Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114208422.9

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: H. A., X.. X.X.XXXX, L. Y. F.,
J. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 46, proti
žalovaným 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpená
Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8,

2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, 3/ H.. H. V., X..
X.XX.XXXX, L. Y. F., K. XXXX/X, o určenie neplatnosti obchodných podmienok v zmluvách o úvere, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/120/2014-744 zo dňa 18. mája
2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 40C/120/2014-955 zo dňa 19. decembra 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s uznesením a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 31.3.2014 domáhala určenia, že ustanovenia obchodných podmienok v zmluve o
úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa
14.12.2011 o výkone záložného práva podľa článku 9 bod 1 písm. a/ priamym predajom tretej osobe, b/
predajom na verejnej dražbe, písm. d/ predajom prostredníctvom tretej osoby, napr. realitnej kancelárie,
e/ vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, písm. f/ verejným výberovým konaním a ustanovenia

všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. dňa 22. 5. 2012 o výkone záložného práva podľa článku
8 bod 8.8. písm. a/ predajom dobrovoľnou dražbou, c/ priamym predajom tretej osobe, d/ vo verejnej
súťaži, e/ verejným výberovým konaním, sú absolútne neplatné. Uplatnila si nárok na náhradu trov
konania.

3. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že dňa 14.12.2011 so žalovaným v 1. rade ako veriteľom
uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX na sumu 49 000,- eur a dňa 22.5.2012 Zmluvu
o spotrebnom úvere č. XXXXXX na 12 900,- eur, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa uhradila poplatok za
vypracovanie zmluvnej dokumentácie k úverovej zmluve č. XXXXXX vo výške 245,- eur a k Zmluve o
úvere č. XXXXXX vo výške 146,30 eur. Mala za to, že poplatok poskytnutý v deň poskytnutia pôžičky je
na ťarchu, keďže v skutočnosti žalovaný v 1. rade neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalobkyňou

dohodli, ale jej poskytol úver nižší o sumu rovnajúcu sa poplatku.4. Uviedla, že uzavrela s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade VOLKSBANK Slovensko, a.s.
Zmluvu o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXX, pričom vklad záložného práva bol povolený
dňa 30. 12. 2011, Zmluvu o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXX, vklad záložného práva bol

povolený dňa 12. 6. 2012, ktoré sa týkali nehnuteľností registrovaných v časti „C“ KN, Okresný úrad
Košice, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Letná, ktoré sú vedené na Z. Č.. XXXXX C. L. Č.. X
X. J. bytového domu súpisné č. XXXX X. J. N. Č.. XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne o
veľkosti podielu X/X C. J. Č.. XXX - B. J. C. X. S. Y. XXX H., R. J. X. R. Č. C. B. G. S. Y. XXX/XXXXX. Z
ustanovení obchodných podmienok k Zmluve o úvere č. XXXXXX vyplýva, že je možný výkon záložného

práva podľa článku IX bodu 1 a podľa ustanovení všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o
úvere č. XXXXXX výkon záložného práva podľa článku 8 bod 8.8. Právny predchodca žalovaného v 1.
rade žalobkyni dňa 10. 12. 2013 oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalovaný v 2. rade doručil
žalobkyni znalecký posudok č. 9/2014, v ktorom bola cena nehnuteľností stanovená na 64 500,- eur
s tým, že nehnuteľnosti boli značne podhodnotené, čo žalovaná osvedčila znaleckým posudkom č.
19/2014, kde bola cena nehnuteľností stanovená sumou 100 000,- eur. Prvé kolo dražby sa konalo dňa

