Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010040
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717010040.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky
Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2020, v trestnej veci proti
obžalovanému S. X. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155
ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 6T/4/2017 zo dňa 06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného S. X. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPopraduznalobžalovanéhoS.X.,nar.XX.XX.XXXXvI.T.,vinným
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil tak, že

- dňa 23.5.2015 v čase približne o 01:00 hod. v reštaurácii P. W. v N. na R. sv. E. č. XX, na mieste
verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného K. D. a to tak, že ho udrel skleneným pivovým
pohárom do oblasti ľavého oka, pričom v dôsledku tohto úderu poškodený utrpel zranenia pri vonkajšom
očnom kútiku ľavého oka, a to tržno - zmliaždenú ranu tváre vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti
7 - 10 dní a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hygienických návykoch a
čiastočne v spoločenskom styku po dobu 9 dní, v citlivosti rany na dotyk po dobu jedného týždňa, pričom

bolo len vecou náhody, že nedošlo k poraneniu oka, čo mohlo mať za následok vážnu ujmu na zdraví.

Za to mu uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a),
odsek 3 písm. e) Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov,
ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 roky.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným
škodu, a to K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. XXXX/X, okres N. vo výške 171,60 eur a C., a.s., N.
2, XXX XX Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 54,34 eur.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie

obžalovaný. Jeho vina bola postavená na svedectve poškodeného a svedkyne Šmelkovej, ktorá mala
počuť, ako provokoval poškodeného, avšak bolo to práve naopak, svedkyňa nepočula, o čom sa
rozprávali, iba že Barla je nervózny. Taktiež on svoju výpoveď nemenil, bol to poškodený, ktorý
nevypovedal rovnako, najmä pri prvotnej výpovedi v nemocnici pred ošetrujúcim lekárom, keď uviedol,
že spadol zo schodov. Rovnako rozporuplné vyjadrenia mal poškodený aj pri podávaní trestného
oznámenia, keď ani nevedel uviesť, ako to presne prebiehalo a ani čím dostal do hlavy. Rozpory sa

vyskytliajnahlavnompojednávaní,keďnahlavnompojednávanídňa09.10.2017poškodenýspochybnil,
že obžalovaného udrel, pričom v ďalších výpovediach uviedol, že ho následne udrel do hrude aobžalovaný spadol na zem. Naopak, on zotrval na svojich tvrdeniach, keď od začiatku tvrdil, že išiel na
WC na konci baru a zozadu na neho D. zaútočil stoličkou. Spochybnil aj záznam z rekonštrukcie.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že nemal dôvod, pri útoku zozadu, si prekladať pohár z pravej ruky,
ktorá je pre neho dominantná a je pravák, do slabšej ľavej ruky. Vo výpovediach poškodeného sú také
rozpory,ktorépodľanehoodstránenénahlavnompojednávaníneboli.Niktotiežnepotvrdil,žemalžiadať
D., aby mu dal facku. Nie je konfliktný typ, je 20 rokov ženatý, má 2 dcéry, pracuje ako riaditeľ stavebnej
firmy, doteraz nebol trestaný. Jeho verziu, že prvý zaútočil D., potvrdil aj svedok Q., ktorého obžaloba

spochybňuje. Spochybnil tiež výpoveď svedkyne C., ktorá podľa jeho názoru nič nevidela a na hlavnom
pojednávaní neuviedla skutočnosti, ktoré uvádzala v prípravnom konaní.

Ďalejpoukázalnaznalecképosudky,keďvznaleckomposudkuznalcaK..H.bolpopísanýmechanizmus
vzniku tržno - zmliaždenej rany, ktorá by mala vzniknúť tupým predmetom, pričom podľa jeho názoru
pohár, ktorý sa rozbil, teda úlomky skla, nie sú tupým predmetom a zrejme by ťahom po koži spôsobili

vážnejšie zranenia. Znalec podľa jeho názoru len nekriticky prevzal tvrdenia poškodeného bez opory
vo faktoch. Znalec tiež podľa jeho názoru úplne ignoroval jeho verziu udalosti a vychádzal iba z verzie
poškodeného. Opäť odkázal na rekonštrukciu, pričom by nedávalo zmysel, aby držal pohár pred útokom
v pravej ruke a na útok ho preložil do slabšej, ľavej ruky. Neboli pri rekonštrukcii tiež zabezpečené
stoličky, ktoré tam reálne mali byť a ani nasimulované črepiny.

