Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202441
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118202441.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcov: 1/ L. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ B.. Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Z. XX/X, K., 3/ X. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, Y., 4/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, všetci zastúpení
advokátom: JUDr. Peter Sopko, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanej: N. K., rod. M.,
naposledy bytom V. R. XXX, M. M. Y., M. J., F., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti určenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., zapísanej Okresným úradom G., katastrálnym odborom na

Liste vlastníctva XXXX, parcela registra „S.“ č. XXX vo výmere 784 m2 - orná pôda v podiele 232/240-ín.

II. Súd určuje, že žalobca 1/ je v 1/2 podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške
8/240-ín na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území W., obec W. a evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu G. ako parcela reg. „S.“ KN č. XXX, orná
pôda o výmere 784 m2, ktorého pôvodným vlastníkom v podiele 1/1 bola žalovaná.

III. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/2 spoluvlastníckeho podielu vo výške 8/240-ín na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území W., obec W. a evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu G. ako parcela reg. „S.“ KN č. XXX, orná pôda
o výmere 784 m2 patrí do dedičstva po poručiteľke F. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom XXX XX W. Č.. XXX, ktorého pôvodným vlastníkom v podiele 1/1 bola žalovaná.

IV. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.03.2018 domáhali určenia, že sú

výlučnými vlastníkmi parc. č. XXX reg. „S.“, orná pôda o výmere 784 m2, zapísanej na liste vlastníctva
XXXX v katastrálnom územní W.Ž.. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosť nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.1957 od pôvodných desiatich spoluvlastníkov, pričom jednou z nich bola
i žalovaná, ktorej spoluvlastnícky podiel bol 8/240-ín. Kúpna zmluva bola registrovaná na Štátnom
notárstve 02.10.1957. Žalobcovia od roku 1957 nerušene užívali nehnuteľnosť do rozhodnutia ROEP
zo dňa 21.05.2014, ktorým bolo spochybnené ich vlastníctvo, nakoľko na Liste vlastníctva ich viedli
ako neznámych vlastníkov. Žalobcovia boli od uzatvorenia kúpnej zmluvy 57 rokov dobromyseľní, že

sú vlastníkmi nehnuteľnosti.
K žalobe pripojili LV XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 23.07.1957. neskôr predložili potvrdenie obce W. o
platení dane z nehnuteľnosti zo dňa 08.03.2019, pozemkovo knižnú vložku (ďalej len „PKV“) č. XXX a
XXX k. ú. W..2. Žalobcovia podaním zo dňa 28.01.2019 v spojení s vyjadrením na pojednávaní v rovnaký deň, vzali
späť žalobu v časti určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 232/240-ín,

nakoľko nespochybňujú zápis v katastri nehnuteľností, kde je zapísané ich vlastníctvo u každého v
podiele 116/240-ín. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila dňa 28.01.2019.

3. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

4. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie čiastočne zastavil tak, ako je uvedené vo
výroku I. rozsudku. Predmetom konania zostalo určenia vlastníckeho práva pôvodných žalobcov k
nehnuteľnosti v podiele 8/240-ín, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.1957 od
žalovanej.

5. V priebehu konania dňa 21.10.2019 pôvodná žalobkyňa 2/ F. W. zomrela. Súd uznesením č.k. 27C
23/2018-102 zo dňa 08.04.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi nebohej žalobkyne, t. č.
žalobcami 2/ až 4/ rade. Zároveň pripustil zmenu petitu v znení tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku
I. a II.

6. Žalovaná po zápise vlastníckeho práva na pôvodných žalobcov v 132/240-ín a čiastočnom späťvzatí
žaloby, naďalej namietala, že nie je preukázaná dobromyseľnosť pôvodných žalobcov a užívanie celej
nehnuteľnosti. Uviedla, že sa jej nepodarilo zistiť dôvod, pre ktorý nedošlo k zápisu vlastníckeho práva
na žalobcov k nehnuteľnosti v celom rozsahu.

7. Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalovanej, ktorý sa ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu do spisu do rozhodnutia vo veci, vyjadrením zástupcov strán sporu, t. j. vykonal
dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi.

8. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964,
vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudol ten kto ju držal oprávnene a nepretržite 3 roky; ak išlo o
nehnuteľnú vec, bola potrebná vydržacia doba 10 ročná.
Podľa § 145 ods. 1 citovaného Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa § 145 ods. 2 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 135a ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom od
01.04.1983 (ďalej len „OZ“), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa § 132a ods. 1 OZ, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako
má vlastník.
Podľa § 865 ods. 3 OZ, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.

