Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41Cpr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200058
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7218200058.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnom spore žalobcu: P. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX T.Š., právne zastúpený JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so
sídlom Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., IČO: 36 592 595,
so sídlom Jakobyho 1, 040 01 Košice, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie Werferova 1, 040 11 Košice, o zaplatenie 748,36 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 825,52 eur brutto s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 825,52 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 825,52 eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 825,52 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 748,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 748,36 eur od 1.9.2017 do

zaplatenia, a to titulom nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2017, náhrady za nevyčerpanú dovolenku za
rok 2016 v dĺžke 5 dní a náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2017 v dĺžke 14,5 dňa. Súčasne
žiadal priznať náhradu trov konania (č.l. 1-4).

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že u žalovaného (ešte pod obchodným menom PETIX International,
s.r.o. so sídlom Tatarkova 10, 040 18 Košice) pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.2016
(ktorú mal uzavretú na dobu určitú do 4.9.2017), do 31.7.2017 ako zamestnanec vo Wellness hoteli

Zelený dvor v Košiciach. Koncom mesiaca júl 2017 po ovládnutí spoločnosti žalovaného zakázal nový
konateľ žalovaného žalobcovi vstup na pracovisko, ktoré dal strážiť bezpečnostnou službou, a to bez
akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru. Žalovaný doposiaľ mu však neuhradil mzdu za mesiac
júl 2017, ani náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 v dĺžke 5 dní a ani náhradu mzdy
za nevyčerpanú pomernú časť dovolenky za rok 2017 v dĺžke 14,5 dňa. Na podnet žalobcu sa vecou
zaoberal Inšpektorát práce Košice, ktorý žalobcovi listom č. 480/2017/10799/IPKE-PPV/KON/2262 zo
dňa 11.10.2017 oznámil, že kontrolou u žalovaného zistil, že žalovaný neposkytol žalobcovi mzdu

za vykonanú prácu v mesiaci júl 2017, nakoľko žalovaným predložená dohoda o skončení pracovného
pomeru nie je podpísaná žalobcom a tiež zistil ďalšie porušenia pracovnoprávnych predpisov u
žalovaného. Následne ani v priebehu kontroly žalobca, ani doposiaľ, neobdŕžal od žalovaného výplatný
lístok za mesiac júl 2017, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zazdaňovacie obdobie 2017, ani zápočtový list s údajmi o odpracovaných rokoch. Následne žalovaný
zaslal žalobcovi listom zo dňa 28.8.2017 (ktorý žalobcovi doručil 7.9.2017), okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b) ZP na základe nepravdivého dôvodu o údajnom

vynechávaní pracovných zmien od 1.7.2017, čo nie je vôbec pravdou, pretože do konca mesiaca
júl 2017 práve žalobca osobne zabezpečoval prevádzkový chod na pracovisku vo Wellness hoteli
Zelený Dvor v Košiciach s reštauráciou. Toto neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca
osobitnou žalobou už nenapadol, keďže vzhľadom k nedobrým vzťahom na ďalšom zamestnávaní
netrval. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného tak skončil dňom 4.9.2017. Sociálna poisťovňa pobočka

Košice podľa zistení žalobcu eviduje skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu
31.7.2017.
Listom zo dňa 30.11.2017 sa žalobca obrátil na žalovaného s výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy za
mesiac júl 2017 a na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za roky 2016 a 2017, avšak
bezvýsledne.
Podľa žalobcu žalovaný v rozpore so Zákonníkom práce dlhuje žalobcovi mzdu za mesiac júl 2017

vo výške 356,76 eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 v dĺžke 5 dní a náhradu
mzdy za nevyčerpanú pomernú časť dovolenky za rok 2017 v dĺžke 14,5 dňa, v celkovej výške za 19,5
dňa 391,60 eur. Spolu tak žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 748,36 eur, ktorá bola splatná najneskôr
dňa 31.8.017. Žalovaný je tak od 1.9.2017 v omeškaní s úhradou neuhradenej mzdy a náhrady mzdy
za dovolenku. Preto si na žalovanom uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania (č.l. 1-4).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2018, v ktorom v plnom rozsahu
neuznáva nároky žalobcu. Podľa žalovaného žiaden z konateľov žalovaného nezakázal vstup žalobcovi
na pracovisko, práve naopak, žalobca bol opakovane vyzývaný, aby vykonával svoje pracovné
povinnosti. Uviedol, že po preskúmaní knihy príchodov a odchodov zistil, že žalobca nielen v 7 mesiaci

