Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216880
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616216880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1/ Z. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom v H. P. J., Š. P. XXXX/XX, 2/ G.. O. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., Y. XXXX/XX, obaja zast.
JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13 proti
žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., X. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Štefan
Rybovič,s.r.o.,sosídlomvStarejĽubovni,Budovateľská36,ozaplatenie5.000,00eursprísl.,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k 7C/275/2016-163 z 15.10.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 5.000,00 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 5.000,00 eur titulom vrátenia
pôžičky.

3. O predmetnom nároku súd prvej inštancie pôvodne rozhodoval rozsudkom z 12.7.2017 a žalobe po
vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, účastníckymi výpoveďami strán sporu v
celom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe
podaného odvolania uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/352/2017 predmetný rozsudok

súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia,
keďže rozhodol vo veci bez toho, aby zrušil platobný rozkaz. Súdu bola uložená povinnosť posúdiť, či boli
splnené podmienky pre zrušenie platobného rozkazu a následne bolo povinnosťou súdu buď rozhodnúť
o odmietnutí odporu alebo o zrušení platobného rozkazu a vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil, že platobný rozkaz žalovanému nebol doručený
v súlade s poštovými podmienkami, všeobecná časť bod 18.1 a bod 18.4, keďže túto zásielku prevzala

matka adresáta 8.11.2016. Ďalej zistil, že žalovaný v čase doručovania platobného rozkazu nemal
vedený trvalý pobyt na adrese, na ktorú mu bol platobný rozkaz doručovaný a na uvedenej adrese
mala trvalý pobyt jeho mama. Nemal za preukázaný presný deň, kedy prevzal písomnosť žalovaný od
svojej matky alebo od niektorého zo súrodencov. Mal však za preukázané, že predmetnú písomnosťžalovaný prevzal, o čom svedčí skutočnosť, že sa dal v konaní zastúpiť právnym zástupcom, ktorý mu
spísal a podal odpor na súde. Mal takto za preukázané, že platobný rozkaz vošiel do dispozičného práva
žalovaného po dátume 8.11.2016, odpor proti platobnému rozkazu bol podaný 22.11.2016 konštatujúc,

že žalovaný mohol prevziať odpor dňa 8.11.2016 (považoval za zrejmé, že ho nemohol prevziať skôr
ako jeho matka) mal za to, že odpor bol podaný v zákonnej lehote s vypracovaným odôvodnením, preto
spĺňa náležitosti odporu podľa § 267 C.s.p. a následne uznesením z 21.8.2018 platobný rozkaz zrušil
a vo veci nariadil nové pojednávanie.

5. Po odstránení nedostatku týkajúceho sa procesných podmienok v konaní (vydanie uznesenia o
zrušení platobného rozkazu) doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne V. D. a po právnom posúdení
veci podľa § 657, § 658 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 191 ods. 2, § 132 C.s.p. prihliadajúc na
výsledky vykonaného dokazovania považoval za preukázateľné pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalobca
v 1. rade a žalovaný boli dobrými priateľmi, od januára 2016 došlo medzi nimi k ochladeniu priateľských
vzťahov, od podania žaloby strany sporu vôbec nekomunikujú. Vzal za preukázané a uveril tvrdeniu

žalobcov podporené výpoveďou svedka, že dňa 5.1.2016 žalobca v 1. rade uskutočnil výber peňazí vo
výške 5.000,00 eur a tieto požičal v priestoroch UniCredit Banky žalovanému. Vzal za preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení k uzavretiu ústnej
zmluvy o pôžičke, čo potvrdzujú ďalšie listinné dôkazy - výbery z účtu, SMS-správy a ústne vymáhanie
peňazí za prítomnosti svedka. Súd v tomto konaní uveril tvrdeniu žalobcov, že peniaze boli žalovanému

