Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206311
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4214206311.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. F., bývajúcej v Q., zastúpenej JUDr. Elenou
Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Kapisztóryho 2, proti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o zaplatenie 206 442,48 eur s príslušenstvom, ktorý spor bol vedený na Okresnom súde
Komárno pod sp.zn. 13C/59/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8.

novembra 2018 sp.zn. 7Co/328/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno rozsudkom z 21. marca 2017 č.k. 13C/59/2014-163 zastavil konanie o žalobe
v časti požadujúcej zaplatenie sumy 19.713,42 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyňu

zaviazal zaplatiť žalovanej 100% náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa
sa žalobu domáhala podľa zákona č. 514/2003 Z.z. náhrady škody vo výške 206.442,48 eur s 8,75%
úrokom z omeškania ročne od 4. decembra 2013 do zaplatenia spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdov a ich nezákonnými rozhodnutiami v sporoch vedených na Okresnom súde Komárno
pod sp.zn. 10C/79/2007 a sp.zn. 4C/39/1999. Uplatnený nárok rozdelila na majetkovú škodu vo výške 56
442,48 eura a na nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Súd rozhodol tak majúc za to, že žalobkyňa

nepreukázala, že vôbec došlo k nezákonnému rozhodnutiu orgánu štátu a k nesprávnemu úradnému
postupu, a z tohto dôvodu si nemohla úspešne uplatňovať ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy. Konanie v časti o zaplatenie sumy 19.713,42 eura zastavil pre existujúcu prekážku res iudicata.

2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 8. novembra 2018 sp.zn. 7Co/328/2017 potvrdil odvolaním
žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením
súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom na zvýraznenie správnosti ho doplnil, vysporiadajúc
sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, a preto nie je následne
daná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným konaním a údajným vznikom škody, či
nemajetkovej ujmy. Odvolací súd s ohľadom na túto skutočnosť považoval za nadbytočné zaoberať sa

výškou škody, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej mala vzniknúť v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami.
Uvedený záver odvolací súd s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2012
sp.zn. IV. ÚS 159/2012 vyvodzoval z toho, že bolo preukázané, že v sporoch vedených pod sp.zn.
4C/39/1999 a sp.zn. 10C/79/2007 nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť žiadne právoplatné
rozhodnutie súdu. V konaní sp.zn. 4C/39/99 súd prvej inštancie rozsudkom z 12. augusta 2004 č.k.
4C/39/99-236 žalobe vyhovel a určil, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná. Toto žalobkyňou

napadnuté rozhodnutie právoplatne potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. januára 2005 sp.zn.
6Co/268/2004. V konaní sp.zn. 10C/79/2007 súd prvej inštancie uznesením z 22. apríla 2009 zamietolnávrh na obnovu konania vo veci sp.zn. 4C 39/1999, ktoré bolo právoplatne potvrdené Krajským súdom
v Nitre uznesením z 30. septembra 2009 sp.zn. 5Co/135/2009. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej

ujmy za nesprávny úradný postup pre nesplnenie podmienok; poukázal v tej súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,zn. 2MCdo/15/2014. Podľa jeho názoru sa so všetkými
namietanými procesnými pochybeniami v konaní sp.zn. 10C/79/2007 zaoberal v rámci mimoriadneho
opravného prostriedku dovolací súd v konaní sp.zn. 5Cdo/79/2010, pričom dospel k záveru, že k nim
nedošlo.Pokiaľžalobkyňanamietalanesprávnyúradnýpostupvkonanísp.zn.4C/39/1999,odvolacísúd

dospel k záveru, že ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci (rozsudkom Okresného súdu Komárno
č.k. 10C 45/2008-86 z 18. februára 2009, ktorým súd z dôvodu nepreukázania, že postupom súdu
bola žalobkyni spôsobená akákoľvek škoda, žalobu ako neopodstatnenú zamietol). Pokiaľ žalobkyňa
namietala, že nároky uplatnené v konaní sp.zn. 10C/45/2008 boli iné, pretože si uplatnila čiastku 10 000
eur za porušenie základného práva, odvolací súd sa s jej námietkou nestotožnil, nakoľko pre totožnosť
predmetu konania nie je podstatná výška náhrady škody, ale stav vymedzený petitom návrhu vyplýval

z rovnakých skutkových tvrdení. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil v
časti o zaplatenie sumy 19.713,42 eur pre prekážku právoplatnej rozhodnutej veci, lebo minimálne v
tejto čiastke bol nárok žalobkyne zhodný v oboch konaniach. Odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu
sa toho, že na pojednávaní dňa 14. septembra 2016 nedostala možnosť
na popretie skutkových tvrdení žalovanej, považoval odvolací súd za neopodstatnenú, pretože na

tomto pojednávaní (č.l. 111-118) mala právna zástupkyňa žalobkyne rozsiahly prednes týkajúci sa veci
samej, na pojednávaní sa vyjadrila zástupkyňa žalovanej, následne súd oboznamoval obsah súdnych
spisov a odročil pojednávanie pre pokročilosť času. Žalobkyňa pokiaľ chcela poprieť skutkové tvrdenia
žalovanej, mohla tak urobiť na ďalšom nariadenom pojednávaní. Odvolací súd sa nestotožnil ani s
ďalšou procesnou námietkou žalobkyne, ktorá považovala uznesenie súdu prvej inštancie zo 17. apríla

