Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211207022
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2211207022.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu:

UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom 820 07 Bratislava, Lazaretská 15, proti žalovanému:
C.. Á. U., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX I. Č.. XX, zastúpený Advokátska kancelária TIMAR & partners,
s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o zaplatenie 89.962,00 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 89.962,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa16.11.2015č.k.11Cb/75/2012-359uložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi 89.962,- eur a trovy konania vo výške 5.397,50 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 451, § 454,
§ 455, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 662 Obchodného zákonníka, § 652 Obchodného
zákonníka, § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 49 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom - poisťovňou ako zastúpeným a žalovaným

ako obchodným zástupcom vznikol na základe zmluvy o obchodnom zastúpení záväzkový vzťah v
zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorého žalovaný vykonával činnosť
upravenú v tejto zmluve, ktorej základom bolo uzatváranie poistných zmlúv v mene a na účet poisťovne
s tretími osobami, za čo mu bola zo strany poisťovne vyplatená dohodnutá provízia. Súd prvej
inštancie najskôr skúmal, či sa na právny vzťah účastníkov konania vzťahuje zákon č. 19/2007 Z.z.,
prevzatá Smernica Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej len „smernica“). Podľa článku 1. bodu 2.

smernice, obchodný zástupca znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má
trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej
nazýva zastúpený alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet na meno zastúpeného.
Súd prvej inštancie má za to, že táto smernica sa vzťahuje na obchodné zastúpenie v súvislosti s
predajom tovaru, ako aj na činnosť obchodných zástupcov, ktorí vyvíjajú činnosť za účelom uzatvárania
poistných zmlúv a teda aplikuje sa na obchodné zastúpenie v oblasti finančných služieb, nakoľko právny
poriadok SR, konkrétne Obchodný zákonník v ustanovení § 652 osobitne upravuje takéto obchodné

zastúpenie ako komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného, spočívajúcich v plnení povinností
splnomocneného obchodného zástupcu vykonávať pre zastúpeného ( žalobcu ) činnosť smerujúcu
k uzatvoreniu obchodov ( zmlúv ) - ako to vyplýva z rozsudku NS SR zo dňa 30.06.2009, sp. zn.
4Obo/93/2008, čím sa „tento typ zmluvy odlišuje od zmluvy o sprostredkovaní, ktorej podstatnou črtouje činnosť sprostredkovateľa smerujúca k uzavretiu určitej zmluvy s treťou osobou“. Medzi sporovými
stranami bol sporný právny základ nároku žalobcu na vrátenie časti týchto už vyplatených provízii
žalovanému. V prejednávanej veci zmluva o obchodnom zastúpení v článku III bod 8. prenáša túto

zodpovednosť za trvanie zmluvného vzťahu na obchodného zástupcu a to v priebehu 1. roka až po dobu
24 mesiacov od vzniku poistného vzťahu. Táto zodpovednosť za osobu záujemcu má mať určité medze
t. j. aby sa zmluvy neuzatvárali len pre špekulatívne účely prípadného vyplatenia provízie za dojednanie
poistnejzmluvybeznáslednéhoúmyslupoistencaplniťpoistnépodmienky,najmäplatiťpoistné.Žalobca
viazal obchodných zástupcov na vrátenie vyplatenej provízie v prípadoch ukončenia poistnej zmluvy

v prvých 24 mesiacoch jej trvania resp. jej zmeny. Ak sa z podnikania predpokladá zisk, v tomto
prípade cez vyplatené provízie za sprostredkovanie možnosti zastúpenému uzavrieť poistné zmluvy
so záujemcami, a ak sa takéto zmluvy prostredníctvom obchodného zástupcu uzavrú, má obchodný
zástupca právo na vyplatenie provízie (§ 652 ods.1 Obchodného zákonníka). V konaní bolo preukázané
a žalobca to potvrdil, že žalovaný ako obchodný zástupca uzatváral zmluvy s osobami, u ktorých sa
dalo predpokladať, že svoje záväzky nesplní (§ 658 ods.1 Obchodného zákonníka), keďže ich identita

bola nepravá, preto za ukončenie poistného vzťahu nie len v dobe do 12, resp. do 24 mesiacov od
jeho uzavretia alebo zmeny poistného vzťahu, nesie zodpovednosť obchodný zástupca. Obchodnému
zástupcovi síce všeobecne vzniká nárok na províziu (§ 660 ods.2 Obchodného zákonníka) aj v prípade,
že poistný zmluvný vzťah zanikol v tejto vymedzenej dobe, lebo v prvom rade je to zmluvný vzťah
poisťovne a poistenca a za trvanie tohto vzťahu zodpovedá po podpise poisťovacej zmluvy poisťovacia

spoločnosť, nie obchodný zástupca, tá však nemôže zodpovedať za vzťah, ktorý právne vôbec nemohol
vzniknúť. Teda v prípade naplnenia skutkovej podstaty ust. § 658 ods. 1 vyplatené provízie musí
obchodný zástupca vrátiť.
Vznik nároku na províziu bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý ako podmienený s rozväzovacou
podmienkou (§ 36 ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka v platnom znení je podmienka

rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú). Obchodný zákonník v
právnej úprave zmluvy o obchodnom zastúpení nevylúčil rozväzovaciu podmienku, naopak sám takúto
možnosť v § 660 ods. 5 Obchodného zákonníka pripúšťa a rovnako to pripúšťa aj konštantná judikatúra.
Takéto stanovenie rozväzovacej podmienky v súlade s § 36 Občianskeho zákonníka nemôže byť v
rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko sa na tom zmluvné strany jasným a zrozumiteľným

spôsobom dohodli a takáto dohoda nie je v rozpore so žiadnym kogentným zákonným ustanovením,
naopak zákon takúto dohodu pripúšťa. Podľa ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na
províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a jeho
neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený. Provízia, ktorá už bola
uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca a žalovaný sa v článku I bod 2. a v článku III bod 5. zmluvy o obchodnom zastúpení jasným
a zrozumiteľným spôsobom v súlade s § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, kedy považujú
obchod za uskutočnený (t.j. ak dôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy a úhrade poistného, žalobca
zaplatí obchodnému zástupcovi províziu). Ak by nedošlo k dohode zmluvných strán o tom, kedy sa
obchod považuje za uskutočnený, je potom z uvedeného ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka

zrejmé, že Obchodný zákonník rovnako berie na zreteľ osobitnú povahu obchodného zastúpenia pri
jednotlivých komoditách, ktoré sú predmetom obchodu, a to práve poslednou časťou § 662 ods. 1
Obchodného zákonníka (posledná časť vety). Ak teda vyplýva z obchodu niečo iné, v danom prípade,
že nedošlo k platnému uzatvoreniu 53 poistných zmlúv, nemožno vôbec uvažovať o tom, či je takáto
dohoda v prospech alebo v neprospech obchodného zástupcu, nakoľko je plne v súlade s § 662 ods.

1 Obchodného zákonníka. Naplnením podmienok dochádza k realizovaniu obchodu. Definovanie tohto
plnenia zmluvnými stranami je potom zadefinované, kedy sa obchod považuje za uskutočnený. Súd
prvej inštancie bral do úvahy skutočnosti, že tieto ustanovenia Obchodného zákonníka sú dispozitívne a
možno podmienky nimi stanovené zmeniť dohodou zmluvných strán. Vzhľadom na absenciu ust. § 662 v
ust.§263Obchodnéhozákonníkanemožnouvedenéprávneustanoveniepovažovaťzakogentnéateda

zmluvne dohodnutá úprava má prednosť pred zákonnou úpravou, čo potvrdzujú viaceré rozhodnutia
súdov.
Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré
tvoria nezarobené provízie, na ktoré nevznikol nárok žalovanému, čo vyplýva z poistných zmlúv, ktoré sú
súčasťou pripojeného vyšetrovacieho / trestného spisu. Zmluvy žalovaný nerozporoval, sprostredkoval

mu ich tipér František Tóth, ktorému plne dôveroval a delil sa s ním o vyplatené provízie.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého vyplatenie provízie
je zákonným nárokom obchodného zástupcu za vykonanie úkonov vytvorenia možnosti zastúpenému
uzavrieť poistnú zmluvu so záujemcom a ďalšie trvanie zmluvného vzťahu poisťovne a poistenca je vprvom rade záležitosťou týchto zmluvných strán a obchodný zástupca by nemal byť zodpovedný za jej
trvanie. Ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi obchodným zástupcom a zastúpeným, nie je
obchodný zástupca v žiadnom zmluvnom vzťahu k poisťovacej spoločnosti a už vôbec nemá právo riešiť

a či ovplyvňovať trvanie osobitného zmluvného vzťahu poisťovne a poisteného. Podľa provízneho listu
vyhotoveného žalobcom dňa 06.06.2011 (teda po odstúpení od zmluvy o obchodnom zastúpení listom
z 07.02.2011) žalobca žalovanému dokonca dlží ešte 15,15 eur.
Súd prvej inštancie mal za to, že provízia je nárok za uzavretie zmluvy na základe ust. § 662 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že za sprostredkovanie poistnej

zmluvy a jej uzavretie patrí provízia. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o obchodnom
zastúpení pre sprostredkovanie poistenia a táto zmluva bola uzavretá bez výhrad. Ako získateľská
provízia, tak aj provízia za starostlivosť sa poskytujú zálohovo, čiže poskytuje sa za celý rok. Ak dôjde k
zániku poistnej zmluvy v priebehu roka, alikvotná časť tejto provízie sa musí poisťovni vrátiť. Stornovanie
provízii využívajú poisťovacie spoločnosti ako notorické právo poisťovne, inak nie je možné fungovanie
poisťovne, pokiaľ by sa provízia nestornovala. Počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným až do

