Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305220482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1305220482.38

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: D. Z., Z.. X.X.XXXX,
K. B. F. X, B., zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti
žalovanému: D. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P. X, B., zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,
so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, H. V. B. Q. F., na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.9.2014, č.k. 13C/286/2005-799, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľné veci zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, okres: Bratislava III, obec: BA - m. č. Rača, katastrálne územie: J., X. J. ". evidované na

katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 341 m2, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 94 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2, zastavené plochy a nádvoria, rodinný
dom súp. číslo XXXX na parc. č. XXXX/X v hodnote 343 709,06 eur (výrok I), z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné
veci: 1. kuchynská linka z dubového masívu v hodnote 1 825,66 eur, 2. chladnička s mrazničkou v
hodnote 0,00 eur, 3. pracovná doska zo žuly s 3 úložnými skrinkami v hodnote 331,94 eur, 4. sedacia

súprava, 3 + 2 + 1, zelenej farby v hodnote 0,00 eur, 5. ROLDOR 1,5 cm x 60 cm v hodnote 165,96 eur, 7.
televízor PHILLIPS v hodnote 0,- eur (výrok II), ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
titulomvyrovnaniapodielusumu122318,68eurdo60dníodprávoplatnostirozsudku(výrokIII),stranám
sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV), ďalším výrokom zaviazal žalobkyňu zaplatiť
súdnypoplatokvsume4393,50eurnaúčetOkresnéhosúduBratislavaIII,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku (výrok V), zároveň zaviazal žalobkyňu povinnosťou zaplatiť trovy štátu v sume 27,37 eur na

účet Okresného súdu Bratislava III, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI) a posledným
výrokom nepriznal štátu náhradu trov konania v sume 193,34 eur (výrok VII).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, 3 a 4, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým,
že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III, č.k. 14C 49/2005-12 zo dňa 14.4.2005 rozvedené. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že po uzavretí manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
strany sporu na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava III,
obec Bratislava - F. Č. J., A. Ú. J.T., parc. č. XXXX/X o výmere 341 m2, záhrady, parc. č. XXXX/X o
výmere 94 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2, zastavané plochy a
nádvoria, rodinný dom, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X. Všeobecná cena týchto nehnuteľností bola

súdom stanovená podľa znaleckého posudku č. 48/2008 vypracovaného D.. F. Q.. Pri určení všeobecnej
hodnoty nehnuteľností súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že súdny znalec vychádzal zpôvodného znaleckého posudku č. 12/2001 vypracovaného znalcom D.. F. A., podľa ktorého bola cena
určená v sume 1 248 150,00 Sk. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola v znaleckom posudku uvedená
v celkovej výške 11 505 088,77 Sk, t.j. 381 898,95 eur. Súd prvej inštancie ustálil cenu predmetných

nehnuteľností na sumu 343 709,06 eur, keď všeobecnú cenu nehnuteľností znížil o 10% t.j. o 38
189,89 eur, pritom prihliadol na to, že cena nehnuteľností v znaleckom posudku bola stanovená ku dňu
28.4.2005 a odvtedy uplynulo už deväť rokov, čo znamená, že opotrebenie a životnosť stavby, ktorá je v
znaleckom posudku uvedená 100 rokov, za 10 rokov predstavuje opotrebenie približne 10%. Súd prvej
inštancie prihliadol aj na nepredajnosť rodinného domu za žalovaným navrhovanú cenu prostredníctvom

realitnej kancelárie. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti žalovanému, nakoľko ich užíva. Súd prvej
inštancie ďalej ustálil, že počas trvania manželstva strany sporu nadobudli hnuteľné veci, a to kuchynskú
linku z dubového masívu, ktorej cenu ustálil na sumu 1 825,66 eur, chladničku s mrazničkou, ktorej cenu
ustálilna0,00eur,pracovnúdoskuzožulys3úložnýmiskrinkami,ktorejcenuustálilnasumu331,94eur,
sedaciusúpravu,ktorejcenuustálilna0,00eur,rolldor,ktoréhocenuustálilnasumu165,96eur,televízor
PHILLIPS, ktorého cenu ustálil na 0,00 eur. Hnuteľné veci, ktorých hodnota predstavuje 2 323,56 eur,

súd prvej inštancie prikázal žalovanému, nakoľko ich žalovaný užíva a nachádzajú sa v rodinnom dome.
Súd prvej inštancie mal za to, že vozidlo F. B., M.: B. XXX G. bolo nadobudnuté počas manželstva strán
sporu. Nevzal pritom do úvahy tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nakoľko na úhradu kúpnej ceny použil vlastné finančné prostriedky a to z
dôvodu, že dané tvrdenie nijako nepreukázal. Pri určení ceny vozidla vychádzal súd prvej inštancie z

nadobúdacej ceny vozidla (26 555,13 eur) a zo skutočnosti, že vozidlo bolo k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva v užívaní tri roky a desať mesiacov. Súd prvej inštancie tak ustálil hodnotu vozidla na
10 000,00 eur, ktorú navrhla žalobkyňa a pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
priznal žalobkyni polovicu z ceny vozidla. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal
tvrdenie, že žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti vzala v hotovosti sumu 500 000,00 Sk,

ktorá mala patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto na dané tvrdenie neprihliadol. Z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu počas manželstva uzavreli zmluvu
o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.6.2001, pričom zostatok úveru ku dňu
28.4.2005 bol vo výške 46 002,78 eur. Nakoľko žalovaný spoločnú pohľadávku dňa 10.7.2011 splatil
sumou vo výške 58 285,00 eur a žalobkyňa túto sumu akceptovala v podaní zo dňa 26.5.2014, súd

prvej inštancie sumu 58 285,00 eur vyporiadal ako spoločný dlh manželov, keďže boli povinní veriteľovi
zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne. Ustálil, že žalobkyňa vniesla do manželstva finančné prostriedky
vo výške 63 068,45 eur z predaja bytu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, preto má právo požadovať
aby sa jej uhradilo to, čo vynaložila na spoločný majetok. Súd prvej inštancie pritom neprihliadol na
námietky žalovaného, že jeho pričinením žalobkyňa predmetný byt nadobudla, nakoľko k uvedeným

skutočnostiam došlo pred rokom 2001, t.j. pred uzatvorením manželstva. Súd ďalej neprihliadol na sumu
1 400 000,00 Sk, ktorú mala žalobkyňa vložiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dar
od neb. J. O., nakoľko súd nemal za preukázané darovanie predmetnej sumy. Súd pri posudzovaní
tvrdenia žalovaného, že vniesol finančné prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
neprihliadol na poskytnutie pôžičiek, nakoľko v konaní ich existencia nebola preukázaná, resp. bola

sporná. S poukazom na nemožnosť súdu prvej inštancie zistiť presnú alebo aspoň približnú výšku vnosu
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu mal súd prvej inštancie za to, že je namieste túto určiť
voľnou úvahou, ktorej predchádzalo zistenie aspoň približnej hodnoty do akej miery sa mohli prostriedky
použiť na spoločný majetok. Pri vyporiadaní vzal súd prvej inštancie do úvahy to, že strany sporu nemali
dostatok financií na kúpu nehnuteľnosti, preto požiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške

