Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/210/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109210286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109210286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. Y.. C. H., nar. X.X.XXXX, 2.
Y. H., nar. X.XX.XXXX, 3. C. H.Č., nar. X.X.XXXX, všetci bytom v V., A. XX, zastúpení JUDr. Jánou
Šándorovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19 proti žalovaným: 1. KOOPERATÍVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Groupe, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: XX XXX XXX s
adresou pre doručovanie KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., VIG agentúra Košice, so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska 11, 2. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., Š. XX, zastúpený KUCHÁR ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom v Prešove, Tkáčska 3, IČO XX XXX XXX, v konaní o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.9.2015 č.k. 20C 148/2009-212 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.1.2018 č.k. 20C 148/2009-258 a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.1.2018 č.k.
2OC 148/2009-276 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom vo všetkých jeho
vyhovujúcich výrokoch.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s opravným uznesením
a dopĺňacím rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni v 1.rade z titulu nákladov a výdajov na pohreb sumu 165,97 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 3.rade
z titulu straty na zárobku sumu 486,39 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a
2.rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1., 2. a 3. rade z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 15.000,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu 2.020,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaným v 1. a v 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 2.rade z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.135,20 eur do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5.5.2007 v čase o 18.15 hod. boli

žalobcovia v 1. až 3.rade účastníkmi dopravnej nehody, pričom motorové vozidlo viedol žalobca v 2.rade.
V tomto motorovom vozidle bola prítomná aj nebohá manželka žalobcu v 2.rade a matka žalobcov v 1.
a 3.rade I. H., ktorá následkom zranení zomrela. K dopravnej nehode došlo medzi obcami V. E. Q. v
okresePrešov tak,žedomotorovéhovozidlapatriacehožalobcoviv2.radenaraziloprotiidúce motorovévozidlo značky M. Z. X.: T., ktoré viedol žalovaný v 2.rade. Vina žalovaného v 2. rade na spôsobení
tejto dopravnej nehody bola preukázaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.2.2008 sp.zn.
31T 103/2007, ktorým bol žalovaný v 2.rade uznaný vinným zo spôsobenia dopravnej nehody, za čo

mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, pričom výkon trestu bol podmienečne
odložený.

3. Žalobcovia v tomto konaní uplatnili voči žalovaným nárok na náhradu škody na zdraví, náhradu
nákladov vzniknutých v súvislosti s usmrtením nebohej I. H., náhradu ušlej mzdy a taktiež nemajetkovej

ujmy. Súd prvej inštancie zameral dokazovanie na preskúmanie opodstatnenosti nárokov žalobcov a
dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená.

4. Žalobkyňa v 1.rade v konaní uplatnila voči žalovaným nárok na úhradu nákladov spojených s
pohrebom nebohej I. H., pôvodne vo výške 302.413,50 Sk (3.399,50 eur). V priebehu konania z dôvodu,
že žalovaná v 1.rade časť týchto uplatnených nákladov uhradila, žalobkyňa v 1.rade zobrala čiastočne

žalobu späť a uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 2.7.2015 č.k. 20C 148/2009-185 právoplatným
v tomto výroku dňa 26.8.2015 došlo k zastaveniu konania v časti o zaplatenie 3.233,53 eur. Titulom
náhrady nákladov spojených s pohrebom tak predmetom konania zostala suma 165,97 eur. Súd prvej
inštancie nárok žalobkyne v tejto časti považoval za preukázaný a z dôvodu, že doposiaľ nebol zo strany
žalovanýchuhradenýrozhodoltak,žežalovanýchzaviazaluhradiťžalobkyniv1.radetýmtotitulomsumu

165,97 eur spoločne a nerozdielne.

5. Žalobca v 3.rade uplatnil v konaní nárok z titulu náhrady straty na zárobku vo výške 486,39 eur a
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení tohto nároku v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že je opodstatnený. Z predloženého potvrdenia o strate na

zárobku počas práceneschopnosti zistil, že pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobcu v 3.rade
predstavoval 9,8863 eur a nakoľko žalobca v 3.rade bol práceneschopný od 5.5.2007 do 9.7.2007, čo
činí 45 pracovných dní, priznal mu náhradu za stratu na zárobku celkovo vo výške 486,39 eur.