účinného odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení dňom 10.02.2011 došlo ku stornovaniu provízií,
a to odkedy sa žalobca o „fiktívnych“ poistných zmluvách dozvedel, teda v januári 2011. V zmluve boli
dohodnuté podmienky pre priznanie provízií za sprostredkovanie poistenia. Neoddeliteľnou súčasťou
tejtozmluvyjeajprílohač.1,čižeprovíznesadzby,kdesúpodrobnerozpracovanépodmienkyvyplatenia
provízií poisťovňou. Z ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že nárok na

províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční, ak jeho
neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva
niečo iné. Z ust § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že provízia, ktorá už bola uhradená,
musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa ods. 1. Nárok obchodného zástupcu na províziu zanikne,
ak sú súčasne splnené podmienky a to obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční

a za neuskutočnenie tohto obchodu nezodpovedá zastúpený. Tým, že došlo k stornovaniu poistných
zmlúv, obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutočnil a za neuskutočnenie tohto obchodu
nenesie žiadnu zodpovednosť zastúpený (žalobca). Súd prvej inštancie poukázal na to, že ust. § 662
Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením, ktoré umožňuje, aby si zmluvné strany v záujme
právnej istoty určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za okolnosti,

z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že
neuskutočnenie obchodu medzi zmluvnými stranami sa v zmysle zmluvy rozumie aj predčasný zánik
poistnej zmluvy, resp. zníženie výšky ročného poistného. Následkom nezaplatenia poistného je zánik
poistnej zmluvy. V danom prípade ako neuskutočnenie obchodu medzi zmluvnými stranami sa v zmysle
článku I bod 2. Zmluvy o obchodnom zastúpení rozumie aj nesplnenie podmienky platného uzatvorenia

poistných zmlúv v počte 53.
Obchodný zákonník dojednanie zániku nároku na províziu odchylne od ustanovenia § 662 ods. 1 a
3, resp. vylúčenie tohto ustanovenia z úpravy konkrétneho právneho vzťahu pripúšťa ( súd čerpal z
uznesenia KS Trnava z 30.03.2012, sp. zn. 31Cob/58/2011 ).
V prípade dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka má odlišná dohoda prednosť pred

zákonným ustanovením a teda prejav vôle zmluvných strán má prednosť pred dispozitívnymi
ustanoveniami, ku ktorým § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka nepochybne patrí. Pre dojednanie
výšky provízie, resp. spôsobu jej určenia poskytuje Obchodný zákonník zmluvným stranám voľnosť.
Obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu za uskutočnenie činnosti, na ktorú sa v zmluve
zaviazal pri splnení dohodnutých podmienok. Obchodný zástupca je povinný vrátiť províziu, ktorá mu

bola uhradená, ak na ňu zanikol nárok, a to aj v prípade, že ju prijal dobromyseľne ( súd čerpal z
uznesenia NS SR z 18.02.2008, sp. zn. 4Obo/23/2007 ).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili platnú zmluvu o obchodnom zastúpení
v zmysle ust. 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovanému v postavení obchodného zástupcu
vyplatil žalobca provízie, ktoré žalovaný v skutočnosti nezarobil, predkladajúc žalobcovi neplatné

návrhy poistných zmlúv. Prijatím sumy nezarobených provízií v celkovej výške 89.962 eur sa žalovaný
bezdôvodneobohatil.Totopeňažnéplneniežalovanýprijalneoprávnene.Nakoľkoinštitútbezdôvodného
obohatenia Obchodný zákonník neupravuje, riadi sa režimom Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade ide o majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Súdna prax ustálila, že za nestatočný zdroj možno považovať taký zdroj, ktorý

je v rozpore s dobrými mravmi, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dôsledku trestnej činnosti a
podobne. Pri hodnotení nestatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja,
a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
t.j. žalobca. Žalovaným vyhotovených 53 návrhov poistných zmlúv za obdobie od 17.10.2009 do09.01.2011 s uvedením 53 nikdy neexistujúcich poistníkov súd prvej inštancie vyhodnotil ako falza (z
latinskéhofalsus-klamný,lživý,falošný,nepravý).Žalobcazazískaniefalošnýchpoistníkovžalovanému
zaplatil získateľskú províziu, spolu sumu 89.962 eur. Ide o majetkový prospech z nestatočných zdrojov

spočívajúci v plnení v súvislosti so sprostredkovaním poistenia, ktoré vôbec nevzniklo. V absolútne
neplatných návrhoch poistných zmlúv vystupujú neexistujúci poistníci. K náprave v poistných zmluvách
ani nemohlo dôjsť ich dodatočným podpisom, keďže niet osôb, ktoré by poistné zmluvy ako poistníci
podpísali. K náprave nemohlo dôjsť ani uzatvorením nových poistných zmlúv, ibaže by tie neplatné
nahradil žalovaný novými platnými zmluvami s inými existujúcimi poistníkmi. Žalobca v tomto konaní

pôvod nepoctivých zdrojov preukázal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na Občiansky
zákonník ( Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie,
strana 388 ): „ Súdy posudzujú ako neoprávnený majetkový prospech z nestatočných zdrojov takisto
plnenie v súvislosti s uzavretím neplatných zmlúv, prípadne plnenie z neplatného právneho úkonu“.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
89.962 eur je plne opodstatnený, preto žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie
odôvodnil tým, že v danej právnej veci sa viedlo konanie na podklade žaloby zo dňa 10.05.2011, ktorou
sa žalobca od žalovaného zaplatenia sumy 89.962,00 eur na skutkovom základe, že medzi účastníkmi

konaniabolauzavretázmluvaoobchodnomzastúpenízmysleust.§652anasl.Obchodnéhozákonníka,
na základe ktorej žalovaný mal pre žalobcu vykonávať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu poistných zmlúv
s tretími osobami a uzatvárať poistné zmluvy za podmienky, že ak došlo k uzavretiu poistnej zmluvy
uhradeniupoistného,zaplatiťžalovanémuprovíziu.Skutkovožalobuopreloust.článkuIII.ods.8zmluvy,
podľa ktorého ak bola pri poistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný v

prípade ich predčasného skončenia pred uplatním dohodnutej doby, určenú časť provízie vrátiť /storno
provízie/. Žalobca súčasne uviedol, že pri kontrole poistných zmlúv zistil, že poistené osoby nemajú
žiadny návrh poistnej zmluvy, ako aj že návrh nepodpísali, t.j. nemajú žiadnu vedomosť o návrhu poistnej
zmluvy.