2 000 000,00 Sk. Súd prvej inštancie ustálil, že na rekonštrukciu rodinného domu boli investované
finančné prostriedky asi vo výške 5 400 000,00 Sk, pričom žalobkyňa použila na rekonštrukciu domu
sumu 1 900 000,00 Sk a žalovaný sumu 3 500 000 Sk, čo žalobkyňa akceptovala. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie nezistil disparitu podielov. Celkovú hodnotu majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve v sume 346 032,62 eur súd prvej inštancie znížil o sumu 63 068,45

eur, ktorú žalobkyňa vynaložila na tento majetok zo svojich finančných prostriedkov a o sumu 116
178,71 eur, ktorú vynaložil žalovaný. Celkovú hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva tak súd prvej
inštancie ustálil na sumu 166 785,46 eur, z ktorej polovicu má dostať žalobkyňa t.j. 83 392,73 eur,
pričom k jej podielu súd prvej inštancie pripočítal hodnotu majetku vneseného žalobkyňou vo výške
63 068,45 eur, čo predstavuje celkovú hodnotu podielu žalobkyne vo výške 146 461,18 eur. Celková

hodnota podielu žalovaného predstavuje sumu 199 571,44 eur ako súčet polovici podielu z hodnoty
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (83 392,73 eur) a vnosu žalovaného do majetku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (116 178,71 eur). Z hodnoty podielu žalobkyne vo výške 146
461,18 eur súd prvej inštancie odpočítal polovicu z vyplateného hypotekárneho úveru žalovaným t.j.sumu 29 142,50 eur a pripočítal náhradu za osobné motorové vozidlo zn. Mercedes, t.j. sumu 5 000,00
eur, čo predstavuje sumu 122 318,68 eur, na ktorú žalovaného titulom vyrovnania podielu zaviazal súd
zaplatiť žalobkyni.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p“). Vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov mal vo
veci úspech len čiastočný, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie poukázal pritom na to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo

v záujme oboch manželov, ktorí zhodne uviedli, že každý z nich si bude hradiť trovy konania.

4. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1
písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súd prvej
inštancie uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 4 393,50 eur (t.j. 3% z hodnoty podielu) len
žalobkyni, nakoľko žalovaný bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

5. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pričom trovy štátu pozostávali
zo znalečného vo výške 363,00 eur a vo vecných nákladoch v súvislosti s dopytom na ČSOB a.s.
Bratislava vo výške 23,68 eur. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 27,37 eur
pozostávajúcej z čiastky 15,53 eur po zohľadnení zaplatenia preddavku v sume 165,97 eur, t.j. 181,50

eur a z čiastky 11,84 eur ako polovica vecných nákladov. Súd prvej inštancie nepriznal štátu náhradu
trov konania vo výške 193,34 eur, nakoľko žalovaný bol oslobodený od súdnych poplatkov.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalobkyňa, majúc za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d)

a f) O.s.p., t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní súhlasila s napadnutým rozsudkom, ktorý vo veci

rozhodol tak, že nehnuteľné a hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Nesúhlasila
s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o výške vyrovnacieho podielu, o náhrade
trov konania a o povinnosti žalobkyne uhradiť súdny poplatok. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu
prvej inštancie, že žalovaný vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 116
178,71 eur a polovicu z hypotekárneho úveru vyplateného žalovaným. Poukázala na to, že kúpna

cena za nehnuteľnosti vo výške 2 000 002,00 Sk bola uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru
poskytnutého Istrobankou, a.s. V čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola na vyššie
uvedených nehnuteľnostiach vykonaná rekonštrukcia v celkovej hodnote 3 000 000,00 Sk až 3 500
000,00 Sk, pričom prostriedky na rekonštrukciu nadobudli strany sporu tak, že sumu 1 900 000,00 Sk
poskytla žalobkyňa z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a sumu 1 400 000,00 Sk darovala

žalobkyni nebohá stará matka J. O.. Celkové náklady na nadobudnutie nehnuteľnosti a rekonštrukciu
tak dosiahli sumu 5 000 000,00 eur. Tvrdenie žalovaného o tom, že celá rekonštrukcia bola vykonaná
výlučne z jeho prostriedkov sa počas konania nepotvrdila. Žalovaným prezentované pôžičky žalovaný
nepreukázal, keď nepreukázal reálne odovzdanie peňažných prostriedkov. Jediným spoločným dlhom
tak bol len hypotekárny úver. Žalobkyňa vložila zo svojho výlučného majetku sumu 1 900 000,00 Sk,

ktorú nadobudla z predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve a sumu 1 400 000,00 Sk, ktorá bola
pripísaná na účet žalobkyne ako dar od nebohej J.Á. O., starej matky žalovaného. Dôvodila, že o p. O. sa
žalobkyňa starala, spoločne trávili čas a mali medzi sebou dobrý vzťah. Žalobkyňa nebohú navštevovala
každý deň v zdravotníckom zariadení a nosila jej stravu. Skutočnosť, že finančné prostriedky darovala
práve žalobkyni, len prezentoval ich dobrý vzťah. Mala za to, že tvrdenie súdu o spornosti darovania, je

chybným. Žalobkyňa riadne sumu 1 400 000,00 Sk od p. O. prijala bezhotovostným prevodom, o čom
predložila doklad o vykonaní bezhotovostného prevodu z účtu darkyne na účet žalobkyne. Záver súdu
prvej inštancie o nehodnovernosti dokladu z titulu, že dispozičné právo k účtu p. O. mal aj žalovaný aj
jeho matka nie je ničím podložený. Zaujala názor, že ak by mala p. O. iný úmysel ako darovať peňažné
prostriedky žalobkyni mohla tak vykonať prevodom peňazí na účet vnuka, t.j. žalovaného, či matky

