Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201113
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218201113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ F. D., trvale bytom A. XXX/XX, Q.,
a 2/ J. D., trvale bytom A. XXX/XX, Q., obaja zastúpení C. E., trvale bytom R. XXX, proti žalovaným: 1/
A. F., trvale bytom W. X, U., a 2/ I. F., trvale bytom U. XXX/X, B., v konaní zastúpená žalovaným 1/, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 10. júna 2019, č.k. 2C/34/2018-89, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali
voči žalovaným určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi, v tomto spore žalovanými,
a kupujúcimi, v tomto spore žalobcami, zo dňa 17.6.2011, je neplatná. Kúpnu zmluvu považovali za
neplatnú z dôvodu, že nemali vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej od samého počiatku
bolo jasné, že prídu o financie vo výške 32.900 eur a kúpna zmluva bola uzatvorená z dôvodu, aby
bol obchádzaný zákon. Ak súd určí kúpnu zmluvu za neplatnú, konštatovali v žalobe, potom môžu

požadovať od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške uvedenej v kúpnej zmluve, čo je
preukázateľne naliehavý právny záujem, lebo bez neplatnosti kúpnej zmluvy nemôžu žiadať o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že § 137 písm. d) CSP zásadne nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za
podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. V tomto prípade však zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ako právnej skutočnosti.
Žalobcoviaaninetvrdili,ktoráprávnanormaumožňujeurčenieneplatnostiprávnehoúkonu.Súdzastával

názor, že nemá poučovaciu povinnosť o tom, akú žalobu mali žalobcovia podať, resp. aký návrh, tak,
aby súd žalobu meritórne prejednal a aby prípadne boli žalobcovia úspešní. Na tomto základe súd
dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, a preto už
bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho

zástupcu. Poukázali na § 137 CSP, pričom konštatovali a zdôraznili, že toto ustanovenie obsahuje
slovo „najmä“, a teda považovali za zrejmé, že toto ustanovenie pripúšťa aj iné typy žalôb, ktorými
je možné požadovať domáhanie sa svojich práv na nezávislom súde, pretože citované ustanovenie
túto skutočnosť nevylučuje. Ak bola žaloba zamietnutá, súd nepostupoval správne. Uviedli, že súdmohol posúdiť žalobu napríklad aj tak, že u žalobcov by mal za daný naliehavý právny záujem, a
to z dôvodu, že v prípade priaznivého rozhodnutia v ich prospech by sa jednoznačne vylepšilo ich
právne postavenie voči žalovaným a dostalo by sa im základného práva, a to takého, že žalovaní by

na základe právoplatného rozsudku museli vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 32.900
eur. Znamená to, že právoplatným rozsudkom by sa automaticky prisúdilo zákonné právo žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd teda mohol posudzovať tento návrh žaloby podľa § 137
písm. c) CSP, pretože majú naliehavý právny záujem, lebo vyhlásením absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy sa im zároveň dostáva práve vydania bezdôvodného obohatenia sa zo strany žalovaných. Ďalej

uviedli, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy súdom by žalovaní de facto nikdy neboli vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti, a teda nemôžu podať na súd návrh žaloby o určenie vlastníctva nehnuteľnosti na základe
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Na tomto základe žiadali odvolací súd, aby zrušil napadnutý
rozsudok a žalobe vyhovel.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Preskúmaním zistil, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod § 137 písm. d) CSP. Žaloba v zmysle tohto ustanovenia je
však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých
prípadoch, tak ako to konštatoval správne súd prvej inštancie, hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa
žalobynaurčenieprávnejskutočnosti,ktoroujeneplatnosť(prípadneneúčinnosť)právnehoúkonualebo

neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).
Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ),
žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove
právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či

neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je
v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či
je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný.

6. Podaná žaloba je teda nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá, tak ako bolo
konštatované vyššie, môže byť v zmysle § 137 písm. d) CSP podaná iba ak takáto možnosť vyplýva
z osobitného predpisu. Zároveň nejde ani o iný druh žaloby, než sú uvedené v § 137 CSP, ktorý je
prípustný za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť

oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na určenie
(ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Takýto iný druh žaloby má spravidla iný petit než uvedený
v § 137 CSP. Iné druhy žalôb sú prípustné aj vtedy, ak ochrany práva nemožno sa domôcť niektorou
zo žalôb vymenovaných v § 137 CSP.

7. V intenciách prejednávaného prípadu však žalobcovia mali možnosť žalovať žalovaných žalobou na
plnenie, keďže z obsahu podanej žaloby i z následných vyjadrení žalobcov v konaní je očividné, že im
ide o vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia,
teda podľa žaloby v zmysle § 137 písm. a) CSP (o splnení povinnosti zaplatiť určitú peňažnú čiastku), by
sa otázka neplatnosti kúpnej zmluvy riešila ako otázka predbežná, od ktorej by sa odvíjal úspech žaloby.

8. Na tomto základe sú nedôvodné námietky žalobcov o danosti naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko zmluvy sú, podľa vyššie konštatovaného, právne skutočnosti, pričom
rozhodovať o určení právnej skutočnosti možno len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu
[§ 137 písm. d) CSP]. Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti za podmienky

danosti naliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o určovaní právnej skutočnosti právne
irelevantný.9.Keďžežiadenosobitnýpredpis(hmotnéprávo)žalobuourčenieneplatnostikúpnejzmluvynepripúšťa,
je takáto žaloba procesne neprípustná a nemožno jej vyhovieť. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcov zamietol.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

11. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní im však žiadne trovy nevznikli, preto
im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).