Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715209310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715209310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. S. U. nar.
X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
dieťaťa matky X. U. rod. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na N. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou
advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 a otca Š. U. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v S. na G. ulici č. X zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml. advokátom so sídlom
v Košiciach na Thurzovej ulici č. 6 v konaní o zvýšenie výživného a zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 12.10.2016 č.k. 15P

172/2015-198 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal.
S. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 18.12.2009 č.k. 17P 291/2009-36 z 90
€ mesačne na 180 € mesačne od 1.6.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Z r u š u j e rozsudok v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom ako aj trovách konania účastníkov a v

rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. S. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 18.12.2009 č.k. 17P 291/2009-36 z 90 € na 150 € mesačne
od 1.6.2015, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 20-teho dňa, toho ktorého
mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2015 do 30.10.2016 v sume 742,50 € povolil
otcovi splácať v 30 €-vých mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkami
straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná dvadsiatym dňom nasledujúceho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zverenie mal. S. do striedavej osobnej starostlivosti zastavil.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

3. Otec v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o zvýšení výživného a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP a uviedol, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne

skutočného zvýšenia výdavkov na maloletého ani ohľadne svojho príjmu, ktoré skutočnosti považuje
za obzvlášť dôležité pre samotné rozhodnutie vo veci a vzhľadom na absenciu vysporiadania sa s nimi
konajúcim súdom, jeho rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu tak, ako to
požaduje zákon. Má za to, že výdavky na mal. S., ktoré sú primerané a nevyhnutné sú zároveň pokrytédoposiaľ určeným výživným z jeho strany vo výške 90 € mesačne. Väčšina výdavkov uvádzaných
navrhovateľkou nebola reálne podložená bločkami a aj z tých bločkov, ktoré v konaní predložila zvýšenie
výdavkov maloletého nevyplýva. To, že navrhovateľka zakúpila maloletému v priebehu dvoch mesiacov

topánky za 203 €, čo nie je bežný výdavok, ešte neodôvodňuje celkové zvýšenie výdavkov. Navyše,
ak ide o výdavky spojené s tanečnými súťažami maloletého z vykonaného dokazovania vyplýva, že
sa aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti snaží synovi hradiť časť týchto výdavkov aj
za pomoci svojej rodiny, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný mal. S. vo svojej výpovedi. Je pravdou,
že sám uviedol, že v priemere po prepočítaní celkových výdavkov, ktoré uhradil maloletému mimo

výživného, mu prispieva sumou 140 € mesačne nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, avšak v
žiadnom prípade z toho nemožno vyvodiť, že má dostatočný príjem na plnenie vyššej vyživovacej
povinnosti. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že nejde len o príspevky z jeho príjmov, ale na tieto
výdavky prispieva za pomoci svojej rodiny, najmä svojich rodičov. Aj mal. S. uviedol, že na náklady na
súťaž v Prahe sa mu pozbierali spoločne otec so starými rodičmi. Nie je teda v jeho silách prispievať
maloletému každý mesiac vyššou sumou ako bolo určené pôvodné výživné 90 €, i keď sa snaží aj s

pomocou svojej rodiny zadovážiť synovi všetko, čo potrebuje. To, že mnohokrát dostal maloletý peniaze,
alebo mu bol uhradený nejaký výdavok priamo od jeho rodičov, nemožno vykladať tak, že nejde o
príspevky na výživu od neho samotného, teda ako od otca. Uvedené považuje za pochybenie súdu,
keď pri svojom rozhodnutí na uvedené skutočnosti ohľadne jeho prispievania na potreby maloletého
nad rámec vyživovacej povinnosti vôbec neprihliadol. Napriek tomu, že v konaní predložil listinné

dôkazy preukazujúce úhradu výdavkov pre maloletého, súd sa k nim nijako nevyjadril a nevysporiadal
sa s nimi. Za závažné pochybenie súdu považuje tiež nevykonanie ním navrhovaných dôkazov na
preukázanie skutočného príjmu navrhovateľky, keďže žiadal, aby súd prvej inštancie vyžiadal výpisy z
podnikateľských účtov u navrhovateľky, keďže s ňou tvrdených mesačných výdavkov je zrejmé, že jej
príjmy uvedené na účely tohto konania sa nezhodujú so skutočnosťou. Poukázal na ust. § 62 ods. 2