roka 2017 sa nezdržiaval na pracovisku a nevykonával svoju pracovnú činnosť bez toho, aby mu v
tom bránila zákonná prekážka, ale na svojom pracovisku sa v roku 2017 nezdržiaval vôbec. Poukázal
na ust. § 118 ods. l ZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytnúť mzdu zamestnancovi len
za vykonanú prácu, teda žalobca nemá nárok na mzdu, pokiaľ prácu nevykonal. Taktiež poukázal na
§ 101 a nasl. ZP, podľa ktorého zamestnanec má nárok na dovolenku len v prípade , ak vykonal pre

zamestnávateľa prácu, teda nároky žalobcu týkajúce sa náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za
roky 2016 a 2017 sú bezpredmetné, keďže žalobca žiadnu prácu pre žalovaného v predmetnom období
nevykonal. Taktiež žalovaný spochybnil pravosť podpisu štatutárneho orgánu žalovaného na pracovnej
zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k vzniku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného (č.l. 48-49).

4. Podaním zo dňa 6.3.2018 žalobca doplnil k žalobe: výplatný list žalobcu za nevyplatenú mzdu za
07/2018 z 13.2.2018, výplatný list žalobcu za náhradu mzdy za rok 2016 a 2017 z 13.2.2018, pracovnú
zmluvu žalobcu z 2.9.2016, list IP Košice č. 480/2017/10799 IPKE-PPV/KON/2262 z 11.10.2017,
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch - ročné zúčtovanie z 27.2.2017 za rok 2016, list žalovaného s
okamžitým skončením pracovného pomeru z 28.8.2017. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného

v jeho vyjadrení z 2.3.2018. Žalovaný nemohol zistiť žiadne skutočnosti o skutočnej dochádzke žalobcu
na pracovisko, keďže účelovo predložil súdu knihu príchodov a odchodov, kde nebol žalobca vedený,
pričom na pracovisku vo Wellness hoteli ZELENÝ DVOR v Košiciach boli vedené tri knihy dochádzok
osobitne na kuchyňu, na prevádzku a na kanceláriu. Žalobca naďalej tvrdí, že koncom mesiaca
júl 2017 po ovládnutí spoločnosti žalovaného zakázal nový konateľ žalovaného K. B. žalobcovi a

ostatným niektorým zamestnancom vstup na pracovisko, ktoré dal strážiť bezpečnostnou službou, a
to ešte bez akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru v tom čase. K tvrdeniam žalovaného ohľadom
spochybnenia pravosti podpisu vtedajšieho štatutárneho zástupcu na pracovnej zmluve žalobcu a
tvrdenia žalovaného o neodovzdaní bližšie žalovaným nešpecifikovaných listín žalovanému nie sú
pravdivé, k čomu sa vyjadrí aj svedok P. G. na pojednávaní (č.l. 121, 122).

5. Žalovaný vyjadrenie k žalobe doplnil v podaní doručenom súdu dňa 27.3.2018, v ktorom spochybňuje
pravosť a hodnovernosť predložených listín (prepočet mzdy žalobcu za 07/2017 a náhrady za
nevyčerpanú dovolenku za roky 2016 a 2017 vo forme výplatných listov vypracovaných bývalou
účtovníčkou žalovaného), navrhuje, aby žalobca označil identitu osoby s vyznačením „bývalá

účtovníčka“, a aby táto osoba bola v súdnom spore vypočutá. Zároveň navrhol, aby súd v zmysle
článku 16 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku pri prejednaní a rozhodovaní
veci nezohľadnil tieto dôkazy, keďže boli získané v rozpore so zákonom. Poukázal, že prílohou podania
žalobcu sú dve identické listiny s označením výplatný list, obe za obdobie 07/2017, avšak s rozdielnymiúdajmi v zostávajúcej dovolenke a v časti náhrady za sviatky. Keďže podľa žalobcu sa u žalovaného
viedli tri knihy dochádzky a to osobitne na kuchyňu, na prevádzku a na kanceláriu, neuviedol však,
v ktorej knihe žalobca evidoval svoju dochádzku. Žalovaný aj naďalej trvá na tom, že žalobca sa v

roku 2016a 2017 nezdržiaval na pracovisku a nevykonával žiadnu prácu. V tejto súvislosti navrhol
výsluch svedkov. K tvrdeniu žalobcu, že konateľ žalovaného K. B. žalobcovi ako aj iným ostaným
zamestnancom zakázal vstup na pracovisko, poukazuje na to, že žalobca opätovne neuviedol identitu
tzv. „iných zamestnancov“, ktorým mal byť údajne zakázaný vstup na pracovisko. K tomuto navrhol
vypočuť K. B. , ako aj žalobcu.