žalovaného. Predmetnú sumu dňa 20.7.2001 žalobkyňa riadne prevzala na svoj bankový účet a dňa
23.7.2001 bol z uvedeného účtu vykonaný výber s tým, že dané prostriedky boli použité na rekonštrukciu
rodinného domu. Žalobkyňa v odvolaní prezentovala názor, že na spoločný majetok vynaložila celkovo
sumu 3 400 000,00 Sk, preto so záverom súdu, že do bezpodielového spoluvlastníctva vložila výlučnesumu 1 900 000,00 Sk, nesúhlasila. Žalobkyňa zároveň nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v časti
voľnej úvahy, v zmysle ktorej žalovaný vložil zo svojich prostriedkov do rodinného domu sumu 3 500
000,00 Sk, nakoľko tejto úvahe chýba preukázanie nároku žalovaného na náhradu v zmysle § 150

Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že hodnota rekonštrukcie je vyčísliteľná maximálne sumou
3 500 000,00 Sk, žalovaný nepreukázal, že by disponoval danou sumou počas manželstva, žalovaný
nepreukázal zdroje, z ktorých by získal 3 500 000,00 eur a žalovaný nepreukázal, že by sumu 3 500
000,00 vložil do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru žalobkyne zníženie ceny nehnuteľnosti
o sumu 38 189,89 eur súdom prvej inštancie na ťarchu žalobkyne, bolo v rozpore so zásadou

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č.k. 3 Cdo 88/2010, keď je zrejmé, že zníženie hodnoty nehnuteľnosti malo postihovať výlučne
žalovaného a nie žalobkyňu, ktorá neužívala nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Zároveň
dôvodila, že počas trvania manželstva uzatvorili strany sporu zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorého
zostatok ku dňu 28.4.2015 predstavoval sumu 46 002,78 eur. Napriek uvedenému súd prvej inštancie
priznal žalovanému sumu 58 285,00 eur, pričom žalobkyňa predmetnú sumu neakceptovala. Na základe

uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie vyporiadací podiel žalobkyne určil
nesprávne a mal byť tvorený tak, že žalobkyňa vložila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 111 859,32 eur, hodnota jej podielu z nehnuteľnosti mala byť určená polovicou zo sumy 381 898,95
eur, žalovaný uhradil spoločný dlh vo výške 46 002,78 eur. Celková suma majetku tak predstavuje sumu
389 222,52 eur (nehnuteľnosti v sume 389 222,52 eur + hnuteľné veci v sume 7 323,56 eur). Po znížení

danej čiastky o sumu 111 895,32 eur, hodnota majetku, ktorý má dostať žalobkyňa je 277 327,20 eur.
Vyrovnací podiel navrhovateľky tak má predstavovať sumu 227 557,53 eur (138 663,60 eur + 111 895,32
eur - 23 001,39 eur).

7. Odvolateľka nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť 3

% z hodnoty majetku, ktorý jej bol prikázaný, keď súčasne súd prvej inštancie nepriznal ani jednej zo
strán sporu náhradu trov konania. Poukázala pritom na to, čo žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
21.3.2013 navrhoval. Je tak zrejmé, že žalobkyňa mala väčší sporový úspech než žalovaný. Na základe
uvádzaných skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie eventuálne aby rozhodol tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu 227 557,53 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobkyni nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, ktoré odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f), t.j. že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h), keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Uviedol, že od začiatku rozporoval znalecký posudok č. 48/2008 vypracovaný znalcom D.. F. Q.
na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Rača, nakoľko cena nezodpovedá skutočnej hodnote
oceňovaných nehnuteľností a navrhoval vypracovanie nového znaleckého posudku. Znalecký posudok
nebol vypracovaný v zmysle zákona, nakoľko určoval hodnotu nehnuteľnosti ku zániku bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu, t.j. k 28.4.2005. Podľa názoru odvolateľa poukazujúc na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 176/2001 mal súd prvej inštancie pri stanovení
ceny vychádzať z ceny v čase vyporiadania. Dôvodil aj uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 174/2012, rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 110/2011 a rozhodnutím R 42/1972.
Mal za to že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mal vychádzať z aktuálneho
znaleckého posudku a nie z vlastných prepočtov neaktuálneho posudku, pri ktorom svojvoľne znížil

hodnotu nehnuteľností o 10%. Poukázal na to, že už zadanie pre súdneho znalca bolo nesprávne, keď
tento mal určiť cenu nehnuteľností ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. V tejto súvislosti predložil
znalecký posudok č. XXX/XXXX ako aktuálny znalecký posudok, ktorý vyjadruje cenu nehnuteľností
ku dňu vyporiadania a v ktorom cena nehnuteľností je ohodnotená na sumu 277 000,00 eur, čo
predstavuje sumu o 104 898,95 eur nižšiu ako v znaleckom posudku ohodnocujúcom nehnuteľnosti

ku dňu 28.4.2005. V spore je nevyhnutné vykonať nové znalecké posúdenie hodnoty nehnuteľností
tak, ako to žalovaný navrhoval. Preto neobstojí ani určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni
titulom vyporiadania sumu 122 318,68 eur. Neobstojí ani posúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa
motorového vozidla zn. F. B. Q.. Vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania manželstva avšak žalovanýho nadobudol zo svojich výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal ešte pred manželstvom. Uviedol,
že pred uzatvorením manželstva vlastnil motorové vozidlo, ktoré predal za sumu 360 000,00 Sk. V roku
2000 zarobil sumu 700 000,00 Sk, z ktorej časť 440 000,00 Sk použil po uzatvorení manželstva na

kúpu motorového vozidla F. B. Q.. Žalovaný tak poukazujúc na rozhodnutie R 42/1972 zaujal názor, že
predmetnévozidlonadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctva.Namietolzároveňsúdomurčenúhodnotu
vozidla v sume 10 000,00 eur, nakoľko súd na základe svojej ľubovôle určil hodnotu ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie ku dňu jeho vyporiadania. Zdôraznil, že sa súd pri
danom určovaní riadil iba vlastným úsudkom a jeho záver nemá oporu v žiadnom znaleckom posudku.