17. 3. 2013, druhé kolo dražby sa malo uskutočniť dňa 15. 4. 2014. Poukazovala na nález Ústavného
súdu ČR z 8.3.2005 sp. zn. I.ÚS 47/2004, kde súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 Českého zákona
o verejných dražbách, článok 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému právo vlastniť majetok a
každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu vlastníckeho práva. Rovnako žalobkyňa poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18.12.2012, Smernicu Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keďže výška ceny nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne, ktoré majú byť predmetom dražby je omnoho vyššia ako tá, ktorú stanovil znalec v
znaleckom posudku. Nepomer nemôže zakladať a odôvodňovať zákonom a dobrými mravmi oprávnený
výkon práva (§ 3 Občianskeho zákonníka). Úver poskytnutý žalovaným v 1. rade predstavoval čo do
istiny (za obe zmluvy) 61.900,- eur, pričom žalobkyňa ku dňu podania žaloby žalovanému v 1. rade

uhradila sumu 3.500,- eur.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie najprv vec posúdil
v zmysle procesných predpokladov ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že predmetná
určovacia žaloba by žiadnym spôsobom neovplyvnila postavenie žalobkyne a ani by nepredišla ďalším

sporom, keďže ak by súd určil absolútnu neplatnosť obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
oboch uzatvorených zmlúv o úvere, týkajúcich sa výkonu záložného práva, takéto určenie by
netvorilo právny základ medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade by bol
oprávnený vykonať záložné právo v súlade s podmienkami dohodnutými v záložných zmluvách, ktorých
platnosť nebola žalobou napadnutá a preto konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu

žalobkyne na určení neplatnosti ustanovení obchodných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXX a
všeobecných obchodných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXX, vychádzajúc aj z tej skutočnosti,
že nehnuteľnosť, ktorá sa týkala predmetných nehnuteľností bola už nadobudnutá žalovanou v 3. rade,
dobrovoľnou dražbou pod č. J.-XXXX/XX Y..B.. XXXX/XX, ktorej neplatnosť žalobkyňa v osobitnom
konaní nenapadla.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, účinného
od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) dodal, že nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z
hmotného práva a keďže žalobkyňa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného

predpisu nepodala, žalobu žalobkyne, aj z tohto dôvodu zamietol, pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu vo veci.

7. V zmysle právneho posúdenia podľa ustanovení §§ 497 Obchodného zákonníka (ďalej len Ob.Z.),
§ 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), §53 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie zároveň dodal, že právny predchodca žalovaného v 1.
rade uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 14. 12. 2011, na základe
ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 49 000,- eur a Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo
dňa 22. 5. 2012 a poskytol žalobkyni úver vo výške 12 900,- eur, ktoré boli zabezpečené záložnými

právami zriadenými na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne. Keďže žalobkyňa nesplnila zmluvné
povinnosti riadne a včas, čo aj vo výpovedi potvrdila (úver riadne nesplácala), žalovaný v 1. rade
listom zo dňa 8. 10. 2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úverov ku dňu 14.11.2013 a pristúpil k výkonuzáložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v
znení neskorších právnych predpisov s tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 3. rade.

8.Uviedol,ženespornébolovkonaníto,žeuzavretímzmlúv oúverevznikolspotrebiteľskýprávnyvzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, súd ex offo skúmal, či nároky plynúce zo spotrebiteľských
zmlúv sú alebo nie sú v súlade s normami spotrebiteľského práva, či vyplývajú alebo nevyplývajú zo
zmluvných podmienok pre spotrebiteľa nevýhodných, neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú
neplatnosť právnym úkonov. Uviedol, že žalobkyňa čerpala úvery v zmluve dohodnutých výškach,

dojednané poplatky zaplatila vopred vkladom hotovosti vo výške 245,- eur a 146,30 eur na príslušný
bankový účet. Dražobník (žalovaný v 2. rade) zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností súdnou
znalkyňou Ing. Alenou Horvátovou a cena určená znaleckým posudkom predstavovala 64.515,52 eur s
tým, že najnižšie podanie bolo stanovené vyššie ako cena určená znaleckým posudkom (74.000,- eur)
v prvom kole, bez možnosti znižovania, keďže žalobkyňa prestala plniť svoje peňažné záväzky a ani
nenavrhla alternatívny spôsob splnenia záväzkov. Po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného

práva podala žalobkyňa žalobu na súd prvej inštancie dňa 31.3.2014 s tým, že po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úverov zaplatila žalovanému v 1. rade za rok 2013 celkovo sumu 260,- eur.

