Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214673
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1411214673.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

OCKON s.r.o., Stupavská 9, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 34 119 817, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá,
advokátka, Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: M. Krchňák, Z. S. XXX, XXX XX R.
N., zastúpený: JUDr. Kristína Marič, advokátka, Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 4.620,-
eur s príslušenstvom a vzájomnej žalobe o zaplatenie 10.658,83 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,35 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 1.437,35 eura od 10.06.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania za žalobu vo výške 24,6 %, ktorú je povinný zaplatiť
žalobca.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na základe vzájomnej žaloby sumu 3.074,70 eura, všetko do

troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania za vzájomnú žalobu vo výške, 15,4 %, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný.

Štátu sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%, ktorú sú povinní zaplatiť žalobca a žalovaný

v pomere 50 % každý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 4.620,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu
o dielo, ktorej predmetom bolo prestrešenie terasy na rodinnom dome žalovaného. Zmluvné strany si
dohodli podmienky realizácie a dodania predmetu zmluvy ako aj cenu diela. Žalovaný uhradil žalobcovi
zálohu na predmet plnenia zmluvy vo výške 6.000,- eur. Celková cena diela bola dohodnutá na 11.882,-
eur. Žalobca realizoval predmet plnenia, avšak žalovaný neuhradil zvyšnú časť ceny za dielo, ktorá mu

bola fakturovaná faktúrou číslo XXXXXX na sumu 4.620,- eur.

2. Ako prostriedky procesného útoku žalobca navrhol vykonať dôkaz: zmluvou o dielo, faktúrou č.
211007.3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.03.2012, v ktorom uviedol, že je nesporné, že medzi
stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, k zaplateniu zálohovej faktúry, pričom deň zaplatenia

faktúry bol v zmysle zmluvy dňom začatia prác a termín dodania diela bol dohodnutý do 20 dní a montáž
následne za cca 7 dní. Na montáž žalobca nastúpil 23.05.2011, avšak nepostupoval pri vykonaní diela v
súlade so zmluvou a projektom, dielo riadne a včas nevykonal. Dielo malo viacero vád a nedostatkov a
žalobca bol požiadaný o odstránenie vád. Na kontrolnom dni sa žalovaný so zástupcom žalobcu dohodli,
že dielo nie je ukončené a žalobca sa zaviazal vady odstrániť. Žalovaný umožnil žalobcovi odstránenie

vád, avšak žalobca vady neodstránil. Dňa 27.06.2011 bol žalobca žalovaným písomne vyzvaný na
odstránenie vád diela. Ako vady diela boli v liste uvedené: hrdzavenie konštrukcie, neúplné zvary,
nevyhovujúce vertikálne kotvenie, nesprávne kotvenie pätky nosného stĺpa, nedotiahnuté pomocné
spoje. Zástupca žalobcu sa dostavil na miesto výkonu diela 29.06.2011 a prisľúbil nástup pracovníkov
dňa 30.09.2011, zároveň sa dohodli na kontrole diela, na ktorú sa však žalobca nedostavil, dostavil sa
len žalovaný, projektant a zástupca žalovaného p. O.. Žalovaný vyzýval žalobcu na odstránenie vád

listami z 20.06.2011 - urgencia, z 27.06.2011 - druhá výzva, z 04.07.2011 - kontrolný deň. Žalobca vady
neodstránil, pričom vystavil žalovanému faktúru 02.06.2011, ktorú doručil len p. Méhešovi, ktorý bol
kontaktnouosoboužalovaného.Napriekviecerýmústnymapísomnýmurgenciámkriadnemuukončeniu
a odovzdaniu diela nedošlo.

4. Žalovaný zabezpečil znalecký posudok u znalca Ing. P. Z. na zistenie a identifikovanie vád diela,
pričom znalec v znaleckom posudku konštatoval viacero vád a nedostatkov: prvky konštrukcie zvárané z
viacerých kusov, nekvalitne zrealizované zvary, nekvalita povrchovej úpravy. Sumu na odstránenie vád
a nedostatkov znalec určil na 1.665,26 eura s DPH.