Mal za to, že z verejne dostupných zdrojov na internete je zistiteľné, že hodnota takéhoto vozidla sa
pohybuje na úrovni približne 1 500,00 až 2 500,00 eur v závislosti od ojazdenia a stavu, ktorá zodpovedá
aj sume, za ktorú žalovaný uvedené vozidlo predal svojmu otcovi. Odvolateľ trval na tom, že od podielu
žalobkyne mala byť odpočítaná hotovosť vo výške 16 596,96 eur, ktorú žalobkyňa odniesla pri svojom
odchode zo spoločnej domácnosti. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď v tejto
veci nevykonal dokazovanie. Namietol záver súdu prvej inštancie, ktorým neprihliadol na skutočnosť, že

žalovaný sa pričinil o nadobudnutie a zhodnotenie bytu žalobkyne. Byt získala žalobkyňa vďaka tomu,
že žalovaný uhradil rodičom žalobkyne sumu 400 000,00 Sk a žalobkyňa za byt získala kúpnu cenu
1 900 000,00 Sk vďaka investíciám žalovaného vo výške 1 000 000,00 Sk. To, že tieto prostriedky
vynaložil ešte pred uzatvorením manželstva nie je rozhodujúce, pretože rozhodujúce je, že byt bol
predanýpočasmanželstva.Žalovanýpretožiadal,abybolzohľadnenýjehovkladdospoločnéhomajetku

súvisiaci s nadobudnutím a predajom bytu vo výške 1 400 000,00 Sk a vklad žalobkyne by mal byť vo
výške 500 000,00 Sk. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď vklad žalovaného do spoločného majetku vyčíslil na sumu 3 500 000,00 Sk. Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezapočítal ako vklad žalovaného sumu 1
400 000,00 Sk ako aj všetky pôžičky, ktoré si vzal žalovaný na financovanie rekonštrukcie rodinného

domu. Súd prvej inštancie bez odôvodnenia uviedol, že žalovaného vklad nepredstavuje sumu 229
038,04 eur. Poukázal na to, že pôvodná hodnota nehnuteľností bola v roku 2001 znalecky ohodnotená
na sumu 41 430,99 eur a ku dňu zániku BSM, t.j. v roku 2005 bola ohodnotená na sumu 381 730,07
eur. Je tak logicky nemožné, aby sa cena nehnuteľností takto zvýšila bez toho, aby došlo k nákladným
investíciám. Dôvodil, že súd nepripustil výsluch svedka p. Jána Bakalu, ktorého navrhol a ktorý realizoval

resp. sprostredkoval väčšinu prác a mohol sa vyjadriť k rozsahu a hodnote rekonštrukčných prác. Žiadal
preto aby bolo v spore vykonané dokazovanie k rozsahu rekonštrukčných prác a aby boli započítané
všetky pôžičky ako jeho vklad do spoločného majetku. S poukazom na uvádzané žiadal aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

9. Dňa 19.12.2014 podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobkyňa žiadosť o preskúmanie
podania odvolania žalovaného, v ktorom uviedla, že odvolanie žalovaného sa jej javí ako odvolanie
podané oneskorene. Poukázala na to, že napadnutý rozsudok bol Okresným súdom Bratislava III
zaslaný dňa 30.9.2014 priamo do rúk žalovanému a jeho právnemu zástupcovi. Právny zástupca

žalovaného súdu písomne oznámil, že žalovaného v konaní už nezastupuje, preto rozsudok
neprevezme. Zásielka obsahujúca rozsudok sa súdu vrátila ako neprevzatá dňa 7.10.2014. Nakoľko
žalovaný podal proti rozsudku odvolanie až dňa 13.11.2014, žiadala súd o prešetrenie včasnosti podania
odvolania žalovaného.

10. K odvolaniu žalobkyne podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie žalovaný, v
ktorom uviedol, že sumu 1 900 000,00 Sk, ktorú žalobkyňa obdržala za predaj bytu, nemožno považovať
za výlučný vklad žalobkyne, keď sama žalobkyňa potvrdila, že o nadobudnutie bytu sa pričinil žalovaný,
ktorý rodičom žalobkyne vyplatil sumu 400 000,00 Sk a do bytu následne investoval 1 000 000,00 Sk.
Podľa názoru žalovaného, súd postupoval správne, keď sumu 1 400 000,00 Sk nezapočítal ako vklad

žalobkyne do BSM, nakoľko táto suma predstavovala pôžičku matky žalovaného, ktorá mala dispozičné
právo k bankovému účtu p. J. O.. Tvrdenie žalobkyne, že jej vklad do BSM predstavuje sumu 3 300
000,00 Sk je nepravdivé, keďže jej vklad predstavuje 500 000,00 Sk. Namietol tvrdenie žalobkyne, že
okrem hypotekárneho úveru nemali nijaké pôžičky, nakoľko ich poskytnutie v konaní riadne preukázal.
Tvrdeniežalobkyne,podľaktoréhosarekonštrukciarodinnéhodomurealizovalazprostriedkovzpredaja

nehnuteľnosti (1 900 000,00 Sk), zo sumy z účtu p. O.H., z bežných príjmov a svojpomocne, považoval
za nepravdivé a zavádzajúce. Je ťažko predstaviteľné, že rodinný dom v priebehu rokov 2001 až 2005
by zvýšil svoju hodnotu takmer desaťnásobne bez rozsiahlych a nákladných investícií, ktoré zabezpečil
žalovaný. Za nepravdivé zároveň považoval žalovaný tvrdenie žalobkyne, že jej od roku 2004 neumožnilrodinný dom užívať, nakoľko žalobkyňa sama dobrovoľne odišla z dôvodu jej nezáujmu o nehnuteľnosť.
Žalobkyňa sa súčasne domáhala aj priznania nároku na kompenzáciu za to, že nemohla rodinný dom
užívať.Žalovanývšaktentoneodôvodnenýnárokneuznávaažiadalsúd,abynatentonárokneprihliadal.

