Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200058
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218200058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu P. J., L.. XX.X.XXXX, bývajúceho
v T., O. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Idanská 17,
proti žalovanému : Zelený dvor Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jakobyho 1, IČO: 36 592 595,
zastúpenému JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o zaplatenie
825,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
41Cpr/1/2018-352 zo dňa 17.5.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 41Cpr/1/2018-352 zo dňa 17.5.2019
pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 825,52 € brutto s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročneztejtosumyod1.9.2017dozaplateniavlehotetrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Druhým výrokom zaviazal žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi 825,52 € brutto s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 1.9.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 748,36 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.9.2017 do zaplatenia titulom
nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2017, náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 v dĺžke 5 dní a
náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2017 v dĺžke 14,5 dňa. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým,
že u žalovaného ešte pod obchodným menom PETIX International s.r.o. pracoval na základe pracovnej
zmluvy od 2.9.2016 do 31.7.2017 ako zamestnanec vo Wellness hoteli Zelený dvor v Košiciach. Koncom

mesiaca júl 2017 po ovládnutí spoločnosti žalovaného zakázal mu nový konateľ žalovaného vstup na
pracovisko, a to bez akéhokoľvek ukončenia pracovného pomeru. Žalovanému však neuhradil mzdu
za mesiac júl 2017, ani náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 a rok 2017. Vzhľadom na
tieto skutočnosti dal žalobca podnet na Inšpektorát práce v Košiciach a výsledkom tejto kontroly bolo
zistenie pochybenia u žalovaného spočívajúce v tom, že neposkytol žalobcovi mzdu za vykonanú
prácu za mesiac júl 2017, že predložená dohoda o skončení pracovného pomeru nie je podpísaná
žalobcomazistilajinéporušeniapracovnoprávnychpredpisovzostranyžalovaného.Žalovanýnásledne

zaslal žalobcovi list zo dňa 28.8.2017, ktorý bol žalobcovi doručený 7.9.2017, obsahujúci okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, na základe podľa žalobcu
nepravdivého dôvodu o údajom vynechávaní pracovných zmien. Toto neplatné okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobca osobitnou žalobou už nenapadol, lebo vzhľadom na vzťahy na pracoviskuna ďalšom zamestnávaní netrval. Pomer žalobcu u žalovaného tak skončil 4.9.2017. Sociálna poisťovňa
- pobočka Košice podľa zistení žalobcu eviduje skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku
dňu 31.7.2017. Žalobca sa na žalovaného obrátil s písomnou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, avšak

bezvýsledne. Žalovanú sumu špecifikoval tak, že žalovaný mu dlhuje mzdu za mesiac júl 2017 vo výške
356,76 €, náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 a rok 2017 v sume 391,60 €, ktoré sumy
boli splatné najneskôr 31.8.2017. Podľa zmeneného návrhu predmetom sporu bolo zaplatenie mzdy za
mesiac júl 2017 vo výške 414,29 € brutto, z preplatenia nevyčerpanej dovolenky za rok 2016 a rok 2017
vo výške 391,17 € brutto a náhrady za sviatok jeden deň vo výške 20,06 € brutto, teda celková čiastka

825,52 € brutto. Zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 CSP.

3.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, neuznal nárok žalobcu. Podľa neho žiaden z konateľov žalovaného
nezakázal vstup žalobcovi na pracovisko, práve naopak, žalobca bol vyzývaný, aby vykonával svoje
pracovné povinnosti. Žalobca sa totiž nielen v mesiaci júl 2017 nezdržiaval na pracovisku a nevykonával
svoju pracovnú činnosť bez toho, aby mu v tom bránila nejaká zákonná prekážka, ale v roku 2017

sa na pracovisku nezdržiaval vôbec. V zmysle platných právnych predpisov zamestnávateľ je povinný
poskytnúť mzdu zamestnancovi len za vykonanú prácu, avšak žalobca žiadnu prácu nevykonal, preto
nároknamzdunemá.Takjetoajvprípadenárokunadovolenkuanáhraduzajejnevyčerpanie.Žalovaný
spochybnil aj pravosť podpisu štatutárneho orgánu žalovaného na pracovnej zmluve, na základe ktorej
malo dôjsť k vzniku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Spochybnil tiež pravosť a hodnovernosť