6. Žalobcovia v 1.-3.rade v konaní uplatnili voči žalovaným nárok na náhradu nemajetkovej ujmy celkovo

vo výške 33.193,92 eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení tohto
nároku v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcom patrí týmto titulom náhrada
a za primeranú považoval sumu 15.000,-eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel. V zostávajúcej časti
tohto nároku žalobu zamietol. Pri priznaní nároku vychádzal zo zistenia, že v danom prípade došlo k
usmrteniu osoby (manželky a matky žalobcov), ktorá v čase úmrtia mala 58 rokov. Žalovaný v 2.rade

svojím konaním zasiahol do súkromia žalobcov v rozsahu neodstrániteľnom, keď žalobcu v 2.rade
pripravil o manželku a žalobcov v 1. a 3. rade o matku. Ide pritom o zásah, ktorý nemožno žiadnym
spôsobom obnoviť a bude pretrvávať po celý zostatok života žalobcov. Súkromie každého občana je
zaručené zákonom a nie je právom žiadnej osoby do neho zasahovať. Súkromím občana je aj spolužitie
s inou osobou, ako aj spolužitie rodičov a detí. Ide o úzky citový vzťah vytváraný spolužitím osôb, o

to viac, pokiaľ ide o vzťah manžela a manželky a vzťah matky a detí. Vzťahy medzi týmito osobami
pred spomenutým zásahom neboli ničím narušené. Pri priznaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd
prvej inštancie prihliadol na vek žalobcov a vychádzajúc z tej skutočnosti, že deti nebohej boli v čase jej
usmrtenia plnoleté a neboli odkázané na jej výživu a vzhľadom na vek žalobcu v 2.rade, za primeranú
považoval náhradu pre všetkých žalobcov spolu vo výške 15.000,-eur. V zostávajúcej časti preto žalobu

zamietol.

7. Žalobca v 2.rade uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle Š. S. vo výške
996,-eur. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v 2.rade
mal za to, že nárok je v tejto časti opodstatnený. Za opodstatnený považoval aj nárok žalobcu v 2.rade

na náhradu škody za vyhotovenie súdnoznaleckého posudku MUDr. Jany Grešovej vo výške 219,12
eur a náhradu škody za protetické úkony R.. U. J. vo výške 805,-eur. Pokiaľ žalovaný v 1.rade vzniesol
námietky voči opodstatnenosti nároku na náhradu škody za tieto protetické pomôcky tvrdiac, že žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom týchto nákladov a zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode, súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z písomného vyjadrenia Y.. U. J. zo dňa 17.4.2012,

ktorý potvrdil, že všetky stomatologické úkony boli urobené oprávnene kvôli poškodeniu faziet na fixných
náhradách, korunkách a ide o úkony, ktoré súvisia so zraneniami, ktoré utrpel žalobca v 2.rade pri
dopravnej nehode. Spolu tak žalobcovi v 2.rade súd prvej intancie priznal titulom náhrady škody nárokna zaplatenie 2.020,-eur voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorých zaviazal na úhradu tejto sumy spoločne
a nerozdielne.

8. Pokiaľ žalobca v 2.rade uplatňoval voči žalovaným nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 10.135,20 eur, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a v
súlade s ust. § 4 zák.č. 437/2004 Z.z. dospel k záveru, že aj tento nárok je opodstatnený. Žalobca v
2.rade na preukázanie nároku predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
25.1.2015, ktorým ošetrujúci lekár stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo

výške 615 bodov pri hodnote bodu 16,50 eur, čo spolu predstavuje 10.135,20 eur. Bodové ohodnotenie
bolo priznané za plochú nohu a vybočený členok, obmedzenie hybnosti pravého členka, chronický
opuch pravého členka a nohy, atrofiu svalov pravého stehna a predkolenia a obmedzenie hybnosti
chrbtice stredne ťažké. Spolu so znaleckým posudkom ošetrujúci lekár doručil aj správu, v ktorej uviedol,
že v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode došlo k sériovej zlomenine rebier na oboch stranách a
k pomliaždeniu pľúc, ako aj k zlomenine kosti pravej nohy s posunom. Stav žalobcu v 2.rade sa

opakovane komplikoval, pričom takýto stav trvá dodnes. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa
ošetrujúceho lekára vyplýva postupné zhoršenie chôdze na podklade následkov zlomenín kostí pravej
nohy a následky z poranenia pľúc. Všetky tieto zdravotné ťažkosti sú ako priamy následok psychického
a patofyziologického charakteru na podklade straty manželky.