Zároveň mal za to, že súd prvej inštancie správne určil, že žalovaný splatil hypotekárny úver v sume 58
258,00 eur a správne polovicu odrátal od podielu žalobkyne, keďže tvrdenie žalobkyne, že suma úveru
bola len 46 002,78 eur je nepravdivé. Žalovaný záverom nesúhlasil s návrhom žalobkyne, na základe
ktorého by jej z titulu vyporiadania BSM mal zaplatiť sumu 227 557,53 eur ani s tým, že zaznamenala
väčší sporový úspech v konaní. Na základe uvádzaných skutočností žiadal aby odvolací súd odvolaniu

žalobkyne nevyhovel a rozhodol v zmysle odvolania žalovaného.

11. K vyjadreniu žalovaného podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie žalobkyňa,
v ktorom poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3 Cdo 88/2010 zaujala
názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď hodnotu vozidla určil ku dňu zániku BSM v
sume 10 000,00 Sk, keďže predmetné vozidlo užíval výlučne žalovaný. Poukázala pritom na to, že

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že vozidlo nadobudol z iných finančných prostriedkov ako zo
spoločných prostriedkov manželov patriacich do BSM. K názoru žalovaného ohľadom bytu žalobkyne
uviedla, že predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, keďže ho nadobudla ešte pred
uzatvorením manželstva a bol predaný počas manželstva za sumu 1 900 000,00 Sk, ktorá bola použitá
na rekonštrukciu rodinného domu. Mala za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o vykonaní

rekonštrukcie bytu za 1 000 000,00 eur a investície, ktoré zo strany žalovaného do majetku žalobkyne
vykonané pred uzatvorením manželstva nemajú vplyv na vyporiadanie BSM a nie sú predmetom tohto
konania. Súd prvej inštancie podľa jej názoru nepostupoval správne, keď neposúdil sumu 1 400 000,00
Sk ako vnos žalobkyne do BSM, nakoľko tieto prostriedky získala darom od p. O.. Skutočnosť, že
prijatie sumy by mohlo byť považované za dar alebo pôžičku obom manželom, nevyplýva z nijakého

dôkazu. Z dokazovania vyplynulo a nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa prijala predmetnú sumu a
tieto prostriedky zo svojho účtu vybrala v čase vykonávania rekonštrukcie. Preto je možné ustáliť, že
tieto prostriedky patrili žalobkyni a vniesla ich do majetku BSM. Žalobkyňa sa stotožnila s názorom
súdu prvej inštancie, keď neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že vložil do BSM prostriedky získané
z pôžičiek v celkovej sume 7 600 000,00 Sk. Žalovaný poskytnutie pôžičiek ani ich vklad do BSM

nepreukázal,nakoľkonepreukázalposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,nebolopreukázané,žeuvedené
prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, technická hodnota rodinného domu bola
stanovená na sumu 3 548 286,38 eur, čo nezodpovedá rozsahu poskytnutých pôžičiek a je nereálne
aby žalobca pri rekonštrukcii použil peňažné prostriedky z pôžičiek v sume 7 600 000,00 Sk + 3 300
000,00 Sk od žalobkyne. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s určením súdu prvej inštancie, že žalobca zo

svojho majetku vniesol do BSM peňažné prostriedky v sume 3 500 000,00 Sk. Mala za to, že súd
prvej inštancie nepostupoval správne, keď voľnou úvahou rozhodol o danom vložení, nakoľko tento
záver nie je podložený relevantnými dôkazmi a je nepreskúmateľný, keď nie je zrejmé, na základe
čoho prišiel súd k danej sume. Rekonštrukcia rodinného domu, nemohla stáť viac ako 3 500 000,00
eur, pričom žalovaný nepreukázal, že by danou sumou disponoval ani zdroje z ktorých by danú čiastku

mal. Súd prvej inštancie riadne nevysvetlil a neodôvodnil svoj záver, z čoho usúdil, že žalovaný túto
čiastku vložil do BSM. Zároveň namietla, že súd prvej inštancie nesprávne určil zostatok hypotekárneho
úveru v sume 58 285,00 eur, keď z dokazovania vyplynulo, že zostatok hypotekárneho úveru ku dňu
28.4.2005 predstavoval sumu 46 002,78 eur. Záverom namietla amortizáciu nehnuteľnosti o sumu 38
198,98 eur, nakoľko súd v danom prípade nepostupoval správne, keď znížil hodnotu nehnuteľnosti o

10%. Na základe uvedeného mala za to, že vyrovnací podiel žalobkyne má predstavovať sumu 227
557,53 eur.

12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

14. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vznení účinnom do 30.6.2016 ( ďalej len " O.s.p."). O odvolaní žalobkyne a žalovaného rozhodoval po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p." ).

15. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku zohľadňujúc, že
i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo
sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane konania a o tom, akú sumu je povinný nahradiť do BSM žalobca a
žalovaný, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť
ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán konania o vyporiadanie

BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strany sporu napadnú odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie
o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379
písm. c) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí
vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo
veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako

celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 C.s.p.). Odvolací súd
vo veci rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného sú
podané sčasti dôvodne.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

20. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 29.12.2005 návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva, ktorom uviedla, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 15.2.2001, bolo rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.4.2005, č.k. 14C 49/2005 rozvedené. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2005. Za trvania manželstva nadobudli strany sporu nehnuteľný
majetok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava III, obec: BA - m. č. Rača, katastrálne
územie: J., X. J. ". evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 341 m2, záhrady,

parc. č. XXXX/X o výmere 94 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 37
m2, zastavené plochy a nádvoria, rodinný dom súp. číslo XXXX postavený na pozemku parc. č.
XXXX/X (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Nehnuteľnosti nadobudli manželia na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 31.5.2001 za kúpnu cenu 2 000 000,00 Sk, ktorá bola vyplatená z hypotekárneho úveru. Na
nehnuteľnostiach boli za trvania manželstva vykonané rozsiahle rekonštrukcie, ktoré predstavovali sumu

1 900 000,00 Sk. Investované finančné prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Odhadovaná
cena nehnuteľností bola 12 000 000,00 Sk. Do vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
v žalobe žalobkyňa zaradila aj hnuteľné veci tam špecifikované v celkovej hodnote 300 000,00 Sk.
Poukázala na záväzok z úveru na kúpu domu poskytnutého Istrobankou, a.s. so zostatkom ku dňuprávoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške cca 2 000 000,00 Sk. Do BSM navrhla zahrnúť pohľadávku
bývalých manželov pozostávajúcu v investícii prostriedkov patriacich do BSM do kúpy vozidla zn.
Mercedes Benz Sprinter, používaného na podnikateľské účely žalovaným, ktorého zostatková hodnota

ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola stranami sporu určená vo výške 300
000,00 Sk. Poukázala na to, že nehnuteľnosti výlučne užíva žalovaný a žalovaný neumožnil žalobkyni
vstup do nehnuteľnosti. Zároveň poukázala na to, že na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
sa strany sporu nevedeli dohodnúť. Preto žiadala aby súd z vecí, ktoré strany sporu nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva, prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu s

podielom každého o veľkosti 1/2, hnuteľné veci špecifikované v bode 2 písm. c) a f) návrhu prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného, nehnuteľnosti špecifikované v bode 2 písm. d) a e) prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zároveň žiadala aby úver poskytnutý od Istrobanka, a.s. zaplatil
výlučne žalovaný a aby zabezpečil zánik tohto záväzku voči žalobkyni ako náhradu za investíciu do
rekonštrukcie nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté z výlučného vlastníctva žalobkyne. Žiadala aby jej
žalovaný vyplatil polovicu pohľadávky v sume 150 000,00 Sk a odovzdal kľúče od nehnuteľnosti a

umožnil jej nerušené a trvalé bývanie v nehnuteľnosti.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 15.2.2001 bolo na základe
rozsudku sp. zn. 14C/49/2005 zo dňa 14.4.2005, právoplatného dňa 28.4.2005 rozvedené.

23. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2002 (č.l. 60-63)
predala štvorizbový byt č. X na I. R. V. B., ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, za kúpnu cenu 1 900
000,00 Sk.

24. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2001 (č.l. 64-66) vyplýva, že na jej základe nadobudli žalobkyňa

a žalovaný do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to
pozemok, parc. č. XXXX/X, o výmere 341 m2, záhrady, pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 94 m2,
zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 37 m2, zastavané plochy a nádvoria
a rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X, za kúpnu cenu vo výške 1 248 150,00 Sk.

25. Zo znaleckého posudku č. 48/2008 vypracovaného D.. F. Q. (č.l. 120c-175) vyplýva, že všeobecná
cena nehnuteľností bola stanovená na sumu 381 898,95 eur, pričom dátum ku ktorému bol posudok
vypracovaný bol stanovený na 27.11.2008 a dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje bol
stanovený na 28.4.2005, t.j. dátum právoplatnosti rozvodu manželstva.

26. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase
jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strán a táto doba je tiež
rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa
spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená
zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM

a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada,
aby pokiaľ možno (najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené
bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej
došlo k ich amortizácii.

27.Ďalšouzásadouje,žekaždýzmanželovjeoprávnenýpožadovať,abysamuuhradiloto,čozosvojho
oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať
toto vrátenie.

28. Odvolací súd v posudzovanom prípade ako prvoradé posudzoval námietku žalobkyni týkajúcu
sa včasnosti podania odvolania žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.9.2014 bolo súdu
prvej inštancie doručené oznámenie právneho zástupcu žalovaného o ukončení právneho zastúpenia
žalovaného (č.l. 817) a priložené odvolanie plnomocenstva žalovaným zo dňa 23.9.2014 (č.l. 818)

advokátskej kancelárii Právne centrum, s.r.o. na zastupovanie žalovaného v tomto súdnom spore.
Napriek tejto skutočnosti, súd prvej inštancie nedoručoval písomné vyhotovenie priamo žalovanému
ale doručoval ho na adresu advokátskej kancelárie Právne centrum s.r.o., ktorá už nebola právnym
zástupcom žalovaného v spore a ktorá z tohto dôvodu dňa 6.10.2014 odmietla prevziať zásielku (č.l.826). Následne súd prvej inštancie správne doručoval písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku na
adresu trvalého pobytu žalovaného. Žalovaný podľa údajov z doručenky (č.l. 816) zásielku obsahujúcu
napadnutý rozsudok prevzal dňa 24.10.2014. Nový právny zástupca žalovaného podal odvolanie dňa

7.11.2014 faxovým podaním, ktoré listinne doplnil dňa 10.11.2014. Nakoľko bolo odvolanie žalovaného
podané v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 205 ods. 1 O.s.p.), bolo podané včas a námietku žalobkyne
odvolací súd tak považuje za bezpredmetnú.

29. Vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedených v odvolaní, má odvolací súd za to, že sú sčasti

dôvodné. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
znalcom D.. F. Q., keď súd prvej inštancie mal vychádzať z ceny nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri určovaní ceny nehnuteľností vychádzal
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom D.. F. Q. (č.l. 120 c-175), ktorý bol
vypracovaný tak, že dátum, ku ktorému sa stavba ohodnocuje, bol stanovený na dátum 28.4.2005.
V predmetnom znaleckom posudku znalec uviedol, že „Všeobecná hodnota objektov a pozemkov

predmetnej nehnuteľnosti na základe uvedeného výpočtu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva
predstavujesumu11500000,00Sk.Tútosumumožnopovažovaťzaobjektívnucenu,zaktorúbyjubolo
možné v danom mieste a čase predať.“ Z uznesenia zo dňa 4.9.2008, sp. zn. 13C 286/2005-102, ktorým
súd nariadil znalecké dokazovanie, bola úloha znalca stanovená tak, že má určiť všeobecnú hodnotu
uvedených nehnuteľností podľa dopytu a ponuky v danom mieste a čase, predstavujúcu objektívnu

cenu, za ktorú by vec bolo možné predať, a to ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 28.4.2005.
Súd prvej inštancie určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v dobe vysporiadania vo výške 343 709,06
eur, tak že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalcom v znaleckom posudku č. XX/XXXX
vypracovaného znalcom D.. F. Q., znížil o 10 % a vzal pritom do úvahy opotrebenie a životnosť stavby,
ktorá bola uvádzaná v znaleckom posudku 100 rokov, čo za 10 rokov predstavuje opotrebenie v rozsahu

10%.

30. V zmysle rozhodnutia Najvyššeho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 37/2011 „pri zisťovaní ceny vecí, ktoré
tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny,
ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V zmysle rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1?M Cdo 12/2011 „Pri oceňovaní vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa pri vyporiadaní uplatňuje zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ich
stavu (z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia) ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak z ich ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.“ V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Cdo 176/2011 zo dňa 31.10.2012, ak súd vychádzal pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, jeho závery spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci.

