Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221186
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1215221186.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkýň v 1. rade: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
R. XX , O., štátny občan SR, v 2. rade: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XX, O., štátny občan SR, v 3.
rade: T.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XX, O., korešpondenčná adresa: O. XX/A, X., štátny občan
SR, všetky žalobkyne zastúpené: JUDr. Peter Homola, advokát so sídlom Zelinárska 6, X., IČO: 42 414
725, proti žalovanej: N. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko X. X, B. Z., štátny občan SR, zastúpenej:
JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie úroku z omeškania, o
odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu B. Z. zo dňa 11.januára 2019 pod č. k. 18C/118/2016

- 353 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobkyniam v 1., v 2., v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobkyniam v
1., v 2. a v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Po zrušení prvého rozhodnutia a doplnení dokazovania poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že žalobkyne podali oznámenie zo dňa 04.04.2006, ktoré bolo Okresnej prokuratúre Bratislava
II doručené dňa 05.04.2006 na možné spáchanie trestného činu zo strany žalovanej. Z listu žalobkyne
v 3. rade zo dňa 10.04.2006 mal preukázané, že žalobkyňa v 3. rade požiadala žalovanú, aby jej
uhradila sumu 460 000 Sk, žalobkyni v l. rade sumu 150 000 Sk a žalobkyni v 2. rade sumu 160
000 Sk do 31.05.2004 (jedná sa veľmi pravdepodobne o preklep, správne mal byť dátum uvedený
31.05.2006.) Tento list bol daný na poštovú prepravu dňa 11.04.2006. Z výpovede žalobkyne v 3.

rade a z tabuliek, ktoré sa nachádzajú v spise na čísle listu 156 - 158 mal preukázané, že žalovaná
poukazovala žalobkyniam od 05.06.2006 do 27.06.2006 a následne od 22.09.2014 do 20.04.2015
finančné prostriedky. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej Y. ktorý sa konal dňa 26.07.2006 mal
preukázané, že poškodená žalobkyňa v treťom rade si uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu
škody vo výške 300 000 Sk. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej T. T., ktorý sa konal dňa
22.08.2006 mal preukázané, že poškodená žalobkyňa v druhom rade si uplatnila v prípravnom konaní
nárok na náhradu škody vo výške 104 348 Sk. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej N. T., ktorý

sakonaldňa22.08.2006malpreukázané,žepoškodenážalobkyňavprvomrade uplatnila vprípravnom
konaní nárok na náhradu škody vo výške 97 826,09 Sk. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky, v trestnej veci 2T/87/09 v dňoch 19. a 20.1.2010 mal preukázané, že
žalobkyne v druhom a treťom rade požiadali o náhradu škody, ktorá bola uvedená finančnou sumouplus úroky z omeškania, žalobkyňa v prvom rade výslovne úroky z omeškania nežiadala. Z rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 2T/87/2009 zo dňa 26.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 28.09.2012 mal preukázané, že žalovaná bola uznaná vinnou z pokračovacieho

trestného činu sprenevery a trestného činu neoprávneného podnikania. Podľa tohto rozsudku bola
povinná uhradiť žalobkyni v l. rade sumu 3 247,23 eura, žalobkyni v 2. rade sumu 3 643,72 eura a
žalobkyni v 3. rade sumu 7 302,66 eura. Všetky tri žalobkyne boli v súlade s § 288 ods. 2 Tr.
poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázané na Občianske súdne konanie.
Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 112 Občianskeho zákonníka,
§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 563 Občianskeho
zákonníka, § 46 ods. 3 Trestného poriadku, § 288 ods. 2 Trestného poriadku, § 139 CSP, § 142 ods.1,
2 CSP, § 235 ods. 2 CSP, § 391 ods. 2 CSP a uviedol, v prvom rade sa podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Nitre opätovne zaoberal otázkou, kedy sa žalovaná dostala voči žalobkyniam do omeškania.

Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v 3. rade vyzvala listom zo
dňa 10.04.2006 žalovanú, aby žalobkyniam uhradila dlžné sumy do 31.05.2006. Preto sa žalovaná
dostala do omeškania voči všetkým trom žalobkyniam dňa 01.06.2006. Právni zástupcovia sporových
strán tento dátum v priebehu konania nespochybnili. Ďalej uviedol, že súd druhej inštancie vo svojom
uznesení vyslovil právny názor, že žalobkyne neuplatnili v priebehu trestného konania nárok na náhradu