požičané,nakoľkotentookremopakovanéhotvrdenia,žežiadnepeniazesiodžalobcunepožičal,žiadne
iné tvrdenia nedementoval. Nevyjadril sa k tomu, prečo dňa 5.1.2016 a o čom telefonoval žalobcom,
prečo mal byť s ním v priestoroch UniCredit Banky, kde ho mal vidieť svedok. Tieto tvrdenia žalobcu viac-
menej ignoroval. Nakoľko dátum výberu peňazí sa zhoduje s dátumom, kedy mali byť peniaze požičané
žalovanému, súd mal zato, že zo strany žalobcov nejde o žiadne účelové, alebo tendenčné tvrdenia,

ktorými by sa mali pokúsiť od žalovaného vymôcť sumu 5.000,00 eur. Súd mal zato a nestotožnil sa s
argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že žalobcovia nepreukázali existenciu ústnej zmluvy o
pôžičke z dôvodu, že bola rozporná výpoveď svedka J. Y. s jeho písomným čestným prehlásením. Táto
argumentácia je irelevantná vzhľadom na výpoveď svedka J.Z. Y., ktorý v závere uviedol, že nepamätá
si presne obdobie, kedy mal v banke vidieť strany sporu. Súd uveril tvrdeniam žalobcov aj z toho

dôvodu, že z dokazovania jasne vyplynulo, že k požičaniu peňazí došlo práve v období, kedy žalobca
započal s podnikaním v priestoroch Obchodného centra Madaras u majiteľa Š., čo žalovaný potvrdil vo
svojej výpovedi, keď uviedol, že koncom roka 2015 otvoril v týchto priestoroch reštauráciu, kedy zložil
zábezpeku vo výške 6.000,00 eur. Už táto samotná suma je príbuzná sume, ktorú si požičal od žalobcov,
takže aj táto skutočnosť a výpoveď žalovaného nasvedčuje tomu, že tento nehovorí pravdu, keď tvrdí,

že od žalobcov si žiadne peniaze nepožičal.

6. Žalovaným ďalší navrhnutý dôkaz - výpoveď svedkyne V. D., manželky žalovaného, žiadnym
spôsobom nepresvedčila súd o tvrdení žalovaného, žeby si nemal zapožičať od žalobcov žiadne
peniaze. Skutočnosť, že jeho manželka nemala o tomto vedomosť, nie je dôkazom tvrdenia, že k

uzavretiu Zmluvy o pôžičke nedošlo. Navyše rozporné bolo tvrdenie svedkyne, že v januári 2016 mali
byť v dobrej finančnej situácii, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie svedčí o opaku. Sám žalobca
opakovane uvádzal, že v roku 2016 bol v zlej finančnej situácii, o čom svedčí aj jeho žiadosť o
oslobodenie od súdnych poplatkov a skutočnosti už vyššie uvádzané.

7. Na základe vyššie uvedeného žalobe vyhovel konštatujúc, že odvolacie námietky žalovaného
nepriniesli do popisu skutkovej a právnej situácie žiadne nové okolnosti, preto vec právne posúdil tak
ako v pôvodnom konaní.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Nakoľko žalobcovia mali v

konaní plný úspech, priznal im plnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/,
g/, h/ C.s.p. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov

konaniavrozsahu100%.Preprípad,akodvolacísúdposúdi,žerozsudokjepotrebnézrušiť,navrholaby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Trval na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie opäť vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil a zdôrazňoval, že z vykonaného dokazovania vyplynultaký skutkový stav, ktorý nemožno subsumovať pod právne normy upravujúce zmluvu o pôžičke v
Občianskom zákonníku. Opakovane tvrdil, že so žalobcami žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel a žiadne
peniaze od nich neprevzal. Podľa neho žalobcovia neuniesli v spore dôkazné bremeno, nie je teda za

danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z dokazovania v prvoinštančnom konaní, povinný predkladať na
preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy, teda nedošlo k preneseniu dôkazného bremena na neho.
Navyše od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Keďže si od žalobcov peniaze nepožičal, preto ani nebolo a nie je v jeho silách objektívne
možné predložiť dôkaz, ktorý by dokázal to, že si peniaze od žalobcov nepožičal. Po zrušení veci

