Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218010327
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8218010327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
mája 2020, v trestnej veci obž. W. V. stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/134/2018 zo
dňa 22. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému W. V., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom A.,
W. XXXX/XX

u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 53 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 01.08.2019, úhrnný
trest domáceho väzenia na 4 (štyri) roky.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný v čase osobného voľna od 00,00 hod.
do 24,00 hod. s výnimkami nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu
pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ELSTAV-FR, s.r.o. so

sídlom Duklianska 19 Bardejov, zdržiavať sa v obydlí na adrese A., W. XXXX/XX, vrátane k nemu
prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona po dobu výkonu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého
dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/134/2018 zo dňa 22. októbra 2019 bol obžalovaný W.

V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom
kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že-v meste Bardejov a okolí za účelom získania vlastného finančného prospechu v dobe od mesiaca
september 2017 do 15.02.2018 pod hrozbou zverejnenia intímnych fotografií poškodených na sociálnej

sieti, opakovane nútil maloletú S.F., nar. 4.12.2003, trvale bytom A., W. XX a maloletú K.F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A., W. XXX, k výkonu prostitúcie s osobou vystupujúcou pod menom Q., ku
ktorej dochádzalo na rôznych miestach v Bardejove a okolí, za čo od osoby vystupujúcej pod menom
Q. získaval finančnú hotovosť v rôznych sumách, ako aj iný majetkový prospech.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d/, § 37 písm. m/
Trestného zákona, § 53 ods. 1 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo výmere 30 /tridsiatich/
mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť v čase osobného voľna od
00,00 hod. do 24,00 hod. s výnimkami nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta

výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ELSTAV-FR, s.r.o.
so sídlom Duklianska 19, Bardejov, zdržiavať sa v obydlí na adrese A., W. XXXX/XX, vrátane k nemu
prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor a to len čo do výroku

o výške uloženého trestu domáceho väzenia v neprospech obžalovaného. Uložený trest považuje za
nezákonný v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2 Trestného zákona, ktorý stanovuje, že súd môže
uložiť trest domáceho väzenia najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovenej týmto zákonom. V § 189 ods. 2 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba odňatie
slobody na štyri roky až desať rokov. Teda dolná hranica trestnej sadzby je štyri roky. Nakoľko okresný

súd uložil trest domáceho väzenia v trvaní 30 mesiacov, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby a pritom
nepoužil ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu navrhuje, aby odvolací súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov a obž. W. V. uložil podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona trest
domáceho väzenia vo výmere 4 (štyroch) rokov.

K takto podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Pokiaľ
poukazuje prokurátor na to, že mu mal byť uložený trest domáceho väzenia v rozsahu minimálne 4 roky,
v tejto veci nepochybne, aj keď to okresný súd výslovne neuviedol, tak aplikoval inštitút mimoriadneho
zníženia trestu upravený v § 39 ods. 1 Trestného zákona. V ďalšom cituje odôvodnenie napadnutého
rozsudku týkajúceho sa ukladania trestu a ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona a má za to, že okresný súd v

napadnutom rozsudku použil formuláciu, z ktorej je nepochybné, že prihliadal na okolnosti prípadu a na
pomery páchateľa a z týchto vyvodil, že v uvedenom prípade je postačujúce uloženie trestu domáceho
väzenia vo výške 30 mesiacov, teda v tejto veci aplikoval mimoriadne zníženie trestu a to napriek tomu,
že to v rozsudku výslovne nespomenul. Dodal aj to, že obžalovaný bol navedený na trestnú činnosť
starším mužom, ktorý zneužil jeho zlú sociálnu situáciu. Hovorí aj o súhrne viacerých poľahčujúcich

okolností, ktoré vymenováva, pričom množstvo týchto poľahčujúcich okolností, ako aj skutočnosť, že bol
navedený na trestnú činnosť staršou zrelšou osobou, vedie k záveru, že vzhľadom na povahu trestného
činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia v trvaní 30 mesiacov.
Prokurátor vo svojom odvolaní ani neuviedol dôvody, pre ktoré by k jeho náprave bolo nutné uložiť trest
v trvaní 4 rokov. Keďže odvolanie nie je dôvodné, navrhol ho odvolaciemu súdu zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom prípade bolo podané odvolanie zo strany
obžaloby len čo do výroku o výške uloženého trestu domáceho väzenia, čím výrok o vine a právnej
kvalifikácii konania obžalovaného nadobudol právoplatnosť, a teda krajský súd v súlade s ustanovením

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť len napadnutého výroku.