6. Napojednávanídňa17.5.2019právnyzástupcauviedol, ževžalobenímuplatnenýnárokpredstavuje
mzdu za mesiac júl 2017 netto a náhradu za dovolenku za rok 2016 a 2017 netto. Navrhol, aby súd
pripustil zmenu žaloby a priznal mu mzdu za mesiac júl 2017 brutto vo výške 414,29 eur, náhradu za
dovolenku v rozsahu 19,5 dňa vo výške 391,17 eur brutto a náhradu za sviatky vo výške 20,06 eur
brutto, čo celkove predstavuje 825,52 eur brutto. Okrem toho žiadal priznať úrok z omeškania vo výške

5% ročne z tejto sumy od 1.9.2017 do zaplatenia.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom žalobcu a výsluchom
svedkov, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Pracovnou zmluvou zo dňa 2.9.2016 vznikol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom (ešte pod obchodným menom PETIX Interantional, s.r.o. so sídlom na Tatarkovej
10, Košice, IČO: 36 592 595) pracovnoprávny vzťah. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú
od 5.9.2016 do 4.9.2017. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu: barman.
Stručná charakteristika práce: zaznamenávanie objednávok a príprava nápojov. Miestom výkonu práce

zamestnanca je: Wellness Hotel Zelený dvor, 040 22 Košice. Zamestnávateľ sa zaviazal poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške 405,- eur (č.l. 6-9).

9. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice zo na 17.8.2018, žalobca je evidovaný v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou

u zamestnávateľa ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., IČO: 36 592 595, Jakobyho 1, Košice ako
zamestnanec v pracovnom pomere od 5.9.2016 do 31.7.2017 (č.l. 342).

10. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 21.8.2018 o platbách a o účasti
zamestnancov na poistení v zmysle § 170 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov, žalobca je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
vedenou Sociálnou poisťovňou u zamestnávateľa ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., Jakobyho 1, Košice,
IČO: 36 592 595 ako zamestnanec - pravidelný príjem od 5.9.2016 do 31.7.2017. V zmysle zákona
zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a na základe
tohto právneho vzťahu vznikne zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie

a poistenie v nezamestnanosti, je platiteľom poisteného a toto poistné za zamestnanca vykazuje a
odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ P. J. vykázal v mesačných výkazoch poistného a príspevkov
za obdobie od 09/2016 až 07/2017 vymeriavacie základy. Vychádzajúc z prílohy, ktorá je súčasťou
potvrdenia zo dňa 21.8.2018, za obdobie 06/2017 VZ činil 435,00 eur, za obdobie 07/2017 VZ činil
0,00 eur (č.l. 343, 344).

11. Zo Zápisu z nahliadnutia do spisu Inšpektorátu práce Košice - kancelária hlavného inšpektora práce
vyplýva, že na Inšpektorát práce Košice sa dňa 8.6.2018 dostavil JUDr. Ján Spišák, právny zástupca
vrátane P. G., ktorý za prítomnosti JUDr. M. a Mgr. Ž. nahliadol do spisu Zelený dvor Košice, s.r.o.
(Petix international, s.r.o.), pričom zo spisu boli vyhotovené kópie dokladov týkajúce sa fyzickej osoby

J., R., T. (výplatné lístky 7/2017, mzdový list 2017, zápočtový list, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch
(č.l. 301-312)).

12. Z Výplatného listu za mesiac 07/2017 získaného z Inšpektorátu práce Košice (viď bod 11), ktorý
predložil súdu žalobca vyplynulo, že základná mzda žalobcu činila 414,29 eur brutto. V mesiaci

07/2017 žalobca odpracoval 20 dní. Náhrada za sviatok l deň činí 20,06 eur brutto, náhrada - preplatená
dovolenka v rozsahu 19,5 dňa vo výške 391,17 eur brutto. Celková hrubá mzda brutto predstavuje
825,52 eur. Čistá mzda 639,31 eur (č.l. 309-312).13. Z odpovede Inšpektorátu práce Košice, odd. pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 11.10.2017
na podnet žalobcu vyplýva, že na základe podnetu žalobcu Inšpektorát práce Košice
vykonal u zamestnávateľa inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti

pracovnoprávnych vzťahov a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania. Kontrolou dokladov, ktoré predložil zamestnávateľ k výkonu inšpekcie práce, bolo
zistené, že zamestnávateľ žalobcovi neposkytol mzdu za vykonanú prácu za mesiac júl 2017 vo výške
356,76 eur, čo je v rozpore s ust. § 118 ods. l Zákonníka práce. Inšpekciou práce bolo ďalej zistené,
že zamestnávateľ so žalobcom skončil pracovný pomer ku dňu 31.7.2017 bez preukázania spôsobu

skončenia pracovného pomeru, nakoľko predložená dohoda o skončení pracovného pomeru nie je
podpísaná zamestnancom, čo je v rozpore s ust. § 60 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Inšpektorát práce
nariadil zamestnávateľovi prijať opatrenia s cieľom odstrániť zistené nedostatky (č.l. 131).

