Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200198
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu PHOENIX
Zdravotnícke zásobovanie, a.s., Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného alianciaadvokátov ak,
s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10,
Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/6310 O-631/2018 zo dňa
28. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu v jeho prevádzkárni na ulici U. Y. XX vo A. v
dňoch od 16.2.2018 do 11.5.2018 inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. IBB-04-80-2.3/
P-E, 24,25-18 zo dňa 11.5.2018. Žalobca bol s obsahom protokolu oboznámený 11.5.2018 s tým, že
sa vyjadrí k protokolu písomne. Žalobca sa vyjadril písomne k protokolu podaním zo dňa 15.5.2018.
Predmetom inšpekcie práce bola kontrola dodržiavania Zákonníka práce a kontrola dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce v protokole v časti „Pracovno-právne vzťahy"

pod písmenom B konštatoval zistené nedostatky, pričom v bode 9 uviedol, že žalobca využíval závislú
prácu fyzickej osoby Y. W. v období 02/2018-04/2018 a R. Y. v období 04/2018 na pozíciách D., ktorú
vykonávali v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, čím žalobca porušil § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce. Inšpektorát práce vypracoval Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 11.5.2018 a to dňa
24.5.2018, do ktorého zahrnul vyjadrenie žalobcu a stanovisko inšpektora k nemu.

2. Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil začatie

správneho konania o správnom delikte listom zo dňa 7.8.2018. Žalobca sa k oznámeniu písomne vyjadril
podaním zo dňa 20.8.2018.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č. k. 197/18-1.0/pok/r. IPBB_KHIP/ROZ/2018/1188
zo dňa 12. októbra 2018 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii

práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 zákona
č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 1 ods. 3 zákona 311/2001 Z. z. Zákonníka práce spočívajúce v tom,
že účastník konania ako zamestnávateľ - právnická osoba PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s.
využíval závislú prácu fyzických osôb Y. W., nar. XX.X.XXXX v období 02/2018-04/2018 a R. Y., nar.XX.X.XXXX v období 04/2018 pracujúcich v prevádzkárni na ul. U. Y. XX, XXX XX A. na pozíciách
D., ktorú vykonávali v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, uložil pokutu 2 500.-Eur. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že z protokolu v znení dodatku, ako jedného z podkladov pre správne konanie vyplýva,

že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce, pričom výkon inšpekcie bol začatý 16.2.2018 na prevádzke
žalobcu na ul. U. Y. XX, XXX XX A.. Dňa 18.4.2018 sa inšpektori práce opäť dostavili na kontrolovanú
prevádzku žalobcu, kedy fyzické osoby Y. W. a R. Y. (ďalej len Y.W. a R.Y.) vykonávali pracovnú činnosť
- D.. V elektronickom informačnom systéme sociálnej poisťovne bolo zistené, že tieto osoby neboli
prihlásené zamestnávateľom v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

vedeného sociálnou poisťovňou. Y.W. a R.Y. boli vypočutí na dôvod ich prítomnosti na pracovisku
žalobcu. Y.W. povedal, že bol poučený o podaní informácie a do zápisnice uviedol, že v čase výkonu
inšpekcie práce na kontrolovanej prevádzke U. v hale C, že prácu vykonával pre PHOENIX a.s. na
základe obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica, pričom pri výkone
pracovnej činnosti sa riadi popisom práce na základe dohodnutých podmienok so spoločnosťou Langres
s.r.o., na základe požiadaviek PHOENIX a.s. a podľa ich obchodných zmlúv. Na práci sa dohodol so

spoločnosťou Langres s.r.o., pričom podmienky výkonu práce boli v obchodnej zmluve. Uviedol, že
pokyny na prácu mu dávala prevažne pani V., pretože v zmluve má uvedené, že sa má riadiť pokynmi
vedúcehoskladu.Ďalejdozápisniceuviedol,žepredmetnúprácuvykonávalvmenespoločnostiLangres
s.r.o. a voči tretím osobám vystupuje v mene spoločnosti PHOENIX a.s.. Uviedol tiež, že je možné,
aby ho pri výkone práce zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o.. Prácu začal vykonávať

3.7.2017 a v deň inšpekcie práce nastúpil do práce o 11.15 hod na základe rozvrhu podľa dohody sa
mení s kolegom. Pracovný čas na prevádzke určila spoločnosť PHOENIX a.s. v obchodnej zmluve.
Pracovný čas sa mu eviduje tak, že má čipovú kartu (elekronicky) a zároveň sa zapisuje do knihy
príchodov a odchodov. Uviedol, že so žalobcom nemá žiadnu dohodu a odmenu má dohodnutú so
spoločnosťou Langres s.r.o.. Uviedol, že styčnou osobou vo veci zastupovania voči tretím osobám,

resp. zabezpečenia plynulého chodu prevádzky komunikuje prednostne a výlučne s vedúcou skladu.
Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že R.Y. po poučení podal do zápisnice informáciu,
že v čase kontroly v prevádzke žalobcu U. Robil tak pre žalobcu na základe obchodnej zmluvy so
spoločnosťou Langres s.r.o.. Výkon práce mu nariadila vedúca skladu, s ktorou sa na tejto práci dohodol.
Uviedol, že nemá vedúceho zamestnanca a prácu vykonáva na základe obchodnej zmluvy, pričom

voči tretím osobám vystupuje za žalobcu. Prácu začal vykonávať 3.4.2018, pričom pracovný čas je
dohodnutý v obchodnej zmluve. Pracovný čas sa zapisuje príchod aj odchod do knihy. Obchodnú zmluvu
má uzatvorenú so spoločnosťou Langres s.r.o., v ktorej je dohodnutá aj odmena. Vedúca strediska
žalobcu pani I. F. uviedla do zápisnice inšpektorovi práce, že Y.W. a R.Y. vykonávajú práce na základe
zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka so spoločnosťou Langres s.r.o.

Banská Bystrica zo dňa 30.6.2017. Druh práce je uvedený v obchodnej zmluve na základe požiadaviek
žalobcu. Pracovný čas fyzických osôb je uvedený v obchodnej zmluve v časovom rozpätí od 6.00 hod
do 20.00 hod, pričom fyzické osoby sa striedajú v jednotlivých dňoch tak, aby pokryli prevádzkový čas.
Fyzické osoby sú povinné podľa zmluvy zabezpečovať bezporuchový stav prevádzky. Náhradné diely
na opravu poskytujú z vlastných zdrojov. Dodávateľ je povinný zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých

podmienok v obchodnej zmluve a v prípade, že fyzická osoby opustí pracovisko, musí túto skutočnosť
nahlásiť žalobcovi a zároveň spoločnosti Langres s.r.o.. Pracovný čas osobám vykonávajúcim D. práce
rozvrhuje žalobca. Tieto fyzické osoby môžu byť zastúpené inou osobou, ktorú zabezpečí dodávateľ.
Voči tretím osobám vystupujú W. a Y. v mene žalobcu. Na otázku, kto je vedúcim zamestnancom
fyzických osôb uviedla, že styčnou osobou je pani V.. Žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce preukázal

obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o., predmetom zmluvy o poskytovaní služieb
uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka bolo na základe požiadaviek a pokynov žalobcu odborne
vykonávať pre žalobcu D. práce v sklade žalobcu a to v rozsahu uvedenom v zmluve. Poskytovateľ
sa v tejto zmluve zaviazal realizovať predmet prostredníctvom svojich zamestnancov alebo výnimočne
prostredníctvom zmluvných subdodávateľov. Žalobca tiež predložil písomné oznámenie poskytovateľa

o tom, že služby bude dodávať v rámci subdodávky prostredníctvom živnostníka R.Y. a firmy JAMA
SPOL s.r.o. (R. Y.). Inšpekciou práce bolo tiež zistené, že žalobca na základe rozhodnutia o organizačnej
zmene ako zamestnávateľ zrušil pracovné miesto D. od 13.2.2018, na ktorom dovtedy vykonával závislú
prácu Y. V. a po odmietnutí preradenia na inú prácu, bol s týmto pracovníkom skončený pracovný
pomer z dôvodu nadbytočnosti. Výpoveďou, ktorú žalobca doručil osobne 26.2.2018, ktorú však tento

odmietol prevziať. U žalobcu však od 3.4.2018 vykonával závislú prácu na pracovnej pozícii D. R. Y.
na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o., účinnej od 1.4.2018. Z toho je podľa
prvostupňového správneho orgánu zrejmé, že fyzické osoby R.Y. a Y.W. vykonávali pre žalobcu závislú
prácu na pracovnej pozícii D., prípadne vykonávali pomocné práce v sklade, pričom uvedené fyzickéosoby nevykonávali túto prácu výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo
výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce ani v pracovnoprávnom vzťahu. Z protokolu
o inšpekcii práce ďalej vyplýva, že inšpektor tento záver odôvodnil tým, že znaky závislej práce boli

vyhodnotenénapodkladedokladovpredloženýchžalobcomposkytnutýmiinformáciamiasprihliadnutím
na výpovede R.Y., Y.W. a I. F.. V protokole boli ďalej obsiahnuté úvahy, ktorými hodnotil inšpektor práce
jednotlivé znaky závislej práce ako aj stanovisko k námietkam uvedeným vo vyjadrení k protokolu.
Inšpektorprácevprotokolevyhodnotiljednotlivéznakyzávislejpráceakonaplnené.Vzťahnadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca bol daný tým, že podľa poskytnutých informácií sa v

zmysle obchodnej zmluvy fyzické osoby riadia pokynmi vedúcej skladu. Osobný výkon práce pre
zamestnávateľa bol daný tým, že fyzické osoby vykonávali prácu osobne. V prípade, ak by nemohli
túto prácu vykonať, spoločnosť Langres s.r.o. podľa podmienok obchodnej zmluvy poskytne žalobcovi
iného zamestnanca, prípadne inú fyzickú osobu, to znamená že fyzická osoba z vlastného rozhodnutia
sa nemôžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou, ktorú si sama určí. Vykonávanie práce podľa pokynov
zamestnávateľa bolo naplnené, keď fyzické osoby počas výkonu inšpekcie práce U. v hale C, ktorú