1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom
1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba po jej čiastočnom späťvzatí, je podaná
dôvodne. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní, nakoľko žalobca 1/, spolu s pôvodnou žalobkyňou 2/ -

manželkou, uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 23.07.1957 a predmetnú nehnuteľnosť odkúpili v celosti
od 10 spoluvlastníkov, zapísaných v PKV č. XXX k.ú. W.. Žalovaná je pasívne legitimovaná, nakoľko
odpredala svoj podiel 8/240-ín touto kúpnou zmluvou pôvodným žalobcom. Žalobcovia sú zároveň
dedičmi pôvodnej žalobkyne 2/, ktorá zomrela po podaní žaloby. Kúpna zmluva bola štátnym notárstvom
v K. dňa 02.10.1957 zaregistrovaná, na základe registrácie nadobudli pôvodní žalobcovia každý podiel

116/240-ín (spolu 232/240-ín) a prevod bol v PKV zapísaný. Prevod podielu žalovanej 8/240-ín na
žalobcov nebol zapísaný a to napriek tomu, že podpis žalovanej na kúpnej zmluve bol overený
príslušným orgánom v F. dňa 04.06.1959.10. Súd dospel k záveru, že pôvodní žalobcovia boli oprávnenými držiteľmi celej nehnuteľnosti,
nakoľko boli dobromyseľní, že ju nadobudli v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.1957.
S nehnuteľnosťou nakladali ako s vlastnou, platili za ňu aj daň z nehnuteľnosti. Až v roku 2014 po

vykonaní ROEPu zistili, že nie sú vedení ako vlastníci nehnuteľnosti v celosti. Do tejto doby, viac ako
57 rokov, nepretržite mali nehnuteľnosť v oprávnenej, ničím nerušenej držbe. Zo žiadneho navrhnutého
a ani vykonaného dôkazu žalovanou nevyplýva, že by kupujúci neboli dobromyseľní od uzatvorenia
kúpnej zmluvy do roku 2014 a tiež, že nehnuteľnosť neužívajú v celosti. Predmetný podiel predstavuje
cca 26 m2 z celkovej výmery 784 m2. Žalovaná len všeobecne spochybnila užívanie nehnuteľnosti v

celom rozsahu, bez uvedenia akýchkoľvek skutkových tvrdení, ktorú konkrétnu časť predmetnej parcely
žalovaní neužívali, preto súd na námietky žalovanej neprihliadol.

11.Pôvodnížalobcoviavstúpilidodržby23.07.1957,pričomvydržaciadoba10rokovpodľaObčianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. neuplynula do 31.03.1964. V nasledovnom období do 31.03.1983 nebolo
možné nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním. Až opätovne od 01.04.1983 bolo novelou

Občianskeho zákonníka (zák. č. 131/1982 Zb.) možné znovu nadobudnúť vlastníctvo vydržaním.
Vydržacia lehota pri nehnuteľnostiach bola opätovne 10 rokov a do jej plynutia sa započítava doba
oprávnenej držby vykonávanej do 01.04.1983, teda v čase kedy vydržanie nebolo možné. K uplynutiu
vydržacej doby podľa § 865 ods. 3 OZ dôjde najskôr jeden rok po účinnosti zák. č. 131/1982 Zb. t. j.
01.04.1984. Nakoľko pôvodní žalobcovia mali nehnuteľnosť v celosti v oprávnenej držbe nepretržite od

23.07.1957 vydržacia lehota v zmysle citovaných ustanovení uplynula dňa 01.04.1984.

12. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku II. a III. a určil, že
polovica predmetného podielu na nehnuteľnosti je vo vlastníctve žalobcu 1/ a druhá polovica patrí do
dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni 2/, ktorá v priebehu konania zomrela.

13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods.
1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2)

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s §
256 ods. 1 CSP. Žalobcovia zavinili čiastočné zastavenie konania, pričom žalovanej v tejto časti vzniklo

právo na náhradu trov konania a vo zvyšnej časti boli žalobcovia úspešní a preto aj im vzniklo právo
na náhradu trov konania. Súd podľa výsledku konania žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania, nakoľko každá zo strán bola čiastočne úspešná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.