Taktiež poukázal na ním predložený znalecký posudok K.. Q., ktorý vylúčil, aby zranenie vzniklo
črepinami z rozbitého pohára, lebo by rana vyzerala inak. Súd však vzal do úvahy iba posudok K..
H., pričom zdôvodnil to tým, že on je traumatológ a K.. Q. je ortopéd, avšak súkromný znalecký
posudok vypracovala znalecká organizácia K. N. V., ktorá vypracúva znalecké posudky aj pre odvetvie

traumatológia. Aj keď na hlavnom pojednávaní znalci nezrovnalosti vysvetlili, súd opäť vzal do úvahy
iba posudok K.. H..

Záverom dodal, že orgány činné v trestnom konaní musia objasňovať s rovnakou starostlivosťou
okolnosti svedčiace v prospech aj neprospech obžalovaného, pričom v tomto prípade bolo vedené iba

jednostranné vyšetrovanie v jeho neprospech. Preukázané nepochybne bolo aj to, že medzi ním a
poškodeným došlo ku konfliktu. Nie je známy iniciátor a ak jedno ublíženie na zdraví je posúdené ako
trestný čin, malo by byť tak posúdené aj jeho zranenie, ktoré mu spôsobil poškodený. D. len chcel
od neho zištne vyžiadať peniaze. Nikto incident na vlastné oči nevidel, videli iba, že už ležia na zemi
a D. je nad ním. Aj poškodený, aj svedkyňa C. sa na detaily záhadne rozpamätali až po uplynutí

niekoľkých mesiacov od udalosti. Argumentoval, že sú prítomné viaceré protichodné dôkazy, kde nebola
jednoznačne odstránená pochybnosť a rozpory. Aj lekárska správa ošetrujúceho lekára je skôr v súlade
sozávermiK..Q..Nakonieconaninemalžiadnyúmyselniekomuublížiťnazdraví.Navrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Proti rozsudku, konkrétne proti výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil. V
dôvodoch odvolania, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa namietal predovšetkým
mimoriadne zníženie trestu súdom prvého stupňa, keď poukázal na skutočnosť, že iniciátorom
nedorozumenia bol práve obžalovaný, keď svedkyňa C. uviedla, že obžalovaný sa bezdôvodne

snažil poškodeného vyprovokovať, navyše, obžalovaný nečakane, bez dôvodu, odzadu zaútočil na
poškodeného, pričom síce poškodený neutrpel žiadne závažné zranenia, avšak reálne mohlo dôjsť k
poraneniu oka a teda závažnej ujme a to, že k tomu nedošlo, bolo iba vecou náhody. Uložený trest
neplní účel ani individuálnej a generálnej prevencie, keďže mimoriadne zníženie trestu môže vyvolať u
známych obžalovaného dojem, že aj pri násilnej trestnej činnosti môžu vyviaznuť s relatívne miernym

trestom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu, pričom uviedol, že nielen
nesúhlasí s názorom prokurátora na otázku trestu, ale nesúhlasí ani so svojou vinou. Nebolo ani
preukázané, kto bol iniciátorom bitky, ani to, čo vyplýva z výpovede svedkyne C., že sa snažil

poškodeného bezdôvodne vyprovokovať. Navyše, je pravák a nemal žiadny dôvod preložiť si pohár
do ľavej ruky a tak útočiť. Poškodený sám pred lekárom najprv tvrdil, že spadol zo schodov, pričom
nemal dôvod klamať a že jeho motívom bolo vylákať od neho peniaze pod hrozbou podania trestného
oznámenia. Teda, krátko po zranení nevedel uviesť, ako k tomu došlo, ale je zaujímavé, že v neskoršompriebehu konania si pamätal všetky podrobnosti. Nikdy nemal problém so zákonom, riadne sa stará o
rodinuapracuje,narozdielodpoškodeného,ktorýnepracujeatýmtospôsobomsasnažízískaťfinančné
prostriedky. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol a zároveň vyhovel jeho odvolaniu.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor ako aj
obžalovaný podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní dostatočné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivérozhodnutievsúlades §2ods.10Tr.poriadkuatietodôkazyajsprávnevyhodnotiljednotlivo
aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamietajú ani odvolatelia, obžalovaný namietal
predovšetkým spôsob, akým prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré postačuje na rozhodnutie vo veci