odvolacím súdom navrhol vykonanie dôkazu - výsluch svojej manželky iba z dôvodu, aby uspokojil
súd prvej inštancie, ktorý od neho stále žiadal preukázať, že si žiadne peniaze nepožičal. Podľa jeho
názoru žalobcovia boli povinní predkladať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, pričom podľa jeho
názoru dôkazné bremeno v tomto spore žalobcovi neuniesli. Dôkazy, ktoré predložili, nepreukazujú
odovzdanie peňazí a teda uzavretie zmluvy o pôžičke, sú navyše rozporné a účelové. Poukazujúc na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/293/2007 z 15.12.2009 konštatoval, že žalobca má bremeno tvrdenia,

že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Z tohto bremena má
žalobca povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky. Opakovane
uvádzal, že žalobcovia nepreukázali existenciu zmluvy o pôžičke. Odovzdanie peňazí totiž preukazujú
len dvoma dôkazmi - čestným prehlásením svedka Y. a jeho následnou výpoveďou na pojednávaní,
ktoré sú však vo vzájomnom rozpore a to jednak uvedením iného dátumu, kedy mal byť prítomný v banke

a vidieť odovzdanie peňazí. Tento svedok vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že videl ako boli peniaze
na stole, potom už nič, išiel preč, teda neuviedol, že žalobca v 1. rade mu odovzdal peniaze tak ako to
bolo uvedené v čestnom prehlásení. Takisto svedok uvádzal vo svojej výpovedi iné dôvody, pre ktoré bol
prítomný v banke ako dôvody uvedené v čestnom prehlásení. Preto podľa neho išlo o čestné prehlásenie
a výpoveď, ktoré boli účelové a nepravdivé. Ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali reálne odovzdanie

peňazížalobcovianepredložili.Ajďalšiedôkazy, atovýpoveďačestnéprehláseniesvedkaD.považoval
za účelové poukazujúc na to, že tento svedok žije na západnom Slovensku, je príbuzným žalobcu v
1. rade, pričom popiera (žalovaný - poznámka odvolacieho súdu), aby k takejto udalosti (popísanej v
čestnom prehlásení a vo výpovedi tohto svedka) došlo. K otázke uznania dlhu zdôrazňoval, že uznanie
dlhu v zmysle § 558 OZ si vyžaduje písomnú formu, takže aj ak by súd na túto výpoveď nepozeral ako

na účelovú, nejde o uznanie dlhu. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 23Co/142/2014 z 23.3.2015, časť odôvodnenia ktorého citoval. Zároveň poukazoval a citoval časť
rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo/17/2010 z 28.3.2012 hovoriace o významnom preukázaní pravdy a
dôkaznom bremene. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z akého dôvodu vec právne posúdil
ako zmluvu o pôžičku, podľa záveru žalovaného obsahuje „absurdné argumenty“. Nerozumel tomu ako

mohol súd prvej inštancie mať za preukázané, že 5.1.2016 došlo k pôžičke peňazí v pobočke banky, čo
mal potvrdiť svedok Y., ktorý na pojednávaní tvrdil, že to bolo v júni, resp. v máji a že videl ako sa počítajú
peniaze neurčitej hodnoty pri stole, pričom vôbec neuvádzal, že videl odovzdanie peňazí ani neuvádzal,
koľko peňazí malo byť odovzdaných. Pokiaľ súd tvrdil, že uzavretie zmluvy o pôžičke bolo preukázané
aj inými dôkazmi, jednostrannými SMS správami žalobcu v 1. rade adresovanými jemu (žalovanému)

a výberom z banky v ten istý deň, nastolil právny stav rovnajúci sa tomu, že na základe akejkoľvek
šikanóznej žaloby možno vydať platobný rozkaz a neskôr aj rozsudok vo veci samej. Bol toho názoru,
že za dôkaz použiteľný v tomto konaní by bolo možné považovať dôkaz, ktorý preukazuje akékoľvek
jeho konanie, z ktorého možno priamo alebo nepriamo vyvodiť, že bola uzavretá zmluva o pôžičke.
Takýmto dôkazom by bolo napr. písomné potvrdenie o prevzatí peňazí alebo prísľub ich vrátenia, hoc aj