31. Jedna zo zásad pri vyporiadaní BSM tak spočíva v tom, že pri oceňovaní vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, pričom pri

určení ceny veci sa ale vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Z pohľadu vyššie
uvedeného sa javí ako opodstatnená aj argumentácia žalobkyne, ktorá namietala nesprávnosť určenia
ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM súdom prvej inštancie o sumu 38 189,89 eur, t.j. o 10 % ceny
určenej znaleckým posudkom, keď súd prvej inštancie prihliadol na opotrebenie a životnosť stavby, čo
bolo neodôvodnene na vrub žalobkyne, ktorá nehnuteľnosti od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov neužívala. Súd prvej inštancie tak nemal svojvoľne určiť opotrebenie nehnuteľností ale
vychádzať pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti z ceny, ktorú mala táto v čase vyporiadania.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodôvodnene a v rozpore s uvedenou zásadou
pri vyporiadaní BSM znížil cenu nehnuteľností o 10 %, t.j. o sumu 38 189,89 eur, keď mal pri stanovení
hodnoty nehnuteľnosti vychádzať výlučne zo stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a z ceny, za

ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať v čase vyporiadania bezpodielového manželstva, t.j. v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to bez ohľadu na následné opotrebenie. Preto je opodstatnená
námietka aj žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, pokiaľ vychádzal pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania ale
z ceny nehnuteľnosti k dátumu právoplatnosti rozvodu, zníženej o 10% predstavujúce opotrebenie

nehnuteľnosti.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný namietal nesprávnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX
vypracovaného znalcom D.. F. Q. už v konaní pred súdom prvej inštancie, keď aj na pojednávaníkonanom sa dňa 4.9.2014 navrhol doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva
(č.l. 795-798). Súd prvej inštancie danému návrhu nevyhovel. Súd prvej inštancie tak podľa názoru
odvolacieho súdu pochybil nakoľko vec nesprávne právne posúdil, ak mal za to, že môže pri stanovení

ceny nehnuteľnosti vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase zániku manželstva s prihliadnutím na
opotrebenie ako aj v tom, že nevykonal navrhované dôkazy, pričom jeho rozhodnutie o nevykonaní
dôkazov bolo dôsledkom takého nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie teda najskôr
pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň
následkom tohto pochybenia nevykonal žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, ktoré by určilo

cenu nehnuteľnosti v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

33. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného, tieto odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Žalovaný
nijako nepreukázal v konaní, že prostriedky na kúpu motorového vozidla neboli prostriedkami z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto súd prvej inštancie správne vyvodil, že predmetné
vozidlo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj pri určení ceny hnuteľnej veci je

potrebné vychádzať zo stavu, ktoré má táto vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, preto
má odvolací súd za to, že žalovaným uvádzaná hodnota, za ktorú vozidlo predal svojmu otcovi na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.2.2013, t.j. po 8 rokoch užívania od zániku BSM, nie je správna.
Zároveň žalobca nijako v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobkyňa si odniesla pri svojom
odchode zo spoločnej domácnosti sumu 16 596,96 eur, preto túto námietku považoval odvolací súd

za dôvodnú. Súd prvej inštancie nepochybil, že nevykonal v tejto veci dokazovanie, nakoľko žalovaný
nenavrhol na preukázanie daného tvrdenia nijaký dôkaz. Skutočnosť, že sa žalovaný akokoľvek pričinil
o to, že žalobkyňa získala za predaj bytu v jej výlučnom vlastníctve sumu 1 900 000,00 Sk, nie je
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nadobudla predmetný
byt ešte pred uzatvorením manželstva, preto tento byt nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, do ktorého patrí to, čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Nejednalo
sa v danom prípade o spoločný majetok, a preto vklad žalovaného do predmetného bytu ešte
pred uzatvorením manželstva nemožno považovať za jeho vnos do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vyporiadanie týchto záväzkov tak nie je vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu, a teda ani predmetom tohto konania, keď zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by

sa pri vyporiadaní malo prihliadať na to, čo jeden z manželov vynaložil pred uzatvorením manželstva zo
svojho výlučného majetku na oddelený majetok druhého manžela.

34. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie nepostupoval správne v tom, že nezohľadnil pôžičky
od p. O. F., p. F. H., p. J. V., p. F. A. a D. F. st. Žalobkyňa zároveň v odvolaní nesúhlasila s názorom

súdu prvej inštancie, že žalovaný vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 116
178,71 eur. Nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie voľnou úvahou určil, že žalovaný vložil zo svojich
prostriedkov sumu 3 500 000,00 Sk. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalovaného, že počas trvania manželstva investoval sumu 3 500
000,00 Sk z čoho čiastku 1 900 000,00 mal pred rozvodom manželstva, čo však nepreukázal. Nemal

za preukázané pôžičky od p. F., ani od D.. F. A., F. H., J. V. ani od D. F.. Súd prvej inštancie uviedol, že
nakoľko nemožno zistiť presnú alebo aspoň približnú výšku vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva,
bolo namieste výšku tejto sumy určiť voľnou úvahou v zmysle § 136 O.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že v konaní môže dôjsť k takej situácii, že základ nároku je nepochybne daný avšak výšku
nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, prípadne vôbec. Určenie výšky nárokov je na

úvahe súdu, odôvodnenie však musí obsahovať uvedenie skutočností, z ktorých súd vychádzal a pri
výške nároku je nutné získať poznatky o všeobecne uplatňovaných hľadiskách v danom druhu vzťahov
o posúdenie ktorých ide. „Predpokladom použitia § 136 O.s.p. je situácia, kedy je nárok preukázaný
čo do svojho právneho základu a ťažkosti skutkových zistení či úplná nemožnosť týchto zistení sú
spojené iba s výškou uplatneného nároku. Ani určenie výšky nároku nie je záležitosťou voľnej úvahy

nepodliehajúcej hodnoteniu. Základom úvahy podľa § 136 O.s.p. je zistenie takých skutočností, ktoré
súd umožňujú založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí. Táto úvaha na
základe zistených skutočností musí byť obsiahnutá v odôvodnení rozsudku.“ (Rozsudok NS ČR, sp.
zn. 23 Cdo 5462/2007). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoj
záver o výške vnosu žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nakoľko nevychádzal pri