14. Žalobca listom zo dňa 30.11.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mzdy a náhrady mzdy
za nevyčerpanú dovolenku (predžalobná výzva - pokus o zmier). Predmetným listom žalobca vyzval

žalovaného k zaplateniu mzdy za mesiac júl 2017 a k zaplateniu náhrady mzdy za nevyčerpanú
dovolenku za roky 2016 a 2017, a to do 8.12.2017 (č.l. 18).

15. Žalovaný listom zo dňa 28.8.2017 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 ods.
l písm. b) ZP z dôvodu, že vykonanou kontrolou dochádzky v dochádzkovej knihe bolo dňa 28.7.2017

zistené, že od 1.7.2017 žalobca nepretržite vynechával pracovné zmeny a nebol opakovane na svojom
pracovisku. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje neospravedlnená neprítomnosť
v práci. Opakovane povinnosti zamestnanca porušil tým, že od 1.7.2017 nenastúpil do práce a
svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani sa neospravedlnil, pričom neospravedlnená
neprítomnosť v práci trvá nepretržite doteraz (č.l. 134).

16. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra
820-55612 subjektu ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., IČO: 36 592 595, vyplýva, že žalobca P. J. bol
zodpovedným zástupcom činnosti Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním
pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, činnosť pozastavená od

15.8.2017 do 15.8.2020. Ďalej bol zodpovedným zástupcom činnosti: Pohostinská činnosť a výroba
hotových jedál pre výdajne do 15.8.2017 (č.l. 345-346).

17. Z dôkazu predloženého žalovaným - Oznámenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 28.2.2018 o
začatí správneho konania pod bodom 9) okrem iného vyplynulo, že kontrolou predložených dokladov

- výplatné pásky a doklady osvedčujúce vyplatenie mzdy, výpis z účtu a výplatná listina miezd bolo
zistené, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi P. J. mzdu za vykonanú prácu za mesiac júl
2017 vo výške 356,76 eur, čo je v rozpore s § 118 ods. l zákona č. 311/2001 Z.z. (č.l. 195).

18. Z dôkazu predloženého žalovaným - z Rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 3.5.2018

vyplynulo, že Inšpektorát práce Košice uložil žalovanému pokutu vo výške 1.000,- eur za porušenie
povinnosti, konkrétne § 120 ods. l ZP spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom
R. M. a I. I. za mesiac 08/2017 mzdu. Z odôvodnenia rozhodnutia na str. 3 ďalej vyplýva, že k bodu
9) uviedol účastník správneho konania prostredníctvom právneho zástupcu viaceré námietky, ktoré po
úplnom preštudovaní spisového materiálu a celej skutkovej podstaty daného správneho deliktu vzali

na vedomie a v uvedenej časti bolo správne konanie voči správnemu deliktu uvedenému v bode 9
protokolu za porušenie ust. § 118 ods. l ZP, zastavené (č.l. 196-200).

19. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že u žalovaného začal pracovať 4. alebo 5.9.2016 a pracoval až do
30.7.2017, pokiaľ mu nedali výpoveď. Za 07/2017 nedostal vyplatenú mzdu, čo žalovaný argumentoval

tým, že tam žalobca vôbec nepracoval. Vyzval žalovaného na vyplatenie mzdy, aj na náhradu za
nevyčerpanú dovolenku, ktorú výzvu žalovaný ignoroval. U žalovaného pracoval, mal dohodnuté viaceré
funkcie, robil tam údržbára, staral sa o systém pokladničný, kamerový, robil prevádzkovú činnosť,
zásobovanie, všetko možné. Na papieri mal dohodnutého barmana, to však bolo na začiatku, keď
sa otvárala prevádzka. Keďže má niekoľkoročné skúsenosti v gastronómii a je vyučený barman, ako