Zákona o rodine a uviedol, že ak má navrhovateľka dostatočný príjem na to, aby vynakladala výdavky
na svojho syna v miere prevyšujúcej jeho opodstatnené a nevyhnutné výdavky, neznamená to, že
môže od neho požadovať hradenie týchto výdavkov v rovnakej miere, nakoľko jeho príjem zjavne nie je
porovnateľný. Ďalej uviedol, že záver súdu o zvýšení jeho príjmov považuje za nesprávny. Za posledné
obdobie došlo u neho k nárastu príjmu o cca 200 €, avšak došlo aj k zmene jeho bytových pomerov,

nakoľko sa odsťahoval od svojich rodičov a v súčasnosti žije v samostatnom byte so svojou družkou,
na hradení nákladov za ktorý sa spoločne podieľajú. Súd prvej inštancie tiež nezisťoval pomery otca
navrhovateľkinej dcéry, ako aj výšku výživného, ktorou prispieva navrhovateľke na ich spoločnú dcéru.

4. Matka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné pre mal. S.

na 200 € mesačne od 1.6.2015 a rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré zaviaže otca splácať spolu s
bežným výživným v 30 €-vých mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Uviedla,
že výživné bolo naposledy určené pred siedmymi rokmi, kedy maloletý navštevoval základnú školu.
Medzičasom navštevuje strednú školu a jeho záujem o spoločenské tance má zvyšujúcu sa tendenciu,
keďže sa umiestňuje aj na súťažiach s medzinárodnou účasťou na popredných miestach. Uvedená

činnosť stojí nemálo času ale aj financií. V podstate každý víkend je mimo bydliska, v súvislosti s čím
mu zabezpečuje dopravu a celodennú starostlivosť striedavo s rodičmi jeho tanečnej partnerky a zapája
do toho aj najbližšie príbuzenstvo, bez ktorého by účasť na súťažiach nebola možná. Do súdneho spisu
predložilavšetkyrelevantnédokladypotvrdzujúcetietoskutočnosti.Považujezapotrebnéuviesť,žeotec
sa ani raz neponúkol, že zabezpečí asistenciu synovi pri súťaži, ani raz ho neprišiel podporiť, ani keď sa

súťaž konala v mieste ich bydliska. Otec na rozdiel od nej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom
na preukázané zárobkové a majetkové pomery otca považuje určené výživné za nedostačujúce a je
presvedčená, že v možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého 200 € mesačne. V tejto súvislosti
poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu otca na pojednávaní 12.10.2016, ktorý uviedol, že otec
hradí maloletému mimo výživného 140 € mesačne z čoho vyplýva, že otec je schopný prispievať na

výživu maloletého 230 €. Zároveň nesúhlasí s tým, aby dieťa disponovalo akýmikoľvek finančnými
prostriedkami bez jej vedomia a preto je žiaduce, aby otec prispieval sumou určenou vykonateľným
titulom.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zotrváva na ňou podanom odvolaní v celom rozsahu.

Uviedla, že otec jej dcéry mal. M., ktorá má štyri roky s nimi v spoločnej domácnosti nebýva a na výživu
maloletej prispieva 150 € mesačne.6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na ním podané odvolanie a uviedol, že s názorom
navrhovateľky (matky) sa nestotožňuje a trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní.
Tvrdenie o tom, že je schopný prispievať na výživu maloletého 230 € mesačne na základe prednesu

jeho právneho zástupcu na pojednávaní je účelovo vytrhnuté z kontextu, keďže suma 140 € mesačne
bola vypočítaná ako mesačný priemer z celkových nákladov, ktoré však boli ním hradené nepravidelne
podľa potreby (napr. tanečná súťaž, zubný strojček a podobne) a v žiadnom prípade ich spriemerovanie
nemožno chápať tak, ako to uviedla navrhovateľka. Opätovne zdôrazňuje, že nešlo len o príspevky z
jeho príjmov, ale aj príspevky za pomoci jeho rodiny, najmä rodičov a že navrhovateľka nepreukázala v