9. O trovách konania si vymienil súd prvej inštancie rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti všetkým vyhovujúcim výrokom v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná v 1.rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/, c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedla, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutočností považoval
súd nárok žalobcov vo výške 165,97 eur titulom náhrady nákladov spojených s pohrebom za dôvodný.
Urobil len púhy matematický rozdiel žalobou uplatnenej sumy a sumy vyplatenej žalovanou v 1.rade.
Z rozsudku tiež nemožno zistiť, na základe akých skutočností súd považoval nárok žalobcu v 3.rade
vo výške 446,39 eur titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti v zmysle § 446 Občianskeho

zákonníka za dôvodný. Neuvádza aké potvrdenie o strate na zárobku bolo brané do úvahy. V tej
súvislosti poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 22.7.2013 v ktorom uviedla, že žalobca v 3.rade
nepredložil relevantné doklady, preto nebolo možné tento nárok uznať a zlikvidovať. S touto obranou
sa súd nevyporiadal. Rozsudok je nepresvedčivý, aj pokiaľ ide o nárok priznaný titulom ochrany
osobnosti -. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V rozsudku chýba zmienka o tom, na základe

akých skutočností súd založil pasívnu legitimáciu žalovanej v 1.rade. Z rozsudku nevyplýva, akú ujmu
žalobcovia žiadali a z akého dôvodu. Rovnako aj priznaný nárok na náhradu škody vo výške 2.020,-
eur žalobcovi v 2.rade nie je v odôvodnení uvedený presvedčivo. Z rozsudku nevyplýva, na základe
akých skutočností súd priznal náhradu za znalecký posudok a tiež náhradu škody za protetické úkony.
Absentuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd nevykonal žalovanou

v 1.rade navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie v súvislosti s priznaním nároku na náhradu škody
na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi v 2.rade. Nebola objasnená ani otázka
ustálenia zdravotného stavu u žalobcu v 2.rade, ktorá je dôležitá pre stanovenie správneho finančného
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a pre správne stanovenie hodnoty bodu. Za nesprávne
považuje tiež, pokiaľ súd zaviazal žalovaných uhradiť náhradu škody spoločne a nerozdielne.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok vo všetkých vyhovujúcich výrokoch ako
vecne správny. Odôvodnenie rozsudku považujú žalobcovia za dostatočné a presvedčivé. Žalobcovia
preukázalipokladničnýmidokladmiafaktúrami,žežalobkyňav1.radeuhradilazapohrebsumu3.339,50
eur a z dôvodu, že žalovaná v 1.rade časť tejto sumy uhradila, zotrvávala na úhrade vo výške 165,97

eur, čo činí rozdiel medzi uplatnenou sumou a sumou vyplatenou žalovanou v 1.rade. Žalovaná v 1.rade
sa nezúčastňovala pojednávaní a preto jej nie je známe ani potvrdenie predložené žalobcom v 3.rade o
pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe pre stanovenie náhrady straty na zárobku. Náhrada
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlapokrývaajnáhradunemajetkovejujmyspôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Z toho vyplýva aj pasívna legitimácia žalovanej

v prvom rade. Súd prvej inštancie považoval za dostačujúci dôkaz pre vydanie rozsudku lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, preto nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz.
Pokiaľ bol zdravotný stav žalobcu v 2.rade ustálený, ošetrujúci lekár vydal lekársky posudok. Stalo sa
tak po uplynutí viac ako 8 rokov od dopravnej nehody.12. Žalovaná v 1.rade v reakcii na vyjadrenie žalobcov a na doplnenie odvolania uviedla, že písomný
dôkaz - potvrdenie o strate na zárobku žalobcu v 3.rade jej nebol doručený. Pokiaľ sa pojednávaní

nezúčastňovala, stalo sa tak z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom svoju neprítomnosť vždy včas
ospravedlnila. S poukazom na rozhodnutie ESD č. 22-12 zo dňa 24.10.2013 má žalovaná v 1.rade
za to, že nie je pasívne legitimovanou ohľadom priznania nemajetkovej ujmy. Rozsudok je podľa nej
nedostatočne odôvodnený, čo zakladá vadu konania.

13. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej v 1.rade poukázali na nález Ústavného súdu SR III
ÚS 666/2016, z ktorého možno jednoznačne vyvodiť pasívnu legitimáciu žalovanej v 1.rade ohľadom
priznanianárokužalobcovnanáhradunemajetkovejujmy.Stotožnilisasdôvodmiuvedenýmivrozsudku
súdu prvej inštancie ohľadom priznania nemajetkovej ujmy žalobcom.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej v 1.rade bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej v 1.rade nie je opodstatnené.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho vyhovujúcich výrokoch je vecne správny, preto ho

odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.1.2019 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p..

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil
ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou

v 1.rade v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

21.Kdôvodomuvedenýmvnapadnutomrozsudkuakodvolacímnámietkamžalovanejv1.radeodvolací

súd dopĺňa následovné:

22. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že správne súd prvej inštancie z vykonaných
dôkazov vyvodil skutkové závery o tom, že žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
a súčasne predložili dôkazy na preukázanie nároku na náhradu škody na zdraví, náhrady nákladov

vzniknutých v súvislosti s usmrtením nebohej I. H., náhrady ušlej mzdy a taktiež nemajetkovej ujmy.

23. V súlade s ust. § 120 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie strana sporu má
v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktorésú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní
veci.

24. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení o nárokoch, ktoré uplatnili
súdnou cestou predložili listinné dôkazy. Tieto listiny ako dôkazné prostriedky súd prvej inštancie vykonal
zákonom stanoveným spôsobom a po ich vykonaní dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcovia
preukázali dôvodnosť a výšku uplatnených nárokov.

25. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nákladov a výdavkov na pohreb v súvislosti s
usmrtením nebohej I. H., tento bol preukázaný listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa v 1.rade predložila.
Na základe týchto listinných dôkazov došlo zo strany žalovanej v 1.rade k čiastočnému plneniu v
priebehu konania, v dôsledku čoho žalobkyňa v 1.rade zobrala čiastočne žalobu späť. Nevyporiadaným
zostal nárok ohľadom zaplatenia sumy 165,97 eur, ako číselné vyjadrenie uplatneného nároku oproti
uhradenej sume žalovanou v 1.rade. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaná v 1.rade podrobne

neuviedla, z akého dôvodu a v akom konkrétnom rozsahu považovala nárok za dôvodný, keďže z jej
vyjadrení vyplýva len tá skutočnosť, že uznala nárok žalobkyne v 1.rade titulom náhrady nákladov a
výdavkov na pohreb za dôvodný v časti uhradenej sumy. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, pokiaľ považoval tento nárok za opodstatnený v časti neuhradenej sumy zo strany
žalovanej v 1.rade vo výške 165,97 eur.

26. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu v 3.rade, tento
súd prvej inštancie považoval za opodstatnený na základe listinných dôkazov predložených žalobcom
v 3.rade, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe požiadavky žalovanej v 1.rade uvedenej v jej vyjadrení
zo dňa 2.11.2011 (čl. 69 spisu) žalobca predložil v tej súvislosti ďalšie listinné dôkazy - potvrdenia

obsiahnuté v spise na čl. 9 a nasl. a čl. 126 a nasl., ktorými doplnili listinné dôkazy predložené k žalobe
a z obsahu ktorých vyplynul denný vymeriavací základ, ktorý sa stal podkladom na výpočet straty na
zárobku žalobcu v 3.rade. Žalovaná v 1.rade po doložení listinných dôkazov zo strany žalobcu v 3.rade
nemala žiadne námietky a ani nenavrhla v tomto smere doplniť dokazovanie.

27. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalovanej v 1.rade, že napadnutý rozsudok je ohľadom
priznania náhrady škody žalobcovi v 2.rade celkovo vo výške 2.020,-eur nepresvedčivý s prihliadnutím
na povahu a výšku tohto nároku. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, z akého dôvodu
mal súd prvej inštancie nárok na náhradu škody celkovo vo výške 2.020,-eur za dôvodný a to pokiaľ
ide aj o jeho výšku. Vyhotovenie znaleckého posudku MUDr. Jany Grešovej jednoznačne súviselo s

vyčíslením uplatneného nároku a pokiaľ ide o náhradu škody za protetické úkony vo výške 805,-eur,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, na základe akých skutočností mal súd
preukázanúpríčinnúsúvislosťmedzivznikomtýchtonákladovazraneniami,ktoréutrpelžalobcav2.rade
pri dopravnej nehode (viď ods. piaty strany 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež vysvetlil, prečo nedoplnil dokazovanie
vykonaním znaleckého skúmania, ktoré navrhla žalovaná v 1.rade ohľadom priznania sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcovi v 2.rade. Súd prvej inštancie pri deklarovaní poškodenia na zdraví
žalobcuv2.radevychádzalzlekárskehoposudkuosťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa25.1.2015,
ktorým ošetrujúci lekár stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z obsahu

tohto posudku vyplýva aj príčinná súvislosť poškodenia na zdraví žalobcu v 2.rade s predmetnou
dopravnou nehodou, rovnako ako aj zo správy ošetrujúceho lekára, na ktorú poukázal súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaná v 1.rade neuviedla žiadne také dôvody, ktoré
by opodstatňovali doplnenie dokazovania znaleckým skúmaním.

29. Odvolací súd po preskúmaní veci považoval nemajetkovú ujmu priznanú súdom prvej inštancie za
dostatočnú s ohľadom na primeranosť pokrytia tak závažnej ujmy, aká nastala na strane žalobcov s
ohľadom na ústavou chránené právo na súkromie, obsahujúce aj právo na rodinný život.

30. Je nepochybné, že žalovaný v 2.rade svojím konaním zasiahol neoprávnene do osobnostných práv

žalobcov takým spôsobom a s takými následkami, pri ktorých je nepostačujúce zadosťučinenie v zmysle
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobcom v dôsledku toho patrí náhrada spôsobenej nemajetkovej
ujmy v peniazoch. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu sú jednoznačne dané dôvody pre
priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom tak, ako má na mysli ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za primeranú považuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy
vo vzťahu k žalobcom celkovo v sume 15.000,-eur.

31. Ako správne uviedol súd prvej inštancie medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne,
morálne, citové a iné vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením
práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie týchto osôb.
Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoba vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne

narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej
osoby.

32. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade porušil dopravné predpisy, v dôsledku
čoho došlo k dopravnej nehode a zároveň sa dopustil aj trestného činu v dôsledku čoho zahynula
manželka a matka žalobcov. Tým jednoznačne došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na

súkromný a rodinný život.

33. Pri úvahe o výške tejto náhrady z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy správne súd prvej inštancie
prihliadol najmä na to, že žalobcovia stratili v jednom okamihu manželku a matku, s ktorou tvorili
harmonickú rodinu. V dôsledku nečakanej smrti žalobcovia prežívajú pocity smútku a stratili možnosť

viesť s nebohou I.J. H. ďalší súkromný život, tým sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným
z najbližších rodinných príslušníkov. Za primeranú aj odvolací súd považuje náhradu nemajetkovej ujmy
priznanú súdom prvej inštancie.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že správne súd prvej inštancie právne uzavrel, že z hľadiska

zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, vyvolaný prevádzkou motorových
vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obetí
dopravnej nehody, za ktorú sa priznáva náhrada peňažnou formou v zmysle § 13 ods. 2,3 Občianskeho
zákonníka. Žalovaná v 1.rade je v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu pasívne legitimovaná z
dôvodu, že náhrada nemajetkovej ujmy je predmetom poistného krytia v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z.. V

širšom ponímaní ide o škodu na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z. Tento výklad
je súhlasný aj so závermi rozsudku Súdneho dvora z 24.10.2013 sp.zn. C-22/12. Tento názor možno
oprieť aj o uznesenie Ústavného súdu SR II ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016 ktorý vyslovil, že názory
súdu v preskúmavanej veci v časti o zahrnutie nemajetkovej ujmy podľa ust. Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti pod pojem „škoda“ podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, nie sú arbitrárne a

nevykazujú známky ústavnej neakceptovateľnosti, ktoré by boli spôsobilé po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie viesť k pozitívnemu meritórnemu záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto

rozhodnutia.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešným
žalovaným v celom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).