činnosť im nariadila vedúca skladu. Pokyny žalobcu ako zamestnávateľa sú vo veľkej časti obsiahnuté
v obchodnej zmluve, ktoré boli vyhotovené na základe požiadaviek žalobcu. Ďalej znak závislej práce
v mene zamestnávateľa bol naplnený tým, že fyzické osoby vystupujú v mene spoločnosti žalobcu. V
pracovnom čase určenom zamestnávateľom tento znak bol naplnený tým, že žalobca eviduje pracovný
čas fyzických osôb rovnako ako svojim zamestnancom. Pri zhodnotení všetkých týchto skutočností

inšpektor práce vyhodnotil využívanie závislej práce ako nedostatok uvedený v bode 9 protokolu. K
námietkam žalobcu k dodatku protokolu inšpektor práce uviedol, že posúdenie znakov závislej práce
fyzickej osoby nespočíva v posúdení dodržiavania povinností vyplývajúcich s uzatvorenej obchodnej
zmluvy,alevposúdeníjednotlivýchznakovvýkonuprácekonkrétnejfyzickejosobyvovzťahukžalobcovi
v priestoroch, ktorého fyzické osoby vykonávali v kontrolovanom období prácu „D. v sklade" pre žalobcu.

Skutočnosť, že žalobca neuzatvoril obchodnoprávny vzťah s týmito osobami, je irelevantná v prípade
posúdenia výkonu závislej práce fyzických osôb. Obchodné zmluvy medzi spoločnosťou Langres s.r.o.
a fyzickými osobami inšpektorátu práce neboli k dispozícii. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že
inšpektor práce pri vypracovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadol na vyjadrenie a doklady
uplatnené alebo predložené žalobcu počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

4. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol svoje
stanovisko k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte. K
námietke, že v danom prípade je nevyhnutné zaoberať sa postavením žalobcu v danom záväzkovom
vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. a nielen výlučne posúdením činnosti, ktoré vykonávali pán W. a

pán Y. a že žalobca nemal s týmito osobami žiadny obchodnoprávny vzťah a tiež, že právnické osoby
uzatvárajú na poskytovanie služieb rovnakého druhu obchodnoprávne vzťahy, prvostupňový správny
orgán uviedol, že Zákonník práce výkon závislej práce v inom než pracovnoprávnom vzťahu nepripúšťa
a to ani v prípade prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Ak je pre zamestnávateľa efektívnejšie
zabezpečiť chod a fungovanie skladu externou spoločnosťou na základe zmluvy o poskytovaní služieb,

Zákonník práce nevylučuje, aby spoločnosť uzatvárala obchodnoprávne alebo občianskoprávne vzťahy
s inými právnickými osobami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, avšak za podmienky,
že práca ktorú fyzické osoby pre právnickú osobu alebo zamestnávateľa vykonávajú, nenapĺňa znaky
závislej práce. Pre posúdenie, či fyzické osoby R.Y. a Y.W. vykonávali pre žalobcu závislú prácu, nie
je rozhodujúce, či mala spoločnosť Langres s.r.o. s fyzickými osobami uzatvorený obchodnoprávny

alebo pracovnoprávny vzťah, nakoľko závislá práca je posúdením vzťahu medzi účastníkom konania
ako zamestnávateľom a fyzickou osobou R.Y. a fyzickou osobou Y.W. Poukazovanie na uzatváranie
porovnateľných obchodnoprávnych vzťahov je irelevantné, nakoľko určovanie znakov závislej práce sa
vykonáva vždy u každej fyzickej osoby, ktorá vykonáva prácu individuálne. K námietke, že uvedené
fyzické osoby vykonávali len údržbárske a servisné práce, čo nespadá pod hlavnú podnikateľskú

činnosť žalobcu ako zamestnávateľa a v danom prípade potrebné zabezpečenie 100%-ného chodu
prevádzky, prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že fyzické osoby vykonávali u žalobcu
ako zamestnávateľa aj pomocné práce v sklade, ktoré spadajú pod hlavný predmet činnosti žalobcu ako
zamestnávateľa. Skutočnosť, či fyzická osoba vykonávala závislú prácu, ktorá je hlavným predmetom
podnikania žalobcu, však nie je rozhodujúce vo vzťahu k posúdeniu závislej práce fyzických osôb.

K námietkam týkajúcim sa uzatvorenia obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. za
odôvodnené, správny orgán uviedol, že dôvodom začatia správneho konania bolo, že žalobca využíval
prácu fyzických osôb R.Y. a Y.W. a výkon ich práce napĺňal znaky závislej práce u žalobcu. K poukazu
žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa§ 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. K námietkam žalobcu,
že je potrebné posúdiť dodržovanie povinností vyplývajúcich zo uzatvorenej zmluvy o poskytovaní

služieb a k jeho časti vyjadrenia, ktorým vyvracia jednotlivé znaky závislej práce správny orgán uviedol,
že ak by pri posúdení výkonu závislej práce fyzických osôb vychádzal z podmienok dohodnutých
v obchodnoprávnych zmluvách, potom by ustanovenie Zákonníka práce, ktorým sa zakazuje výkon
závislej práce v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, by bolo právne bezúčelné.

5. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení k jednotlivým znakom závislej práce uviedol:
- osobný výkon práce: Podľa správneho orgánu sa tým myslí skutočnosť, že R.Y. a Y.W. sa nemôžu
dať zastúpiť inou osobou a zodpovedať tak za výsledky tejto osoby, akoby prácu vykonávali sami.
Nemôže svojvôľne opustiť pracovisko a poslať na pracovnú zmenu napr. ďalšieho zamestnanca
a zodpovedať za jeho výsledky. V prípade, ak by spoločnosť Langres s.r.o. zabezpečila plnenie
zmluvy iným zamestnancom alebo fyzickou osobou, tento by práce opäť vykonával osobne. V rozvrhu

pracovných zmien žalobca neuvádza neutrálne akékoľvek fyzické osoby, ale konkrétne meno fyzickej
osoby R.Y. prípadne Y.W., ktorá počas určeného pracovného času má zabezpečiť údržbu a výpomocné
práce v sklade.
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom: Ten znak závislej práce priamo naväzuje na znak
osobný výkon práce, nakoľko zamestnávateľ fyzickým osobám riadi a organizuje pracovný čas, čo

je podložené listinami, rozvrhmi pracovného času (vedúcou skladu A.) v presne stanoveným časom
začiatku a konca výkonu práce jednotlivej fyzickej osoby R.Y. a Y.W.Skutočnosť, že žalobca ako
zamestnávateľ fyzickým osobám eviduje pracovný čas vo fyzickej a elektronickej podobe len na účely
vyčíslenia sumy za služby a z povinnosti, ktorú veľkodistribútorovi liekov ustanovuje osobitný predpis, je
zastieraním obchádzania znaku závislej práce, nakoľko pri vstupe do budovy sa nachádza zodpovedná

osoba za vedenie evidencie prítomných osôb nachádzajúcich sa u zamestnávateľa, tak ako to bolo v
prípade vstupu do prevádzky účastníka konania ako zamestnávateľa inšpektormi práce dňa 16.2.2018
a 18.4.2018.
-vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a podľa pokynov zamestnávateľa:
Vedúca skladu žalobcu zadávala pokyny fyzickým osobám k výkonu konkrétnych činností, ktorými

okrem údržby bol aj výkon pomocných prác v sklade. Ak si povaha práce, ktoré tieto fyzické osoby
vykonávali z akéhokoľvek dôvodu žiadala, aby bola pracovná činnosť týchto osôb riadená, koordinovaná
(s naplnením ďalších znakov závislej práce), ide o závislú prácu a zamestnávateľ je povinný s takouto
fyzickou osobou uzatvoriť pracovnoprávny vzťah.
-v mene zamestnávateľa: Prvostupňový správny orgán k námietke žalobcu, že nemá vedomosť o tom,