5. Keďže stále nedošlo k odstráneniu vád diela zo strany žalobcu, žalovaný od zmluvy odstúpil listom
zo dňa 30.09.2011, pričom boli konštatované novoobjavené vady diela - prehnutie nosníka a nedostatky
zvarov pretmelené tmelom. Po objavení nových vád, si žalovaný opäť zabezpečil u znalca znalecký
posudok na účelom identifikácie týchto vád, pričom znalec konštatoval pokles nosníku o 15 mm a
nekvalitne vykonané zvary dotmelené tmelom. Odstránenie týchto vád znalec vyčíslil na 483,3 eura.

6. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi, ktorý nevykonal dielo riadne a včas a
neodstránením vád diela nárok na zaplatenie sumy 10.658,83 eura, ktorú musel žalovaný vynaložiť na
odstránenie vád diela. Taktiež si uplatnil sankciu podľa čl. IX bod 3 zmluvy o dielo vo výške 0,1 % z
dlžnej čiastky za každý deň z omeškania. Náklady, ktoré mal žalovaný na odstránenie vád vynaložiť

špecifikoval ako: 288,17 eura za prvý znalecký posudok Ing. Z., 208,39 eura za druhý znalecký posudok
Ing. Z., 1.200,- eur za uskladnenie krytiny SUN MODUL, 400,- eur za dorobenie kotvenia konzol oceľovej
nosnej konštrukcie, 751,70 eura za náklady súvisiace s prenájmom prenosnej toalety a nakoniec suma
6.337,20 eura za odstránenie vád diela firmou Marián Fico Fico - kov.

7. Ako prostriedky procesnej obrany a útoku navrhol žalovaný vykonať dôkaz : kópiu montážneho
denníku (č.l. 29 - 35), urgenciou z 20.06.2011 (č.l. 35), druhá výzva (č. l. 36), fotodokumentáciu vád diela
(č.l. 38-42), list- urgencia (č.l. 43), vrátenie faktúr p. O. (č.l. 45), predžalobná výzva (č.l. 48), odstúpenie
od zmluvy žalovaným (č.l. 51), zmluva o dielo žalovaného s O. T. (č.l. 53), protokol odovzdania od p.
O. T. (č.l.55), faktúra za odstránenie vád diela (č.l. 56), protokol o vykonaných prácach p. T. (č.l.57),

potvrdenieozaplatenísumy751,70euraspoločnostiEnergia3000žalovaným(č.l.58)+samotnéfaktúry
zaprenájommobilnéhoWCvystavenénaspoločnosťEnergia3000,faktúrazauskladnenieSUNModulu
(č.l. 64), faktúra na 400,- eur za doplnenie chýbajúceho kotvenia (č.l. 65), fotodokumentácie vád (č.l.
66-93), znalecké posudky od Ing. Z..

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a jeho vzájomnej žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo
súdu doručené 11.12.2012. V uvedenom podaní sa vyjadril k priebehu realizácie diela. Nemali byť
predkladané žiadne pripomienky alebo výhrady k realizácii diela p. O., ktorý bol poverený dozorovaním
nad výkonom diela žalovaným, zápisy v montážnom denníku nemajú zodpovedať stretnutiam a tam
uvedené ,,vady diela,, nemali byť žalobcovi nikdy ohlásené. Nastúpením na ďalšie práce na diele dňa

