTP Banky Slovensko a.s. Nový spotrebný úver bol uzatvorený
medzi veriteľom OTP Banka Slovensko a.s. a dlžníkmi pani X. Q. M. K. F. E. dňa 21.10.2008. Podľa jej
výpovede na splnenie podmienok na poskytnutie spotrebného úveru bolo potrebné uzatvoriť aj zmluvu o
záložnom práve na tú istú nehnuteľnosť. Podľa jej vyjadrenia pán E. si bol vedomý, že podpis žalobkyne
ako záložcu nebude jednoduché získať, pred žalobkyňou chcel zatajiť navýšenie hypoúveru, preto mal

obavy zavolať ju fyzicky do banky za účelom oboznámiť ju s obsahom zmluvy a podpisu. Preto mu boli
vydané originály záložných zmlúv pričom sa zaručil, že nebude problém pri podpísaní nakoľko žalobkyňa
je jeho rodina. Svedkyňa tvrdila, že bola prítomná pri odovzdaní záložných zmlúv v banke do rúk pánoviE., ktorý podpísanú zmluvu vrátil do banky, banka akceptovala podpísanú zmluvu aj napriek tomu, že
žalobkyňa v banke nikdy nebola a nedošlo ani k overovaniu jej podpisu zo strany banky.

22. Z obsahu výpovede svedka pána F. E., ktorá bola urobené dňa 19.04.2018 súd zistil, že vo veci voči
jeho osoby prebiehalo trestné konanie pod sp.zn.: ORP-163/OEK-B3-2012, ktorý sústredil pozornosť
súdu na svoju výpoveď, ktorú učinil v tomto trestnom konaní. Zdôraznil, že trestné stíhanie voči jeho
osobe bolo odmietnuté. Na kladené otázky svedok odpovedal so slovami: „Nepamätám sa, bolo to pred
7 rokmi“. Zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, že by niekto manipuloval so zmluvou, všetky dokumenty

mala u seba pani Q. (bez konkretizácie týchto dokumentov).

23. Z obsahu výpovede svedkyne pani S. G., ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 17.05.2018 súd
zistil, že pred 10 až 11 rokmi pracovala u žalovaného, jej pracovný pomer trval 1 rok a 1 mesiac, bola vo
funkcii úverovej poradkyne na pobočke Štúrova, Bratislava. Stručne podala informáciu o svoje pracovnej
náplne so zameraním sa na uzatváranie záložných zmlúv s tým, že tlačivá čo do konkrétnych údajov

vyplňovali zamestnanci centrálnej banky. Svedkyňa mala v kompetencii podpisovať zmluvy za banku
spolu s riaditeľom banky. Uviedla, že zmluvy sa podpisovali priamo v pobočke banky za jej prítomnosti,
riaditeľa a záložcu, ale mohlo sa stať, že riaditeľ zmluvu podpisoval skôr. Zmluva sa spájala spôsobom
- bola cvaknutá v rohu vľavo hore a prelepená bielou lepkou a na zadnej strane sa dávala banková
pečiatka tak, že polovica alebo štvrťka pečiatky bola na tej lepke na zadnej strany zmluvy a cez tú

pečiatku,ktorábolanalepkesapodpisovalo.Boltojejpodpisaleboriaditeľovpodpis.Záložcapodpisoval
zmluvu minimálne jeden raz na konci zmluvy, na pobočke, ostatné strany zmluvy sa nepodpisovali lebo
to nebolo zaužívané. Po nahliadnutí do originál zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
UZ č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa XX.XX.XXXX svedkyňa uviedla, že na poslednej strane tejto zmluvy
spoznáva vlastnoručný podpis, ako aj podpis riaditeľa banky F.. S.. Na otázku, či sa dá manipulovať

so zmluvou čo do spojenia, či sa dá odstrániť nálepka tak aby ostala nepoškodená posledná strana
zmluvy kde sa nachádza originálny podpis záložcu. Na to uviedla, že sa nedá bez poškodenia. V
prípade podpisovania zmlúv svedkyňa uviedla u osôb, ktoré brali spotrebný úver zabezpečený záložnou
zmluvou, ktorú podpisovala iná osoba, že klient a záložca prichádzali do banky naraz a naraz podpisovali
tieto zmluvy, ale nevylúčila a pripustila, že boli prípady, keď sa nedostavili účastníci zmluvy na podpis