že R.Y. a Y.W. používali pracovné nástroje žalobcu, ako to uviedol inšpektor práce v Dodatku č. 1,
že v dodatku neboli uvedené pracovné nástroje žalobcu ale pracovné prostriedky, pričom pracovným
prostriedkom v zmysle MV SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa
používa pri práci a používanie pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom. K

námietke, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky ÚS 69/03 zo dňa 31.8.2004 využitie
pracovných prostriedkov spoločnosti nie je dostatočným kritériom pre určenie výkonu závislej práce,
prvostupňový správny orgán uviedol, že nevychádzal len z takéhoto kritéria, ale posudzoval všetky
znaky závislej práce vo vzájomnej súvislosti. Znak závislej práce v mene zamestnávateľa bol naplnený
nielen na základe uvedeného kritéria ale aj na základe toho, že znak v konaní v mene zamestnávateľa

je naplnený aj za stavu, že výsledky práce, ktorú fyzické osoby vykonávajú, využíva zamestnávateľ
vo svoj prospech. Konanie v mene zamestnávateľa sa prejavuje hlavne pri kontakte fyzickej osoby
so zákazníkmi, obchodnými partnermi a v uvedenom prípade aj so servisnými spoločnosťami, ktoré
sú fyzické osoby povinné sprevádzať pri pravidelných obhliadkach zariadení a prístrojov žalobcu ako
zamestnávateľa. Vystupovanie v mene spoločnosti neznamená len právne zastupovanie spoločnosti

na základe poverenia alebo plnomocenstva. K ďalším námietkam prvostupňový správny orgán uviedol,
že znaky závislej práce sa vyhodnocujú vždy individuálne. Zopakoval, že ak výkon práce fyzických
osôb z akýchkoľvek dôvodov žiada, aby ich výkon práce bol riadený zamestnávateľom s naplnením
znakov závislej práce, zamestnávateľ je povinný uzatvoriť s týmito fyzickými osobami pracovnoprávny
vzťah. Činnosti spojené s údržbou skladových priestorov boli vykonávané uvedenými fyzickými osobami

ako závislá práca, a preto nemohli byť vykonávané v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo
zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Zákonník práce v § 1 ods. 2 zakotvuje
pojem „závislá práca" a jej definíciu, ktorá má kogentný charakter, čo je zdôraznené v § 1 ods. 3
s výslovným príkazom realizovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a výslovným zákazomuskutočňovať závislú prácu zmluvnými formami občianskeho alebo obchodného práva. Podľa právnej
teórie, ak zamestnávateľ napriek uvedenému zákazu realizoval svoju činnosť prostredníctvom fyzickej
osoby, s ktorou mal uzatvorený občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, išlo by v zmysle

Občianskeho zákonníka o simulovaný právny úkon. Takýmto konaním by bol zastretý právny úkon,
pracovná zmluva zakladajúca pracovný pomer. Pre naplnenie pojmu „závislá práca" je potrebných päť
právnych charakteristík a to nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon práce, výkon práce podľa
pokynov zamestnávateľ a v mene zamestnávateľa v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ktoré
musia byť naplnené kumulatívne.

6. Správny orgán odôvodnil výšku uloženej pokuty závažnosťou zistených porušených pravidiel a
závažnosťou ich následkov tak, že nešlo o závažné porušenie povinností v zmysle zákona o inšpekcii
práce, avšak išlo o závažný nedostatok, nakoľko závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených
v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Fyzické osoby vykonávali závislú prácu

u žalobcu v obchodnoprávnom vzťahu boli ukrátené o nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho
vzťahu. V tomto prípade išlo o zastieranie pracovnoprávneho vzťahu obchodnoprávnym vzťahom.
Ďalej zobral do úvahy počet zamestnancov, ktorých žalobca v čase kontroly zamestnával a to 59
na kontrolovanej prevádzke. Ďalej zobral do úvahy, že v danom prípade išlo o neúčinný systém
riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, keď žalobca v období od 02/2018 a 03/2018 zabezpečoval

údržbárske práce prostredníctvom zamestnanca a súčasne prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je
podnikateľom. Po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene, žalobca ako zamestnávateľ zrušil pracovné
miesto údržbár a so zamestnancom skončil pracovný pomer. Údržbárske práce, ktoré vykonával
zamestnanec v pracovnom pomere, žalobca ako zamestnávateľ opäť zabezpečil fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom. Ďalej uviedol, že zohľadnil aj skutočnosť, že zistený nedostatok sa týka dvoch fyzických

osôb a že výkonom inšpekcie práce bolo zistených celkovo deväť nedostatkov. Ako priťažujúce okolnosti
zohľadnil závažný charakter zisteného nedostatku ako aj jeho následky a skutočnosť, že sa jedná o
neúčinný systém riadenia ochrany práce a celkový počet zistených nedostatkov, tiež skutočnosť, že
sa správny delikt týka dvoch fyzických osôb a že v tomto prípade išlo o zastieranie pracovnoprávneho
vzťahu obchodnoprávnym vzťahom. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal správny orgán na zreteľ skutočnosť,

že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a že sa nejedná o opakované zistenie
tých istých nedostatkov. Správny orgán mal za to, že uložená výška pokuty je adekvátna miere
závažnosti porušenia právneho predpisu uvedeného vo výroku rozhodnutia. Podľa správneho orgánu
splní výchovný účel a bola uložená v rámci zákonnej sadzby a splní aj represívnu funkciu. Preto bola
uložená pokuta vo výške 2 500.-Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu
a po zhodnotení právneho a skutkového stavu má za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne

preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase na uvedenom mieste, pri
výkone konkrétne vymedzenej činnosti a popísaním spôsobu svoje povinnosti tak, ako je to vymedzené
vo výroku rozhodnutia. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca v prevádzke vo A. využíval prácu
fyzických osôb Y.W. a R.Y., ktorí vykonávali prácu údržbára, závislú prácu. Pri výkone inšpekcie práce
vykonávali prácu pri vŕtaní pätky k regálom v hale C na prevádzke. Prácu vykonávali na základe

obchodnoprávneho vzťahu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica
na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Predmetom zmluvy bolo na základe požiadaviek a pokynov žalobcu odborne vykonávať pre žalobcu
údržbárske a výpomocné práce v jeho sklade, v určenom rozsahu uvedenom v tejto zmluve. Langres
s.r.o. sa zaviazal realizovať predmet zmluvy prostredníctvom svojich zamestnancov, prípadne vo

výnimočných prípadoch prostredníctvom jeho zmluvných dodávateľov. Žalobca predložil aj oznámenie
subdodávateľov, v ktorom Langres s.r.o. uviedla, že služby bude v rámci subdodávky pre firmu Langres
s.r.o. vykonávať na základe živnosti Y.W. a firma JAMA SPOL s.r.o. (R. Y.). Práca vykonávaná na
predmetnompracoviskufyzickýmiosobamisplnilavšetkyznakyzávislejpráce,akotopopísalinšpektorát
práce. Uviedol, resp. opísal aj vykonané dôkazy a vyhodnotil správnu úvahu, ktorou bol vedený pri prijatí

záverov o tom, že obe fyzické osoby vykonávali v uvedenom období závislú prácu pre žalobcu. Žalovaný
má za to, že prvostupňový správny orgán zobral do úvahy celý zistený stav veci, ktorý adekvátne posúdil
a vyhodnotil.8. Žalovaný k námietke týkajúcej sa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 uviedol, že rozsudok je
z 23.4.2009 a zohľadňuje vtedy platnú právnu úpravu druhej vety § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Až do
31.12.2012 bol Zákonník práce v tomto ustanovení upravený tak, že závislou prácou nie je podnikanie

alebo zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov. Rozsudok a závery v ňom uvedené, sú v súlade vtedy s platnou právnou
úpravou, ktorá zásadne zohľadňovala v prvom rade vôľu subjektov a právo vybrať si zmluvný vzťah,
teda vylučovala, že by mohla byť posúdená ako závislá práca taká zárobková činnosť, na zabezpečenie
ktorej si zmluvné strany vybrali občianskoprávny, obchodný vzťah, či výkon podnikateľskej činnosti.

Avšak od 1.1.2013 Zákonník práce v § 1 ods. 3, druhá veta výslovne stanovuje, že závislá práca
nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom
vzťahu. Z tejto úpravy vyplýva, že v prvom rade je potrebné skúmať obsah vykonávanej činnosti a
to, či napĺňa alebo nenapĺňa znaky závislej práce ustanovené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a potom
po tomto dôslednom posúdení sú zmluvné strany oprávnené zvoliť právny vzťah, ktorý uzatvoria. Ak
vykonávaná činnosť napĺňa všetky ustanovené znaky závislej práce zákonodarca od 1.1.2013 odňal

zmluvným stranám možnosť zvoliť si občianskoprávny či obchodný vzťah, ale sú povinné rešpektovať §
1 ods. 3 Zákonníka práce a uzatvoriť niektorý z pracovnoprávnych vzťahov upravený v Zákonníku práce.
Aj dôvodová správa k tejto zákonnej zmene, teda k zákonu č. 361/2012 Z. z. uvádza, že ak sú naplnené
znaky podľa osobitných predpisov, sú splnené podmienky osobitných predpisov, aby práca mohla byť
vykonávaná v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, nejde o závislú prácu. Ak sú však

naplnené znaky závislej práce, nemožno ju vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom
vzťahu. Žalovaný poukázal na § 2 živnostenského zákona s tým, že po zohľadnení všetkých okolností
prípadu a všetkých zistených faktov pracovnej činnosti vykonávanej dotknutými fyzickými osobami,
nemožno považovať za výkon živnosti ani za podnikanie podľa § 2 ods. 1 v nadväznosti na §
2 ods. 2, písm. b) Obchodného zákonníka. Tieto osoby činnosti nevykonávali ako sústavnú činnosť

vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Naopak, tieto činnosti vykonávali ako závislú prácu, čo vyplýva z preukázania jej celej definície. Bolo
preukázané, že práce boli vykonávané vo vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti fyzických osôb,
pretože práce zadával a riadil vždy žalobca s tým, že plynulý chod prevádzky bol vo vzťahu k obom
fyzickým osobám zabezpečený určením ich komunikácie prednostne a výlučne s pani V., vedúcou

skladu, ktorá je zamestnancom žalobcu. Práce vykonávali pre žalobcu, pretože fyzická osoba sa sama
nemohla rozhodnúť, že prácu v uvedený deň nevykoná osobne, ale sama zabezpečí jej vykonanie inou
osobou, pretože svoju neprítomnosť na pracovisku museli vždy oznámiť tak žalobcovi ako aj Langres
s.r.o. a iba Langres s.r.o. mohol rozhodnúť o tom, kto fyzickú osobu nahradí pri výkone práce. Práce
boli vykonávané podľa pokynov žalobcu, keďže bolo preukázané, že pokyny vydávala a prácu riadila

vedúca skladu pani V.. Práca bola vykonávaná v mene žalobcu, pretože vo vzťahu k tretím osobám
vystupovali obidve fyzické osoby v mene žalobcu, čo potvrdili tieto osoby ako aj vedúca strediska. To
nie je dané tým, že by boli splnomocnení alebo oprávnení konať v mene žalobcu ale faktom, že za
činnosťvykonávanúobidvomifyzickýmiosobamivovzťahuktretejosobezodpovedalžalobcaadotknuté
osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím osobám. Všetky pracovné činnosti boli vykonávané

v pracovnom čase určenom žalobcom, pretože určené boli nielen rozvrhy práce priamo na meno každej
fyzickejosoby,alebolavedenáriadnaevidenciaichpracovnéhočasu,kdesazaznamenalvýkončinnosti
fyzických osôb „od-do" a dokonca im boli poskytované prestávky v práci ako zamestnancom. Nešlo iba
o zaznamenanie vstupu a odchodu z pracoviska, ktoré sa malo týkať zabráneniu vstupu nepovolených
osôb, ako to prezentoval žalobca. Čo sa týka vykonávania podnikateľskej činnosti uviedol, že podľa

živnostenských oprávnení týchto osôb, resp. spoločnostiam spol. s r.o. a predmetu zmlúv uzatvorených
medzi žalobcom a Langres s.r.o., vymedzené údržbárske a výpomocné práce, resp. pracovné činnosti
uvedené v Prílohe č. 1 nemožno v celom rozsahu podriadiť pod činnosti, na ktoré majú tieto fyzické
osoby udelené živnostenské oprávnenia. Činnosti boli vykonávané v priestoroch žalobcu denne v
časových rozmedziach určených žalobcom. Z toho vyplýva, že práce nemohli vykonávať ako živnostníci,

keďže na ne nemali živnostenské oprávnenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca zamestnal na tejto pozícii
pracovníka do času zrušenia jeho pracovného miesta, teda do 13.2.2018, pričom pracovná náplň sa
zhodovala s prácami, ktoré mali vykonávať R.Y. a Y.W. Všetky pracovné činnosti, ktoré vykonával
zamestnanec Y. V. na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere so žalobcom, vykonal pre žalobcu
aj Y.W. na základe rozvrhu pracovného času od 1.2.2018 do 23.2.2018 a od 1.3.2018 do 25.3.2018 vždy

tak, aby pokryli prevádzkový čas, teda prvá zmena od 6.00 hod do 14.30 hod a druhá zmena od 11.15
hod, prípadne 11.30 hod do 19.45 hod, prípadne 20.00 hod.. Z predložených rozpisov pracovných zmien
Y. V., Y.W. a R.Y. vyplýva, že žalobca výslovne označil odpracované časové rozmedzie ako pracovnú
zmenu (definuje ju § 90 Zákonníka práce). Taktiež žalobca výslovne v e-maili z 20.4.2018 uviedol,že prestávky na obed sú týmto fyzickým osobám poskytované po štyroch hodinách, tak ako to upravuje
Zákonníkapráce.Totopreukazuje,žežalobcavšetkyfyzickéosobyY.V.,Y.W.aR.Y.posudzujerovnako
a to bez ohľadu na to, že Y. V. bol zamestnancom a Y. W. a R. Y. mali prácu vykonávať ako podnikatelia.

Žalovaný má teda preukázané, že žalobca porušil § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Prvostupňový správny
orgán v súlade s § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu,
pričom rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ ide o výšku pokuty prvostupňové rozhodnutie obsahuje
v odôvodnení kritériá a okolnosti, ktoré prvostupňový orgán zobral do úvahy pri určení výšky pokuty,
pričom podľa žalovaného uložená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu. Sankcia s ohľadom

na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods.
5 Správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikli neodôvodnené rozdiely. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom prvostupňového
správneho orgánu. Argumentácia žalobcu nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Žalobné dôvody

9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal na správnom súde zrušenia napadnutého
ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu založené
na nesprávnych a nezákonných zisteniach, pričom žalovaný sa nezaoberal podstatnou argumentáciu

žalobcu k naplneniu znakov závislej práce a k výkladu § 1 ods. 3 Zákonníka práce uvedeného v
odvolaní.

10. Žalobca namietal, že žalovaný chybne chápe účel a význam § 1 ods. 3 Zákonníka práce, a preto
ho nesprávne vykladá aj s prvostupňovým správnym orgánom. Pre posúdenie, či došlo k spáchaniu

správneho deliktu nemožno vychádzať z formalistického a domnelého naplnenia znakov závislej práce,
ale treba posúdiť celý prípad komplexne, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Cieľom tohto
ustanovenia Zákonníka práce je zamedziť, aby sa zamestnávatelia nezbavovali povinnosti, ktoré im voči
zamestnancom vyplývajú zo Zákonníka práce a neoslabovala sa právna ochrana zamestnancov a aby
sa zamestnávatelia nevyhýbali s tým súvisiacim daňovým a odvodovým povinnostiam. Žalobca je veľký

zamestnávateľ na území Slovenskej republiky zamestnáva spolu takmer tisíc zamestnancov, z čoho je
jasné, že nemá v úmysle ani nemá dôvod obchádzať ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa závislej
práce a vyhýbať sa povinnostiam pri dvoch fyzických osobám, keď pritom zamestnáva ďalších takmer
tisíc osôb. Cieľom zákonodarcu nebolo sankcionovať prípady, pri ktorých poukazom na všetky okolnosti
prípadu je nepochybné, že takýto úmysel obchádzať Zákonník práce tam chýba. Formalistická aplikácia

zákona narúša bežnú obchodnú prax a slobodu podnikania.

11. Žalobca do 13.2.2018 zamestnával na pracovnom mieste údržbár zamestnanca Y. V.. Žalobca
vysvetlil dôvody, prečo zmenil svoju prax a prestal zabezpečovať fungovanie skladu prostredníctvom
osôb zamestnávaných v pracovnom pomere. Dôvodom bolo, že uzatvorenie pracovného pomeru

sa v prípade predmetných služieb prejavilo ako nedostačujúce pre žalobcu, napr. v prípade
ochorenia zamestnanca, by bol chod skladu ohrozený, čo znamená že by spoločnosť musela
zamestnávať veľké množstvo ľudí na pozíciu D., aby zabezpečila 100%-ný chod spoločnosti,
čo je neefektívne. Dodávateľský spôsob zabezpečenia služieb je efektívnejší. Služby, ktoré takto
dodávateľsky zabezpečuje prostredníctvom spoločnosti Langres s.r.o. sú vo vzťahu k hlavnej činnosti

žalobcu len okrajové a majú podpornú povahu. Žalobca zabezpečuje všetky svoje hlavné činnosti
prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov. Zo zmluvy s dodávateľom vyplýva potreba nonstop
pohotovosti a riešenia havarijných situácií. Je z toho zrejmé, že tak ako bol dohodnutý režim reakčných
časov a prípadnú penalizáciu v prípade ich nedodržania nie je možné dohodnúť v pracovnoprávnom
vzťahu. Žalobca poukázal na rozhodnutie 2CoPr 9/2017 Krajského súdu v Bratislava s tým, že

podľa žalobcu ide o riešenie problematiky pracovnoprávneho vzťahu a jeho nahradenia externou
spoločnosťou, z ktorého odcitoval časť odôvodnenia, podľa ktorého ak zamestnávateľ rozhodne, že
činnosť doposiaľ vykonávanú zamestnancom bude naďalej zabezpečovať inak, než prostredníctvom
osôbzamestnávanýchvpracovnoprávnomvzťahu,ažepretotýmtozamestnancomzastavanépracovné
miesto bude z dôvodu úspory finančných prostriedkov zrušené, je daný dôvod k výpovedi z pracovného

pomeru pre nadbytočnosť, iba že o plnenie bežných úloh zamestnávateľa vyplývajúcich z predmetu
jeho činnosti (21Cdo 733/2003). Žalobca z toho vyvodil, že rovnaké činnosti môžu byť vykonávané
prostredníctvom iného vzťahu ako pracovnoprávneho, ak sa sleduje určitý účel, napr. zníženie nákladov
alebo efektívnejšie zabezpečenie chodu skladu. Vykonávanie servisných prác v obchodnoprávnomvzťahu bolo riadne odôvodnené, a preto nezakladá porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca
namietal, že žalovaný nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán
zobral do úvahy celý zistený stav veci, ktorý adekvátne posúdil a vyhodnotil, nakoľko nezobral do úvahy

výpovede dotknutých osôb a vedúcej skladu, keď pán Y. vypovedal, že nemá vedúceho zamestnanca
a prácu vykonáva na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o., pán W. uviedol, že je
možné, aby ho zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o. a pani F. uviedla, že fyzické osoby
môžu byť zastúpené inou osobou, pričom náhradu zabezpečí dodávateľ, teda spoločnosť Langres s.r.o..
Žalovaný na to vôbec neprihliadol.