27.06.2011 mal žalobca na mysli výhradne montáž Sun modulu, ktorý žalovaný ešte nemal dodaný.
Prevedenie diela malo byť plne v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú dodal žalovaný. Žalobca
mal oznámiť žalovanému na osobnom stretnutí konanom dňa 04.07.2011, že od zmluvy odstupuje.
Následne bolo doručované aj písomné odstúpenie od zmluvy 11.07.2011 žalovanému, ktorý si všakzásielku neprevzal. Ako ďalšie prostriedky procesného útoku označil: list z 16.06.2011 úhrada faktúr
(č.l. 130), z 20.06.2011 urgencia II stanovisko (č.l. 131), z 11.07.2011 odstúpenie od zmluvy (č.l. 132).
Poukázal na obťiažnosť výkonu diela, vzhľadom na ťažkú dostupnosť miesta montáže, kde nemal

prístup žeriav. Opätovne poukázal na fakt, že podľa jeho názoru zvary boli realizované v súlade s
projektom, konkrétny typ zvarov bol označený v projekte len na 4 detailoch. Neoznačené zvary neboli
v projekte predpísané. Taktiež sa vyjadril k znaleckým posudkom Ing. Z.. Podľa tohto vyjadrenia si
žalobca nebol vedomý žiadnych svojich pochybení pri zhotovovaní diela, nadpájanie nosníkov malo
byť odsúhlasené zástupcom žalovaného ako vadu to neuviedol ani projektant diela, povrchovú úpravu

konštrukcie považuje žalobca za súladnú s projektom a vykonanú v zodpovedajúcej kvalite. Taktiež
kotvenie prvkov oceľovej konštrukcie malo byť vykonané podľa projektu, nebolo jeho povinnosťou
opravovať odchýlky vo vyhotovení samotného domu.

9. K vzájomnej žalobe žalovaného žalobca uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Nárok na finančnú
sankciu vo výške 1.473,37 eura považuje za nedôvodnú, nie je zrejmé z akej sumy ,,dlžnej čiastky,, má

byť uplatňovaná. Tento nárok nemá mať oporu v zákone. Nárok vo výške 1.200,- eur za uskladnenie
krytiny SUN modul považuje taktiež za neoprávnený. Z faktúry nie je zrejmé za aké obdobie má byť
vystavená faktúra, kam mala byť krytina prepravovaná. Faktúru pritom vystavila spoločnosť Energia
3000 s.r.o., ktorej konateľom je p. O., teda osoba poverená žalovaným na dohľad nad vykonaním diela.
Tiež nárok na sumu 400,- eur za opravu kotvenia vystavenú spoločnosťou Energia 3000 s.r.o. považuje

za nedôvodnú, keďže žalobca nemal povinnosť odstraňovať nerovnosti styčnej plochy na dome. Taktiež
nárok uplatnený vo vzájomnej žalobe za úhradu prenosných toaliet považuje za bezdôvodný. Podľa
zmluvy mal mať žalobca zabezpečené bezplatne hygienické zariadenie, uplatnený nárok teda považuje
za nedôvodný. K faktúre za odstránenie vád diela žalobca uviedol, že sám súdny znalec, ktorého si
objednal žalovaný výšku nákladov na odstránenie údajných vád diela ustálil na 2.148,56 eura, pričom

faktúra od O. T. je vystavená na 6.337,20 eura. Sám žalovaný sa k tomuto rozdielu nijakým spôsobom
nevyjadril. Žalobcovi nie je zrejmé z akého dôvodu si uhradenie tejto sumy uplatňuje. Vzájomnú žalobu
navrhol zamietnuť.

10. Súd nariadil v prejednávanej veci znalecké dokazovanie, ustanovil znalca z odboru stavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. M. A.. Úlohou znalca bolo
odpovedať na otázky uvedené v uznesení č.k. 8C/17/2012-189.

11. Keďže ustanovený znalec Ing. A. nebol oprávnený odpovedať na všetky otázky navrhovaného
znaleckého dokazovania, súd na základe návrhu žalovaného ustanovil do konania ďalšieho znalca Ing.

M. D., PhD., z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác. Otázky
na tohto znalca sú uvedené v uznesení č. k. 8C/17/2012-328.

Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie

určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje

zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže
sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na

cenu vykonaním diela.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľoprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345 ), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od
zmluvy.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 562 ods. 1 až 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť
alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po
tom,čoichzistí,bezzbytočnéhoodkladupotom,čoichmalzistiťprivynaloženíodbornejstarostlivostipri
prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr

pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od
odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná
doba.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným

spôsobom (§ 345 ods. 2 ), môže
kupujúci: požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho
tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady
opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla

tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365 ) alebo veriteľa (§ 370 )znamenápodstatnéporušeniejehozmluvnejpovinnosti,jedruhá
strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po
tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak

strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať
plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije

včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom
ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu,
vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody
vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto
zákona podľa § 262 , riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadomna svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu
omeškania.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej
predmetom bolo dodanie a montáž oceľovej konštrukcie. Nebola sporná ani dohodnutá cena za dielo.

Spornými otázkami boli skutočnosti, či žalobca zhotovil dielo riadne, včas a bez vád, čím by mu
vzniklo právo na úhradu ceny za dielo. Podľa tvrdenia žalovaného žalobcovi nemohlo vzniknúť právo
na doplatenie kúpnej ceny nakoľko dielo riadne a včas nikdy neodovzdal. Tým, že žalobca opakovane
odmietol odstrániť vady diela ( označené vyššie), žalovaný od zmluvy odstúpil a sám dal odstrániť vady
diela. Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatnil náklady, ktoré mu vznikli s odstránením vád diela.

13. Z výsluchu svedka Ivana O. bolo zistené, že svedok nepovažuje zákazku za ukončená, pri
odovzdávaní sa strany rozišli. Pre žalovaného pracuje ako správca toho rodinného domu. Firmu žalobcu
našiel na odporučenie pána Jagerského, statika, ktorý spracovával projektovú dokumentáciu toho
prestrešenia. Žalobca spracoval zmluvu, ktorú odobril pán G., svedok sprístupňoval objekt, staral sa

o ľudí, zabezpečoval prenosnú toaletu, pracovné podmienky. Vychádzal im v ústrety ako sa dalo.
Priebeh zhotovenia bol normálny, nastúpilo sa o niečo neskôr, čo je tiež bežné. Po prvom premeriavaní
zhotoviteľom nastal rozdiel v dĺžke, ktorý oni odstránili bez akýchkoľvek nárokov na nejaké dodatky
s tým, že aj tak vznikol problém, ktorý sa riešil aj pri tom preberaní, kde ostala vôľa nejakých 3-5
cm ukotvenia samotnej konštrukcie na stenu, s čím statik počítal ako s oporným bodom. Tá kotva,

ktorá mala byť dotiahnutá až na stenu domu, betón, mala vôľu tých 3-5 cm. Toto statik videl, odporučil
nám riešenie, špeciálnu vysprávkovú maltu od firmy Stachema, toto bolo vyspravené. Potom došlo ku
kontrolám jednotlivých zvarov, z hľadiska funkčnosti, celistvosti a týchto vecí. Tu pán G. vyjadril nesúhlas
s prevedenými prácami. Čo sa týka dosadnutí nosných oporných pilierov, na odporúčanie statika takisto
vyspravili rovnakým materiálom. K úprave prostredníctvom vysprávkovej malty, o ktorej hovoril, uviedol,