formou SMS správy a pod. Nebolo mu zrozumiteľné konštatovanie súdu, že žiadne iné tvrdenia okrem
opakovaného tvrdenia, že si peniaze nepožičal, nedementoval ani sa nevyjadril, prečo dňa 5.1.2016
telefonoval so žalobcom poukazujúc na to, že na súde opakovane tvrdil, že si peniaze od žalobcov
nepožičal, nevie čo robil 5.1.2016, keďže to bol pre neho bežný deň, preto nevie, prečo v ten deň ani
o čom so žalobcom v 1. rade telefonoval. Namietal, že samotný výber peňazí nepreukazuje nič, ide

len o výber peňazí z banky v určitej hodnote, ktorý realizovali žalovaní a vo vzťahu k pôžičke to nemá
žiadnu relevanciu. Za absurdné považoval odôvodnenie súdu, že v tom čase otváral prevádzku a musel
zložiť zábezpeku 6.000,00 eur a že suma je približná suma údajnej pôžičky, preto je požičanie peňazí
preukázané,keďženebolomuzrejméakotosúvisíspredmetomkonania.Podľanehosúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam hlavne z toho dôvodu,

že mal za preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí a teda že zmluva o pôžičke vznikla. Uvedené
nepotvrdil žiaden dôkaz. Namietal, že nebola dodržaná procesná podmienka doručenia platobného
rozkazu do vlastných rúk v zmysle C.s.p., preto súd mal opätovne tento platobný rozkaz doručiť a mal
mu dať možnosť opätovne voči nemu podať odpor a následne sa malo vo veci konať a rozhodnúťopakovane. Keďže platobný rozkaz mu nebol doručený do vlastných rúk, ako to vyžaduje zákon, toto
porušenie bolo možné zhojiť jedine opätovným doručením platobného rozkazu do vlastných rúk. Ust. §
266 ods. 1 C.s.p. nie je možné zhojiť tvrdením na pojednávaní o tom, že právny zástupca žalovaného

podal voči platobnému rozkazu „odpor“. Pokiaľ by jeho právny zástupca z opatrnosti odpor nepodal, mal
by platobný rozkaz pre neho nežiaduce účinky v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Namietal,
že vo veci mali byť opakovane vykonané všetky dôkazy, ktoré boli vykonané pred zrušením rozhodnutia
Krajským súdom v Košiciach, pretože platobný rozkaz bol zrušený až uznesením z 21.8.2018, teda na
konanie a rozhodovanie vo veci v čase vykonávania dôkazov pred zrušením neboli splnené procesné

podmienky. Napokon namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu,
pretože sa nijako nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami a rozsudok je skoro totožný, ktorý Krajský
súd v Košiciach zrušil.

10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v
celom rozsahu ako vecne správny, pretože súd na základe vykonaného dokazovania správne zistil

skutkovýstavavovecisprávnerozhodol.Uviedli,ževýpoveďsvedkyneV.D.napojednávaní15.10.2018
považujú za účelovú, nakoľko žalovaný mohol svedkyňu predvolať v rámci dokazovania, ktoré prebehlo
pred vyhlásením rozsudku dňa 12.6.2017. Okrem toho poukazovali na skutočnosť, že svedkyňa okrem
faktu, že nevie o tom, aby jej manželovi požičali peniaze nič relevantné k veci neuviedla, svoje tvrdenia
neoprela o žiaden argument, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, aby o pôžičke peňazí mala mať

vedomosť. Výpoveď svedkyne o dobrej finančnej situácii v rodine v januári 2006 považovali za výpoveď,
ktorá je v príkrom rozpore s tvrdeniami žalovaného, ktorý žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z
dôvodu zlej finančnej situácie v rodine, čo potvrdil aj na pojednávaní dňa 26.4.2017. Výsluch svedkyne
podľa nich neobjasnil žiadne nové skutočnosti, ani neobsahoval žiadne relevantné informácie, pre
ktoré by mal okresný súd vydať iné rozhodnutie vo veci samej. Boli toho názoru, že súd sa s otázkou