rodinného príslušníka ho požiadali, že pokiaľ nenájdu normálny dlhodobý personál po tom, ako sa tá
prevádzka otvorila, tak začne s barmanom a potom sa uvidí, či bude vykonávať inú činnosť. Nakoniec
ako barman nemusel nastúpiť, lebo na začiatku zohnali personál, prevádzka sa otvorila a ústne sa so
sestrouašvagromdohodol, žebudevykonávaťostatnéčinnosti. Dásapovedať,bolchlapecprevšetko.I keď bol na papieri napísaný ako barman, ústna dohoda s konateľmi bola taká, že bude vykonávať inú
prácu. Nie je majiteľom, ale rodine pomáhal a robil ešte viac, ako iní zamestnanci. Dňa 28.7. 2017 bola
celá spoločnosť ukradnutá žalovanou stranou rôznymi pochybnými prevodmi, podvodmi, miliónové

majetkyboliukradnuté jeho rodine avyhodilihozodňanadeň.Avšetci,ktoríbolirodinnípríslušníci,boli
zo dňa na deň vyhodení. Podľa živnostenského registra bol zodpovedným zástupcom, nakoľko podľa
živnostenského zákona je povinnosťou pri viazanej činnosti mať zodpovedného zástupcu, bol týmto
zodpovedným zástupcom pre činnosti, lebo bol vyučený v odbore, mal prax. A keďže bol zodpovedným
zástupcom, musel mať aj určitý vzťah ku firme, kde zodpovedného zástupcu vykonával a už len z toho

titulu mal pracovnú zmluvu. Na otázku uviedol, že príchod do zamestnania zapisoval v kancelárii do
knihy. Nezapisoval sa do knihy pri vchode, kde sa zapisovali ostatní zamestnanci (čašníci, kuchári...).
Tá kniha musí existovať. Z minúty na minútu žalovaný SBS-kou prevzal spoločnosť a už nemali žiaden
prístup do kancelárie. I keď mal zmluvu uzatvorenú do 4.9.2017, nemohol prísť do firmy. Toto
prevzatie sa konalo 28.7.2017 alebo 29.7.2017. Dovtedy riadne pracoval a po tomto dátume mu nebol
umožnený vstup do firmy. Na otázku, kto mu zakázal vstup do firmy uviedol, že na meno si nevie

spomenúť, ale bol to priateľ alebo druh pani konateľky B.. V 8. mesiaci už nepracoval u žalovaného,
ale to nie je predmetom sporu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vykonával prácu barmana,
uviedol, že na túto otázku vypovedal na začiatku svojho vypočúvania, jeho náplňou nebola barmana.
Všetci, ktorí tam pracovali, pán V., pani G., pán G., so všetkými bol ukončený pracovný pomer, oni by
mohli svedčiť, že tam pracoval (č.l. 260-261).

20. Na návrh žalobcu súd pristúpil k výsluchu svedka P. G., ktorého výsluch namietal žalovaný z
dôvodu zaujatosti, keďže svedok tiež vedie spor so žalovaným. Svedok uviedol, že bol majiteľom a
konateľom spoločnosti do roku 2014. V rokoch 2015 - 2017 bol majiteľom jeho syn a ešte je v podstate
spoločníkom a v spoločnosti bol konateľom do roku 2017, pokiaľ ho nevyhodili a neodvolali z funkcie

terajší majitelia. Svedok potvrdil, že je spore so žalovaným, a to ide o žalobu o neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia a zároveň je aj v pracovnoprávnom spore so žalovaným. Za posledný mesiac
nemal vyplatenú mzdu. Bez valnej hromady, bez všetkého ho odvolali z funkcie konateľa. Prišli SBS-
kári, obkľúčili celý hotel, prišiel nový konateľ, preukázal sa výpisom a jeho vyhodili. Bolo to tak razantné,
že mu zobrali kľúče a vyhodili ho. Aj finančná hotovosť, všetko čo tam bolo v hotovosti, všetko tam

zostalo. Na otázku uviedol, že bola evidencia dochádzok osobitne pre kuchárov a čašníkov a osobitne
pre vedenie, t.j. pre prevádzkarov, konateľov a majiteľov. Táto kniha bola v kancelárii na okne. Pán J.
sa zapisoval do knihy, do ktorej sa aj on zapisoval, lebo bol v živnosti ich zástupcom a tým pádom
musel mať zo zákona urobenú aj pracovnú zmluvu. Vykonával svoju činnosť. Zo začiatku bol barman.
Vzhľadom na jeho skúsenosti, ktoré nadobudol v zahraničí, staral sa im o celý software, kalkulácie,

robil im jedálne a nápojové lístky, nahadzoval týždenné špeciality, mal na starosti kamerový systém,
zabezpečovaciu techniku. Mal vlastnú miestnosť, kde bola urobená veľká serverovňa. Keď mal voľný
čas, chodil nakupovať. Čo sa týka softwaru, zaúčal aj barmanov, spúšťal pokladne, aj zaúčal barmanov
ako majú s programom pracovať. Keď bola chyba, žalobca chodil opravovať, robil servis. V spoločnosti
pracoval dovtedy, do posledného dňa, ako ich vyhodili. Po tom, ako boli vyhodení , už žalobca nechodil