Žalobca na pojednávaní dňa 23.09.2013 doplnil žalobu v tom, že podľa jeho zistení by mali byť
uzavreté poistné zmluvy „fiktívne", že poistené osoby nemali vedomosť o uzavretí poistnej zmluvy, a
žiada vyplatené provízie vrátiť späť. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na
nedostatky žaloby, najmä vo vzťahu k rozporom medzi skutkovým základom žaloby a listinnými dôkazmi
predloženými v konaní, pričom zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha vyplatenie tzv. storna provízie

podľa článku III. ods. 8 zmluvy a k žalobe priložil listiny podľa ktorých by malo ísť o tzv. fiktívne zmluvy,
pričom je zrejmé, že v takom prípade nemôže byť daný žiadny nárok žalobcu na storno províziu, keď
nie je možné ukončiť neexistujúcu (tzv. fiktívnu) zmluvu. Podľa žalovaného je potom nelogické ďalšie
skutkové tvrdenie žalobcu, že nakoľko ide podľa žalobcu o fiktívne zmluvy, potom nie je dané skutkové
tvrdenie v podobe nároku podľa článku III ods. 8 zmluvy tak, ako to vyplýva zo žaloby, a teda žalovaný

nemôžereálneuplatňovaťprávoobhajoby,akniejezrejmé,akésútvrdenéskutkovéokolnostižalobcom,
o ktoré oprel žalovaný nárok.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca do konca konania nebol schopný špecifikovať základné skutkové
okolnosti žaloby, ktoré majú zakladať jeho žalovaný nárok a teda nešpecifikoval, čoho a na základe
čoho sa vlastne podanou žalobou domáha. V prípade, ak by sa vychádzalo z obsahu žaloby samej, tak

uplatnený nárok v zmysle ust. článku III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení nemôže zakladať nárok
na vrátenie provízie, nakoľko žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že by k akémukoľvek stornu provízie
došlo, a teda tento nárok žalobcu nie je daný. V prípade, ak by sa vychádzalo z tvrdenia (ktoré však nie
je uvedené v žalobe) uvedeného žalobcom na pojednávaní dňa 23.09.2013, že podľa žalobcu sú zmluvy
o poistení uzavreté žalovaným „fiktívne", potom nie je daný ani žalobcom spomenutý nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v žiadnej jeho skutkovej podstate podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený
zmluvou o obchodnom zastúpení, ktorá bola uzavretá dňa 21.07.2008, s účinnosťou od 01.08.2008,
pričom žalobca vyplácal provízie žalovanému práve na základe tejto zmluvy, ktorá tvorila titul na plnenie.

V súlade s rozhodovacou praxou súdov je zrejmé, že v takomto prípade nie je daný žiadny dôvod na
posudzovanie tohto nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.06.2003 pod sp. zn. 33Odo/127/2003, vyplýva,
že „nie je možné akceptovať názor, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Ak totiž
poskytovanie elektrickej energie žalobcom žalovanému odber elektriny žalovaným sa uskutočnil na

základezmluvy,nejednalosaoplneniebezprávnehodôvoduažalovanýnemoholzískaťnaúkoržalobcu
bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ. Pretože kúpna zmluva na odber elektrickej
energie nebola určená za neplatnú v zmysle ust. § 39 OZ, nejedná sa ani o bezdôvodné obohatenie z
neplatného právneho úkonu. O bezdôvodné obohatenie z právneho úkony, ktorý odpadol sa v danom
prípade rovnako nejedná, nakoľko zmluva existovala medzi účastníkmi aj potom, čo bol zistený odber

elektriny v odbernom mieste žalovaného s porušením plomby. Zo skutkových okolností tiež vyplýva, že
nejde ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, nakoľko k odbere elektriny dochádzalo
na základe platnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci nie sú splnené dôvody pre aplikáciu
§ 451 OZ."

V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva

o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mali byť vyplácané provízie žalovanému žalobcom. Žalobca
plnilnazákladezmluvyatedanazákladetitulu,nemoholsažalovanýnajehoúkorbezdôvodneobohatiť.
Nakoľko je súd povinný vyhodnotiť žalovaný nárok iba na základe skutkových okolností uvedených v
žalobe, je zrejmé, že nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané, že k stornu
poistných zmlúv vôbec došlo, resp. že došlo k zániku poistných zmlúv podľa ust. § 800 a nasl. OZ.

Pokiaľ išlo o akúkoľvek zmenu skutkových okolností žaloby a teda skutočnosť, že žalobca by sám
chcel zmeniť skutkový dôvod vzniku nároku, a teda iný nárok ako je článok III. ods. 8 zmluvy, prípadne
nárok podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, tak tento by bol už aj tak premlčaný s poukazom na ust. § 387
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať

zmluvu uzavretú na dobu určitú.

Z rozhodnutia NS SR zo dňa 24.11.2011 pod sp. zn. 4Cdo/22/2011 vyplýva, že „prekážka“ veci
rozhodnutej (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v
každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa

má v novom konaní prejednať tá istá vec. O totožnosť veci ide vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov
konania a predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ak ide o to isté plnenie
(petit), o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,

pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne
alebo neúplne (inak)."

Vzhľadom na uvedené by zmena skutkových okolností žaloby bola vykonaná po lehote uvedenej v ust.
§ 387 ods. 1 Obchodného zákonníka (ak teda Obchodný zákonník nestanovuje kratšiu lehotu), pričom

žalovaný z dôvodu procesnej opatrnosti uvádza, že v takom prípade uplatňuje právo podľa ust. § 388
ods. 1 Obchodného zákonníka a vznáša námietku premlčania, keďže zmluva medzi účastníkmi konania
bola uzavretá dňa 21.07.2008 a k dnešnému dňu tak uplynulo viac ako 7 rokov.

Právny zástupca žalovaného v odvolaní proti rozsudku uviedol, že zmätočnosť rozsudku a vykonaného

dokazovania sa premieta aj do odôvodnenia rozsudku, v ktorom na jednom mieste súd prvej inštancie
uzatvára, že žalobca má nárok na vrátanie provízií za predčasne ukončené poistné zmluvy a na druhej
strane uvádza, že poistné zmluvy neboli riadne uzavreté a teda žalovanému nárok na províziu nevznikol,
podľa článku III. ods. 5 zmluvy o obchodnom zastúpení, a preto ju musí žalovaný vrátiť a na tretej
strane súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný musí vrátiť bezdôvodné obohatenie získané

z nedostatočných zdrojov, čo je zase ďalší skutkový a záväzkový základ zo žaloby ani nevyplývajúci.
Rovnako z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dokonca súd prvej inštancie má za to, že žalobca porušil
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko sprostredkoval uzavretie zmlúv s osobami, u
ktorých nebol predpoklad riadneho plnenia, čo zakladá opäť odlišný nárok, zo žaloby ani nevyplývajúci.
Podľa rozsudku NS SR, číslo 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012 splnenie týchto predpokladov musí

preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané."

Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie kombinuje v rozsudku rôzne nároky, a to nárok podľa
článku III. ods. 5 zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa článku III, ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení(tvrdený žalobcom aj v žalobe) a samostatný záväzkový nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z nepoctivých zdrojov, a dokonca vyčíta žalovanému porušenie zmluvných povinnosti podľa ust. § 658
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Zo žaloby a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že žalovaný porušil určitú
zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, a používanie tipéra svedok Ivan Polák ako oblastný riaditeľ pobočky
žalobcu, považoval za bežné v poisťovacej praxi.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalovanému vyčíta, že sa nepresvedčil o

existencii osôb, s ktorými boli poistné zmluvy uzatvárané tipérom, a odkazuje na vyhlásenia na akomsi
formulári, avšak takáto povinnosť žalovanému nevyplývala zo žiadneho zmluvného ustanovenia podľa
zmluvy o obchodnom zastúpení, súčasne nie je možné sa odvolávať na formulár zo strany súdu prvého
stupňa, ak takýto dôkaz nebol v konaní vykonaný a žalovaný na neho vypočutý. Neobstojí ani tvrdenie
súdu, že žalovaný dojednával poistenie s osobami, o ktorých vedel, že nebudú vedieť poistné žalobcovi
hradiť, nakoľko ani takýto dokaz nebol v konaní produkovaný, a žalobcom ani tvrdený.

Súčasne podľa žalovaného je potrebné uviesť, že provízie boli vyplácané nie na základe poistných
zmlúv, (u ktorých súd uzatvára v rozsudku, že 53 poistných zmlúv nebolo platne uzavretých, a ich
neplatnosť sa nedala konvalidovať), ale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, a teda na základe
určitého titulu, pričom podľa článku III. ods. 1 zmluvy o obchodnom zastúpení je odkaz na provízny
poriadok, ktorý nebol však žalobcom predložený.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 28 Cdo 4755/2009 je súdom priznaný titul na vydanie bezdôvodného
obohatenia v odvolaním napadnutom rozsudku v rozpore s ust. článku III. ods. 5 zmluvy o obchodnom
zastúpení, na ktorý sa súd v rozsudku odvoláva, a predstavuje samostatný nárok na plnenie,
ktorý nemožno zamieňať s bezdôvodným obohatením, nakoľko sám o sebe je právom dovolaným

plnením, vykazujúcim znaky nie bezdôvodného obohatenia, ale porušenia práv a povinností zo zmluvy,
zakladajúcim nárok na vadné plnenie.