samej, predovšetkým výsluchom obžalovaného, ďalej poškodeného K. D., svedkov N. T., W. K., J. Q.,
O. C., výsluchom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, K.. U. H., znalca K..
D. Q. k znaleckému posudku predloženému obhajobou, oboznámením znaleckých posudkov znalkýň
z odboru psychológia N.. N. a N.. C., výsledkov rekonštrukcie na mieste samom, ďalej oboznámením
listinných dôkazov a to najmä lekárskej správy z prvotného ošetrenia poškodeného v Nemocnici Poprad

dňa 23.05.2015 o 02,04 hod., lekárskej správy zo dňa 27.05. 2015, ďalších lekárskych správ, ktoré
sú súčasťou spisu, lekárskej správy zo dňa 02.06.2015 o očnom vyšetrení obžalovaného, zápisnice o
trestnom oznámení, fotodokumentácie o poranení obžalovaného, vyčíslenia škody zo strany zdravotnej
poisťovne, lustrácie priestupkov a registra trestov obžalovaného.

Prvostupňový súd tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku
podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru
krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný. Preto správne postupoval
okresný súd, ak za takýchto okolností obžalovaného S. X. uznal vinným zo spáchania skutku, ktorý

sa mu kládol za vinu. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania
obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku,
kde okresný súd detailne a presvedčivo uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k hore uvedenému
rozhodnutiu, odvolací súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil, nemá o
nich pochybnosti a preto v podrobnostiach na ne odkazuje a dodáva nasledovné.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje vo svojej výpovedi v prvom rade poškodený K. D., ktorý
je hlavným a najdôležitejším svedkom celej udalosti. Poškodený, ako správne poukázal aj súd prvého
stupňa, vo svojich jednotlivých výpovediach, s výnimkou tvrdení pred ošetrujúcim lekárom, ktoré ale
nie je výpoveďou v trestnoprávnom zmysle a bolo pravdepodobne ovplyvnené jeho zištnou snahou

vyriešiťsituáciumimosúdnepýtanímakéhosi„odškodného“odobžalovaného,kčomunakoniecnedošlo,
jednotne a bez väčších odchýlok popísal, ako bol napadnutý obžalovaným, pričom všetky výpovede
vrátane jeho popisu deja pri rekonštrukcii sa zhodovali v tom, že po slovnom konflikte s obžalovaným sa
otočil chrbtom k nemu a v tom momente bol zozadu napadnutý obžalovaným a to tým spôsobom, že ho
obžalovaný udrel do hlavy skleneným pohárom od piva, do blízkosti oka, čím mu spôsobil ranu, ktorá

začala krvácať, on potom na neho začal kričať a sotil do obžalovaného, ten spadol na zem a on sadol na
neho a držal ho. Tento popis zo strany poškodeného bol v jednotlivých jeho výpovediach v podstatných
bodoch zhodný a rozpory medzi jeho výpoveďami neboli podstatné.Okrem poškodeného, žiadny iný svedok nebol priamym očitým svedkom incidentu. Svedkovia Q. aj T.
vypovedali každý v prospech svojho kamaráta, teda ich výpovede bral aj krajský súd s určitou rezervou,
čo konštatoval aj súd prvého stupňa. T. výpoveď však súhlasí s priebehom skutkového deja ustáleného

inými dôkazmi, keď incident začal vnímať až po útoku obžalovaného, keď sa otočil, obaja padali na
zem, D. na obžalovaného, pričom o napadnutí obžalovaným vedel od samotného D., ktorý mal poranenú
oblasť oka a pomáhal mu s prvotným ošetrením. Naproti tomu svedok Q., ktorý svedčil v prospech
obžalovaného, išiel do väčších detailov, keď popísal, že na vlastné oči videl, ako D. chytil stoličku
a udrel ňou obžalovaného a až následne obaja spadli na zem. V prípravnom konaní síce tvrdil, že