že to nerobil žalobca, ale svedok s brigádnikmi, presnejšie s externými pracovníkmi, ktorí majú na to
odbornosť. Chýbali nejaké zvary, ktoré poukazovali. Čo sa týka preberania a odovzdávania, svedok to
sprostredkovával, zabezpečil prítomnosť zástupcu firmy žalobcu, ktorého som vpustil na pozemok a
prebrať si to mal pán G.. Tie úpravy vysprávkovou maltou prebehli až neskôr, keď nevidel žiadne ďalšie
pokračovanie pracovných postupov zo strany žalobcu a pán G. ho poveril, aby to dal dokopy. V čase

keď sprostredkoval to preberanie, nebolo hotové všetko, čo bolo obsahom projektovej dokumentácie.
Chýbali tam zvary a konštrukcia bola nerovná. Nechýbalo toho veľa, čo bolo treba dokončiť z toho
hrubého merítka, ale kvalitatívne to bolo podstatné, ako ukázal aj čas. Preberania boli dve. Pri prvom
preberaní bol zástupca firmy OCKON, bol tam syn konateľa, nesúhlasil s námietkami pána G. ohľadne
vytýkanýchchýbnakonštrukcii,načosipánG.vyžiadalzástupcufirmy,konateľa,ktorýmározhodovacie

práva. Preto sa určil ďalší termín, prišiel už konateľ a vyjadril sa, že tak ako tá konštrukcia je zhotovená,
je v poriadku. Tu sa názorovo rozišli a svedok čakal, čo bude ďalej. Svedok sa zúčastnil priamo toho
preberacieho konania, pán G. vytýkal chyby, názorovo sa rozišli. Stretnutie sa skončilo odobratím
stavebného denníka, keď firma žalobcu stavebný denník odobrala, po tom, čo si každá zo strán zapísalado staveného denníka svoje stanovisko. Stavebný denník bol vedený dosť poctivo a tam ten priebeh
je uvedený najpresnejšie. Potom pán G. svedka poveril, aby vykonal tie práce, vysprávkovou maltou,
konkrétne podliatie nosných pilierov. Potom tam boli ďalšie veci, ktoré súviseli s úpravami, prenájom

lešenia a ďalšie veci, všetko zabezpečil svedok. Celá tá konštrukcia bola prehnutá dovnútra, toto sa tiež
riešilo, riešilo sa aj vybrúsenie zvarov, ktoré boli nahradené zvarmi, ktoré požadoval statik, potom tam
bolo nahradené vytmelenie neexistujúcich zvarov riadnymi zvarmi, ktoré tam mali byť. Konštrukcia bola
nahrievaná na viacerých miestach, aby sa dorovnala. Na otázku, či rozdiel v ukotvení vznikol tým, že
by chýbala časť nosnej konštrukcie alebo to bol nedostatok spôsobený nejakou nerovnosťou na strane

fasády domu, svedok uviedol, že fasáda domu bola obitá až po betón a konštrukcia sa mala ukotviť na
ňu. Svedok si myslel, že projekt zodpovedal stavu na mieste. Bolo tam navyše to meranie pod optikou
a balkón bol pripravený až po betón.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dielo malo skutočne vady, ktoré žalobca
ani po viacerých urgenciách neodstránil. Existenciu vád diela mal súd za preukázanú najmä

doloženou fotodokumentáciou, znaleckými posudkami Ing. Z., Ing. A.. Podľa názoru súdu z doloženej
fotodokumentácie, ktorej autenticita alebo pravosť nebola žalobcom spochybnená, možno aj bez
patričných technickým znalostí konštatovať, že dielo malo také vady (ktoré neboli žalobcom odstránené),
že ich existenciou bola porušená zmluva podstatným spôsobom. Odstúpenie od zmluvy zo strany
žalovaného súd teda považuje za platné. Za najzásadnejšie vady diela podľa fotodokumentácie súd

považuje hrdzavenie konštrukcie ,,pár dní,, po montáži konštrukcie, absentujúce resp. nekvalitné zvary
konštrukcie, kotvenie konštrukcie bez reálneho kontaktu s podkladom, len pomocou skrutiek. Je
nepochybné, vyplýva to z prírodných zákonov, že kov resp. oceľ podlieha korózii ak nie je príslušným
spôsobom ošetrená proti korózii. Žalovaný teda nemohol mať záujem na takom plnení diela, na ktorom
sa korózia prejavila prakticky okamžite. Súd si dovoľuje konštatovať, že dielo tak ako je zachytené vo