konaní svoje skutočné príjmy, ktoré sú vzhľadom na jej výdavky značne vyššie ako uviedla.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Výrok rozsudku o zastavení konania o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom

konaní.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného
a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne
ich aplikoval na zistený skutočný stav v dôsledku čoho zvýšil výživné v rozsahu, ktorý nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že od predchádzajúcej
úpravy výživného pre mal. S., ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce z
18.12.2009 č.k. 17P 291/2009-36 došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim
zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol

maloletý žiakom štvrtého ročníka základnej školy, príjem otca bol 526,03 €, príjem matky 703,45 € s
tým, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletý S. absolvoval základnú školskú dochádzku
a od septembra 2015 je študentom Obchodnej akadémie v Michalovciach. Už len samotná doba, ktorá
uplynulaodpredchádzajúcejúpravyvýživnéhoodôvodňujezáver,žeodôvodnenépotrebymaloletéhosa
podstatnezvýšilivsúvislostisjehovekom,akoajškolskoudochádzkou,keďženavštevujestredoškolské

štúdium a v neposlednom rade i záujmovou činnosťou, keďže sa venuje spoločenskému tancu. V tomto
smere je potrebné uviesť, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na jeho výživu vo
vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň,
náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto

potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak

rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby
dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku je možné považovať za všeobecne známu
skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že odôvodnené potreby maloletého sú
zvýšené, ako bolo už uvedené, aj v dôsledku jeho záujmovej činnosti, na uspokojovaní ktorých sa
má podieľať každý z rodičov primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Napokon i otec maloletého má vedomosť o zvýšených potrebách dieťaťa v súvislosti so záujmovoučinnosťou, keďže na ich uspokojovaní sa čiastočne podieľa. Od predchádzajúcej úpravy výživného
došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov aj u oboch rodičov, keďže matke pribudla vyživovacia
povinnosť k dcére M., ktorá je v predškolskom veku a na výživu ktorej prispieva jej otec 150 € mesačne,

ako vyplynulo z výpovede matky na pojednávaní 15.6.2016. Matka spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte,
za ktorý platí 156 € mesačne. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok z dôvodu predĺženej rodičovskej
dovolenky vo výške 203,20 €, ktorý je doplnený rodinnými prídavkami 47 € mesačne s tým, že ako
živnostníčka si dopĺňa príjem priemerne mesačne vo výške 200 až 300 €. Živnosť vykonáva v oblasti
účtovníctva. Uvedený príjem korešponduje aj s ňou predloženým daňovým priznaním za rok 2015, z

ktorého vyplýva, že účtovala len príjmy vo výške 2.790 €, žiadne výdavky neúčtovala. V súvislosti s
odvolacou argumentáciou otca, že súd nezisťoval dostatočne príjmy matky maloletého, odvolací súd
poukazuje na ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva postup súdu pri posudzovaní
príjmov rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, v rámci čoho
posudzuje výdavky rodiča z hľadiska, či ich bolo nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou. Vzhľadom na to, že matka žiadne výdavky v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou

ani len netvrdila, nebol dôvod, aby ich súd skúmal. Napokon matka si plní vyživovaciu povinnosť k
maloletému spontánne a uspokojuje odôvodnené potreby maloletého tak, ako postupne vznikajú s tým,
že jej vyživovacia povinnosť sa čiastočne kompenzuje aj osobnou starostlivosťou o maloletého, na
ktorú skutočnosť musí súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadať. Ďalej je potrebné
uviesť, že skúmanie pomerov otca mal. M. v konaní o určenie výživného pre mal. S. je právne

bezvýznamné, nakoľko tento nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí, plní si vyživovaciu
povinnosť k mal. M. a matka v konaní neprezentovala žiadne problémy v súvislosti so zabezpečovaním
odôvodnených potrieb tohto dieťaťa s tým, že jeho pomery nemajú žiaden vplyv na posudzovanie
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov mal. S..