danej úvahe z riadne zistených skutočností. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa akceptovala, že
žalovaným boli investované finančné prostriedky v sume 3 500 000,00 Sk. Z obsahu spisu však takýto
prejav žalobkyne nevyplýva, keď táto vo svojich podaniach akceptovala výšku hodnoty rekonštrukcie v
sume 3 500 000,00 Sk, avšak s tým, že financovanie rekonštrukcie bolo zabezpečené z prostriedkovpatriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne (napr. podanie žalobkyne zo dňa 26.5.2014, č.l. 734-739)
a svojpomocne. Súd prvej inštancie nezdôvodnil riadne ani svoju úvahu o tom, že na rekonštrukciu
domu boli investované finančné prostriedky asi vo výške 5 400 000,00 Sk a nezdôvodil ani nepodložil

túto úvahu riadnym skutkovým vymedzením. Nie je tak zrejmé, z čoho daná úvaha súdu vychádzala,
keď na použitie ustanovenia § 136 O.s.p. je potrebné mať preukázané aspoň určité skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním. Základom úvahy malo byť zistenie takých skutkových okolností, ktoré súdu
umožnia založiť takúto úvahu a súd musí svoj poznatok opierať o preukázané argumenty, čo v danom
prípade opomenul, keď svoju úvahu o výške vnosu žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva

založil na svojej ďalšej úvahe o výške hodnoty rekonštrukcie rodinného domu.

35. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neposúdil ako
vnos žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva sumu 1 400 000,00 Sk, ktorú jej darovala p.
O.. Posúdením danej odvolacej námietky, má odvolací súd za to, že táto je nedôvodná. Súd prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že darovanie nebolo zo strany žalobkyne

preukázané. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetným darovaním žalobkyňa argumentovala až
následne v spore, keď vo svojom prvom podaní (návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov) ako svoj vnos uvádzala len sumu 1 900 000,00 Sk, ktorú získala ako kúpnu cenu za predaj
bytu v jej vlastníctve a ktorú investovala do rekonštrukcie rodinného domu. Zároveň na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 27.3.2008 žalobkyňa uviedla, že mala byt vo svojom výlučnom vlastníctve, ktorý

predala 29.4.2002 za kúpnu cenu 1 900 000,00 Sk, ktorú odovzdala žalovanému na rekonštrukciu domu,
pričom o darovaní sumy 1 400 000,00 Sk od p. O. sa nezmienila (č.l. 79-80). Na predmetné darovanie
nepoukázala žalobkyňa ani v podaní zo dňa 15.12.2009 (č.l. 275-276), ani v podaní zo dňa 17.7.2012
(č.l. 437-440). Zároveň ani z výpovede svedkyne O. F. zo dňa 25.9.2012 nevyplýva, že by p. O. mala
žalobkyni darovať predmetnú sumu, nakoľko mala práve ona dispozičné právo k vkladnej knižke na

meno p. O.. Svoje tvrdenie o darovaní žalobkyňa po prvý raz predniesla v podaní zo dňa 14.5.2013,
ktoré však nepreukázala ani písomnou zmluvou ani svedeckou výpoveďou. Skutočnosť, že peniaze boli
poukázané na bankový účet žalobkyne nepreukazuje samo o sebe bez ďalších skutočností, že došlo
k darovaniu finančných prostriedkov pani O. žalobkyni. Navyše predloženého výpisu z účtu (č.l. 695)
boli poukázané prostriedky v sume 1 000 000,00 Sk z účtu žalobkyne vybrané, a to bez preukázania

konkrétneho účelu ich výberu.

36. Súd prvej inštancie zásadne správne pristúpil k vyporiadaniu BSM strán sporu v tzv. širšom zmysle
berúc do úvahy, že strany sporu mali v čase zániku ich BSM dlh v Československej obchodnej banke,
a.s. v celkovej výške 46 002,78 eur. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobkyne, keď

súd prvej inštancie mal podľa jej názoru vychádzať zo zostatku nesplatného úveru od Československej
obchodnej banky, a.s. ako právneho nástupcu Istrobanky, a.s. ku dňu zániku BSM vo výške 46 002,78
eur. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa predmetnú sumu akceptovala v podaní zo dňa
26.5.2014. Z obsahu tohto podania vyplýva, že žalobkyňa v ňom zahrnula medzi pasíva bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 58 285,00 eur. Uviedla, že nakoľko zostatok hypotekárneho úveru

predstavoval sumu 58 284,53 eur, 1 podielu žalobkyne na splatení hypotekárneho úveru predstavuje
sumu 29 142,27 eur. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s ust. § 120
ods. 3 O.s.p., keď si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán sporu a v tomto smere
vychádzal zo sumy 58 285,00 eur.

37. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa rozhodovania o trovách konania odvolací súd
poukazuje na to, že konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má charakter iudicium
duplex, čo znamená, že je konaním, v ktorom majú strany sporu tak procesné postavenie žalobcu,
ako aj procesné postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo

žalovaného. Aj rozhodovanie o trovách konania má potom svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie
v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá
sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Preto si spravidla, pri dodržaní
základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady na trovy konania zo svojho. V
posudzovanom prípade odvolací súd nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie

náhrady trov konania žalobkyni. Z obsahu spisu nevyplynulo, že žalovaný počas celého konania
nereagoval adekvátne na výzvy súdu alebo svojou nečinnosťou spôsobil, že by bolo obtiažne zistiť
hodnotu majetku, prípadne by označoval majetok, ktorý do BSM nepatril. Na základe uvedeného máodvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval v tomto smere správne, keď nárok na náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal.

38. Na základe toho, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri určení ceny nehnuteľnosti
zo znaleckého posudku, ktorý určoval cenu nehnuteľnosti k dátumu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva zohľadniac opotrebenie nehnuteľnosti a nevykonal tým navrhované znalecké
dokazovanie, ktoré nepovažuje odvolací súd za účelné vykonať odvolacím súdom, napadnuté
rozhodnutie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplniť
znalecké dokazovanie o žalovaným navrhovaný znalecký posudok, opätovne posúdiť výšku vnosu
strán sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadňujúc skutočnosť, že výšku vlastných
finančných prostriedkov investovaných do spoločného majetku musia strany sporu preukázať. Následne
bude úlohou súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite právne a skutkovo zdôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutia je súd prvej inštancie povinný vypracovať tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,

t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí
(§ 391 ods.2 C.s.p.).

39. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).