spolu. Pripustila, že boli prípady keď so súhlasom nadriadeného vydala zmluvu už spojenú s lepkou k
nahliadnutiuklientovizaúčelomoboznámeniasasobsahomtejtozmluvy.Bolizmluvy,ktorésavracaliuž
spolu s podpismi a spojenými stranami zmluvy. Ďalej uviedla, že bola zaužívaná prax, že sa nežiadalo
overovanie podpisov klienta ani záložcu. Totožnosť osoby banka overovala podľa občianskeho preukazu
príslušnej osoby iba porovnávala osobné údaje. Originál zmluvy ako aj návrh na vklad do katastra

nehnuteľností sa odovzdávalo klientovi za účelom doručovania do katastra nehnuteľností.

24. Z obsahu uznesenia ČVS:ORP-1125/OEK-B1-2011-HS zo dňa 31.01.2012 vydané Okresným
riaditeľstvom PZ v Bratislave 1, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, uznesenie
ČVS: ORP-163/OEK-B3-2012 zo dňa 25.07.2012 vydané Okresným riaditeľstvom PZ BA III bolo zistené,

že trestné stíhanie za spáchanie obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu, ktorých sa mali
dopustiť X. Q. M. F. E. boli odmietnuté a následne sťažnosť žalobkyne uznesením Okresnej prokuratúry
Bratislava III, č.k. 1Pn707/12-3 zo dňa 11.09.2012 bola zamietnutá. Príslušný orgán v trestnom konaní
na strane 5 tohto uznesenia uviedol nasledovné: „Pokiaľ ide o údajný úverový podvod tento mal byť
podľa oznamovateľky (žalobkyne) voči Slovenskej sporiteľni a.s. spáchaný tým, že X. Q. M. F. E. poskytli

banke nepravdivé údaje v tom smere, že pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
dňa 30.07.2007 predložili fingovaný pokladničný doklad zo dňa 04.07.2007 o tom, že časť kúpnej ceny
a to 1 100 000 Sk bola oznamovateľke uhradená. Takéto tvrdenie však oznamovateľka popiera o
jediný dôkaz a to vlastné priznanie, že tento doklad podpísala napriek tomu, že žiadna takáto suma jej
vyplatená nebola. Okrem tohto vlastného tvrdenia oznamovateľka nepredložila žiadny podporný dôkaz

a keďže takýto iný dôkaz nevyplýva ani zo spisu, je jej vlastná výpoveď, ktorej aj seba usvedčuje
zo spáchania zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 5
písm. a) Trestného zákona pre prípadné začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1. Trestného
poriadku, či vznesenie obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ako dôkaz
absolútne nepostačujúca. V súvislosti s posudzovaním „hodnovernosti“ takéhoto tvrdenia M. E.Y. sa

žiada podotknúť, že v podanom trestnom oznámení z 18.08.2011 sa priznáva, že v súvislosti s kúpou
rodinného domu zapísaného na LV č. 384 v kat. území V. X. Q. dňa 04.07.2007 zaplatila oznamovateľke
sumu 1 111 000 Sk a teda je tu zjavný rozpor medzi obsahom jej trestného oznámenia a neskoršími jej
vyjadreniami obsiahnutými v jej výpovedi zo dňa 07.10.2011 a v dôvodoch podanej sťažnosti.25. Súd poukazuje na rozpornosť vyjadrenia žalobkyne aj v tomto občiansko-právnom konaní, kde
uvádza, že suma niekdajších 1 100 000 Sk I. X. Q.. Následne uvádza, že niekdajších 500 000 Sk si

ponechala ako zábezpeku, tvrdí že nemala vážny úmysel predať predmetnú nehnuteľnosť, napriek tomu
kúpnu cenu z časti prijala ako zábezpeku, či preddavok. Ďalej tvrdí, že sa nestarala o vklad kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľností, nevenovala pozornosť prevodu spornej nehnuteľnosti, mysliac, že už
nepatrí do jej vlastníctva.

26. Súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vykonal dôkaz aj čo do ozrejmenia
technickej úpravy záložnej zmluvy, ktorá pozostáva z viacerých listov okrem jasnej výpovede bývalej
zamestnankyne u žalovaného svedkyne pani S. G., ktorá stručne a zrozumiteľne opísala zaužívanú
prax v OTP Banke Slovensko a.s. ohľadne spojenia listov, ktoré boli prelepené nálepkou cvaknuté v
rohu vľavo hore a prelepené bielou lepkou a na zadnej strane sa dávala banková pečiatka tak, že
polovicaaleboštvrťkabankovejpečiatkybolana lepkeacezpečiatkusapodpisovalizodpovednéosoby.

Po nahliadnutí do originál zmluvy svedkyňa uviedla, že sa posledná strana zmluvy nedá rozobrať bez
poškodenia nálepky, na ktorej sa nachádza pečiatka banky a podpisy zodpovedných osôb. Jednoznačne
uviedla, že zmluvou nebolo manipulované.

27. Vo svojom vyjadrení právny zástupca žalovaného (čl. 577 v spise) poukázal na rozsudok NS SR

sp.zn.: 1Sžr68/2011 zo dňa 27.03.2012, bod 54 - potom je nepochybné, že hore uvedený judikát ( bod
č. 50 ) je nutné vykladať ako „výkladovú inštrukciu pre výklad pojmu listina (písomnosť), t.z. zmluva,
ktorá pozostáva z viacerých strán (hárkov, listov), poprípade príloh, pričom pod pojmom pevné spojené
(zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním je nutné chápať akékoľvek
kancelárske spojenie jednotlivých listov“, teda v tomto konkrétnom prípade predmetná záložná zmluva

bolazabezpečenáprotitechnickejmanipulácievovyššejakobežnejmiere,stranybolispoluzošiténielen
kancelárskou spinkou ale spinka bola spolu s prednou a zadnou stranou zmluvy následne prelepená
bielou papierovou lepiacou páskou, ktorá bola opečiatkovaná tak, že odtlačok pečiatky banky plynule
presahoval z lepiacej pásky na list zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že aj pri vynaložení úsilia a značnej
zručnosti nebolo možné upraviť zmluvu, tak aby úprava nezanechala stopy po jej vykonaní.

28. Žalobkyňa síce namietla manipuláciu, ale svoje tvrdenie o manipulácii a dodatočnom vložení
poslednej strany zmluvy nepreukázala.

29. V tejto súvislosti súd je toho názoru, že má jednoznačne preukázaný aj podpis žalobkyne na zmluve,

ktorý je pravý a nie je rozhodujúca skutočnosť kde a kedy urobila tento úkon (viď. závery obsiahnuté v
znaleckom posudku č. 13/2015 zo dňa 29.05.2015 je súčasťou tohto spisu).

30. Žalobkyňa namietla aj skutočnosť, že podpis záložcu na záložnej zmluve bol overený u notárky na
druhý deň po povolení vkladu záložného práva. Uviedla, že nebola prítomná u notárky nakoľko sa v tom

čase zdržiavala v Rakúsku, čerpala dovolenku. Žalovaný sa na túto námietku vyjadril v tom smere, že
poukázal na ust. § 42 ods. 3 zákona 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon), ktorý nevyžaduje, aby bol podpis
záložcu na záložnej zmluve osvedčený podľa osobitných predpisov. Podľa § 42 zákona Národnej rady
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,
musia byť podpisy prevodcov na zmluve, dohode, prípadne zakladateľskej obchodnej spoločnosti

úradne overené. V prípade záložnej zmluvy nejde o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale o
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva zriadením záložného práva a účastníci tohto právneho
úkonu - záložný veriteľ a záložný dlžník nie sú prevodcami. Súd opäť poukazuje na výsledky obsiahnuté
v znaleckom posudku č. 13/2015 zo dňa 29.05.2015, v ktorom bolo preukázané, že záložca dodatočne
overil pravosť svojho podpisu, ktorý podpis sa nachádza v knihe osvedčenia pravosti podpisov s por. č.

XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2008 (označením SM-3), ktorý je pravým podpisom M. E..