škody v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania riadne a pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je
potrebné vychádzať z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania musia sledovať rovnaký
právny režim ako samotná pohľadávka. Je pravdou, že právna povaha nároku žalobkýň, teda nárok na
náhradu škody bola určená už v trestnom konaní, podľa názoru druhej inštancie je teda potrebné uplatniť
dvojročnú premlčaciu dobu súdu. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 01.06.2006, počas priebehu

trestného konania, (teda od 05.04.2006 - podanie trestného oznámenia do 28.09.2012 - právoplatnosť
trestného rozsudku) premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania spočívala. Žaloba na zaplatenie
úrokov z omeškania bola podaná dňa 03.09.2015 - pri akceptovaní dvojročnej premlčacej doby bol nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania premlčaný dňom 28.09.2014. Poznamenal, že premlčacia doba pri
úrokoch z omeškania by sa mala riadiť ustanovením § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka - mali by

sa teda premlčať v trojročnej premlčacej dobe - pri uplatnení trojročnej premlčacej doby by bola žaloba
podanávčas.Bolviazanýprávnymnázoromsúdudruhejinštancie,podľaktoréhojevuvedenomprípade
potrebné uplatniť dvojročnú premlčaciu dobu. Ďalej uviedol, že súd druhej inštancie vyslovil právny
názor, že zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepremlčaní nároku odkazom na dobré mravy
nie je správne. Je stále toho názoru, že žalovaná sa na úkor žalobkýň obohatila trestnou činnosťou. V

priebehu trestného konania a ani v priebehu exekučného konania neprejavila snahu urýchlene napraviť
svoj čin a nahradiť žalobkyniam škodu, ktorú im spôsobila. Žalobkyne majú nárok na náhradu úrokov z
omeškania aj z morálneho hľadiska. Viazaný pri opätovnom rozhodnutí vo veci právnym názorom súdu
druhej inštancie hľadisko dobrých mravov neuplatňoval. O nároku na trovy konania rozhodol v súlade s
§ 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu,

preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

2. Žalobkyne podali proti rozsudku odvolanie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015
Z. z. ,§ 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedli, že za
podstatné skutočnosti pri posúdení považujú vyriešenie otázok, či v danom prípade boli žalované úroky

z omeškania uplatnené v trestnom konaní riadne a včas a zároveň vyriešenie otázky premlčania.
Citovali § 517 OZ, posúdenie úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, ustanovenie § 46 ods.
3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku. Na základe toho mali za to, že úrok z omeškania nie je
potrebné samostatne uplatňovať v rámci adhézneho konania, pretože úroky z omeškania sú sankciou
za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti a povinnosť plniť úroky z omeškania

vyplýva priamo zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Rovnako aj bez presnej
konkretizácie je zo zákona možné určiť výšku úrokov z omeškania (nariadenie vlády č. 87/1995), ako
aj dobu omeškania dlžníka so zaplatením hlavného peňažného záväzku veriteľovi (§ 517 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb.).
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.: 2T/87/2009 boli so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázané na občianske súdne konanie. To znamená, že úroky z omeškania museli byť riadne
uplatnené, inak by súd nemohol rozhodovať o uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom
poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku na občianske súdne konanie. Za podstatné
považovali rozhodnutie súdu v trestnom konaní, ktoré je pre občianske súdne konanie záväzné.Nestotožnili sa s posúdením úroku z omeškania v trvaní dvojročnej premlčacej doby, pretože premlčacia
doba úrokov z omeškania je v každom jednom prípade rovnaká, a to 3 roky. Pri dĺžke
premlčacej doby pri úrokoch z omeškania je potrebné sa riadiť ustanovením § 110 ods. 3 zákona OZ

a poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.05.2011, spisová značka: 6Cdo/16/2010. Z tohto
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dĺžka premlčacej doby pri úroku z omeškania z náhrady škody je
trojročná a nie dvojročná .
V závere namietali posúdenie nároku ako premlčaného. Uviedli, že žalovaná namietala premlčanie
nároku za obdobie od 01.06.2006 do 03.09.2013. Súd v rozsudku uviedol, že nárok bol premlčaný dňom

28.09.2014. Žalobu podali dňa 03.09.2015. Podrobne rozpísali úhrady splátok žalovanej na základe
čoho dospeli k záveru, že aj pri akceptácii neuplatnenia úrokov z omeškania v trestnom konaní a
dvojročnej premlčacej dobe nie je ich nárok premlčaný v celom rozsahu a mali im byť priznané úroky
z omeškania vo výške 8% u žalobkyne v 1. rade od 03.09.2013 do 18.6.2015 z jednotlivých súm
uvedených v odvolaní, u žalovanej v 2. rade úrok od 03.09.2013 do 03.11.2015 z jednotlivých súm, u
žalovanej v 3.rade vo od 03.09.2013 do 28.9.2015 z jednotlivých súm. Stotožnili sa s názorom súdu