fotodokumentácii by za veľmi krátky čas bolo zkorodované tak, že minimálne z estetického hľadiska (ak
nie aj z funkčného a statického) by bolo dielo hodné kompletnej opravy. Podľa názoru súdu je estetické
kvalitatívne hľadisko obdobného diela rovnako dôležité ako funkčné. Čo sa týka argumentácie žalobcu,
ohľadom kotvenia konštrukcie k domu, že bola vykonaná v súlade s projektom, s týmto tvrdením sa súd
v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Ak pri montáži vznikol problém ohľadom istej nerovnosti podkladu,

takáto situácia sa dala odstrániť po vzájomnej dohode, jednoduchou vysprávkou kontaktného miesta.
Žalobcov postup pri vykonávaní diela, jeho kotvení k budove považuje súd za nesprávny. Uvedeným
postupom bola konštrukcia kotvená minimálne v jednom prípade len skrutkami s medzerou medzi
konštrukciou a podkladom, čo súd opäť považuje z estetického ako aj technicko - funkčného hľadiska za
nedostatok na strane žalobcu. Súd sa taktiež nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že v projekte neboli

predpísané všetky zvary, tak on zvolil prerušované zvary, čo nie je v rozpore s projektom. Zvary totižto
na viacerých miestach úplne absentovali, resp. boli nahradené tmelom, čo by tiež výrazne prispelo k
celkovej korózii ak nie aj k statickému ohrozeniu diela.

15.ZáverysúduuvedenévpredchádzajúcomodsekuvychádzajúajsozáverovznaleckéhoposudkuIng.

A.,ktorýnaviacerýchmiestachkonštatovalexistenciuváddiela.Napríkladuviedol,žeabsentujúcezvary
možno považovať za chyby, ktoré bolo možné odstrániť a dielo riadne dokončiť. Použitie tmelu miesto
zvaru označil znalec za neadekvátne, absenciu kotvenia oceľovej konštrukcie (nežiaduca dilatácia
horizontálneho kotvenia) označil za nevyhovujúcu. Spojenie konštrukcie z viacerých prvkov neoznačil
znalec za nevyhovujúce. Neúplné zvary sa podľa záverov znalca nemajú používať v korozívnom

prostredí, pričom exteriér ako taký korozívnym prostredím je, pričom zatekanie vody do konštrukcie
znižuje jej úžitkové vlastnosti a životnosť. Tmelenie miesto zvarových spojov znalec taktiež označil za
neadekvátne. Znalec vyslovil názor, že podľa projektovej dokumentácie mali byť pomocné montážne
otvory uzavreté zvarom. Podľa názoru súdu túto skutočnosť (absencia zvarov na pomocných otvoroch)
tiež možno označiť za vadu diela. Súd sa taktiež stotožňuje s názorom znalca, že práce firmy Marián

Fico FICO-KOV na odstránenie vád diela boli oprávnené v rozsahu obnovy celistvosti zvarov, práce s
finálnym prebrúsením však znalec nezaradil za práce vedúce k oprave vád, nakoľko prebrúsenie zvarov
nebolo zadané v projekte. Samotné vykonané zvary žalobcom znalec označil za zvary nevyhotovené v
súlade s projektom. Povrchovú úpravu konštrukcie znalec označil na základe predložených dokumentov
za súladnú s projektom, avšak hlavne v exponovaných detailoch (zvary) bola zadokumentovaná korózia,