pri páde nechtiac obžalovaný udrel D. pohárom do hlavy, keď mu vyletela ruka, avšak po prečítaní
výpovede na hlavnom pojednávaní povedal, že to bola iba úvaha, nevidel to na vlastné oči. Sporným
sa javí jeho tvrdenie, že videl, ako D. prvý stoličkou napadol obžalovaného, no toto tvrdenie bolo v
podstate spochybnené ďalšími svedkami, najmä svedkyňou C.. Kým svedok T., ktorý bol kamarát D.,
vypovedalopatrneavjehovýpovedineboliprítomnérozpory,svedokQ.vypovedalvyslovenevprospech
verzie obžalovaného, pričom rozpory v jeho výpovediach prítomné boli. Svedok K. viac menej zhodne

potvrdil, čo sa dialo po útoku, tiež však útok nevidel. Útok síce nevidela priamo na vlastné oči ani
svedkyňa C., jej výpoveď je však dôležitá z hľadiska kontextu toho, čo sa na mieste činu odohrávalo.
Hoci svedkyňa na hlavnom pojednávaní nie veľmi presne popísala, čo sa dialo po útoku, keď zamenila
poradie osôb ležiacich na zemi po útoku tak, že na zemi ležal poškodený a nad ním obžalovaný, pričom
v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný ležal na zemi a poškodený bol nad ním, krvácal a tak

stekala krv na obžalovaného. Túto okolnosť, v ktorej sa ona zmýlila, však dostatočne presne popísali
ostatní svedkovia, ktorí v tomto potvrdili jej verziu z prípravného konania. O ďalších okolnostiach skutku v
podstate vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, najmä v tom, že ako jediná počula zvuk rozbitého
skla, dokonca jej črepina odletela po údere do tváre, avšak ju nezranila, pričom podľa jej názoru sa
jednaloopivovýpohárztenkéhoskla,zktoréhocelývečerpilobžalovanýpivoataktiežbezprostrednepo

incidente počula, ako poškodený kričí na obžalovaného, že mu rozrezal oko, pričom všade bolo veľa krvi.
Pamätala si, že poškodený, keď bol na zemi, povedal, že nič nevidí. Taktiež vylúčila, aby tam bola nejaká
stolička, ktorá by bola poškodená alebo by nebola na svojom mieste. Po útoku nevolala záchranku, ale
utekala zavolať majiteľa p. K.. Po prečítaní jej výpovedí z prípravného konania pri odstraňovaní rozporov
potvrdila, že v prípravnom konaní vypovedala pravdivo a udialo sa to tak, ako vtedy popísala, spomínané

nezrovnalosti medzi jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní pripísala uplynutiu
času. Aj keď sa obhajoba pokúšala svedkyňu spochybniť, nebolo nijakým spôsobom preukázané, aby
svedkyňa bola ovplyvnená poškodeným.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa javí ako dôležitý dôkaz znalecké dokazovanie ohľadom

mechanizmu vzniku poranení. Pribratý znalec K.. U. H. v konečnom dôsledku nevylúčil, ani na sto
percent nepotvrdil, že zranenie poškodeného muselo nevyhnutne vzniknúť práve pohárom, avšak v
kombinácii s informáciami, ktoré mal, a to najmä od poškodeného, ale aj od samotného obžalovaného
(ako súčasť jeho obrany, že nechtiac udrel poškodeného pri páde), uviedol deklarovaný spôsob zranenia
ako možný, pričom tento svoj záver zdôvodnil konkrétnymi okolnosťami, ako tvar rany. Zároveň určil

aj dobu liečenia a uzavrel, že ak by bol pohár trafil do oka, k čomu veľa nechýbalo, mohlo dôjsť k
ťažkej ujme na zdraví. Aj obhajoba predložila svoj znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. D., ktorý
na rozdiel od posudku K.. H. konštatuje iné závery, aj ohľadom mechanizmu vzniku poranenia, tak aj
ohľadom doby práceneschopnosti.

Obhajobe možno prisvedčiť v tom, že znalecká organizácia K.-N.-V., ktorej členom je K.. Q., vykonáva
znaleckú činnosť aj v rámci úrazovej chirurgie, avšak samotný K.. Q., ktorý posudok podával, je podľa
údajov uvedených v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR iba znalcom v odvetví ortopédia,
teda vo vzťahu k nemu ako k osobe, ktorá za znaleckú organizáciu vypracovala súkromný znalecký
posudok pre obhajobu, platí argumentácia okresného súdu, že on sám nie je znalcom z odvetvia

traumatológie, na rozdiel od K.. H., pričom znalec K.. Q. sa neoboznámil podrobne s obsahom spisu
a vykonanými dôkazmi, jeho závery nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi zameranými na spôsob
vzniku poranenia poškodeného a sú iba všeobecného charakteru bez dostatočného sa oboznámenia
zo strany znalca s konkrétnym stavom veci, na čo poukázal aj okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku.