Podľa žalovaného je na mieste opätovne uviesť, tak ako v záverečnej reči (viď. zápisnica z pojednávania
zo dňa 02.11.2015), že nárok na náhradu škody si nemožno zamieňať ani s nárokom na náhradu

škody, pričom podľa rozhodnutia NS SR Číslo 1 Cdo/123/2009 zo dňa 20.12.2010 má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia subsidiárnu povahu k nároku na náhradu škody, ak táto škoda nebola
uhradená subjektom, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil.

Na záver tohto odvolania žalovaný uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktorému

ju predchádzalo, bolo zmätočné, súd prvej inštancie rozhodol na základe skutočnosti, ktoré žalobca
v žalobe ani netvrdí, keď v žalobe je uplatnený nárok podľa článku III. ods. 8 zmluvy o obchodnom
zastúpení, a následne súd sa v rozsudku odvoláva na iné a skutkovo samostatné a nezávislé nároky, ku
ktorým sa len okrajovo vyjadruje a tieto dokonca kombinuje, a to nárok podľa článku III. ods. 5 zmluvy o
obchodnom zastúpení, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z nestatočných zdrojov, a dokonca

nárok na náhradu škody, ktoré však zo žaloby nevyplývajú.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok tohto súdu prvej inštancie za
správny, riadne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho vyhodnotenia všetkých dôkazov. Žalobca
podal žalobu na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení

zo dňa 21.07.2008 v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z.
o sprostredkovaní poistenia. Predmetom zmluvy bolo, že žalovaný bude pre žalobcu sprostredkovávať
príležitosti smerujúce k uzatvoreniu poistných zmlúv, vypracovávať návrhy poistných zmlúv, alebo v
zmysle plnej moci dojednávať a uzatvárať poistené zmluvy v mene žalobcu a na jej účet s fyzickými
a právnickými osobami. Žalobca sa v zmysle zmluvy zaviazal za podmienky, že došlo k uzavretiu

poistnej zmluvy a uhradeniu poistného, žalovanému vyplatiť províziu, čo žalobca súdu aj preukázal. Pri
kontrole dojedaných zmlúv žalovaným priamo u poistených bolo pracovníkmi žalobcu zistené, že títo
nemajú žiadny návrh poistnej zmluvy, ale takýto návrh ani nepodpísali a ani neuhradili žiadne poistné,
t.j. nemajú žiadnu vedomosť o návrhu poistnej zmluvy a za takto doručené poistné návrhy zmlúv boli
žalovanému vyplatené provízie vo výške žalovanej sumy 89.962,- eur, čo žalobca v priebehu konania na

prvostupňovom súde aj riadne preukázal listom zo dňa 04.04.2014 s prílohami vyplatenými províziami
na číslo účtu žalovaného: XXXXXXXXXX.
Uzavretie dodatočne zistených fiktívnych ( toto slovné vyjadrenie o týchto zmluvách sa používalo pred
prvostupňovým súdom na základe obsahu výpovede oblastného riaditeľa Ing. Ivana Poláka aj predorgánmi činnými v trestnom konaní na Okresnom riaditeľstve Dunajská Streda, spis. zn. ČVS:ORP395/
OEK-DS-2001 a nemá pre toto konanie iný význam len „gramatické pomenovanie" pre zistené okolnosti
dojednania týchto poistných zmlúv) poistných zmlúv nepoprel ani žalovaný vypočutý orgánmi činnými v

trestnom konaní, ani na konaní prvostupňového súdu iba s dodatkom, že on tipérovi Tóthovi dôveroval.

Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením právneho zástupcu žalovaného o tom, že súd sa na jednej
strane odvoláva na podmienky zmluvy o obchodnom zastúpení podľa čl. III. ods. 8 a následne aj na
čl. III. ods. 5 tejto zmluvy. Zmluva ako taká sa posudzuje ako celok v kontexte so všetkými súvisiacimi

článkami, pričom v tomto prípade ide o články súvisiace s províziami, podmienkami ich vyplatenia a
vrátenia. Názor žalovaného považuje žalobca za účelové vytrhávanie logickej úvahy súdu z rozsudku o
povinnosti vrátiť vyplatené provízie žalovaným odvolávaním sa na príslušné články zmluvy o obchodnom
zastúpení. Súdom prvej inštancie predsa bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal uzavretú
zmluvu o obchodnom zastúpení so žalobcom podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona
č. 340/200 5 Z.z. o sprostredkovaní poistenia so všetkými právami a povinnosťami, vo vlastnom mene

a svojím podpisom, pečiatkou garantoval pre zastúpeného ako poistiteľa dodanie „riadnych", „pravých"
poistných zmlúv typu Žolík, za ktoré dostal províziu vo výške 89.962 eur, ktoré ako vyplatené na účet
žalovaného žalobca riadne počas konania a dokazovania na súde prvého stupňa preukázal. Vlastným
šetrením pracovníkov žalobcu bolo zistené, že v 53 prípadoch išlo o fiktívne poistné zmluvy, ktoré zanikli
pre naplatenie poistného zo zákona v rozhodnom časovom rozhraní, ktoré bolo rozhodné pre vrátenie

vyplatenej provízie. Naviac, pre vrátenie takýchto provízií okrem zmluvných dojednaní medzi žalobcom a
žalovaným ustanovuje aj § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. V každom prípade žalovaný spôsobil
svojím vedomým konaním škodu žalobcovi a táto škoda bola vo výške vyplatených provízii aj keď pojem
„škoda" sa explicitne v rozsudku súdu prvého stupňa neuvádza. Z pohľadu žalobcu ide o gramatické
vyjadrenie nejakej finančnej ujmy, ktorú žalovaný svojím konaním žalobcovi spôsobil. Odvolávanie sa

právneho zástupcu žalovaného na súdy Českej republiky nepovažuje žalobca za právne relevantné,
majúce dosah na rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto prípade.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho rozhodnutie
súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách
konania dňa 28.04.2017 zrušil, vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že zo žaloby ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akým titulom

sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, keď v žalobe konštatoval, že medzi stranami sporu
došlo k platnému uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného
zákonníkaaskutkovožalobuopreloust.článkuIII.ods.8zmluvyoobchodnomzastúpení,podľaktorého
ak bola pri poistných zmluvách zaplatená získaná provízia, je žalovaný povinný vrátiť túto províziu
v prípade predčasného skončenia poistných zmlúv uzavretých žalovaným pred uplynutím dohodnutej

doby a následne na pojednávaní dňa 23.09.2013 tvrdil, že nejde o storno provízie, ale že mali byť
uzavreté fiktívne poistné zmluvy, a preto sa z tohto dôvodu domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom
vráteniavyplatenýchprovízií.Akidepodľažalobcuofiktívnezmluvy,potomniejedanéskutkovétvrdenie
v podobe nároku podľa článku III ods. 8 zmluvy tak, ako to vyplýva zo žaloby, teda nie je zrejmé, aké sú
tvrdené skutkové okolnosti žalobcom, o ktoré oprel žalovaný nárok.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu nie
je zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha, keď vo vyjadrení tvrdil, že žalovaný svojím konaním mal
spôsobiť žalobcovi škodu, ktorej zaplatenia sa domáha predmetnou žalobou.Podľa ut. § 95 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu
meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by
výsledky doterajšieho konania nemohli byť pokladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí
zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom
prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (§ 95 ods. 2 O. s. p.).

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu,
aj keď je úkon nesprávne označený.

Zmena žaloby je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv.
dispozičného princípu sporového konania. Zmena žaloby nie je len zmenou tzv. žalobného petitu ale
aj zmenu rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmena

žaloby môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky žaloby. Za kvalitatívnu
zmenu žaloby treba považovať situácie, keď žalobca, či už s poukazom na skutkový stav tvrdený v
žalobe, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu
zmenu žaloby sa považujú situácie, keď žalobca žiada niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v
pôvodnejžalobe.Okvantitatívnuzmenužalobypôjdeajvprípadoch,keďžalobcanamiestojednéhotypu

plnenia požaduje iný typ plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu),
na ktorých žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každej žaloby je pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutkových skutočností, keď ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca.
Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať či
rozširovať, pôjde o zmenu žaloby, ktorá je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu žaloby bude posudzovať

vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa týmto postupom neriadil, a že v konaní pred
súdom prvej inštancie došlo k porušeniu ust. § 95 O.s.p. účinného do 30.6.2016, nakoľko v priebehu
konania došlo ku kvalitatívne zmene žaloby, o ktorej nebolo rozhodnuté postupom tak, ako to upravovalo

ust. § 95 O.s.p.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu ust. § 95
O.s.p., keď súd prvej inštancie svojim postupom účastníkom konania znemožnil realizáciu procesných
práv, ktoré im O.s.p. priznával, čím bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces.