listín predložených žalobcom v tomto spore, a to prepočet mzdy za júl 2017 a výpočet náhrady za
nevyčerpanú dovolenku.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi, ale aj výsluchom
svedkov, vec právne posúdil podľa § 118 od. 1, 2, § 116 ods. 1, 2, § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce,

podľa § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (Živnostenský zákon), ods. 6, 9 a 10 cit. ust.
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

5.Vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 2.9.2016 platne uzavretá pracovná
zmluva na dobu určitú, na základe ktorej žalobca od 5.9.2016 do 4.9.2017 mal vykonávať prácu

barmana vo Wellness hoteli Zelený dvor v Košiciach. V mene zamestnávateľa túto zmluvu uzatvárala a
podpisovalap.W.G.,naktorýúkonmalaplatnésplnomocnenie.Medzistranamisporunebolosporné,že
prácu barmana žalobca skutočne nevykonával, ale vykonával pre zamestnávateľa iné činnosti, pričom
zmenavpracovnejnáplničipozíciisadododatkukpracovnejzmluvenepremietla.Okremtýchtočinností
pre žalovaného žalobca vykonával funkciu zodpovedného zástupcu pre dva druhy viazaných živností v

zmysle Živnostenského zákona do 15.8.2017, pričom zodpovedný zástupca právnickej osoby musí byť
v pracovnom pomere ku právnickej osobe, ktorá skutočnosť výpisu zo Živnostenského registra vyplýva.
Aj keď žalobca nevykonával prácu barmana v zmysle pracovnej zmluvy, vykonával pre žalovaného iné
činnosti po dohode s konateľom žalovaného a za túto vykonanú prácu mu prislúcha mzda v zmysle §
118 od. 1 Zákonníka práce. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade totiž nebolo dôležité,

či žalobca vykonával prácu barmana, ale to, že pre žalovaného v rámci pracovného pomeru práce
vykonával.

6.Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že od 20.9.2017 alebo 29.7.2017 došlo k
zmene vo vedení žalovanej spoločnosti a je len logické, že nové vedenie žalovaného nemohlo mať

vedomosť o tom, že žalobca od 1.7.2017 do 28. až 29.7.2017 vykonával prácu barmana, či inú prácu pre
žalovaného. Z toho dôvodu sa javilo súdu konštatovanie žalovaného, že žalobca v júli 2017 vôbec pre
nehonepracoval,lebonebolzapísanývknihedochádzokakoobrananedôvodnáaúčelováaajvrozpore
s dobrými mravmi. Tvrdenia, že žalobca nevykonával v mesiaci júl 2017 pre žalovaného žiadnu prácu,
žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Pri zostatku dovolenky za rok 2016 v dĺžke 5 dní a pomernej

časti dovolenky za rok 2017 v dĺžke 14,5 dňa a štátneho sviatku v dĺžke 1 dňa súd tiež vychádzal len
so žalobcom predloženej výplatnej pásky aj čo sa týka náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v
sume jeho priemerného zárobku podľa § 116 Zákonníka práce. Zostatok dovolenky súd považoval za
nesporný, keďže žalovaný vzhľadom na počet dní dovolenky, ako aj výšku priemerného zárobku pre
výpočet náhrady nevyčerpanej dovolenky a štátneho sviatku, žiaden dôkaz súdu nepredložil.