14. Pokiaľ ide o pomery otca maloletého, jeho priemerný čistý príjem sa zvýšil na 735,33 € mesačne, žije
v spoločnej domácnosti s priateľkou v 4-izbovom byte, za ktorý uhrádza 140 € mesačne, jeho priateľka
sa podieľa na úhrade inkasa polovicou. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj priateľkin maloletý syn.
Otcova priateľka má priemerný čistý zárobok 580,91 €. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

15. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s terajšími pomermi,
ako aj pomerov oboch rodičov navzájom dospel k záveru, že primerané výživné zodpovedajúce
zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúce zo
zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie je v rozsahu 180 €
mesačne, nakoľko výživné má byť určené tak, aby osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté

dieťa mohla z tohto výživného spolu so svojím podielom na výživnom zabezpečiť primerane všetky
odôvodnené potreby dieťaťa, pretože nemôže byť ponechané na vôli povinného rodiča, či sa bude
alebo nebude podieľať na uspokojovaní ďalších potrieb dieťaťa, v tomto prípade na záujmovej činnosti
maloletého, prípadne poskytovať dieťaťu nejaké finančné prostriedky, o ktorých druhý rodič nemá
vedomosť a takéto eventuálne plnenia napríklad „vreckové“ nemôže byť ani považované za plnenie

vyživovacej povinnosti. Pre úplnosť je potrebné dodať, že plnením vyživovacej povinnosti rodiča nie je
plnenie ostatných príbuzných v prospech oprávneného dieťaťa, pretože ostatní príbuzní si plnia svoju
vlastnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 68 až § 70 Zákona o rodine, teda neplnia za iného, a to
rodičadieťaťa.Zároveňjepotrebnézdôrazniť,žefinančnápodporavnukastarýmirodičmi(zobochstrán)
nezbavuje rodičov ich vlastnej vyživovacej povinnosti, teda povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

17. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k
prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,

najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov
na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručnea výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením
veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil

a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k
predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia

uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom,
ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej
právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody,
alebo neobsahuje žiadne dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o dlžnom výživnom, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku
vtejtočastiniejezrejmé,akosúdprvejinštanciedospelkustáleniusumy277,50€,ktorouotecprispelna
výživu maloletého v rozhodnom období nad rámec doposiaľ stanoveného výživného, a to v súvislosti s
úhradou nákladov na tanečnú školu, pričom ani z vykonaného dokazovania (výpovede otca a výpovede

mal. S.) nie je možné ustáliť konkrétny rozsah týchto plnení s poukazom i na rozporné tvrdenia otca a
maloletého, keď otec uviedol, že maloletému platí individuálne tanečné hodiny vo výške 20, 30 a 40 €
mesačne a polročne poplatok za tanečné kurzy 50 až 55 €, pričom maloletý tvrdil, že mu otec prispieva
15 € každý druhý alebo tretí mesiac na tréningy a podobne. Okrem toho otec tvrdil, že maloletému platí
stravu v škole 20 až 22 € mesačne a prispel mu na úhradu zubárskych ošetrení a strojčekov 318 €. Súd

prvej inštancie však k uvedeným tvrdeniam žiadne stanovisko nezaujal a týmto postupom znemožnil
účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom
konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a zároveň táto vada bráni odvolaciemu
súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci a v konečnom dôsledku i zmene rozhodnutia o dlžnom
výživnom v súvislosti so zmenou výroku o zvýšení výživného. Odvolací súd preto musel rozsudok súdu

prvej inštancie v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušiť a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko tieto
nedostatky spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Po
vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti
rozsudku, doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach otca a mal. S. o plnení

jeho vyživovacej povinnosti nad rámec doposiaľ stanoveného výživného v rozhodnom období, prípadne
vširšomrozsahu,aksaukážebyťpotrebným(§35CMP),opäťrozhodnúťodlžnomvýživnomzaobdobie
od 1.6.2015 do právoplatnosti rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a svoje rozhodnutie jednoznačne
odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní,
boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).