8. Odvolací súd prihliadol aj na námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok nie je preskúmateľný,
pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žaloba je dôvodná, keď v odôvodnení uviedol, že jednak išlo o bezdôvodné obohatenie ako
majetkový prospech získaný z nepoctivých, že išlo o nárok na vrátenie provízie za predčasne ukončené

zmluvy, a na druhej strane konštatoval, že poistné zmluvy neboli riadne uzavreté, a preto žalovanému
nárok na províziu nevznikol, keď navyše skonštatoval, že žalobca porušil povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou, nakoľko sprostredkoval uzavretie zmlúv s osobami, u ktorých nebol predpoklad riadneho
plnenia, ktorý právny nárok zo žaloby ani nevyplýva.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s
účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania,
ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v §

157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalovaný
nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie a nie ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o obchodnomzastúpení, ako si ho pôvodne uplatnil žalobca, keď žalobca vyplácal žalovanému provízie na základe
zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú súd vyhodnotil ako platnú. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec
ani nie je zrejmé, kedy podľa názoru súdu malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného a ako dospel k jeho výške.

9. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.6.2016 upravovalo z dôvodu predvídateľnosti
postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivé súdne konanie, postup sudcu na pojednávaní
po prednesení alebo doplnení návrhu, ktorý mal uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia

účastníkov možno považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Účastníkomnemôžebyťodňatéprávozhrnúťsvojenávrhyavyjadriťsakdokazovaniuikprávnejstránke
veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa týmto postupom v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p.

neriadil, keď jeho konštatovanie na pojednávaní dňa 2.11.2015, že postup v zmysle ust. § 118 ods.2
O.s.p. sa nachádza na čl. 131 nie je dôvodné, nakoľko na čl. 131 je výzva súdu adresovaná žalobcovi,
ktorú nemožno považovať za splnenie si povinnosti súdu postupovať v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu v

požadovanej výške predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je
prekvapivé.

11. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi

závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

12.PodľanálezuÚstavnéhosúduI.US26/94obsahprávanasúdnuochranuuvedenývčlánku46odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého

rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

14. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v

dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

15. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o pripustení resp. nepripustení zmeny žaloby
na skutkovom základe, nakoľko žalobca uviedol iné skutkové okolnosti odôvodňujúce dôvodnosť jeho
žaloby v samotnej žalobe a v priebehu konania, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovaného
vznesenýmivkonanípredsúdomprvejinštancieajvodvolaní,akoajsnámietkoupremlčaniavznesenouv odvolaní, odôvodniť, na základe čoho dospel k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, teda z odôvodnenia
rozhodnutiamusíbyťzrejmé,akoposúdilžalobcomuplatnenýnárok,pričommusípostupovaťspôsobom
uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v

zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Prvoinštančný súd, postupujúc podľa vyššie uvedeného, vydal dňa 24.07.2017 uznesenie č.k.
11Cb/75/2012-421, ktorým pripustil zmenu žaloby na rozšírenom skutkovom základe (skutkových
tvrdeniach) uvedenom žalobcom na pojednávaní dňa 23.09.2013 v znení: „Nejde o storno provízie,

ale boli uzavreté fiktívne poistné zmluvy, a preto z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 89.962,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia vyplatených provízií a nie v podobe nároku podľa
článku III ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení.“ Toto uznesenie na pojednávaní dňa 14.05.2018 za
prítomnosti zástupcov sporových strán musel súd zrušiť, nakoľko žalobca na tomto pojednávaní zotrval
na skutkovom základe (skutkových tvrdeniach) opísanom v písomnej žalobe zo dňa 15.04.2011, teda
nárok na zaplatenie žalovanej sumy opiera o článok III odsek 8 zmluvy o obchodnom zastúpení s tým,

že žiadny návrh na pripustenie zmeny žaloby nikdy nepodal, zmluva o obchodnom zastúpení „presne
definuje časový sled vrátenia provízií poskytnutých sprostredkovateľovi, opierajúc sa o časové hľadisko
zániku (poistných) zmlúv do jedného roka (od ich uzatvorenia), príkladmo za nezaplatenie poistného
podľapríslušnéhoustanoveniaObčianskehozákonníka.“Skutkovétvrdeniaprednesenénapojednávaní
dňa 23.09.2013 boli podľa neho len akýmsi súhrnom úvah okolo skutkového základu obsiahnutého v

písomnej žalobe a nič na ňom nemienil meniť. Žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne tak zotrval na
svojej doterajšej procesnej obrane, že „vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa článku III ods. 8 zmluvy
o obchodnom zastúpení je zrejmé, že žalobca na vrátenie získateľskej provízie nemá nárok, nakoľko
nie je možné predčasne ukončiť (poistnú) zmluvu, ktorá neexistuje, článok III ods. 8 možno aplikovať
len na poistné zmluvy, ktoré boli platne a účinne uzavreté.“

18. Žalobca tvrdí, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o
obchodnomzastúpenísožalobcompodľaust.§652anasl.Obchodnéhozákonníkaazákonač.340/200
5 Z.z. o sprostredkovaní poistenia so všetkými právami a povinnosťami, žalovaný vo vlastnom mene
a svojím podpisom, pečiatkou garantoval pre zastúpeného ako poistiteľa dodanie „riadnych", „pravých"

poistných zmlúv typu Žolík, za ktoré dostal províziu vo výške 89.962,- eur, ktoré ako vyplatené na
účet žalovaného žalobca riadne počas konania a dokazovania na súde preukázal. Z pohľadu žalobcu
ide o gramatické vyjadrenie nejakej finančnej ujmy, ktorú žalovaný svojím konaním žalobcovi spôsobil,
nakoľko vlastným šetrením pracovníkov žalobcu bolo zistené, že v 53 prípadoch išlo o „fiktívne“ poistné
zmluvy, ktoré zanikli pre neplatenie poistného zo zákona v rozhodnom časovom rozhraní, ktoré bolo

rozhodné pre vrátenie vyplatenej provízie. Podľa žalobcu je právnym titulom na vrátenie provízií zmluvné
dojednanie - článok III bod 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení v znení „Ak bola pri poistných zmluvách
zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný vrátiť v prípade ich predčasného skončenia pred
uplynutím dohodnutej poistnej doby určenú časť provízie (storno provízie)“.

19. Žalovaný tvrdí, že provízie mu boli vyplácané nie na základe poistných zmlúv, ale na základe zmluvy
o obchodnom zastúpení, a teda na základe určitého titulu, a zo žaloby a ani z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že žalovaný porušil určitú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť. Nemá
preto žiadny titul na vrátenie týchto provízií v žalobou uplatnenej výške.

20. Skutkový a právny stav: V tomto prípade priniesol žalovaný žalobcovi do jeho poistného kmeňa
53 klientov. V súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení sa mu vyplatili provízie, na ktoré mu vznikol
nárok pri uzatvorení poistných zmlúv s uvedenými klientmi. Títo klienti však do jedného roka od podpisu
poistnejzmluvyprestaliplatiťpoistnévzťahujúcesanatietozmluvyanereagovalianinavýzvunaúhradu
splatných súm, ktorú im zaslal žalobca. V dôsledku toho tieto poistné zmluvy podľa § 801 Občianskeho

zákonníka zo zákona zanikli. Žalobca vykonal ich stornovanie. Stornovanie poistných zmlúv v tomto
prípade spočívalo v písomnom oznámení žalobcu - poisťovne poistenej osobe, že poistná zmluva bola
k určitému dátumu z dôvodu neplatenia poistného ukončená. Žalobca žiada od žalovaného vrátenie
vyplatených provízií, žalovaný sa bráni tvrdením, že zmluvu o obchodnom zastúpení neporušil. Je
preto na mieste otázka, či nie je odchýlením v neprospech obchodného zástupcu také ustanovenie

zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je obchodný zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej
provízie, ak sa zmluva medzi zastúpeným (to je žalobcom - poisťovňou) a treťou osobou (to je poistenou
osobou) nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje zmluva o obchodnom
zastúpení? Takéto ustanovenie obsahuje článok III ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení: „Ak bola pripoistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný vrátiť v prípade ich predčasného
skončenia pred uplynutím dohodnutej poistnej doby určenú časť provízie (storno provízie)“. Na túto
otázku dal odpoveď Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 17.05.2017 vo veci C-48/16, tento rozsudok

je verejne dostupný a súd z jeho obsahu preberá časť uvedenú v bode 21.