9. Keďže žalobkyňa peňažné prostriedky v lehote splatnosti nevrátila, žalobu o určenie neplatnosti
dražbynepodalaa udelenímpríklepuazaplatenímcenydosiahnutejvydraženímprešlovlastníckeprávo

k predmetu dražby na žalovanú v 3. rade ako vydražiteľku, o čom svedčí aj zápis vlastníckeho práva
žalovanej v 3. rade do katastra nehnuteľnosti , pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na predmetnej určovacej žalobe, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal

proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote (včas) odvolanie, ktoré odôvodňovala
nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi
skutkovýmizisteniami,kuktorýmsúddospelnazákladevykonanýchdôkazov,akoajtým,žerozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Poukazovala
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/764/2014 z 28.4.2015 a s poukazom na ust.
§ 53 ods. 4 písm. l/ OZ na neprijateľné dojednania v zmluve. Taktiež citovala rozsudok Krajského
súdu Košice sp.zn. 2Co/56/2014 z 2.7.2015 v tom znení, „že všeobecné obchodné podmienky žalobcu
neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nestali sa súčasťou zmluvy a tak nedošlo k dojednaniu

žiadnych poplatkov alebo úrokov a žalobca mal nárok iba na zaplatenie istiny“, v kontexte aj článku 2
CSP a na to, že nedošlo k vyhláseniu konečnej splatnosti dlhu. V otázke naliehavého právneho záujmu
poukazovala na znenie § 3 ods. 3 a 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je naliehavý
právny záujem daný zo zákona s odkazom aj na ust. § 53 ods. 5 OZ. Čo sa týka rozhodnutia o trovách
konania poukazovala na dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy,

keďže sa vôbec v odôvodnení tohto výroku rozhodnutia s aplikáciou tohto ustanovenia nezaoberal.
Navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Žalovaný v 2. rade navrhoval, aby odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok a

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie úplne zistil
skutkový stav, správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku a vyvodil správny právny
názor, ktorý aj náležite odôvodnil a to aj s poukazom na ním doteraz podané písomné a ústne podania
v celom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

13. Žalovaný v 1. rade od 1.8.2017, titulom právneho nástupníctva - Prima banka Slovensko, a.s.
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazoval na to, že žalobkyňa
neplatnosť dražby nenamietala a preto treba mať za to, že dražba prebehla v súlade so zákonom s tým,
že právnym základom výkonu záložného práva neboli úverové zmluvy ani obchodné podmienky k ním
pripojené, ale záložné zmluvy, ktorých súčasťou sú osobitné dojednania o spôsobe výkonu záložného

práva, pričom žalobkyňa doteraz nevysvetlila, ako by požadované určenie vo väzbe na skutkové
a právne okolností daného sporu ovplyvnilo jej právne postavenie, t.j. ako by určenie neplatnosti
obchodných podmienok , vzhľadom na spomínanú prednosť zmluvnej úpravy nebolo spôsobilé vytvoriť
pevný právny základ medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade by bol totižnaďalej oprávnený vykonať záložné právo v súlade s podmienkami dohodnutými v záložných zmluvách,
ktorých platnosť nebola žalobou napadnutá, na čo upozornil už aj Krajský súd v Košiciach v uznesení
zo dňa 28.7.2014 č.k. 3Co 676/2014-230 v rámci rozhodovania o odvolaní žalovaného v 1. rade proti

uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Preto nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem
na určení, ktorého sa v tomto konaní domáha (viď v tomto smere aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 6l.12.2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011) s apelom aj na to, že žaloba je s poukazom na ust. § 137 písm.
d/ CSP procesne neprípustná.

14. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa súd prvej inštancie aj napriek neprípustnosti žaloby zaoberal
vecou samou, pričom na tomto mieste nemožno opomenúť, že v zmysle §1 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom
nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľností (resp. úver zabezpečený

záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe takýchto zmlúv) a
preto sa súd prvej inštancie nad rámec svojich povinnosti vyjadril aj k platnosti obchodných podmienok.
S poukazom na citované rozsudky Krajského súdu v Prešove a uznesenia Krajského súdu v Trnave sa
rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že absencia podpisov na obchodných podmienkach
nespôsobuje ich neplatnosť. Uviedol, že žalobkyňa ani nenapadla platnosť záložných zmlúv a ani

platnosť uskutočnenej dobrovoľnej dražby, v čom jej nič nebránilo, žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť
za jej pasivitu a nedostatočnú odbornú starostlivosť, preto z dôvodu neexistencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na podanej žalobe, žalobu zamietol.

15. K údajnej nesplatnosti zabezpečených úverových pohľadávok, žalovaný v 1. rade uviedol, že

žalobkyňa sama potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2015, že splácala úvery v
mesačných splátkach do marca 2013, pričom úvery boli zosplatnené k 14.11.2013 t.j. o vyše 7 mesiacov
neskôr. Preto žalovaný v 1. rade v súlade so zákonom pristúpil k uplatneniu zabezpečenia svojich
pohľadávok, čiže k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach formou
dobrovoľnej dražby, pričom dobrovoľnú dražbu vykonávala tretia osoba (žalovaný v 2. rade). Aj keď

súd konštatoval v rozhodnutí, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, predmetom konania bolo
určenie neplatnosti obchodných podmienok a súd mal za to, že neplatnosť určenia dražby súvisí s
včasným podaním žaloby v lehote 3 mesiacov odo dňa jej konania, inak toto právo zaniká v zmysle § 21
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo platí ak je platnosť dražby posudzovaná aj prejudiciálne vo
vzťahu k meritórnemu výroku, pričom otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať

v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a
doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.1.2011 sp.zn. 3Cdo/186/2010). Preto, ani v prípade zmeškania
prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno suplovať žalobu o
určenie neplatnosti dražby akoukoľvek inou žalobou, pokiaľ má byť v konaní o tejto žalobe právna otázka

platnostidražbyposúdenáakopredbežná,keďžetakýtopostupjeneprípustný. Žalobkyniničnebránilov
tom, aby podala v zákonnej lehote žalobu o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a keďže
žalobkyňa platnosť dražby v zákonom stanovenej lehote zákonným spôsobom t.j. podaním samostatnej
žaloby na súd nespochybnila, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že dražba bola vykonaná v
súladesustanoveniamizákonaodobrovoľnejdražbeapretojezáversúduprvejinštancieplnelegitímny.

16. Žalovaný v 1. rade k aplikácii § 257 CSP uviedol, že si to vyžaduje aktivitu zúčastnených strán
v sporovom konaní, pričom nesolventnosť strany nemôže bez ďalšieho súd považovať za relevantný
dôvod pre aplikáciu § 257 CSP. S poukazom na uvedené mal preto za to, že žalobkyňou označené
odvolacie dôvody neboli naplnené a naviac žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, v čom mali

spočívať jednotlivé pochybenia súdu s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že navrhuje rozhodnúť v zmysle dôvodov
podanéhoodvolaniaavdoplneníodvolaniapoukazovalanaporušeniesvojichústavnýchpráva doručila

odpoveď na jej žiadosť, adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 6.8.2018, v ktorej sa uvádza,
že vo vzťahu k zmluvám o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ide o štandardné zmluvy
podľa § 151a a § 151md Občianskeho zákonníka, ktoré neobsahujú neprijateľné podmienky spôsobilé
založiť hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa s odkazom na ust. § 53 OZ s tým, že odborochrany spotrebiteľa nemá právomoc rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch, keďže
jeho oprávnenie je zamerané len na signalizovanie nedostatkov združeniu na ochranu spotrebiteľov a
štátnym orgánom s tým, že právomoc rozhodovať konkrétne spory má súd, na ktorý sa aj žalobkyňa

obrátila.

18. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Co/300/2017-848 zo dňa 6. septembra 2018 rozhodol v
tomto znení:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 40C/120/2014-955 zo dňa 19. decembra 2018 stranám sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže sú naplnené vo veci zákonné predpoklady pre aplikáciu
§ 257 CSP. Uviedol, že po preskúmaní majetkových pomerov žalovaných v 1., 2. a 3. rade zistil, že

žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi viacerých motorových vozidiel. Žalovaná v 3. rade je vlastníčkou H.
Y.B..Y.I.azároveňvlastníčkoubytu,ktorýkúpilavdražbe,ktorúrealizovalžalovanýv2.rade.Vzhľadom
na hospodársku kondíciu žalovaných v 1. a 2. rade a majetkové pomery žalovanej v 3. rade, nepriznaním
nároku na náhradu trov konania žalovaným v 1., 2. a 3. rade nebude zasiahnuté do ich majetkových
sfér, oproti žalobkyni, ktorá nie je vlastníčkou žiadneho motorového vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti.

Žalobkyni bola pri podaní žaloby priznaná právna pomoc Centrom právnej pomoci Košice, lebo spĺňala
podmienky sociálnej a materiálnej odkázanosti. Žalobkyňa voči žalovanému veriteľovi neplnila riadne a
včas svoj záväzok splácať úver z finančných dôvodov, preto byt, ktorý jej slúžil na trvalé bývanie, bol
predaný žalovaným v 2. rade v dražbe.

20. Proti hore uvedenému uzneseniu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania stranám sporu podal
odvolanie žalovaný v 2. rade. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, f/, g/ a h/ CSP,
nakoľko neboli splnené procesné podmienky pre vydanie predmetného súdneho rozhodnutia, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhoval aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanému v 1.
až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s odkazom na ustanovenie § 255 ods.
1, 2 CSP, nakoľko z dôvodu zamietnutia žaloby mali procesné strany - žalovaný v 1. až 3. rade 100%
úspech v danej veci, keďže nie sú vo veci naplnené zákonné predpoklady v zmysle § 257 CSP, ktoré v

podanomodvolaníbližšiecitovalatoajspoukazomajnanepreskúmateľnosťodôvodnenianapadnutého
rozsudku. So zreteľom na citované body napadnutého uznesenia mal za to, že priznaním právnej
pomoci Centrom právnej pomoci a nevlastnenie motorového vozidla a inej nehnuteľnosti, nemôže súd
považovať za výnimočný prípad, keďže žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorý mohol neúspech v
spore predpokladať a to s poukazom aj na to, že podané žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby boli a

sú zamietané. Rovnako súd nevyzval strany sporu aby sa k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrili, čo vyplýva
z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 18. júla 2018 č.k. I.ÚS 153/2018 ako aj I.ÚS 547/2012. Navrhoval
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a stranám sporu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

21. Rovnako proti hore uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Mal za to, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o aplikácii
§ 257 CSP, ktorú nesprávne odôvodnil tým, že žalobkyňa nie je vlastníčkou žiadneho motorového
vozidla ani nehnuteľnosti, na rozdiel od žalovaných, žalobkyni bol pri podaní žaloby priznaný nárok na

poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a byt, ktorý žalobkyni slúžil na bývanie, bol na návrh žalovaného
v prvom rade vydražený (ods. 19 uznesenia). Ďalej uvádzal, že majetkové rozdiely medzi stranami sporu
nie sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania s poukazom na citované rozhodnutia krajských
súdov ako aj Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že súd nezohľadnil okolnosti celého prípadu, na ktoré
žalovaný v 1. rade poukazoval a preto mal za to, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, so zreteľom na nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, čím je
odôvodnenie nezrozumiteľné a nepresvedčivé pre strany a pre akéhokoľvek iného adresáta.22. Z dôvodu dovolania žalobkyňou proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. septembra
2018,č.k.3Co/300/2017,NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.2Cdo/80/2019zodňa30.
januára 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. septembra 2018 č. k. 3Co/300/2017

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dávajúc do pozornosti nové rozhodnutie dovolacieho súdu zo dňa 28.
marca 2019 sp.zn. 6Cdo /27/2018, ktorý v skutkovo zhodnom prípade konštatoval, že žaloba, ktorou sa
žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia
(určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu
neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c/ CSP. Ide o osobitný druh žaloby

patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

23. Na margo uvedeného dovolací súd dodal, že vyššie uvedený predpoklad vychádza z toho, že

dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
ktorý je založený na protiprávnom konaní dodávateľovi voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o
takejto žalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia
nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku.

24. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci dovolateľka opodstatnene
namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, pričom táto nesprávnosť bola daná
posudzovaním veci podľa nesprávnej právnej normy, a to podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, ktorej použitie
v danom prípade neprichádzalo do úvahy.

25. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 449 ods. 1 a § 450 CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu záväzný
(§ 455 CSP).

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“), opätovne prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, so zreteľom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/80/2019 zo dňa 30.1.2020, nakoľko NS SR v novom rozhodnutí zo

dňa 28. marca 2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018, v skutkovo zhodnom prípade konštatoval, že žaloba, ktorou
sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia
(určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu
neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi, s cieľom domáhať sa proti poručiteľovi ochrany svojho práva pred

neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5
a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.), kedy v prípade takejto žaloby nie
je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Zároveň uviedol, že kladným rozhodnutím o
takejto žalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia
nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Keďže pre danú vec nie je náležité uplatnenie zákonného ustanovenia v zmysle § 137 písm. c/
CSP, odvolací súd v kontexte naplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365o ods. 1 písm. h/ CSP,

t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že nesprávnosť bola daná v posudzovanej
veci podľa nesprávnej právnej normy a to podľa § 137 písm. c/ CSP s tým, že Najvyšší súd SR
uznesením 2Cdo/80/2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. septembra 2018 sp.zn.
3Co/300/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a nakoľko v danom prípade neboli naplnené zákonnépredpoklady v zmysle § 390 CSP, kedy odvolací súd sám rozhodne o veci, ak a/ rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (v danej veci odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, nie ho zrušil), pričom

Najvyšší súd SR uznesením 2Cdo/80/2019 zrušil celý rozsudok odvolacieho súdu, t.j. aj rozhodnutie o
trovách, keďže s rozhodnutím vo veci samej úzko súvisí v zmysle § 262 ods. 1 CSP, kedy o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, odvolací súd
z dôvodu zrušenia rozhodnutia vo veci samej zároveň zrušil aj uznesenie Okresného súdu Košice I č.k.
40C/120/2014-955 zo dňa 19. decembra 2018 v zmysle § 391 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 389 ods.

1 písm. b/, c/ a rovnako aj s odkazom na § 389 ods. 1 písm. d/, keďže uznesenie súdu prvej inštancie
40C/120/2014-955 nie je rozhodnutím vo veci samej, a z dôvodu podania dovolania voči rozhodnutiu vo
veci samej ,v čase jeho vydania ani dôvody pre jeho vydanie neexistovali s odkazom aj na tú skutočnosť,
že vydaným uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo/80/2019, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. septembra 2018 sp.zn. 3Co/300/2017 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, taktiež dôvody pre vydanie napadnutého uznesenia 40C/120/2014-955 zo

dňa 19. decembra 2018 zanikli.

29. Nakoľko sa súd prvej inštancie meritórne pre nenaplnenie naliehavého právneho záujmu žalobkyne
vo veci samej dôsledne nezaoberal vecou samou a Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 2Cdo/80/2019
konštatoval, že vo veci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne, bude preto povinnosťou súdu

prvej inštancie preskúmať vec samu a vo veci meritórne rozhodnúť v spojení s nárokom na náhradu
trov konania v kontexte preskúmania všetkých zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP, keďže
pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu nároku na súde, či ich postoj v konaní (R 24/1964), pričom každé rozhodnutie súdu má

spĺňať zákonné predpoklady v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v danom kontexte odkazuje na právny názor dovolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

30. V zmysle § 396 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade
doterajších trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).