Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201428
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420201428.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š.. T. XXX/
XX, XXX XX Ž.N. B. V., proti žalovanému: P.Í. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. B. V., O..Č.. S. H.
T. XXX/XX, Ž. B. V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému P. Z., nar. XX. XX. XXXX,
povinnosť nevstupovať dočasne do obydlia nachádzajúcom sa v obci Ž. B. V., na ul. S. H. T. XXX/XX,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž. B. V., okres Ž. B. V., obec Ž. B. V., súp.č.
XXX, na parcele č. XXX, druh stavby bytový dom, vchod č. XX, X.poschodie, číslo bytu X.

II. Súd u k l a d á žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal žalobu vo
veci samej.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 04. 05. 2020 návrh na vydanie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho poriadku, na vykázanie zo spoločného
obydlia. Okresný súd daný návrh posúdil podľa jeho obsahu, ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu na ul. S.

H. T. XXX/XX P. Ž. B. V., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž.N. B. V., okres Ž.
B. V., obec Ž. B. V., súp.č XXX, na parcele č. XXX, druh stavby bytový dom, vchod č. XX, X.poschodie,
číslo bytu X, a to z dôvodu vážneho ohrozovania bezpečnosti, zdravia a života starej mamy žalobcu,
T. Z., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „stará mama“), ktorá má vo vyššie uvedenom bytovom dome trvalý
pobyt. Žalobca v návrhu uviedol, že okrem starej mamy žalobcu v byte býva aj žalovaný (syn starej
mamy) bez dovolenia a s vyjadrením, že je dedič a že je to jeho byt. O starú mamu sa stará jej dcéra

(žalobcova matka), voči ktorej sa žalovaný správa agresívne, vulgárne, vyhráža sa jej a osočuje hrubými
nadávkami. Žalobca uviedol, že tento stav trvá minimálne dva roky. Žalobca opísal aj situáciu, ktorá
nastala dňa 25. 04. 2020, kedy matka žalobcu doniesla starej mame obed a išla s ňou na prechádzku,
keď žalovaný sa k nej začal správať agresívne, hulvátsky a nakoniec jej ukázal zbraň, ktorou sa vyhrážal,
že ich všetkých postrieľa. V júli minulého roka žalovaný napadol starú mamu aj fyzicky, keď ju udieral
do tváre sandalami, vyhrážal sa, že všetkých postrieľa, vykrúcal jej ruky, správal sa veľmi agresívne a

rozkazovačne. V závere žalobca uviedol, že stará mama má 91 rokov, v noci nespí, je rozrušená, má
strach a nechce, aby v tom byte býval s ňou, pretože sa bojí, že jej a jej dcére niečo urobí.

2. Žalobca spolu so žalobou doručil aj Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia Č.:C.-XXX/ZH-Z.-
XXXX zo dňa 26. 04. 2020 podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým bol P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. B.

V., O..Č.. X. S. H. T. XXX/XX, Ž. B. V. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby T. Z., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom S. H. T. XXX/XX, Ž. B. V., pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahujena byt č. X, v bytovom dome na ulici S. H. T. XXX/XX, Ž. B. V., vchod do bytu a prislúchajúce priestory
(pivnica, garáž), vchod a spoločné priestory bytového domu č. XXX/XX na ulici S. H. T. XXX/XXX, Ž.
B. V., a to na dobu 10 dní.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s

určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11.Podľa§332CSP,neodkladnéopatreniejevykonateľnédoručením,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.

12. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho

vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo
(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody
pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že
strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jejbezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného

neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

19. Neodkladné opatrenie je potom dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo
ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie

pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

20. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch
procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov

obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených žalobcom v jeho návrhu,
resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto
je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,

je pritom potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný
a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

21. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP je aktuálnym a

účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a ochrany telesnej a duševnej
integrity dotknutej osoby. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt eventuálneho páchateľa domáceho
násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku, alebo z ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity dotknutej osoby, s jeho obeťou. Hroziace násilie pritom môže byť fyzické, ale aj psychické,
pri opatreniach na predídenie eventuálnej hrozbe však treba podľa možností, vzhľadom na neistú

situáciu, zvažovať aj práva protistrany resp. povinnej osoby, a čo najviac (len v nevyhnutnom rozsahu)
obmedziť zásah do jej práv tak, aby neutrpela neprimeranú ujmu. Dôvodnosť takéhoto zásahu tak
treba posudzovať aj porovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania
(pravdepodobnosti) vo vzťahu ku chránenému záujmu (teda dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej
strane, a opačných záujmov povinnej osoby, ktoré budú alebo môžu byť neodkladným opatrením

dotknuté.

22. Na základe predložených listinných dokladov mal súd za preukázané, že psychické a fyzické útoky
žalovaného smerujúce voči žalobcovi a jeho rodinným príslušníkom pretrvávajú už dlhodobo, a to aj
napriek nedovolenému bývaniu žalovaného v byte, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný sa voči

rodinným príslušníkom žalobcu správa vulgárne, arogantne, vyhráža sa im zastrelením a atakuje ich
hrubými nadávkami. Útoky žalovaného vyvrcholili dňa 26. 04. 2020, kedy žalovaného z bytu vykázala
polícia v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a to na dobu 10 dní. Rodinný
príslušníci žalobcu sú obeťami žalovaného, a to v rovine psychickej i fyzickej. Z dôvodu, aby nedošlo k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol napraviteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,

resp. s veľkými ťažkosťami, sa súd stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými
žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu v celom rozsahu vyhovel.23. Súd tiež uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal žalobu
vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. V prejednávanej veci mal úspech žalobca, nakoľko súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.