takže tieto časti bolo potrebné opraviť. Ďalší v konaní ustanovený znalec Ing. M. D., PhD. poskytol
svojím znaleckým posudkom odpovede hlavne na otázky hodnoty diela v čase odstúpenia od zmluvy.
Túto hodnotu znalec určil na 7.437,35 eura. V tejto sume je zahrnutý použitý materiál ako aj práce a
dodávky súvisiace zo zhotovením diela. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku s jehozávermi v podstate súhlasil, hodnotu diela však označil len sumou 4.647,19 eura, čo je podľa znalca
len hodnota materiálu, čím by boli akékoľvek ďalšie nároky žalobcu neoprávnené, nakoľko mu bola
poskytnutá záloha vo výške 6.000,- eur. V tomto bode súd poukazuje aj na tvrdenie žalovaného na

pojednávaní konanom 20.03.2013 kde uviedol, že aj on odstúpenie od zmluvy žalobcom považuje za
platné, pričom v prípade odstúpenia mal zhotoviteľ nárok len na to, to čo dodal, vykonal, pričom v tom
stave, v akom to dielo bolo zanechané, nezodpovedá požadovanej cene a v podstate je to len dodávka
materiálu a už zaplatených 6.000,- eur musí byť dostatočných. Podľa názoru súdu však hodnotu diela
nemožno vymedziť len hodnotou materiálu, ale aj prác a služieb súvisiacich so zhotovením diela. Za

rozhodujúcu cenu diela teda súd považuje znalcom určenú celkovú sumu diela do ukončenia prác vo
výške 7.437,35 eura. Keďže časť tejto ceny bola žalovaným uhradená formou zálohy vo výške 6.000,-
eur, súd priznal žalobcovi titulom podanej žaloby nárok vo výške 1.437,35 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 10.06.2011, teda od splatnosti vystavenej faktúry za dielo. Vo
zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Titulom vzájomnej žaloby súd priznal žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.074,70 eura, vo
zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol. Priznaná suma zo vzájomnej žaloby sa skladá z nasledovných
uplatnených nárokov: suma za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 288,17 eura. Súd z dvoch
uplatnených nákladov na znalecké posudky Ing. Z. nepriznal nárok na hodnotu druhého znaleckého
posudku, nakoľko nebolo preukázané, že by tento druhý posudok bol hospodárny a nutný, nakoľko

prehnutie konštrukcie a objavenie tmelov v miestach zvarov mohlo byť znalcom konštatované už v
prvom posudku. Že by prehnutie konštrukcie nastalo po vykonaní prvého znaleckého posudku nebolo
preukázané a súd považuje túto možnosť za nepravdepodobnú. Ďalšími priznanými položkami vo
vzájomnej žalobe sú sumy 1.200,- eur za uskladnenie krytiny a 400,- eur za dopracovanie uchytenia
konzol konštrukcie. Súd považuje tieto nároky za riadne preukázané. Žalobca bol v omeškaní s

odovzdaním diela, resp. už konštatované vady neodstránil, čím nemohlo dôjsť k montáži strešnej
krytiny, ktorú bolo potrebné uskladniť. Taktiež súd nemá dôvod pochybovať, že opravu uchytenia
kotvenia vykonala spoločnosť Energia 3000 s.r.o.. Námietke žalobcu, že tieto faktúry vystavila firma
ktorej konateľom je p. O., teda osoba poverená žalovaným k dozoru nad vykonávaným dielom súd
nemohol prisvedčiť nakoľko uvedená spoločnosť je riadnou obchodnou spoločnosťou. Skutočnosť,

že táto spoločnosť vykonávala pre žalovaného aj iné činnosti nemôže spochybňovať, že vykonala aj
uvedené činnosti, ktoré si žalovaný uplatnil vo vzájomnej žalobe. Z uplatneného nároku na úhradu
sumy 6.337,20 eura za odstránenie vád diela vykonanej firmou O. T. FICO-KOV súd žalovanému
priznal len sumu 1.186,53 eura, vo zvyšnej časti musel nárok vyplývajúci z tejto faktúry zamietnuť.
Uvedenú sumu považuje súd za nedôvodnú. Jej výška predstavuje viac ako polovicu celkovej ceny