do práce, lebo ich nechceli pustiť. Opätovne na otázku právneho zástupcu (či v 07/2017 žalobca
vykonával prácu barmana) uviedol, že ústne sa so žalobcom dohodol, že nebude vykonávať prácu
barmana, ale pán J.Ý. vykonával tie činnosti, na ktoré poukázal vo svojej výpovedi. Ústne sa na tom
dohodli. Na otázku, či sa jedná o svedkov podpis na pracovnej zmluve so žalobcom uviedol, že všetky
pracovné veci robila jeho manželka, ktorá na to mala oprávnenie a splnomocnenie. Ide o podpis jeho

manželky. Manželka W. G. robila komplex celú administratívu (č.l. 261-262).

21. Z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou podania žalobcu doručeného súdu 8.2.2019 (č.l. 278) je
splnomocneniezodňa 1.9.2016.Zobsahulistinnéhodôkazuvyplýva,žekonateľfirmyP.G. splnomocnil
zamestnankyňu firmy W. G. na vykonávanie personálnej a mzdovej agendy v plnom rozsahu, ktorá

zahŕňa okrem všetkých náležitostí, ktorých sa to týka, aj podpisovanie všetkých pracovných zmlúv v
rámci pracovnoprávnych vzťahov (č.l. 286).

22. Z výsluchu svedkyne I. I. vyplynulo, že so stranami sporu nie je v žiadnom vzťahu. Žalobcu p.
G. pozná zo Zeleného dvora. Uviedla, že na základe inzerátu sa prihlásila do výberového konania za

prevádzkarku do reštaurácie. Bola s ňou podpísaná pracovná zmluva a tam spoznala pána J.. Tým, že
to bol nový objekt, robili sa všetky prípravné práce na spustenie reštaurácie. Pán J. jej bol predstavený
ako brat pani G. s tým, že bude zabezpečovať všetko, čo sa týka počítačov, počítačových sietí,
reštauračnéhooperačnéhosystémuOberon, ktorýjezároveňajregistračnouelektronickoupokladnicou.A keďže bola prevádzkarka, pripravovala a nahadzovala do pokladnice všetky suroviny. Bolo tam
cca 7.000 položiek a pán J. bol ten, s ktorým sa do toho pustila a bez neho by to v takom krátkom
čase nezvládla. Pán J. mal na starosti aj siete, to znamená, že boli dve registračné pokladnice a on

zabezpečoval hardvér. Keď sa niečo stalo, tak G. J. prišiel a opravil. Mala na neho telefón a čokoľvek
a kedykoľvek v sobotu, nedeľu, cez štátny sviatok sa stalo a on bol k dispozícii. U žalovaného skončila
pracovný pomer v apríli 2017, dôvodom ukončenia bolo, že sa začali diať veci, ktoré sa jej nepáčili
a nevidela zmysel v tom, aby na to vynakladala svoju energiu. V tom čase bol konateľom mladý pán
G.. K evidencii dochádzky svedkyňa uviedla, že boli dve dochádzkové knihy. Jedna bola pre čašníkov

a bar a druhá bola pre kuchyňu a kuchárov. Pre kuchyňu bola umiestnená pri zadnom vstupe do
kuchyne a pre zamestnancov pri zamestnaneckom vstupe. Kontrolu dochádzky mala na starosti ako
prevádzkarka. Čo sa týka pána J., nebol jej priamym podriadeným. Tak isto ona ako prevádzkarka sa
nikdy nezapisovala, pretože bola tam nonstop, ako si to prevádzka vyžadovala. A pán J. prišiel stále
vtedy, keď bolo treba. Bol tam aj vtedy, keď tam nikto nebol, keď inštaloval kamerové systémy. Robil to
po nociach. Robil aj nejaké práce na pokyn majiteľov v časti wellness a v časti, kde mal byť hotel. V tých

častiach sa však nepohybovala, nebola to funkčná prevádzka. Pánovi J.u pracovnú dobu neurčovala,
ale keď niečo potrebovala alebo bolo potrebné niečo robiť, bol stále k dispozícii. Nevie uviesť, akú
mal pracovnú dobu a akú pracovnú pozíciu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného (či v júli 2017
vykonával prácu barmana) uviedla, že keď opätovne nastúpila pracovať ku žalovanému 25.7.2017,
nevie čo robil pán J. od 1. do 25. 7.2017. Nastupovala v piatok, nasledovala sobota a nedeľa, boli ešte

dva pracovné dni v mesiaci. Pána J. však už tam nevidela. Dokonca tam bola súkromná bezpečnostná
služba, ktorých najali noví prevádzkovatelia. A vie o tom, že ani nemali umožnený vstup do areálu.
Pána J. naposledy videla v apríli 2017. Na doplnenie uviedla, že nevylučuje, mohlo to byť aj 28.7.2017,
keď opätovne nastúpila do práce.

23. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

24. Podľa ust. § 118 ods. l , 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovaná

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu

25. Podľaust.§116ods.l,2,3Zákonníkapráce, zamestnancovipatrízavyčerpanúdovolenku náhrada
mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec

nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená
náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného
pomeru.

26. Podľa ust. § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca , ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.
Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné

obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

27. Podľa ust. § 11 ods. l zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (živnostenský zákon), zodpovedný
zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné

vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní
živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi.
Podľa ust. § 11 ods. 6 cit. zákona, ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť
zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa
odseku 8.

Podľa ust. § 11 ods. 9 cit. zákona, ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu
jeho funkcie, oznámi podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní pre podnikateľov uvedených
v odseku 8.Podľa ust. § 11 ods. 10 cit. zákona, ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu , musí
podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového
zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie

a bezpečnosť ľudí.

28. Predmetom tohto sporu je nevyplatenie mzdy žalobcovi za mesiac júl 2017 a náhrada za
nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 v dĺžke 5 dní a náhrada za nevyčerpanú dovolenku za rok d2017
v rozsahu 14,5 dňa a náhrada za sviatok v rozsahu 1 deň.

Medzi stranami je sporné, či žalobca má alebo nemá nárok na vyplatenie mzdy za júl 2017. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca v júli 2017 prácu pre žalovaného vôbec nevykonával tak, ako ju mal
zadefinovanú v pracovnej zmluve. Taktiež žalovaný spochybňuje platnosť pracovnej zmluvy.

29. V danej veci súd vykonal dôkazy, ktoré boli stranami navrhnuté. Pristúpil k výsluchu žalobcu a
svedkov p. P. G. a p. I. I.. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými

tak žalobcom ako aj žalovaným. Iné dôkazy, pokiaľ aj boli pôvodne stranami navrhnuté, ich vykonanie
strany následne nežiadali a iné nové dôkazy navrhnuté ani označené neboli.

30. Oboznámením sa s obsahom jednotlivých dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a s
poukazom na citované zákonné ustanovenia súd uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa

2.9.2016 platne uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú, na základe ktorej žalobca od 5.9.2019 do
4.9.2017 mal vykonávať prácu barmana vo Wellnes Hotel Zelený dvor. Súd mal preukázané (čo
vyplývaokrempredloženéhosplnomocnenia ajzosvedeckejvýpovedep.P.G.),žepredmetnúpracovnú
zmluvu v mene zamestnávateľa (konateľa) uzatvárala a podpisovala p. W. G., ktorú skutočnosť mal
súd preukázanú splnomocnením zo dňa 1.9.2016 na čl. 306. Taktiež medzi stranami nebolo sporné,

že žalobca prácu barmana skutočne nevykonával, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z účastníckej
výpovede samotného žalobcu, ale aj svedkov pána G. a svedkyne I.. Účastníckou výpoveďou žalobcu
a svedeckými výpoveďami p. G. a p. I., mal súd preukázané, že pre žalovaného vykonával žalobca iné
práce - činnosti, táto zmena v pracovnej náplni či pozícii sa však nepremietla do dodatku k pracovnej
zmluve. Okrem týchto činnosti žalobca pre žalovaného vykonával funkciu zodpovedného zástupcu pre

dva druhy viazaných živností v zmysle živnostenského zákona do 15.8.2017, kde zodpovedný zástupca
právnickej osoby musí byť v pracovnom pomere ku právnickej osobe, ktorá skutočnosť z výpisu zo
živnostenského zákona a z výpisu zo živnostenského registra.
Ďalej súd uzavrel, že aj keď žalobca nevykonával prácu barmana v zmysle pracovnej zmluvy, ale
vykonával pre žalovaného iné činnosti - práce po dohode s konateľom žalovaného a táto skutočnosť sa

nepremietla do dodatku k pracovnej zmluve, čo vyplýva jednak z účastníckej výpovede žalobcu ako aj
zo svedeckých výpovedí p. I. a p. G., za vykonanú prácu pre žalovaného v rámci pracovného pomeru
prislúcha prislúcha mzda zmysle § 118 ods .l Zákonníka práce. Podľa názoru súdu v danom prípade
nie je dôležité, či žalobca vykonával prácu barmana, ale to, že pre žalovaného v rámci pracovného
pomeru vykonával práce, za vykonanie ktorých mu patrí odmena v zmysle § 118 ods. 1 ZP.