Záverom je treba osobitne poukázať na obranu obžalovaného a jeho výpovede, v ktorých obžalovaný
viackrát zmenil svoju verziu udalosti, keď raz tvrdil, že sa pobili s poškodeným päsťami do tváre,
potom už trval na verzii, že ho poškodený napadol a on ho pri páde omylom udrel pohárom, keďmu vyletela ruka. Tieto rozpory nevedel hodnoverne vysvetliť a teda jeho obrana je tým značne
oslabená. Zároveň je potrebné poukázať aj na určitú rozporuplnosť jeho obrany, keď na jednej
strane sám uznal, že náhodou pri páde došlo k úderu pohárom do tváre poškodeného, čo bolo jeho

vysvetlenie zranenia poškodeného, pričom ale vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu a to aj v dôvodoch
odvolania úplne spochybňoval poranenie poškodeného pohárom od piva a odkazoval na prvotné
vyjadrenie poškodeného, že poranenie vzniklo pádom zo schodov alebo na hranu stola, čím v podstate
spochybňoval svoje vlastné tvrdenia. K obrane obžalovaného je potrebné ešte uviesť, že znalec K.. H.
podľa jeho názoru len nekriticky prevzal tvrdenia poškodeného ohľadom vzniku zranenia bez opory vo

faktoch, čo však nie je celkom pravdivé tvrdenie, keďže znalec takýto mechanizmus vzniku zranenia
iba nevylúčil a pripustil, že je možný, v kontexte výpovede poškodeného, nepovedal však, že zranenie
určite vzniklo týmto spôsobom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, po vyhodnotení všetkých týchto skutočností v celosti a vzájomnej
súvislosti, je možné uzavrieť, že obžalovaný poškodeného skutočne napadol, pričom mu spôsobil

zranenie v blízkosti oka úderom skleneným pivovým pohárom. To, že to bol úder pohárom, sa dá
ustáliť z výpovede poškodeného, avšak úder pohárom v podstate priznáva aj samotný obžalovaný,
pričom ten uvádza, že to bol náhodný úder ako dôsledok pádu po predchádzajúcom napadnutí jeho
osoby poškodeným. O útoku pohárom nepriamo svedčí aj výpoveď svedkyne C., ktorá síce samotné
napadnutie na vlastné oči nevidela, jej výpoveď však vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa mal skutok

stať, v podstatných okolnostiach zapadá do priebehu skutku tak, ako ho popísal poškodený. Nakoniec,
takto ustálený vznik poranenia u poškodeného nevylúčil ani znalec K.. H., ktorý vo svojom znaleckom
posudku, ako aj v následnej výpovedi na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy tvrdenia poškodeného,
ale aj obžalovaného, konštatoval úder skleneným pohárom od piva ako jeden z možných spôsobov
vzniku poranenia, a to aj vzhľadom na charakter tržno-zmliaždenej rany vľavo pri vonkajšom očnom

kútiku ľavého oka, ktorá mala tzv. Z-tvar. Je síce pravdou, že za istých okolností by sa dalo polemizovať,
čiajpoškodenýnemalbyťtrestnestíhanýminimálnepreprečinvýtržníctva,keďžesajednaloovzájomnú
roztržku, avšak trestná činnosť poškodeného nie je predmetom obžaloby a konania a preto v tejto fáze
konania takéto hypotetické skúmanie by nedávalo zmysel.