Primárnejenutnékonštatovať,žeskutkovýstavustálenýsúdomprvéhostupňavnapadnutomrozsudku,
taktiež jeho právna kvalifikácia ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestnéhozákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom
kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, boli v súlade so zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zákona ( v znení účinnom od 01.08.2019) trest domáceho väzenia až na štyri roky
môže súd uložiť páchateľovi trestného činu, ak

a) vzhľadom na povahu trestného činu uvedeného v odseku 2, osobu a pomery páchateľa postačuje
uloženie tohto trestu,

b) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri
výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

c) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zákona, súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa odseku 1 za
trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,

najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe,

Podľa § 367 ods. 1 Tr. zákona, kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na
vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení Trestného zákona pochybil prvostupňový súd vo výroku o treste,
tak ako to dôvodne namieta prokurátor, ak pri správnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ako
je uvedená vyššie, v prvom rade neukladal trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona ako trest úhrnný a
súčasne na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody najprísnejšieho z trestných činov -
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona (trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov).

Zistiac uvedené porušenia Trestného zákona krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. zákona napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.

Odvolací súd sa následne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom v zhode s
okresným súdom ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. d/ Tr. zákona,
obžalovaný sa skutkov dopustil vo veku blízkom veku mladistvých a jednej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m/ Tr. zákona, obžalovaný bol v minulosti odsúdený, čím došlo k rovnováhe týchto okolností.

Krajský súd následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky
okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním
takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.Krajský súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z osoby obžalovaného ako aj
zo závažnosti činu. V odpise z registra trestov má obž. W. V. dva záznamy a to rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 2T/51/2017 zo dňa 20.04.2017, ktorým bol odsúdený za prečin krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
na 5 mesiacov so skúšobnou dobou do 10.5.2018. Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/240/2017 zo dňa 30.5.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom trest vykonal 29.07.2019. Krajský súd

zároveň skúmal v teraz súdenej veci, či do úvahy neprichádzala možnosť ukladania súhrnného trestu
vo vzťahu k vyššie konštatovanému odsúdeniu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/240/2017, avšak
v zmienenej trestnej veci bol dňa 9.11.2017 vydaný trestný rozkaz, ktorý si obžalovaný prevzal dňa
14.12.2017, čo malo za následok nemožnosť postupu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona. V registri priestupkov
má obžalovaný jeden záznam a to priestupok proti majetku (skutok zo dňa 15.01.2016).

V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do
úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím aj na osobu obžalovaného, vyvodil záver, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, ako najprísnejšieho druhu trestu, nebolo v
danom prípade nevyhnutné, a preto mu uložil miernejší alternatívny druh trestu, a to úhrnný trest
domáceho väzenia na 4 roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby zločinu vydierania podľa §

189 ods. 2 Tr. zákona, za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 53 ods. 1 psím, a/, b/, c/, ods.
2 Tr. zákona, čo v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov a to aj z hľadiska individuálnej a
generálnejprevencie.Podľanázorukrajskéhosúdu,naobžalovanéhozhľadiskaprevýchovyjepotrebné
pôsobiťuloženímprísnejšiehoúhrnnéhotrestudomácehoväzenia.Obžalovanývpriebehuplynutiadoby
trvania domáceho väzenia spôsobom svojho života, svojím správaním a plnením uložených povinností

a obmedzení preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia
slobody.
K odvolaniam zmieňovanému inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr.
zákona krajský súd konštatuje, že pre takýto postup neboli splnené zákonne podmienky. Preskúmaním
predloženého spisového materiálu odvolací súd, v zhode s názorom prokurátora, na rozdiel od

skutočností uvádzaných obžalovaným prostredníctvom jeho obhajcu, nevzhliadol žiadne mimoriadne
okolnostičiužnastranepáchateľaaleboprípadu,ktorébyodôvodňovalipostuppremimoriadnezníženie
trestu u obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Záverom odvolací súd konštatuje, že ukladal trest domáceho väzenia podľa Trestného zákona účinného

od 01.08.2019, aj keď k spáchaniu trestných činov došlo v dobe od mesiaca september 2017 do
15.2.2018, pretože pre páchateľa to bolo priaznivejšie (§ 2 ods. 1, 2 Tr. zákona). V opačnom prípade by
totiž musel byť uložený obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne na dobu 4 rokov
(viď trestná sadzba zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona), pretože ustanovenie
§ 53 Tr. zákona v znení účinnom do 31.7.2019 sa vzťahovalo iba na prečiny, a teda taký druh trestu

(domáceho väzenia) by za spáchané zločiny obžalovaným nemohol byť ukladaný.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.