31. Predmetom sporu je nevyplatenie mzdy žalobcovi za mesiac júl 2017 a náhrada za nevyčerpanú
dovolenku za rok 2016 v rozsahu 5 dní a alikvotnej čiastky za rok 2017 v rozsahu 14,5 dňa a náhrada
mzdy za sviatok v rozsahu 1 dňa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene vo vedení žalovanej
spoločnosti došlo niekedy od 28. alebo 29. 7 2017. Je len logické, že nové vedenie žalovaného od

28.-29.7.2017 nemalo vedomosť o tom, či žalobca od 1. 7. do 28. - 29. 7. 2017 vykonával prácu
barmana či inú prácu pre žalovaného. Z tohto dôvodu sa javí súdu konštatovanie žalovaného, že
keďže žalobca v júli 2017 vôbec pre žalovaného nepracoval (keďže nebol zapísaný v knihe dochádzok)
a v zmysle § 118 ods. l ZP patrí odmena len za vykonanú prácu, z tohto pohľadu sa javí súdu obrana
žalovaného ako nedôvodná, účelová a podľa názoru súdu možno povedať, aj v rozpore s dobrými

mravmi. Tvrdenia žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi.
Pri zostatku dovolenky za rok 2016 v dĺžke 5 dní a pomernej časť dovolenky za rok 2017 v dĺžke 14,5
dňa a štátneho sviatku v dĺžke l dňa taktiež súd vychádzal len zo žalobcom predloženej výplatnej pásky,
aj čo sa týka náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho priemerného zárobku v zmysle §
116 ZP. Zostatok dovolenky súd považoval za nesporný, keďže žalovaný ohľadom zostatku dovolenky ,

ako aj výšky priemerného zárobku pre výpočet náhrady nevyčerpanej dovolenky a štátneho sviatku ,
žiaden dôkaz nepredložil (bod 12 tohto rozhodnutia).
Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 825,52 eur brutto, ktorá pozostáva zo základnej
mzdy za mesiac júl 2017 vo výške 414,29 eur brutto, z preplatenia nevyčerpanej dovolenky 19,5 dňa(5 dní za rok 2016 a 14,5 dňa za rok 2017) vo výške 391,17 eur brutto a z náhrady za sviatok 1 deň
vo výške 20,06 eur brutto tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Pokiaľ žalovaný namietal výpočet výšky hrubej mzdy za mesiac júl 2017 u žalobcu, vlastný výpočet,

ktorým by poprel správnosť výpočtu žalobcu, súdu nepredložil.

32. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ust. § 3 ods. l nar.vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom od
1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

35. Vychádzajúc z sut. § 129 Zákonníka práce (mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a

to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca) a zo skutočnosti, že žalobcovi nebola
riadne a včas vyplatená mzda za mesiac júl 2017, ani náhrada za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016
a alikvotnú čiastku za rok 2017 a náhradu za sviatok, mal súd preukázané, že žalovaný sa dostal do
omeškania, preto okrem istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. V tejto súvislosti zhodne s
názorom žalobcu súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo 180/2009, s ktorým sa stotožňuje

a podľa ktorého aj keď súčasný Zákonník práce, ani iný pracovnoprávny predpis neupravuje úroky z
omeškania, treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov. Inštitút úrokov z omeškania vo
všeobecnosti a aj v pracovnom práve, plní charakter zabezpečovací, sankčný a kompenzačný (rozsudok
NS SR sp.zn. 2Cdo 76/2011 z 31.5.2012).
Preto súd priznal žalobcovi popri istine úroky z omeškania stanovené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. , ktorým sa ustanovujú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5% ročne.

36. Na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd určil žalovanému lehotu troch dní v súlade s
§ 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu.

37. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol podľa ust. § 139 ods. l, 2 CSP (podľa ktorého žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe) v spojení s ust. § 142 ods. l CSP (podľa ktorého súd

nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledok doterajšieho konania nemohol byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe).

38. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol v súlade s citovanými ust. § 139 ods. l , 2 CSP v spojení
s ust. § 142 ods. l CSP, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o

zmenenej žalobe.

39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 (podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods.
l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak,

že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu
úspešný.

40. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súdnesprávnymúradnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mal vplyv

rozhodnutiu vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.