Z hľadiska právnej kvalifikácie prvostupňový súd skutok správne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, avšak v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný
napadol poškodeného, pričom ho udrel pohárom a útok smeroval na hlavu do oblasti oka, teda útok
viedol v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pričom k spôsobeniu ťažkej ujmy, teda
k dokonaniu trestného činu nedošlo, avšak jeho konanie k dokonaniu trestného činu bezprostredne

smerovalo. Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku a následného zavinenia je potrebné ešte zdôrazniť,
že obžalovaný pri útoku musel minimálne počítať s tým, že útočí na hlavu a oblasť oka nebezpečným
predmetom zo skla a ako správne prvostupňový súd konštatoval, že nedošlo k ťažkej ujme na zdraví, je
len vecou náhody. Tak ako k vážnemu poraneniu oka nedošlo, k nemu aj dôjsť mohlo a obžalovaný toto
v rýchlosti útoku pod vplyvom alkoholu nemohol reálne ovplyvniť, teda už len to, že týmto spôsobom

zaútočil, u neho zakladá úmyselné zavinenie, minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Súčasne sa
obžalovaný svojím konaním dopustil aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže
sa fyzicky dopustil na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Vo vzťahu k otázke ukladania trestu, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, trest

uložený súdom prvého stupňa možno považovať za zákonný a primeraný. Súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ust. § 34 a nasl. Tr. zákona, pričom správne ukladal trest ako
úhrnný, keďže odsudzoval páchateľa za 2 trestné činy a správne použil trestnú sadzbu zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona ako činu prísnejšie trestného.

Prvostupňový súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s
čím sa stotožnil aj krajský súd. Podľa uvedeného ustanovenia, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin
alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za
to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Prvostupňový súd správne vyhodnotil
konkrétne okolnosti prípadu, že sa jednalo o viac menej vzájomnú krčmovú potýčku, kde nie je jasné,
kto koho vyprovokoval, navyše pod vplyvom alkoholu, pričom bola splnená aj formálna podmienka
aplikácie tohto ustanovenia, keď sa, hoci v podstate len náhodou, jednalo iba o pokus a k dokonaniutrestného činu nedošlo. S prihliadnutím na tieto okolnosti a závažnosť pokusu, ktorý bol náhly, zrejme
v návale hnevu, nebol vopred premyslený ani chystaný a k vzniku ťažkej ujmy nakoniec nedošlo,
by bol trest v minimálnej výmere 4 rokov (obligatórne spojený s nepodmienečným odňatím slobody),

skutočne neprimerane prísny a je v danom prípade aj podľa názoru krajského súdu namieste aplikovať
zmierňovacie ustanovenie a ukladať trest ako podmienečný. Primeranou je podľa názoru krajského súdu
aj dĺžka skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.

K odvolacím námietkam prokurátora je potrebné uviesť, že okolnosti predchádzajúce útoku

obžalovaného nie sú jednoznačne preukázané, skôr to bola vzájomná krčmová potýčka, ako konštatuje
okresný súd. Taktiež námietka, že mimoriadne zníženie môže u jeho známych vyvolať dojem, že sa v
takýchto veciach aplikuje mimoriadne zníženie trestu, je nedôvodná a ničím nepodložená, súd vychádzal
z okolností konkrétneho prípadu.

Krajský súd však vzhliadol pochybenie súdu prvého stupňa pri poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach, keď síce správne konštatoval neexistenciu poľahčujúcich okolností, avšak obžalovanému
mala byť priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že spáchal viac trestných
činov, nakoľko za spáchanie viac trestných činov sa považuje spáchanie viac ako jedného trestného
činu (R 1/2011). Vzhľadom na skutočnosť, že aj v prípade prevahy priťažujúcich okolností, kedy by
sa zvyšovala spodná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím by bolo možné obžalovanému

uložiť trest odňatia slobody po jej úprave od 6 do 10 rokov, je uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
2 rokov pri aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu stále prípustné, nie však podľa § 39 ods.
3 písm. e/ Tr. zákona, ako ho ukladal súd prvého stupňa, ale podľa písm. d/ uvedeného ustanovenia,
kedy možno uložiť ako najnižší možný práve trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Keďže krajský
súd považuje uloženie trestu v tejto výmere za primerané a postačujúce a bolo by ho možné uložiť aj

v prípade, ak by bola obžalovanému priznaná vyššie uvedená priťažujúca okolnosť, nepovažoval za
účelné a nevyhnutné iba z tohto dôvodu zrušiť a zmeniť výrok o treste v napadnutom rozsudku.

Správnym a zákonným je aj výrok o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému D. a C. a.s., pričom výška škody bola v konaní z oboch strán dostatočným spôsobom

preukázaná a zdokladovaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd ako súd odvolací odvolania okresného prokurátora a
obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.