nesplnenia procesných podmienok riadne vyporiadal tak, že vydal uznesenie, ktorým zrušil platobný
rozkaz, čím bola splnená podmienka, aby v konaní neexistovali popri sebe dve rozhodnutia vo veci
samej aj napriek tomu, že platobný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť. K rešpektovaniu právneho
názoru odvolacieho súdu poukazovali na rozsiahle odôvodnenie rozsudku, hlavne na body 29 až 33, 43
až 45 napádaného rozsudku, čím tento odvolací dôvod sa podľa nich javil ako nedôvodný.

11. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 19.1.2019. Ďalšie písomné
stanoviská podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu podľa § 379 a § 380 C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

14. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. januára 2020 o 10,40
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.1.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219
ods. 1, 3 C.s.p..

16. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f, g/, h/ C.s.p.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.19. S odkazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje správnosť
napadnutého rozhodnutia s doplnením dôvodov najmä v nadväznosti na odvolacie námietky:

20. Žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. I keď žalovaný uvádza tento odvolací dôvod, v odvolaní
neuvádza žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli
uplatnené a neuvádza ani skutočnosti, z ktorých by vyplynulo splnenie podmienok § 366 C.s.p. o

prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Uvedený odvolací dôvod preto nie je daný.

21. K otázke procesného bremena, resp. k povinnosti a to povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze
procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Tvrdiť
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak

výlučne vecou účastníka konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi
tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami.
Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré
strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými
stranami a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Dôkazné bremeno

je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

22. Zmluva o pôžičke v zmysle § 657 OZ je tzv. reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzavretiu
sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Preto správne súd prvej
inštancie v prvom rade posudzoval, či v konaní bolo preukázané uzavretie reálneho kontraktu, keďže
skutočnosť, že strany sporu neuzavreli písomne zmluvu o pôžičke, nebola spornou. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov, jeho závery majú oporu

vo vykonanom dokazovaní. K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov odvolací súd poukazuje na
rozhodnutieNejvyššíhosouduČeskérepublikysp.zn.28Cdo/1938/2008zo4.6.2008,ktorýktejtootázke
uvádza: „K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov považuje dovolací súd za potrebné poukázať na
to, že rozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania
potrebného k uznaniu obžalovaného vinným v trestnom konaní. V civilnom konaní nemožno uzavrieť, že

nebolo unesené dôkazné bremeno preto, že skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nad
akúkoľvekpochybnosť.Prezáver,žesúdmáurčitúskutočnosťzapreukázanúpostačuje,abypredmetný
skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu SR z 2.12.2004 sp.zn. II.ÚS 66/2003). Keďže v civilnom konaní neplatí zásada in dubio proreo
nemusia nepriame dôkazy tvoriť celkom uzavretú sústavu, ktorá nepripustí iný skutkový záver než ten,

ku ktorému dospel súd, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto
záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú.“

23.Vpredmetnejveciajpodľanázoruodvolaciehosúdužalobcamipredloženédôkazynasvedčujútomu,
že k poskytnutiu pôžičky došlo. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vychádzal dôsledne z ust. §

191 C.s.p. Náležite sa vyporiadal aj s otázkou vierohodnosti svedeckých výpovedí.

24. Je potrebné prisvedčiť správnosti konštatovania žalovaného, že platobný rozkaz mu nebol doručený
v súlade s § 266 ods. 1 C.s.p., avšak vzhľadom na to, že predmetný platobný rozkaz prevzal v zákonom
určenej stanovenej lehote proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor, súd prvej inštancie zrušil

platobný rozkaz uznesením, žalovaný neutrpel ujmu na svojich právach, preto uvedená skutočnosť
nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd ani túto
odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu

prvej inštancie odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade
trov konania, keďže zodpovedal ust. § 255 ods. 1 C.s.p.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).