Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710204936
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7710204936.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice -
MestskápolíciaKošice,Tr.SNP48/A,Košice,IČO:691135protipovinnémuIng.X.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
T. XX, Q., v konaní o vymoženie 32,00 eur, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce č.k. 21Er/160/2010-11 zo dňa 25.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie v celom rozsahu.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním, zastavil exekúciu a oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie v

sume 53,29 Eur v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša vykonaním exekúcie.

3. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 7.2.2019 požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, vzhľadom na zistenia, že povinný je nemajetný, rozvedený,
má vyživovaciu povinnosť na 2 deti, je dlhodobo nezamestnaný, je proti nemu vedených 30 exekučných
konaní, teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Súd prvej inštancie v uznesení napadnutom odvolaním citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1,
243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“) a exekúciu zastavil, nakoľko mal za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súd k uvedenému záveru dospel na základe obsahu správ z predloženého exekučného spisu,
z ktorých je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Vzhľadom
na osobné a majetkové pomery nie je reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne exekučne
postihnuteľný majetok. Počas 9 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne,

nakoľko po celú uvedenú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na účte v banke,
nepoberal exekučne postihnuteľné príjmy. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, ani žiadnej
nehnuteľnosti,resp.hnuteľnýchvecí,zktorýchpredajombyvýťažokpresahovalnákladydražby,rovnako
nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku.

5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 1,5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods.

1 a 2, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávnenému
uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 53,29 Eur.6.VzákonomstanovenejlehotepodaloprávnenýodvolanieprotiuzneseniuOkresnéhosúduMichalovce
zo dňa 25.3.2019 č.k. 21Er/160/2010-11. Namietal, že v danom prípade bolo nesprávne rozhodnuté o

zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a podľa názoru oprávneného
mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený má za
to, že nie je daný zákonný dôvod, aby znášal trovy zastaveného exekučného poriadku, pretože ako
oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie totiž bol podaný včas, pred
uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu

pohľadávky. Oprávnený uviedol, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie nedostal od exekútora
žiadnu správu, podobne nemá vedomosť o žiadnom úkone a jeho nárok nebol ani sčasti uspokojený.
Oprávnený poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR- nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010, kde
sauvádza,žeexekútormastatusverejnéhočiniteľa,pričomnatútočinnosťhosplnomocnilštát.Vsúlade
s uvedeným sa zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v

podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený vzhľadom na ním uvádzané dôvody
navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a
trovy konania účastníkom konania nepriznať.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol odvolanie v celom rozsahu zamietnuť

z dôvodu, že exekútor dostatočne preukázal vykonanými lustráciami nemajetnosť povinného. Podľa
súdneho exekútora je odvolanie účelové a nezohľadňuje jednoznačnú zákonnú úpravu ustanovenú v
Exekučnom poriadku. Pričom súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy,
ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec

nevyžaduje.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

10. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie, čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
Mal za to, že súd namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) ako
dôvoduzastaveniaexekúcie,malzastaviťexekúciupreto,žejetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciu
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie
teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.15. Oprávnený tiež nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie z
dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

16. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

17. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)

prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. V zmysle § 355 CSP odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon
výslovne pripúšťa. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v
ustanovení § 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré nemožno podriadiť ani pod
§ 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania v

zmysle § 251 CSP, pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho
hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 01.07.2016 (od
novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by
pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok

20. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok
ozastaveníexekúcie)čodojehoodôvodnenia,pričompodľa§358CSPtakétoodvolanieniejeprípustné

a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie
je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).