12. Žalobca namietal, že samotná skutočnosť, že zo zmluvy vyplýva potreba dodržiavania pokynov
zo strany žalobcu, neznamená, že dochádza k naplneniu definičného znaku závislej práce. Akýkoľvek
externí dodávatelia vykonávajúci svoju činnosť v priestoroch skladu liekov, sú povinní riadiť sa
inštrukciami vedúcej skladu alebo inej zodpovednej osoby. Žalovaný k tomu neprihliadol a subsumoval
činnosť dotknutých osôb pod znaky typické pre závislú prácu. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS

SR 3Sžf 80/2008 zo dňa 23.4.2009, v zmysle ktorého: „Pokiaľ zákon výslovne nepodradí určité typy
právnych úkonov, alebo vzťahy (tak ako je napr. hore zmienený vzťah konateľa k spoločnosti) právneho
režimu závislej činnosti, tak pri súbehu základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou
činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia
uzatvoriť obchodnoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah. Je nevyhnuté zdôrazniť, že rovnako

pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná
podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov,
ale v subjekte, t. j. či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. Pri
neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne
vykonávať na základe mandátnej i pracovnej zmluvy". Žalobca k zisteniu žalovaného, že p. W. a pán

Y. nedisponovali živnostenskými oprávneniami na vykonávanie činností, ktoré poskytovali, uviedol, že
mal obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o. a jeho subdodávateľov nepreveroval.

13. Žalobca ďalej namietal, že v prípade existencie závislej práce medzi žalobcom a pánom Y. a
W., by títo museli byť pri výkone svojej činnosti nezastupiteľní, čo nebolo naplnené. Zmluva nebola

viazaná na konkrétne osoby a bolo na dodávateľovi, akými osobami ju naplní. Žalobca ďalej namietal, že
usmerňovaním vedúcou skladu pani V. predmetných osôb o potrebe vykonávania jednotlivých služieb
v sklade, nedošlo k naplneniu znaku závislej práce spočívajúcom v podriadenosti poskytovateľa služby
voči objednávateľovi služieb. Medzi žalobcom a predmetnými osobami neexistoval žiadny zmluvný
vzťah a neboli vykonávané ani žiadne platby, teda nevznikol vzťah ekonomickej závislosti. Zdôraznil,

že sa jednalo o sklad liekov psychotropných a omamných látok a zdravotných pomôcok, čo si vyžaduje
dodržiavanie pokynov zo strany vedúcej skladu na zabezpečenie režimových opatrení v sklade. Tieto
režimové opatrenia spočívajú aj v povinnej evidencii prítomných osôb nachádzajúcich v sklade. Neboli
umelo ani účelovo vykonštruované žalobcom, ale vyplývajú z právnych predpisov, najmä zo zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, Vyhlášky č. 128/2012

Z. z. o požiadavkách na správnu výrobnú prax a požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax
a zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Z toho vyplýva, že žalobca
formalisticky tento znak závislej práce aplikoval bez akejkoľvek logiky. Poukázal pritom na rozsudok
NS SR 3Sžf 80/2008, z ktorého odcitoval: „ Definičný prvok závislosti pri závislej činnosti je daný
predovšetkým povahou vykonávanej činnosti, znakmi a okolnosťami, za ktorých sa práca vykonáva.

Všetky dodávateľsko-odberateľské vzťahy, či už ide o dodávky výrobkov, tovaru, služieb, stavieb sa
uskutočňujúnabázepokynovapríkazov,potriebapožiadaviekobjednávateľa.Vzhľadomnaskutočnosť,
že v predmetnom prípade mali uvedení podnikatelia so žalobcom uzatvorené obchodné vzťahy na
základe ktorých boli povinní dodržiavať pokyny žalobcu nebol jediný definičný prvok naplnený, a teda
nemôžeísťozávislúprácu". Žalobcaďalejnamietal,žežalovanýaaniinšpektorátprácenereflektovalna

argumentáciu, že uvedenie osôb v rozvrhu hodín neznamená, že činnosti boli viazané na tieto konkrétne
osoby. Je absurdné, ak na základe skutočnosti, že tam boli uvedené konkrétne osoby namiesto
uvedenia akejkoľvek fyzickej osoby inšpektorát práce vyvodil, že len tieto osoby sú oprávnené na výkon
dohodnutej činnosti a nemôžu byť zastúpené inými osobami. Čas poskytovania služieb bol dohodnutý
v zmluve a to s ohľadom na druh služieb, údržbárske práce a zabezpečovanie bezporuchovosti strojov,

montáže a odstraňovanie závad zariadení si vyžadovalo poskytovanie týchto služieb v určitom časovom
rozmedzí. Žalobca nemal možnosť tento čas modifikovať alebo určiť svojim pokynom nad rámec zmluvy.14. Žalobca namietal tiež nesprávnu interpretáciu znaku závislej práce spočívajúcom v práci
vykonávanej v mene zamestnávateľa. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie tohto znaku nie je ako
sa príslušný poskytovateľ služby slovne legitimuje voči tretím stranám. V praxi sa zmluvní dodávatelia

spravidla voči tretím stranám slovne legitimujú za klienta, pre ktorého v danej chvíli poskytujú služby. To
je len otázka komunikácie bez právneho významu. Znak závislej práce spočívajúci vo výkone práce v
mene zamestnávateľa v skutočnosti spočíva v určení subjektu, ktorý znáša riziko vykonávanej práce. V
prípade závislej práce toto riziko znáša zamestnávateľ a v prípade obchodnoprávneho vzťahu príslušný
zmluvný partner. V predmetnom prípade je to na základe zmluvy o spolupráci spoločnosť Langres s.r.o..

15. Žalobca namietal, že neboli naplnené žiadne znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce,
a preto daný prípad nebolo možné posúdiť podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

16. Žalobca namietal tiež nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, pre ktorý bolo
potrebné prihliadnuť aj na vzťah spoločnosti Langres s.r.o. a pánov Y. a W.. Preklasifikovanie vzťahu

medzi žalobcom a týmito osobami na pracovnoprávny vzťah narúša vzťah medzi spoločnosťou Langres
s.r.o. a týmito osobami. Odporuje to tiež článku 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovnoprávne
vzťahy môžu vzniknúť len na dobrovoľnej báze. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán opomenuli
vzťah medzi Langres s.r.o. a dotknutými osobami a neumožnili vyjadriť sa k veci spoločnosti Langres
s.r.o., ktorá je prípadom ovplyvnená.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. K žalobným námietkam uviedol, že má naďalej za preukázané, že

žalobca využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb v pozícii D.. Pri začatí inšpekcie práce obe tieto
osoby vykonávali prácu pri U. v hale C. Prácu vykonávali na základe obchodno-právneho vzťahu so
spoločnosťou Langres s.r.o. Banská Bystrica na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo na základe požiadaviek a pokynov
žalobcu odborne vykonávať pre žalobcu D. v jeho sklade, v určenom rozsahu uvedenom v tejto zmluve.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí popísali, že
práca vykonávaná týmito fyzickými osobami na predmetnom pracovisku spĺňala všetky znaky závislej
práce. Námietka žalobcu o nepreukázaní všetkých znakov závislej práce bola v odôvodneniach oboch
rozhodnutí vyvrátená. S námietkou žalobcu týkajúcou sa rozhodnutia NS SR 3Sžf/80/2008 sa žalovaný
vysporiadalužvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Vpredmetnomrozsudkubolivyjadrenézáveryvsúlade

s vtedy platnou právnou úpravou § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá zásadne zohľadňovala v prvom rade
vôľu subjektov právo vybrať si zmluvný vzťah, teda vylučovala, že by mohla byť posúdená ako závislá
práca taká zárobková činnosť, na zabezpečenie ktorej si zmluvné strany vybrali občianskoprávny,
obchodný vzťah, či výkon podnikateľskej činnosti. Zákonník práce bol ale novelizovaný a od 1.1.2013
druhá veta § 1 ods. 3 jednoznačne stanovila, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Ak sú naplnené znaky
závislej práce, nemožno ju vykonávať občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Žalovaný v
rozhodnutí poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 361/2012 Z. z., ktorým bolo menené predmetné
ustanovenie. Účel zákona bol teda jednoznačne preukázaný zámerom zákonodarcu vyjadreným v
dôvodovej správe. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobcovi neboli upreté jeho práva, pretože

skutočne je oprávnený zabezpečiť si vykonávanie svojich činností aj dodávateľským spôsobom, ale
v tomto prípade jeho prístup k dotknutým fyzickým osobám nebol prístupom obchodného partnera
k obchodným partnerom (mali byť jeho obchodnými partnermi na základe subdodávky realizovanej
firmou Langres s.r.o.), ale pristupoval k nim ako ku ktorémukoľvek svojmu zamestnancovi na prevádzke,
nerozlišoval ich postavenie. Tieto osoby nevykonávali na prevádzke žalobcu podnikateľskú činnosť ale

nimi vykonávaná práca spĺňala všetky znaky závislej práce. Žalobca uvedené osoby riadil, kontroloval,
určoval im prácu a pracovný čas, poskytoval im pracovné prostriedky a dokonca niesol zodpovednosť
za výsledok ich práce ako ich zamestnávateľ. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutia žalovaného boli riadne
odôvodnené, je z nich zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a ktoré skutočnosti z
nich boli zistené a tiež úvaha, ktorou bol zistený skutkový stav podriadený pod príslušný právny predpis.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

18. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení nereflektoval na podstatnú časť argumentácie
žalobcu a nesúhlasil s tým, že na rozsudok 3Sžf/80/2008 nemožno prihliadať v dôsledku zmenyZákonníka práce v § 1 ods. 3. Podľa žalobcu je zrejmé, že tento rozsudok sa vyjadruje k naplneniu
definičných znakov závislej práce ku kvalifikácie závislej práce a posúdeniu vzťahu závislej práce a
dodávateľsko-odberateľských vzťahov a tieto závery NS SR sú plne aplikovateľné aj v súčasnosti bez

ohľadu na upravené znenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Aj v čase vydania predmetného rozsudku
nebolo možné vykonávať závislú prácu na báze obchodno-právneho vzťahu v prípade naplnenia
definičných znakov závislej práce. Vzťah žalobcu a pána Y. a pána W. nenapĺňal definičné znaky
závislej práce, a preto nešlo o závislú prácu, a preto mu mohli svoje služby poskytovať na základe
obchodno-právneho vzťahu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne formalisticky subsumoval

výkon činností dotknutých osôb pod výkon závislej práce a neprihliadal na charakter a spôsob
vykonávania činností v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahoch (či už ide o dodávky služieb
alebo tovaru), ktoré sa uskutočnili na báze pokynov a príkazov zo strany druhej zmluvnej strany (ktorá
si službu alebo tovar objednala). Predmetný prípad nebol vyhodnotený komplexne s prihliadnutím
na druh vzťahu medzi žalobcom a dotknutými osobami. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca riadil,
kontroloval,účelovourčovalpracovnýčasdotknutýmosobám,žalobcauviedol,ženiekoľkokrátpoukázal

na fakt, že je úplne prirodzené, že osoby vykonávajúce predmetné činnosti boli usmerňované zo strany
vedúcej skladu pani V. a najmä, pokiaľ išlo o sklad liekov, psychotropných látok a omamných látok
a zdravotníckych pomôcok. Takéto opatrenia vyplývajú z platných predpisov zákona č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, Vyhláška 128/2012 o požiadavkách
na správnu výrobnú prax a požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax, zákon č. 362/2011 Z. z.

o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Skutočnosť, že žalobca v rozvrhu pracovných zmien uviedol
konkrétne mená, neznamená, že výkon činností je viazaný na tieto konkrétne osoby a že iba tieto
konkrétne osoby sú jediné oprávnené na vykonávanie činností a to z dôvodu, že rozvrh hodín nemá
absolútnežiadnuprávnuaaniinúzáväznosť.Ktvrdeniužalovaného,žezavýsledkyprácežalobcaniesol
zodpovednosť ako zamestnávateľ uvedených osôb, žalobca uviedol, že riziko tejto práce podľa článku

VI. ods. 2 Zmluvy o spolupráci niesla spoločnosť Langres s.r.o. ako zmluvný partner žalobcu a v žiadnom
prípade nie žalobca. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca uvedeným osobám poskytoval
pracovné prostriedky, avšak žalobca už v podaní zaslanom inšpektorátu práce uviedol, že nemá o tom
vedomosť (všetky pracovné prostriedky ako aj ochranný odev týmto osobám zabezpečovala spoločnosť
Langres s.r.o.), poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky ÚS 69/03 zo dňa 31.8.2004, z

ktorého vyplýva, že ani využitie pracovných prostriedkov spoločnosti nie je dostatočným kritériom pre
určenie výkonu závislej práce: „Sama skutečnost, že tuto činnost vykonávala v prostorách společnosti
a na hardware a za použití software této společnosti, ještě nezakládá poměr obdobný pracovnímu
poměru."Ajzvyjadreniavyplýva,žežalovanýabsolútnenezobralohľadnaargumentáciužalobcu.Podľa
žalobca sa rozhodnutím správnych orgánov dotknutým osobám odníma možnosť slobodne vykonávať

podnikateľskú činnosť na základe vlastného uváženia pre iné subjekty. Žalovaný sa nezaoberal k
vyjadreným argumentom žalobcu, že v prípade porušenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce je nevyhnutné
vychádza z účelu tohto ustanovenia a najmä z úmyslu zákonodarcu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný
a prvostupňový správny orgán chybne chápu účel a význam § 1 ods. 3 Zákonníka práce, a preto ho
nesprávne vykladajú. Nemožno vychádzať len z formalistického a domnelého naplnenia znakov závislej

práce, ktoré podľa názoru žalobcu neboli naplnené, ale je potrebné vec posúdiť komplexne, k čomu v
predmetnom prípade nedošlo. Žalobca nemal úmysel obchádzať zákon a neuzatvoriť pracovnoprávny
vzťah s dvomi fyzickými osobami, ak popritom zamestnáva tisíc zamestnancov. Podľa žalobcu nedošlo
k naplneniu žiadneho relevantného znaku závislej práce. Žalobca sa tiež nestotožnil s argumentáciou,
v zmysle ktorej žalovaný odmietol posúdiť vôľu strán. Tvrdil, že otázky inšpektorátu práce na dotknuté

osoby boli vytrhnuté z kontextu a naformulované účelne tak, aby bolo možné vyhodnotiť, že došlo k
naplneniu znakov závislej práce. V danom prípade išlo o tri subjekty žalobcu Langres s.r.o. a dotknuté
osoby, pričom náležité zistenie skutočného stavu a posúdenie veci, mal byť posudzovaný aj vzťah
spoločnosti Langres s.r.o. a pána Y. a pána W.. Tým, že žalovaný tak neurobil, nastolil stav právnej
neistoty ohľadom právnych vzťahov všetkých zainteresovaných subjektov.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal

na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v
žalobe a v § 195 SSP zistil, že žaloba nebola dôvodná.20. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo
vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom

zamestnávateľom.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom

obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

24. Podľa § 19 ods. 1, písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpektorát práce je
oprávnenýuložiťpokutu,aktentozákonneustanovujeinak,a)zamestnávateľovizaporušeniepovinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,

šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

25. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty

podľaodsekov1a2zohľadňujejejpreventívnepôsobenieapriurčovanívýškypokutyprihliadanajmäna
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

26. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (1) Inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy,
najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane
pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím
a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

27. Správny súd v konaní podľa správneho súdneho poriadku poskytuje ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd je viazaný
rozsahomadôvodmižalobysvýnimkoudôvodovuvedenýchv§195SSPzdôvodu,ktorýchpreskúmava
napadnuté rozhodnutie aj bez toho, aby dôvody nezákonnosti boli uplatnené v žalobe. Platí to aj pre
dôvody uvedené v § 134 ods. 2 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodu

uvedených v § 195, resp. 134 ods. 2 SSP nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny
súd vo zvyšku preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe. Správny
súd pritom vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy tak, ako to vyplýva z
ustanovenia § 197 SSP.

28. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť dodávateľsky všetky tie činnosti potrebné na výkon podnikania
v rámci jeho predmetu podnikania, ktoré možno vykonávať takým spôsobom, že nenapĺňajú znaky
závislej práce uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Vyplýva to z vyššie citovaného znenia § 1
ods. 3 Zákonníka práce, ktorý výslovne zakazuje, aby závislá práca bola vykonávaná v inom akopracovnoprávnom vzťahu, teda aby závislá práca bola vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu alebo
občianskoprávnom vzťahu. Je pritom úplne nepodstatné, či tým zamestnávateľ sleduje nejaký účel,
alebo nie, resp. aký účel sleduje. Podstatné je len to, že práca tak, ako bola dohodnutá, resp. ako

bol dohodnutý spôsob jej dodania, má alebo nemá znaky závislej práce. Pokiaľ práca tak, ako bola
dohodnutá a tak ako bola vykonávaná, znaky závislej napĺňa, zamestnávateľ možnosť voľby zabezpečiť
juobchodnoprávnymvzťahomnemá.Naopak,podľa§1ods.3,druháveta, Zákonníkaprácejevýslovne
zakázané, aby závislá práca bola vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu. Toto je jednoznačná
odpoveď na všetky žalobcove námietky, ktorými žalobca poukazuje na svoj úmysel a účel, pre ktorý

uzatvoril obchodnoprávny záväzkový vzťah so spoločnosťou Langres s.r.o. na dodávku údržbárskych a
výpomocných prác v sklade žalobcu.