prvej inštancie, že žalovaná sa na ich úkor obohatila trestnou činnosťou a je žiaduce uplatniť inštitút
dobrých mravov. Napadnutý rozsudok žiadali zrušiť alebo zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu opätovne citovala ustanovenie § 46 ods. 3 TZ
vyžadujúceho uplatnenie nároku na náhradu škody do skončenia vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania. Nárok musí byť uplatnený čo do dôvodov a výšky. Ak poškodený má už v čase prípravného
konaniavedomosťoškodevpodobeistiny,nauhradeniektorejobvinenéhovyzýval,musímaťvedomosť
aj o vzniku úrokov z omeškania. Vzhľadom na túto vedomosť by mal byť schopný a povinný v zmysle §
46 TP riadne škodu uplatniť aj s úrokmi z omeškania, aby bolo možné prihliadať ako na riadne uplatnenie
práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 OZ. Pretože zo strany žalobkýň nedošlo k riadnemu

uplatneniu úroku z omeškania, nedošlo ani k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 OZ. Preto je
jej námietka opodstatnená. Ďalej uviedla, že odkaz na náhradu škody v trestnom rozsudku v žiadnom
prípade neobsahuje formuláciu, že žalobkyne boli odkázané na náhradu škody týkajúcu sa úroku z
omeškania. Citovala z rozhodnutia NS SR 7 M Cdo 15/2011 z 27.09.2012, zo záverov ktorého vyplýva,
že príslušenstvo sa spravuje rovnakým právnym režimom ako pohľadávka. Žalobkyňami uvádzané

rozhodnutie NS SR 6 Cdo 16/2010 z 26.6.2011 sa týkalo úroku z omeškania pri škode na zdraví. K
namietaným dobrým mravom uviedla, že sa dopustila trestného činu. Škodu sa snažila zaplatiť ešte
pred odsudzujúcim rozsudkom. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie

nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny
právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom
k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za
potrebné opakovať zistený skutkový stav, tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil. Dodáva, že súdu
prvej inštancie, pre ktorý je právny názor odvolacieho súdu záväzný, neprislúcha hodnotiť právny názor

odvolacieho súdu. Judikatúra Ústavného súdu SR a NS SR je jednotná pri posudzovaní zákonného
príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie. Akýkoľvek odklon od zaväzujúceho
právneho názoru vysloveného odvolacím súdom pri nesplnení podmienok, za ktorých sa súd prvej
inštancie môže od nich odkloniť (zmena skutkového stavu, zmena právnej úpravy, zmena rozhodovacejpraxe najvyšších súdnych autorít), môže byť posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi
následkami.
Odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatočne zistený skutkový stav a jeho

nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zaujal právny názor, že pre uplatnenie úroku z omeškania je potrebné
uplatniť úrok riadne, to znamená jeho špecifikáciu, pretože o úroku z omeškania súd nerozhoduje
z úradnej povinnosti a je to návrhové konanie. Žalobkyne úrok z omeškania riadne neuplatnili v
trestnom konaní. Ďalej uviedol, že úrok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky a musí sledovať
rovnaký právny režim ako samotná pohľadávka. Dal do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutia

NS SR 6 M Cdo 22/2011, Cdo/15/2011. Preto odvolací súd nepožuje za potrebné vyjadrovať sa k
dôvodom odvolania žalobkýň v tejto časti. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že
žalobkyňa 3. rade listom zo dňa 10.04.2006( správne žalobkyňa v 3. rade ako zástupkyňa žalobkýň
v1.a 2.rade )vyzvala žalovanú na zaplatenie pre žalobkyňu v 3. rade sumu 460 000 Sk, žalobkyni v1.
rade 150 000 Sk, žalobkyni v 2. rade 160 000 Sk do 31.05.2006. Žalovaná sa dostala do omeškania
01.06.2006. Žaloba na zaplatenie úrokov z omeškania bola podaná 03.09.2015. Odvolací súd sa

nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba úrokov z omeškania spočívala počas
trestného konania. Spočívala by v prípade ich uplatnenia. Žalobkyne však úrok z omeškania uplatnili až
samotnou žalobou a doručenie žaloby žalovanej treba považovať za uplatnenie nároku. Týmto dňom je
deň 11.12.2015. Preto ich nárok je premlčaný .
Odvolací súd rovnako zaujal stanovisko k otázke dobrých mravov v zrušujúcom uznesení. Preto

nepožuje za potrebné opakovať svoje dôvody k opätovným dôvodom odvolania žalobkýň v tejto časti.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. Preto jej odvolací súd priznal voči žalobkyniam v 1.,
v 2.,v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa § 396 v spojení s §
255ods.1 a § 262 ods.1 CSP.O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).