31. Súd podľa § 43a ods. 1 OZ - skúmal prejav vôle žalobkyne smerujúci k uzavretiu zmluvy a najmä, či
jej vôľa bola skutočná a vážna, či chcela vyvolať právne následky takéhoto právneho úkonu (zmluva o
zriadení záložného práva) k nehnuteľnostiam, ktorú ako záložca uzavrela s OTP Bankou Slovensko a.s.,

ktorou nezabezpečovala úver pre ňu poskytnutý, ale poskytnutý pre X. Q. M. F. E.. Žalobkyňa okrem
svojho tvrdenia, že nikdy nemala záujem, nechcela uzatvoriť takúto zmluvu, nemala úmysel, potrebu
ani žiadny záujem podpísať záložnú zmluvu na dom v V. lebo sa necítila byť vlastníčkou tohto domu.
Jej vôľou bolo podpísať záložnú zmluvu iba v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., ktorá zabezpečovalaúver poskytnutý zo Slovenskej sporiteľne a.s. pre X. Q. s tým, že dohoda medzi žalobkyňou a X. Q.
bola taká, že po splatení úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. jej nehnuteľnosť vráti. Svoje tvrdenie
však nepreukázala, neuviedla žiadny dôkaz o tejto dohode ba naopak ani si neustrážila nehnuteľnosť,

ktorá údajne by sa jej mala vrátiť, neurobila žiadny úkon smerujúci k miere opatrnosti, ba naopak
sama sa pričinila nezákonného konania a v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III
sp.zn.: 1Pn707/12-3 zo dňa 11.09.2012 sa usvedčila seba zo spáchania zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom. Podľa tohto vyjadrenia a výpovede žalobkyňa pri posudzovaní jej hodnovernosti
vyjadrenia a jej tvrdení sa žiada podotknúť a spochybniť pravdivosť jej výpovede o tom, že nemala

nielen žiadny úmysel ale ani vedomosť o uzavretí ďalšej úverovej zmluvy a to s OTP Bankou Slovensko
a.s. Vzhľadom na jej povesť s poukazom na spolupáchateľstvo pri predchádzajúcom úvere kedy bol
predložený fingovaný pokladničný doklad o tom, že časť kúpnej ceny 1 100 000 Sk bola oznamovateľke
uhradená.Samapriznala,žetakýtodokladpodpísala,napriektomu,žejejtakátosumavyplatenánebola.
V občiansko-právnom konaní tvrdila, že túto sumu vrátila X. Q. s tým, že si ponechala niekdajších 500
000 Sk ako zábezpeku. Uvedenú sumu v trestnom konaní nespomína.

32. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé následky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých
dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Súd teda musí zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa
v konaní riadne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať

určenia neexistencie záložného práva. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný
záujem na výsledku konania povinnosť tvrdenia podľa § 150 CSP a povinnosť dôkazu podľa § 132 CSP
pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania
o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len
zo vznesených, zhodných, skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 CSP, čo malo za následok, že

uplatnený návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala a o určenie neexistencie záložného práva, nebolo
možné považovať za preukázaný.

33. Čo sa týka vierohodností výpovede svedkov: a to X. Q. M. F. E. súd pri ich vyhodnotení bral
zreteľ na ich vierohodnosť s poukazom na trestné stíhania pre zločin úverového podvodu, súd

spochybnil aj vierohodnosti výpovede žalobkyne s poukazom na uznesenie Okresnej prokuratúry
Bratislava III. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz o manipulácii listín naopak z dokazovania
vyplyvnulo vyplynulo, že žalobkyňa jednak podpísala osobne záložnú zmluvu, aj osobne bola podpísať
v osvedčovacej knihe na notárskom úrade JUDr. Sweighofferovej. Jednak jej podpis sa nachádza aj na
listinách, na ktorých predchádzajúci záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. udelil súhlas so zriadením

záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko a.s. čím sa vylučuje možnosť, že by žalobkyňa
nemala vedomosť o tom, že sa bude záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko a.s. zriaďovať.
Podpis žalobkyne sa nachádza na záložnej zmluve, na návrhu na zápis záložného práva do katastra
nehnuteľnostíanalistine,naktorejSlovenskásporiteľňaa.s.udelilasúhlasnazriadeniezáložnéhopráva
v prospech OTP Banky Slovensko a.s. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala, iba sa domnievala, že

došlo k manipulácii listinných dôkazov - záložnej zmluvy avšak v tomto smere dôkaz predložený nebol,
čo potvrdila svedkyňa pani S. G.. Právosť podpisu žalobkyne bol potvrdený s vyhotoveným znaleckým
posudkom v odbore grafológie č. 13/2015. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobkyňou.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.