29. V preskúmavanej veci bolo zistené, že práca kontrolovaných osôb vykazovala všetky znaky
závislej práce tak, ako sú podrobne opísané v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Už
prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na to, že predmetom boli údržbárske práce a

tiež výpomocné práce pre žalobcu v jeho sklade, pričom konštatoval, že výpomocné práce spadali
pod hlavný predmet činnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa predloženej obchodnej zmluvy mali
byť výpomocné práce vykonávané vždy v čase, kedy neboli vykonávané údržbárske práce a podľa
prílohy tejto zmluvy išlo o dennú výpomoc v expedícii tovaru pri dokladaní prepraviek do smeru a
prázdnych bední na pás a tiež zber a likvidácia prázdnych obalov v lisovacom kontajneri. Žalovaný

správne argumentoval, že novelizáciou Zákonníka práce bola od 1.1.2013 zmluvným stranám odňatá
možnosť zvoliť pre výkon závislej práce obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah. Platí, že ak sú
naplnené znaky závislej práce, nemožno ju vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom
vzťahu. Preto nemohli obstáť žalobné námietky, ktorými žalobca namietal, že žalovaný vyhodnotil znaky
posudzovanejpráceakoznakyzávislejprácenesprávneaformalisticky,pretožeišlooznakyvyplývajúce

z obchodnoprávneho vzťahu. Podstatné bolo, či práca vykonávaná kontrolovanými osobami, znaky
závislej práce naplnila. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal tieto
jednotlivé znaky. Skutkové zistenia z preskúmavaného administratívneho konania nedávajú žiadnu
pochybnosť o tom, že kontrolované osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu, ktorý ich prácu riadil,
kontroloval a určoval ich pracovný čas, pristupoval k nim ako k ostatným svojim zamestnancom.

30. Argumentácia žalobcu upresnená vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a na pojednávaní, že
žalovaný mal prihliadnuť na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 z dôvodu, že tento sa „vyjadruje" ku
naplneniu definičných znakov závislej práce, ku kvalifikácii závislej práce a posúdeniu vzťahu závislej
práce a dodávateľsko-odberateľských vzťahov a že tieto závery sú aplikovateľné aj v súčasnosti bez

ohľadu na to, že došlo k zmene Zákonníka práce, nemohla obstáť. Preskúmavané administratívne
konanie je ovládané zásadou legality (§ 2 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny
poriadok). Správny orgán na základe tejto zásady je pri svojom rozhodovaní viazaný platnou právnou
úpravou vzťahujúcou sa vec, ktorá je predmetom konania. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku
3Sžf/80/2008 z 23.4.2009 podal výklad k § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce v znení, ktoré platilo do

31.12.2012 a to: „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a
podriadenostizamestnanca,sapovažujevýlučneosobnývýkonprácezamestnancaprezamestnávateľa
podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na
náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa, ak ide
o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. [3] Závislá práca môže

byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v tomto zákone a v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je
podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov". Nebolo sporné, že v čase spáchania správneho
deliktu žalobcom takéto znenie Zákonníka práce už neplatilo. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce bol

zmenený, ako je vyššie citované v bode 23 tohto rozsudku. Z toho vyplýva, že po vydaní predmetného
rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo zmenené znenie vykladaných ustanovení zákona. Argumentácia,
že je potrebné aj zmenené znenie vykladať rovnako ako pred zmenou, je argumentáciou, ktorá je v
rozpore s logickým uvažovaním a nemá v práve oporu. Žalovaný sa s predmetnou námietkou podrobne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom jeho argumentácii nie je čo vytknúť.

Skutočnosť, že s tým žalobca nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Žalobca v žalobe ani neuvádza
žiadnu argumentáciu, ktorou by bolo možné text zákona obsiahnutý v § 1 ods. 3 Zákonníka práce, vyššie
citovanom a teda, že závislá práca môže byť vykonávaná v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnomvzťahu, a že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v
zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, vyložiť tak, že to neplatí, ak úmyslom
zamestnávateľa nie je obchádzať Zákonník práce, ale zefektívniť svoje podnikanie. Nešlo by o výklad

zákona ale jeho zmenu alebo doplnenie.

31. Žalobné námietky formalistického posudzovania naplnenia znakov závislej práce v pracovnej
činnosti konkrétnych osôb, neboli konkretizované, v čom konkrétne sa mal prejaviť formalizmus pri
aplikácii§1ods.2naskutkovézisteniatýkajúcesavýkonučinnostivykonávanýchposudzovanými,resp.

kontrolovanými osobami. Žalovaný hodnotil všetky skutkové zistenia, ktoré získal pri inšpekcii práce a v
administratívnomkonaní,pričomuviedolajúvahu,ktoroudospelkzáveruonaplneníjednotlivýchznakov
závislej práce, teda úvahu, ktorou bol vedený pri aplikácii § 1 ods. 2 tohto ustanovenia na svoje zistenia.

32. Žalobné námietky, že žalovaný nezobral do úvahy žalobcove odvolacie námietky, konkrétne že
nezobral do úvahy výpovede dotknutých osôb a vedúcej skladu, keď pán Y. vypovedal, že nemá

vedúceho zamestnanca a prácu vykonáva len na základe obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres
s.r.o., pán W. uviedol, že je možné, aby ho zastúpila iná osoba zo spoločnosti Langres s.r.o. a pani F.
uviedla, že fyzické osoby môžu byť zastúpené inou osobou, pričom náhradu zabezpečí dodávateľ, teda
spoločnosť Langres s.r.o., nemajú oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných osôb,

pričom poukázal na to, že podľa § 2 Živnostenského zákona sa živnosťou rozumie sústavná činnosť
prevádzkovaná na samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia
zisku, alebo za účelom dosiahnutia merateľného, pozitívneho, sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku
činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu a všetkých zistených faktov pracovné

činnosti vykonávané dotknutými fyzickými osobami, nemožno považovať za výkon živností, resp. za
podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. b) Obchodného zákonníka. Tieto
fyzickéosobynevykonávaliúdržbárskepráceavýpomocnéprácevskladežalobcuakosústavnúčinnosť
vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku,
naopak, konkrétne pracovné činnosti vykonávali tieto fyzické osoby ako závislú prácu, čo vyplývalo

z preukázania jej celej definície. Žalovaný mal za preukázané, že práce boli vykonávané vo vzťahu
k nadriadenosti žalobcu a podriadenosti fyzickej osoby, pretože práce zadával a riadil vždy žalobca
s tým, že plynulý chod prevádzky bol vo vzťahu k obom fyzickým osobám zabezpečený určením ich
komunikácie prednostne a výlučne s pani Koctúrovou, vedúcou skladu, ktorá je zamestnanec žalobcu.
Práce vykonávali fyzické osoby osobne pre žalobcu, pretože fyzická osoba sama nemohla rozhodnúť,

či prácu v uvedený deň nevykoná osobne, ale sama zabezpečí jej vykonanie inou osobou, pretože
svoju neprítomnosť na pracovisku museli vždy vopred oznámiť tak žalobcovi, ako aj Langres s.r.o.
a iba Langres s.r.o. mohlo rozhodnúť o tom, kto fyzickú osobu nahradí pri výkone práce. Práce boli
vykonávané podľa pokynov žalobcu, pretože bolo jednoznačne preukázané, že pokyny vydávala a
prácu riadila vedúca skladu, zamestnankyňa žalobcu, a teda sám žalobca. Práca bol vykonávaná v

mene žalobcu, pretože vo vzťahu k tretím osobám vystupovali obe fyzické osoby v mene žalobcu, čo
potvrdili obe osoby, ako aj vedúca strediska. Uvedené nie je dané ich splnomocnením alebo oprávnením
konať v mene žalobcu ale faktom, že za činnosť vykonávanú oboma fyzickými osobami vo vzťahu k
tretej osobe zodpovedal žalobca a dotknuté fyzické osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím
osobám. Všetky pracovné činnosti boli vykonané v pracovnom čase určenom účastníkom konania,

pretože určené boli nielen rozvrhy práce priamo na meno každej fyzickej osoby, ale bola vedená aj
riadna evidencia ich pracovného času, kde sa zaznamenával výkon činnosti fyzických osôb od - do a
dokonca im boli poskytované aj prestávky v práci ako zamestnancom. Nešlo iba o zaznamenanie vstupu
a odchodu z pracoviska, ktoré sa malo týkať zabránenia vstupu nepovolaných osôb, ako prezentoval
právny zástupca. Z toho vyplýva, že nebol sporné, že tieto dve osoby vykonávali práce na základe

obchodnej zmluvy so spoločnosťou Langres s.r.o. a že v zmysle týchto zmlúv nemali nadriadeného,
avšak fakticky vykonávali práce na základe pokynov vedúcej skladu tak, ako to vykonanou inšpekciou
práce zistil žalovaný. Teda z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s
predmetnou námietkou žalobcu vysporiadal. To, že žalobca nesúhlasí s tým, ako to urobil, neznamená,
že tak nestalo.

33. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa osobného výkonu práce, žalovaný vychádzal zo zistení, že
kontrolované osoby vykonávali prácu osobne a nemohli ju vykonávať z vlastnej vôle prostredníctvom
iných osôb, či už svojich zamestnancov alebo dodávateľov. Prípadnú neprítomnosť boli povinní nahlásiťžalobcovi a spoločnosti Langres s.r.o.. V prípade, že by Langres s.r.o. určila iné osoby, tak tieto iné osoby
takisto museli prácu vykonávať osobne.

34. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia znaku závislej práce a to, že bola
vykonávaná v pracovnom čase určenom žalobcom, spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení skutočnosti,
že v rozvrhu hodín, ktorý nemá žiadnu právnu ani inú záväznosť, boli uvedené konkrétne mená
osôb poskytnutých na vykonávanie predmetných činností spoločnosťou Langres s.r.o. na miesto
uvedenia akékoľvek fyzické osoby, keď žalovaný z toho vyvodil, že len tieto osoby boli oprávnené

na výkon dohodnutej činnosti a nemôžu byť zastúpené inými osobami, nemohli obstáť. Žalovaný a
prvostupňový správny orgán pri vyhodnotení tohto znaku závislej práce vychádzal zo zistení inšpekcie
práce, že kontrolovaným osobám bola dochádzka na pracovisku evidovaná tým istým systémom ako
zamestnancom, z čoho vyplynulo, že bol určený pracovný čas kontrolovaným osobám, evidovaný
ich nástup a skončenie pracovného času a nie ako žalobca uvádza, že dôvodom evidencie bolo
dodržiavanie osobitných predpisov súvisiacich s predmetom činnosti skladu. Tieto kontrolované osoby

neboli evidované v evidencii tretích osôb - návštevníkov skladu. K takémuto vyhodnoteniu žalobca nič
neuvádza a opakuje svoje predchádzajúce námietky, a teda v podstate nesúhlasí s hodnotením dôkazov
bez toho, aby uviedol, v čom je úvaha správneho orgánu mimo vykonaný dôkaz alebo mimo logického
uvažovania. Takýto nesúhlas nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nesprávnom hodnotení
dôkazov - evidencie pracovných zmien týchto osôb, a teda že skutkové zistenia získané z nesprávneho

hodnotenia dôkazov sú v rozpore s obsahom spisu.

35. Ďalšie námietky, v ktorých žalobca v podstate namietal, že nejde o naplnenie znaku závislej práce
ale o naplnenie obchodnej zmluvy, neboli dôvodné preto, že podstatné je to, či pracovná činnosť
kontrolovaných osôb naplnila alebo nenaplnila znaky závislej práce.

36. Žalobca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom kontrolovaných osôb a konateľky
spoločnosti Langres s.r.o., pričom na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že týmto dokazovaním
má byť preukázané tvrdenie, že tieto osoby nemali vedúceho zamestnanca a práce vykonávali na
základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Langres s.r.o. a tiež, že sa dokazovaním má preukázať vôľa

fungovať na základe obchodnoprávneho vzťahu, ktorá je právne významná vzhľadom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe poukazoval. Správny súd takémuto návrhu na dokazovanie
nevyhovel, pretože nebolo sporné, že kontrolované osoby v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi Langres
s.r.o. a žalobcom vykonávali údržbárske a výpomocné práce v sklade žalobcu ako subdodávatelia
tejto spoločnosti Langres s.r.o., a teda v zmysle uzatvorených právnych vzťahov nemali vedúceho

zamestnanca a mali vôľu vykonávať tieto práce v obchodnoprávnom vzťahu. Podstatné ale bolo zistenie,
že predmetné činnosti vykonávali takým spôsobom, ktorým napĺňali všetky znaky závislej práce tak,
ako boli zistené inšpekciou práce. Podľa uvedenej obchodnej zmluvy boli povinní riadiť sa pokynmi
žalobcu a počas času, kedy nevykonávali D. práce, boli povinní vykonávať podľa týchto pokynov
U. práce. Žalovaný správne k vyjadreniu k žalobe argumentoval, že ak boli naplnené znaky závislej

práce, nebolo ju možné vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Žalobca je
oprávnený zabezpečiť si vykonávanie svojich činností aj dodávateľským spôsobom, avšak v tomto
preskúmavanom prípade spôsob, akým bolo dohodnuté vykonávanie a realizované vykonávanie D. prác
kontrolovanými fyzickými osobami napĺňalo znaky závislej práce.

37. Žalobca namietal tiež naplnenie znaku závislej práce spočívajúcej vo výkone práce v mene
zamestnávateľa, čo podľa žalobcu znamená, že tento znak spočíva v určení subjektu, ktorý znáša riziko
vykonávanej práce, pričom pri závislej práci to znáša zamestnávateľ a pri obchodnoprávnom vzťahu
to znáša zmluvný partner a z uzatvorenej obchodnej zmluvy predloženej v administratívnom konaní
vyplýva, že riziko znáša spoločnosť Langres s.r.o.. Pričom žalovaný nesprávne interpretoval vyjadrenie

kontrolovaných osôb, ktoré sa len slovne legitimujú voči tretím stranám, že vystupujú za žalobcu. K
týmto námietkam možno uviesť aj to, že podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj
konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie
je oprávnená. Kontrolované osoby vo svojich vyjadreniach pri výkone inšpekcie práce uviedli, že vo
vzťahu k tretím osobám vystupujú v mene žalobcu, a preto žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán

správne argumentoval, že znak, konanie v mene zamestnávateľa, je naplnené aj za stavu, že výsledky
práce, ktoré fyzické osoby vykonávajú, využíva zamestnávateľ vo svoj prospech. Konaniu v mene
zamestnávateľa sa prejavuje najmä pri kontakte fyzickej osoby so zákazníkmi, obchodnými partnermi
a v uvedenom prípade aj so servisnými spoločnosťami, ktoré sú fyzické osoby povinné sprevádzať pripravidelných obhliadkach zariadení a prístrojov účastníka konania ako zamestnávateľa. Vystupovanie
v mene spoločnosti neznamená len právne zastupovanie spoločnosti na základe poverenia alebo
plnomocenstva. Žalovaný k tomu doplnil, že práca bola vykonávaná v mene žalobcu, pretože vo vzťahu

k tretím osobám vystupovali obe fyzické osoby v mene žalobcu, čo potvrdili obe osoby ako aj vedúca
strediska. Uvedené nebolo dané ich splnomocnením alebo oprávnením konať v mene účastníka konania
ale faktom, že za činnosť vykonávanú oboma fyzickými osobami vo vzťahu k tretej osobe zodpovedal
žalobca a dotknuté fyzické osoby nezodpovedali svojim menom priamo tretím osobám.

38. Z tých istých dôvodov ako je uvedené vyššie, neboli dôvodné ani námietky, že zistenie skutkového
stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože bolo potrebné prihliadnuť na priamy vzťah
spoločnosť Langres s.r.o. a kontrolovaných osôb a tento náležite posúdiť a napriek tomu sa výlučne
skúmal vzťah žalobcu a dotknutých osôb. Čiže preklasifikovanie vzťahu kontrolovaných osôb a žalobcu
na pracovnoprávny vzťah narúša vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o. a tiež, že
pracovnoprávne vzťahy možno založiť na princípe dobrovoľnosti, pričom kontrolované osoby neprejavili

vôľu vstúpiť do pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom. Tiež nemohli obstáť z dôvodu, že vecne
nesúvisia s výrokom napadnutého rozhodnutia, nakoľko predmetom napadnutého rozhodnutia bolo
potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za správny delikt, keď žalobca
využíval závislú prácu kontrolovaných osôb bez toho, aby s nimi mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
Teda nejde o žiadne preklasifikovanie vzťahu a ignorovanie obchodnoprávnych vzťahov, ktoré boli

uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou Langres s.r.o., resp. medzi spoločnosťou Langres s.r.o. a
kontrolovanýmiosobami,aleposúdeniečinností,ktorékontrolovanéosobyvykonávaliprežalobcuvjeho
sklade z hľadiska § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Práve skutočnosť, že žalobca využíval prácu týchto dvoch
kontrolovaných osôb, ktorá vykazovala znaky závislej práce a nemal s nimi uzatvorený pracovnoprávny
vzťah, bola dôvodom naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola

žalobcovi uložená sankcia.

39. Správny súd bol pri skúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v žalobe, resp. skúmal napadnuté rozhodnutie aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP, pričom z týchto
dôvodov nezistil žiadne porušenie zákona. Na dôvody, ktoré boli uplatňované neskôr, správny súd už

nemohol prihliadnuť. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, bolo
zistené, že napadnuté rozhodnutie tvrdenou nezákonnosťou netrpí, a preto žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

40.O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má

právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý je úplne alebo čiastočne úspešný, avšak v tomto
súdnom konaní žalobca úspech nemal, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

41.Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: R.. E. E. rozsudok nepodpísala pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného
vyhotovenia a expedovania.