diela,pričomtátospoločnosťnemuselanakúpiťmateriál,vykonávaťzložitúmontáž.Zadôležitépovažuje
súd poukázanie na protokol odovzdania opravy oceľovej konštrukcie (č.l. 55) kde je uvedený rozsah
a kalkulácia prác. Súčtom jednotlivých položiek týchto prác súd dospel k záveru, že hodnota prác
predstavuje má predstavovať 2.840,90 eura bez DPH. V ponuke je však súčet uvedený ako 5.281,-
eur bez DPH , čo spolu s DPH predstavuje 6.337,20 eura, teda fakturovanú sumy. Nie je úlohou súdu

zisťovať, či došlo ku sčítacej chybe alebo iným skutočnostiam. Titulom odstránenia vád diela súd priznal
žalovanému v rámci vzájomnej žaloby sumu 1.186,53 eura, ktorú v znaleckom posudku určil znalec
Ing. M. D. PhD. ako sumu potrebnú na odstránenie vád a chýb diela. Súd považuje tento postup za
najspravodlivejší, vzhľadom k tomu, že z výsledkov tohto znaleckého posudku ustálil aj cenu hodnoty
diela do skončenia prác. Súd teda nepriznal žalovanému titulom vzájomnej žaloby nárok na finančnú

sankciu vo výške 1.473,37 eura podľa bodu 3 čl. IX uplatnenú ako 0,1% z dlžnej čiastky. Súdu vôbec
nie je zrejmé z akej čiastky je uplatnený nárok uplatnený a z akého právneho titulu. Taktiež nemohla byť
súdom priznaná čiastka za prenájom prenosných toaliet vo výške 751,70 eura. Zo zmluvy totiž vyplýva,
že žalovaný mal zdarma zabezpečiť toalety pre montážnikov. Súd v tomto prípade považuje za dôležité
poukázať aj na fakt, že faktúry boli vystavované na spoločnosť Energia 3000, ktorá ,,len,, vystavila

potvrdenie, že žalovaný uvedenú sumu uhradil. Prečo by nemala byť vystavená žalovanému faktúra od
spoločnosti Energia 3000 tak ako za ostatné položky, nie je súdu známe. Úroky z omeškania si žalobca
uplatnil v súlade s citovanými právnymi predpismi a z uvedeného dôvodu mu boli súdom aj priznané v
navrhovanej výške a rozsahu.

17. Z uvedených dôvodov súd o podanej žalobe a vzájomnej žalobe rozhodol tak ako je uvedené v
enunciáte tohto rozsudku.18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný
mal len čiastočný úspech v konaní o žalobe, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania,
ktorá zodpovedá jeho čistému úspechu v konaní. K výške čistého úspechu v konaní žalovaného súd

dospel odpočítaním percentuálneho úspechu žalobcu v konaní o žalobe, od percentuálneho úspechu
žalovaného v konaní o žalobe. Čistý úspech žalovaného v konaní teda predstavuje 24,6%.

19. O trovách konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobca mal len čiastočný úspech v konaní o vzájomnej žalobe, preto mu súd priznal pomernú

náhradutrovkonania,ktorázodpovedájehočistémuúspechuvkonaní.Kvýškečistéhoúspechužalobcu
v konaní o vzájomnej žalobe súd dospel odpočítaním percentuálneho úspechu žalovaného v konaní o
vzájomnej žalobe, od percentuálneho úspechu žalovaného. Čistý úspech žalobcu v konaní o vzájomnej
žalobe teda predstavuje 15,4%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

20. Súd priznal štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli tým, že strany sporu síce zložili preddavky
na trovy spojené s podaním znaleckých posudkov, ktoré však nepokryli všetky náklady spojené s
vypracovaním znaleckých posudkov a ktoré štát hradí z vlastných prostriedkov. Vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu strán sporu v konaní o žalobe a vzájomnej žalobe súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania, ktoré vznikli štátu postupoval analogicky podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365

ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.