7.Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy špecifikovanej žalobcom aj s úrokom z
omeškania v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vl. nar. a § 3 ods. 1 vl. nar. SR
č. 87/1995 v znení platnom ku dňu omeškania. Poukázal pritom, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskehozákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky a úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. Vychádzajúc z ust. § 129 Zákonníka práce a vzhľadom k tomu, že žalobcovi nebola riadne
a včas vyplatená mzda za mesiac júl 2017, ani náhrada za nevyčerpanú dovolenku a sviatok, žalovaný

sa dostal do omeškania prvým dňom po skončení mesiaca august ako nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. V tejto súvislosti zhodne s názorom žalobcu súd poukázal aj na uznesenie NS SR sp.zn. 1 Cdo
180/2009, ale aj sp.zn. 2 Cdo 76/2011. Na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom určil súd žalovanému
lehotu 3 dni v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

8.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

9.Proti zaväzujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z

dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vyhovel žalobe
žalobcu a priznal mu peňažné plnenie ako nevyplatenú mzdu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku
napriek tomu, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný dohodnutý druh práce vôbec nevykonával.
Poukázal na skutkový stav na pracovisku na protežovanie rodiny, fiktívne pracovné pozície, čo dokonale
ilustrovalavýpoveďbývaléhokonateľap.G..Žalovanýpoukázalnato,žežalobcažiadnymhodnoverným

spôsobom nepreukázal, že počas celého mesiaca júl 2017 vykonával vôbec nejaké práce v prospech
žalovaného. Dokonca už v podanej žalobe uviedol, že od určitého obdobia sa na pracovisku nezdržiaval.
Upriamil pozornosť na to, že evidencia dochádzky u žalobcu údajne mala byť v tzv. tretej knihe, kde
sa údajne zapisoval on, ako aj ostatné osoby rodinne spriaznené, ktoré sú v obdobnom spore so
žalovaným ako žalobca. Svedeckú výpoveď svedkyne I., že žalobca sa na pracovisku nezdržiaval

posledné dva pracovné dni v júli 2017, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nijako nevzal do
úvahy. Poukázal tiež na to, že žalobca predložil viacero navzájom odporujúcich si dokumentov, ktoré
mali preukazovať oprávnenosť jeho nárokov, napr. výplatné lístky, no v odôvodnení rozsudku nie je
zrejmé, prečo ich súd uznal a ako sa vysporiadal s ostatnými. Napriek tomu, že žalovaný spochybňoval
splnomocnenie osoby, ktorá uzatvárala so žalobcom pracovnú zmluvu, súd prvej inštancie sa nijako

osobitne s touto skutočnosťou nezaoberal. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, prípadne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

10.Zo strany žalovaného k odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

11.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.3.2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP riadne oznámené.

12. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť

získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by

na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Nebol zistený taký procesný postup súdu, ktorý by spôsobil porušenia práva žalobcu

na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je aj
dostatočne odôvodnený, spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

14.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

15.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

16.Svedok P. G. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 21.11.2018 podrobne opísal činnosti,
ktoré pre svojho zamestnávateľa žalobca vykonával a túto činnosť popisovala aj svedkyňa I. I. na
pojednávaní dňa 17.5.2019, takže tvrdenie žalovaného, že v roku 2017 žalobca nevykonával prácu
je neopodstatnené. Taktiež tvrdenie, že keď sa žalobca nezapisoval do knihy dochádzok žalobca,
tak nechodil do práce nie je relevantné, zaužívanú prax zapisujúcich sa pracovníkov aj tých, čo sa

nezapisovali taktiež táto svedkyňa objasnila. Ak žalovaný spochybňuje pravosť podpisu štatutárneho
zástupcu na pracovnej zmluve žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalovaný ako zamestnávateľ mal
dbať na správnosť a zákonnosť postupu pri uzatváraní pracovného pomeru, nemožno to dať na vrub
pracovníkovi ako tzv. slabšej strane sporu. Ak žalovaný spochybňuje v odvolaní výšku uplatneného
nároku alebo spôsob výpočtu, odvolací súd uvádza, že žiadne dôkazy svojej procesnej obrany na svoje

tvrdenia nepredložil.

17.Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom ako vecne správny
potvrdený vrátane výroku o trovách konania, pretože žalobca bol v spore plne úspešný.

18.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný so svojím odvolaním v odvolacom konaní úspech nemal, úspešnému
žalobcovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd preto stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

19.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).