21. Pod ustálenou súdnou praxou sa rozumie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR
aj Súdneho dvora Európskej únie. Princíp právnej istoty je formulovaný v článku II. ods. 2 Civilného
sporového poriadku ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať že jeho spor bude rozhodnutý

v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít“. Prejudiciálny rozsudok nemá
konštitutívny, ale len deklaratórny charakter (porovnaj § 193 CSP). Platí , že prejudiciálny rozsudok
je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný
pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej
istej veci o opravných prostriedkoch. Súd preto rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2017 vo veci
C-48/16, , ktorý súvisí s konaním: ERGO Poisťovňa, a. s. proti Alžbete Barlíkovej využil prioritne ako

zásadnú argumentačnú pomôcku na vyriešenie tohto sporu, a preto z neho prebral jeho podstatnú časť
nasledovne:
A/ Súdny dvor rozhodol takto:
1. Článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má

vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi
zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa
nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.
2. Článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o
obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade

čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v
neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá
sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto
zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.
3. Článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti,

ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k
ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a
skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
B/ Právny rámec Európskej únie :
-Druhé a tretie odôvodnenie smernice 86/653 znejú takto:

„keďže navyše rozdiely v štátnych zákonoch, ktoré sa týkajú obchodného zastúpenia podstatne
ovplyvňujú podmienky súťaže a výkon tejto činnosti v rámci [Európskej únie] a sú určujúce jednak na
ochranu obchodných agentov vis-a-vis tým, ktorých zastupujú a aj na ochranu obchodných transakcií
[a poškodzujú úroveň ochrany obchodných zástupcov v ich vzťahoch s tými, ktorých zastupujú, ako
aj bezpečnosť obchodných transakcií - neoficiálny preklad]; keďže okrem toho tieto rozdiely sú také,

že podstatne bránia uzatváraniu, výkonu a prevádzkovaniu kontraktov obchodného zastúpenia, kde
zastúpení a obchodní zástupcovia sú usadení v [rôznych - neoficiálny preklad] členských štátoch;
keďže obchod s tovarom medzi členskými štátmi sa má uskutočňovať za podmienok, ktoré sú podobné
jednotnému trhu a v tomto dôsledku je potrebná aproximácia právnych systémov členských štátov v
rozsahu potrebnom na správne fungovanie spoločného trhu; keďže v tomto ohľade pravidlá, ktoré sa

týkajú konfliktu zákonov neodstránia nekonzistenciu vo vzťahu k uvedenému obchodnému zastúpeniu
ani v prípade ak by boli jednotné a preto navrhnutá harmonizácia týchto pravidiel je nevyhnutná
nehľadiac na ich existenciu.“
-Článok 1 ods. 2 tejto smernice stanovuje: „Na účely tejto smernice, ‚obchodný zástupca' znamená
samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo

nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva ‚zastúpený' alebo dojednať a uzatvoriť
takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.“
-Článok3ods.1uvedenejsmernicestanovuje:„Privýkonesvojichčinnostímusímaťobchodnýzástupca
na zreteli záujmy toho, koho zastupuje, a konať zodpovedne a dobromyseľne.“
-Článok 4 ods. 1 tejto smernice stanovuje: „Vo vzťahu k svojmu zástupcovi musí zastúpený konať

zodpovedne a dobromyseľne.“
-Kapitola III smernice 86/653 s názvom „Odmeňovanie“ obsahuje najmä pravidlá, ktoré sa uplatňujú v
prípade, ak je obchodný zástupca odmeňovaný formou provízie. Podľa článku 6 ods. 2 tejto smernicesa na účely tejto smernice „akákoľvek časť odplaty, ktorá závisí od počtu alebo finančného objemu
obchodnej transakcie“ považuje za províziu.
-Článok 7 ods. 1 uvedenej smernice znie: „Obchodný zástupca má nárok na províziu z obchodných

transakcií uzatvorených počas platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení: a) ak sa transakcia uzatvorila
v dôsledku jeho činnosti alebo b) sa transakcia uzatvorila treťou stranou [osobou - neoficiálny preklad],
ktorú obchodný zástupca predtým získal za zákazníka pre transakciu rovnakého druhu.“
-Článok 10 ods. 1 tejto smernice stanovuje: „Provízia je splatná, ak nastane aspoň jedna z nasledovných
okolností: a) zastúpený uskutočnil transakciu alebo b) zastúpený mal podľa dohody s treťou stranou

[osobou - neoficiálny preklad] uskutočniť transakciu alebo c) tretia osoba uskutočnila transakciu.“
-Článok 11 smernice 86/653 stanovuje: „1. Nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak: - je ustanovené
[ustálené - neoficiálny preklad], že zmluva medzi treťou stranou [osobou - neoficiálny preklad] a
zastúpeným sa nerealizuje a - že sa tak nestalo vinou zastúpeného. 2. Obchodný zástupca zaplatenú
províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. 3. Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v
neprospech obchodného zástupcu.“

C/ Slovenské právo :
Obchodný zákonník
-§ 642 Obchodného zákonníka, ktorý sa týka zmluvy o sprostredkovaní, stanovuje: „Zmluvou o
sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť

sprostredkovateľovi odplatu (províziu).“
- Smernica 86/653 bola prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom § 652
a nasl. Obchodného zákonníka. § 652 ods. 1 tohto zákonníka stanovuje: „Zmluvou o obchodnom
zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu
k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len ‚obchody') alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene

zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.“
-§ 660 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka stanovuje: „(1) Nárok na províziu… vzniká v okamihu, keď
a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo b) zastúpený bol povinný splniť záväzok
vyplývajúci z obchodu… alebo c) tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu. (2) Nárok na
províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná

ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí
viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po
uzavretí obchodu.“
-§ 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka stanovuje: „(1) Nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že
obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom

okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.…(3) Dohodou len v
prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.“
Občiansky zákonník
-§ 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovuje: „(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. …“
C/Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
-Spoločnosť ERGO pôsobiaca v sektore poistenia a pani Barlíková, uzavreli 13. marca 2012 zmluvu

označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní s viazaným finančným agentom“ (ďalej len „sporná zmluva“).
Táto zmluva odkazovala na § 642 Obchodného zákonníka.
-Podľa tejto zmluvy sa pani Barlíková zaviazala, že bude vykonávať „sprostredkúvanie v sektore
poistenia“ v prospech spoločnosti ERGO. Táto činnosť spočívala najmä vo vyhľadávaní klientov,
ktorým predkladala ponuku tejto spoločnosti na uzavretie poistných zmlúv. Pani Barlíková bola tiež

splnomocnená na uzatváranie týchto zmlúv v mene a na účet spoločnosti ERGO.
-Pani Barlíková dostávala za uzavretie každej poistnej zmluvy províziu, ktorá zodpovedala určitej
percentuálnej časti poistnej sumy alebo ročného poistného. Hneď po uzavretí zmluvy s klientom jej
vzniklo právo na zálohové vyplatenie provízie. Nárok na províziu sa stal definitívny len vtedy, ak nedošlo
k ukončeniu poistnej zmluvy do troch, resp. piatich rokov.

-Okrem toho sporná zmluva stanovila, že ak klient nezaplatí poistné za prvé mesiace trvania poistnej
zmluvy, nárok na províziu zaniká a v prípade, ak klient prestane s platením poistného po uplynutí prvých
troch mesiacov trvania poistnej zmluvy, provízia sa pomerne zníži.-Pani Barlíková priniesla spoločnosti ERGO viacero klientov. V súlade so spornou zmluvou sa jej vyplatili
zálohovéprovízie,naktoréjejvznikolnárokpriuzatvorenípoistnýchzmlúvsuvedenýmiklientmi.Niektorí
klienti však v čase 3 až 6 mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy prestali platiť poistné vzťahujúce sa na

tieto zmluvy a nereagovali ani na výzvu na úhradu splatných súm, ktorú im zaslala spoločnosť ERGO.
V dôsledku toho tieto zmluvy podľa § 801 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikli. Niektorí klienti
oznámili spoločnosti ERGO, že prestali platiť uvedené poistné po tom, ako k nej stratili dôveru, ktorú
pôvodne mali, z dôvodu, že s nimi neprimerane zaobchádzala.
-Po zániku predmetných poistných zmlúv spoločnosť ERGO podľa spornej zmluvy žiadala od pani

Barlíkovej, aby vrátila zálohové provízie v celkovej výške 11 421,42 eura, ktoré jej boli vyplatené na
základe týchto poistných zmlúv. Keďže pani Barlíková nevrátila túto sumu, spoločnosť ERGO podala
na Okresný súd Dunajská Streda žalobu o jej zaplatenie.
-Pani Barlíková pred uvedeným súdom tvrdí, že zánik týchto zmlúv zavinila spoločnosť ERGO. Z listov,
ktoré viacerí klienti adresovali tejto spoločnosti, vyplýva, že s nimi zaobchádzala neprimerane, najmä
tak, že im kládla aj po uzavretí zmluvy množstvo otázok a posielala im upomienky, hoci poistné bolo

zaplatené.
-V tomto kontexte chce vnútroštátny súd určiť, či ustanovenia spornej zmluvy, podľa ktorej nezaplatením
poistného stanoveného v zmluve uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou buď zaniká nárok na
províziu, alebo sa výška tejto provízie v závislosti od trvania tejto poistnej zmluvy pomerne zníži, sú v
rozpore s § 662 Obchodného zákonníka, ktorý prebral článok 11 smernice 86/653.