2014 č.k. 13C/59/2014-6 za nesprávnu, nezákonnú a nezrozumiteľnú výzvu. Predmetnú výzvu súd
urobil v zmysle ustanovenia § 43 OSP, uviedol ako má žalobkyňa svoje podanie doplniť, najmä akým
spôsobom má špecifikovať požadovanú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podala žalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že súdy

jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Podľa žalobkyne je
rozhodnutie nižších súdov nepreskúmateľné. Tiež tvrdí, že súdy nezistili správne skutkový stav veci a že
v napadnutom rozhodnutí nedostala odpoveď na podľa nej rozhodujúce odvolacie námietky. Oponovala
aj právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, v plnej miere trvala na podanej žalobe a podanom

odvolaní a tvrdila, že je jej dovolanie prípustné aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
sporu,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP),zastúpenávsúladesozákonom(§429
ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), súc viazaný dovolacími dôvodmi
(§ 440 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.

6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu v zmysle § 420
písm. f/ CSP, dovolací súd na úvod svojich úvah, ktoré ho viedli k záveru, že dovolanie žalobkyne je
potrebné odmietnuť, poznamenáva, že z hľadiska prípustnosti dovolania z dôvodu vady konania podľa
uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho

súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému právnemu názoru dospel dovolací
súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017).
7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdnekonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to,
aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnomkonanínemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Treba
zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.

9. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

10. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci podrobovanej dovolaciemu prieskumu podľa nového Civilného sporového poriadku.
Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom
ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

11. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia

§ 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Rozsudok súdu
prvej inštancie podrobne uvádza, prečo súd žalobe nevyhovel. Rozsudok odvolacieho súdu uvádza, ako
vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalobkyne, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie a za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov, najmä vysporiadanie sa s podstatnými
odvolacími námietkami. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím

súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj
rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Odvolací
súd sa vysporiadal vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, podrobne

ich vysvetlil v bode 10 až 31, prečo žalobkyňa nepreukázala nezákonnosť rozhodnutí a nesprávny
úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a že z tohto dôvodu si nemohla úspešne uplatňovať ani
nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok
odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý; pričom za vadu konania v zmysle § 420
písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv žalobkyne.
12. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je spôsobilá založiť ani dovolacia námietka
žalobkyne týkajúca sa nesprávneho hodnotenia súdom vykonaného dokazovania a nesprávnosti
skutkových zistení. Neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a ani nesprávnosť týkajúca sahodnotenia dôkazov súdom nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaná za dôvod
zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku,
pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa na aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri

R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia dovolacieho súdu, napríklad sp.zn.
2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011, 5/Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012). Výnimkou sú iba
rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v
zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

V preskúmavanej veci však o takýto extrémny prípad nejde.

13. Žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ale aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.

14. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce
niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne

odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §
432 až § 435 CSP.

15. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto
ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 CSP zakladajúcim

prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ
je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych

otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne
neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy
dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr. rozhodnutia
dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou
dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

17.Žalobkyňavdanomprípadetúto(procesnú)povinnosťnesplnila.Vdovolanívytklaodvolaciemusúdu
celý rad nesprávností, namietala, že jeho rozhodnutie nie je podložené náležitým zistením skutkových
okolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizovala správnosť jeho právnych úvah a

záverov, ničím však nevysvetlila, riešenie ktorej právnej otázky, dovolacím súdom dosiaľ inak riešenej,
bola založená prípustnosť jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, resp. c/ CSP. Naostatok
treba poznamenať, že súčasná existencia všetkých predpokladov prípustnosti dovolania vyvodzovaná
žalobkyňou z § 421 ods. 1 písm. a/ aj c/ CSP sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje.

18. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti
jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.19. V prejednávanej veci žalobkyňa v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám
(vyplývajúcim z § 432 až § 435 CSP) neuviedla, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a dovolacie dôvody
nevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.

20. Dovolací súd považuje za potrebné na záver svojich úvah, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o odmietnutí
dovolania, poznamenať, že prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou
účinnou do 30. júna 2016 zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 nanovo
a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania. Dovolacie

konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“.
Dovolateľ nielenže musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ale aj samotné dovolanie, a
aj iné podania v dovolacom konaní, musia byť spísané advokátom. Spracovaniu dovolania a celkovej
kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces
je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne podstatne
náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je totižto kardinálne správne vymedzenie

dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na
konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

21. Najvyšší súd dospel preto k záveru, že dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vady tzv.
zmätočnosti je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ CSP, resp. v časti namietajúcej nesprávne

právne posúdenie veci podľa § 447 písm. f/ CSP.

22. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo jej žiadne trovy nevznikli. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.