-Na tento účel sa vnútroštátny súd pýta, či článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice umožňuje
zohľadniť osobitný charakter dlhodobých kontraktov. V tejto súvislosti uvádza, že uvedená smernica
neupravuje prípad čiastočnej nerealizácie zmluvy. Podľa vnútroštátneho súdu treba objasniť pojem „vina
zastúpeného“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky tejto smernice. Vnútroštátny súd považuje toto
objasnenie v prejednávanej veci za dôležité z dôvodu osobitného režimu, ktorý sa uplatňuje podľa § 801

ods.2Občianskehozákonníkanazánikpoistnýchzmlúv.Poistnícimôžupodľatohtoustanoveniaukončiť
zmluvu nezaplatením splatného poistného, avšak mohli by využiť aj klasické spôsoby ukončenia zmluvy,
ako je výpoveď alebo odstúpenie. Z právneho hľadiska dôvodom ukončenia zmluvy je nezaplatenie
poistného, ktoré predstavuje porušenie povinnosti poistníka. Táto nečinnosť však môže mať rôzne
dôvody, a poistník teda môže mať rôzne pohnútky, aby takto postupoval.

-Za týchto okolností Okresný súd Dunajská Streda rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru
tieto prejudiciálne otázky:
„1.Másaspojenie‚zmluvamedzizastúpenýmatreťoustranousanerealizuje'včlánku11smerniceRady
z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných
obchodných zástupcov (86/653/EHS, ďalej len ‚smernica 86/653') vykladať tak, že sa ním rozumie:

a) úplná nerealizácia zmluvy, teda že zastúpený ani tretia osoba si ani čiastočne neposkytnú plnenia
predpokladané v zmluve, alebo
b) aj čiastočná nerealizácia zmluvy, teda že sa napríklad nedosiahne predpokladaný objem obchodov,
prípadne zmluva nebude trvať predpokladaný čas?
2. Ak je správny výklad v písmene b) otázky č. 1, má sa článok 11 ods. 2 smernice 86/653 vykladať tak,

že nie je odchýlením v neprospech zástupcu také ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa
ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie, ak sa zmluva medzi zastúpeným a
treťouosobounerealizujevpredpokladanomrozsahu,resp.vrozsahu,ktorýurčujezmluvaoobchodnom
zastúpení?
3. Majú sa v prípadoch, o aké ide vo veci samej, pri posudzovaní ‚viny zastúpeného' v zmysle druhej

zarážky článku 11 ods. 1 smernice 86/653
a) skúmať len právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy (napr. že zmluva zanikla v
dôsledku neplnenia povinností z nej treťou osobou), alebo
b) sa má skúmať aj to, či tieto právne dôvody neboli dôsledkom správania zastúpeného v právnom
vzťahu s touto treťou osobou, ktoré túto tretiu osobu viedli k strate dôvery v zastúpeného a následne k

porušeniu povinnosti zo zmluvy so zastúpeným?“
D/O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
-Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 1 prvá zarážka
smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy

medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa
nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.-Vo väčšine jazykových verzií článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice stanovuje, že nárok na
províziu môže zaniknúť „iba a v rozsahu“, ak je ustálené, že zmluva medzi treťou osobou a zastúpeným
sa nerealizuje.

-Použitie slovného spojenia „v rozsahu“ znamená, že na účely určenia, či nárok na províziu zanikol, treba
zohľadniť pomer, v akom sa zmluva nerealizovala. Z použitia tohto slovného spojenia možno vyvodiť,
že článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice upravuje prípad úplnej nerealizácie zmluvy, ako aj jej
čiastočnej nerealizácie.
-Česká, lotyšská a slovenská jazyková verzia článku 11 ods. 1 smernice 86/653 však neobsahujú slovné

spojenie „v rozsahu“.
-Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia práva Únie majú vykladať a uplatňovať
jednotne na základe verzií vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozdielu medzi rôznymi
jazykovýmiverziamitextuprávaÚniesamápredmetnéustanovenievykladaťpodľacelkovejsystematiky
a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 1. marca 2016, Alo a Osso, C-443/14 a
C-444/14, EU:C:2016:127, bod 27).

-Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na odlišnosť jazykových verzií uvedenú v bode 36 tohto rozsudku
treba článok 11 ods. 1 prvú zarážku smernice 86/653 vykladať z hľadiska celkovej systematiky a účelu
tejto smernice.
-V prvom rade, pokiaľ ide o celkovú systematiku smernice 86/653, jej článok 7 ods. 1 stanovuje, že
obchodný zástupca má nárok na províziu najmä vtedy, ak sa transakcia uzatvorila v dôsledku jeho

činnosti. Článok 10 ods. 1 tejto smernice však spresňuje, že provízia je splatná „hneď a v rozsahu,
v akom“ sa transakcia uskutočnila alebo sa mala uskutočniť. Samozrejme, že tento záver nemožno
vyvodiť z použitia slovného spojenia „v rozsahu, v akom“, keďže toto spojenie sa nepoužíva vo všetkých
jazykových verziách tohto ustanovenia.
-Napriek tomu z výkladu článku 7 ods. 1 smernice 86/653 v spojení s jej článkom 10 ods. 1 vyplýva,

že obchodný zástupca má nárok na províziu za transakcie, ktoré uzavrel zastúpený s klientmi, ktorých
on priniesol, pričom tento nárok vzniká až v momente uskutočnenia predmetných transakcií alebo až v
momente, keď sa tieto transakcie mali uskutočniť. Z uvedeného možno vyvodiť, že provízia je splatná
postupne podľa tejto realizácie, pričom pokiaľ ide o dlhodobé zmluvy s postupným plnením, akými sú
predmetné poistné zmluvy vo vnútroštátnom konaní, sa provízia rozvrhne na časové úseky. Ak je však

provízia splatná len pomerne podľa realizácie týchto transakcií, nárok na províziu zaniká, pokiaľ sa
tieto transakcie nerealizovali. Článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice sa má preto vykladať v tom
zmysle, že sa vzťahuje tiež na prípady čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a
treťou osobou.
-V druhom rade, pokiaľ ide o cieľ smernice 86/653, treba pripomenúť, že z jej druhého a tretieho

odôvodnenia vyplýva, že táto smernica má najmä chrániť obchodného zástupcu v jeho vzťahu so
zastúpeným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Quenon K., C-338/14, EU:C:2015:795,
bod 23).
-Z článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 tejto smernice však vyplýva, že obchodný zástupca a zastúpený
musia vo svojich vzájomných vzťahoch konať lojálne a dobromyseľne. Rovnako z článku 10 ods. 1 tejto

smernice vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle podmieniť splatnosť provízie skôr realizáciou zmluvy
ako jej uzavretím.
-Výklad článku 11 ods. 1 prvej zarážky smernice 86/653, ktorý by sa týkal výlučne prípadov
úplnej nerealizácie zmluvy, by smeroval proti cieľu ustanovení tejto smernice, ktoré sú uvedené v
predchádzajúcombode,atiežprotinejakocelku,akbysazástupcovivprípadedlhodobýchzmlúv,akými

sú predmetné poistné zmluvy vo vnútroštátnom konaní, garantovala celá provízia hneď na začiatku
realizácie zmlúv bez toho, aby sa zohľadnila možnosť ich čiastočnej nerealizácie.
-Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka
smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie
zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto

zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať
predpokladaný čas.
O druhej otázke
-Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods.
2 a 3 smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa

ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy
uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v
zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice.-V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje odchýliť sa
dohodou od článku 11 ods. 1 tejto smernice v neprospech obchodného zástupcu.
-Skutočnosť, že zmluva o obchodnom zastúpení ukladá zástupcovi povinnosť vrátiť pomernú časť svojej

provízie v prípade, že zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne,
všaknemožnovzásadepovažovaťza„odchýlenievneprospechobchodnéhozástupcu“vzmyslečlánku
11 ods. 3 smernice 86/653. Naopak táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2
tejto smernice.
-Z odpovede na prvú otázku vyplýva, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať

v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva
uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Okrem toho podľa článku 11 ods.
2 tejto smernice obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. V súlade s týmito
ustanoveniami zástupca môže byť povinný vrátiť zaplatenú províziu, pretože zmluva uzavretá medzi
zastúpeným a klientom sa nezrealizovala.
-Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primeraná

rozsahu nerealizovanej zmluvy. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť provízie, než bol rozsah
nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech zástupcu, ktoré článok
11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje. Naopak, stále je možné odchýliť sa v prospech zástupcu, keď sa
od neho bude žiadať vrátenie pomerne nižšej časti provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy.
-Nadruhejstranezčlánku11ods.3smernice86/653vyplýva,žezmluvousanemožnoodchýliťoddruhej

podmienky stanovenej v článku 11 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorej nárok na províziu zanikne len
vtedy, ak nerealizácia zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému. Zmluvné
ustanovenie, ktoré by stanovilo zánik nároku na províziu za stavu, keď nerealizácia zmluvy je dôsledkom
okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, by bolo preto v rozpore s týmto článkom 11 ods. 3.
-Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 11 ods. 2 a 3

smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa
ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy
uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“
v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ je časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, primeraná rozsahu
nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré

sú pripísateľné zastúpenému.
O tretej otázke
-Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 11 ods. 1 druhá zarážka
smernice 86/653 má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“
sa vzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi

zastúpeným a treťou osobou alebo či sa tento pojem vzťahuje na všetky právne a skutkové okolnosti,
ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
-V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania nerealizácia
poistných zmlúv vo veci samej, pri ktorej vzniká podľa spoločnosti ERGO právo na vrátenie provízií
zaplatených pani Barlíkovej, vyplýva z toho, že niektorí klienti nezaplatili poistné vzťahujúce sa na tieto

zmluvy. Podľa slovenského práva táto jediná skutočnosť v súlade s § 801 Občianskeho zákonníka
príslušné zmluvy zo zákona ukončí. Podľa vnútroštátneho súdu klienti nezaplatili uvedené poistné z
dôvodu straty dôvery v zastúpeného, ktorý sa vo vzťahu k nim nezachoval profesionálne.
-Smernica 86/653 nedefinuje pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“. Ako uviedol
generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, v niektorých jazykových verziách tejto smernice, najmä

francúzskej, je článok 11 ods. 1 druhá zarážka formulovaný neutrálne, pričom sa obmedzuje na
myšlienku, že nerealizáciu zmluvy uzavretej s treťou osobou nemožno pripísať zastúpenému. Naopak,
v iných jazykových verziách, najmä v slovenskej verzii tohto ustanovenia, sa uvádza vina zastúpeného.
-Preto je potrebné v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 37 tohto rozsudku vykladať článok 11 ods. 1
druhú zarážku smernice 86/653 najmä z hľadiska cieľa tejto smernice.

-V bodoch 41 a 42 tohto rozsudku sa uvádza, že cieľom uvedenej smernice je najmä chrániť obchodného
zástupcu, a odkazuje sa okrem iného na vzťahy založené na lojálnosti a dobromyseľnosti medzi
obchodným zástupcom a zastúpeným. Podmienka viažuca sa na skutočnosť, že nerealizácia zmluvy
nesmie byť dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, prispieva k naplneniu týchto cieľov
tým, že bráni zastúpenému, aby sa oslobodil od svojej povinnosti zaplatiť zástupcovi províziu, keď sám

zapríčinil nerealizáciu transakcie.
-Užšia definícia pojmu „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“, ktorá sa viaže len na právne
dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy, nezávisle od skutkových a právnych okolností, ktoré
vysvetľujú toto ukončenie, nie je v súlade s uvedenými cieľmi. Táto užšia definícia neumožňuje posúdiť,či v skutočnosti zastúpený zapríčinil ukončenie zmluvy, a ani to, či sa mu má pripísať nerealizácia tejto
zmluvy. Existovali by teda situácie, v ktorých by sa zastúpený mohol vyhnúť zaplateniu provízie, pričom
toto ukončenie zmluvy by bolo dôsledkom jeho vlastného správania.

-Stalo by sa tak v prípade takej právnej úpravy ako vo vnútroštátnom konaní, ktorá stanovuje, že
nezaplatením poistného v súlade s § 801 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikajú poistné zmluvy.
Podľa tejto právnej úpravy sa zmluva ukončí z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany tretích
osôb, ktoré prestali platiť poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy, avšak bez toho, aby sa zohľadnil dôvod
zastavenia platieb.

-Z uvedeného vyplýva, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ uvedený v článku 11
ods. 1 druhej zarážke smernice 86/653 sa nemôže vzťahovať len na právne dôvody bezprostredne
vedúce k ukončeniu zmluvy, ale vzťahuje sa na dôvody vedúce k tomuto ukončeniu, ktoré vnútroštátny
súd musí posúdiť na základe všetkých relevantných právnych a skutkových okolností s cieľom určiť, či
nerealizácia zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.
-Preto pokiaľ ide konkrétne o predmetný skutkový stav vo vnútroštátnom konaní, vnútroštátnemu súdu

prináleží, aby pri rozhodovaní o žalobe spoločnosti ERGO o vrátenie provízií a o prípadnom zániku
nároku na províziu pani Barlíkovej zohľadnil všetky skutkové okolnosti v danej veci, a to nad rámec
samotného neplnenia povinnosti zo strany poistníkov zaplatiť poistné vzťahujúce sa na uzavretú poistnú
zmluvu, s cieľom zistiť, či nerealizácia týchto zmlúv nie je pripísateľná tejto spoločnosti.
-Vzhľadomnavyššieuvedenéúvahytrebanatretiuotázkuodpovedať,žečlánok11ods.1druházarážka

smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“
sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi
zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú
pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
22. Záver súdu je argumentačne totožný so závermi Súdneho dvora, pričom súd prebral i výrazy použité

Súdnym dvorom v znení prekladu rozsudku, teda:

- v 53 prípadoch došlo k úplnej nerealizácii poistnej zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným (poisťovňou)
a treťou osobou (poistenou osobou), čo znamenalo, že sa nedosiahol predpokladaný objem obchodov,
alebo že táto poistná zmluva nebude trvať predpokladaný čas,

- ustanovenie článku III ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení, o povinnosti obchodného zástupcu vrátiť
pomernúčasťprovízievprípadečiastočnejnerealizáciepoistnejzmluvyuzatvorenejmedzi zastúpeným
(poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), nie je odchýlením v neprospech obchodného
zástupcu, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej poistnej zmluvy

a pod podmienkou, že nerealizácia tejto poistnej zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné
zastúpenému, teda žalobcovi,

- pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody
bezprostrednevedúcekukončeniupoistnejzmluvyuzatvorenejmedzizastúpeným(poisťovňou)atreťou

osobou(poistenou osobou), ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné
zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

23. Žiadne skutkové okolnosti, ktoré zapríčinili nerealizáciu 53 prípadov poistnej zmluvy, a ktoré by
bolo možné pripísať zastúpenému - žalobcovi, nevyšli počas tohto konania najavo. Takýmito skutkovými

okolnosťami by bola napr. nevôľa poistenej osoby ak by táto existovala pokračovať v poistnom
vzťahu, šikanovanie alebo iná forma nátlaku či obťažovania poistenej osoby, ak by táto existovala,
poisťovňou apod., ktoré skutkové okolnosti vylučuje už sama povaha týchto 53 prípadov poistných zmlúv
(neexistujúce poistené osoby).

24. Súd preto uzatvára, že nerealizáciu 53 prípadov poistných zmlúv nemožno pripísať žalobcovi v
postavení zastúpeného, v dôsledku čoho jeho obchodnému zástupcovi - žalovanému vyplatená časť
provízií nepatrí a je povinný jej ekvivalent vyjadrený sumou 89.962 eur žalobcovi vrátiť.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený

domáhať jej splnenia v exekúcii.