Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613210693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1613210693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO : 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému : W. D., nar. X. X. XXXX, bytom W.
Š. XXX, o zaplatenie sumy 537,96 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Malacky zo dňa 14. 3. 2019 č.k. 6C/254/2015 - 49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 354,06 € s
úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 354,06 € od 16. 3. 2015 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi zároveň priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 31,62 %, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení svojho rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 537,96 € s
úrokom z omeškania vo výške 102,41 €, s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy
525,96 € od 28. 8. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 20. 9. 2010 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX o účelovom
úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 475,20 € na nákup tovaru zn.

W. s predajnou cenou 528 €, so žalovaným zloženou akontáciou zaplatenou v hotovosti v sume 52,80
€. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 18 mesačných splátkach v sume 36,38 €, s dátumom prvej
splátky dňa 20. 10. 2010, s úhradou ďalších splátok vždy do 14 dňa v kalendárnom mesiaci. Lehota
splatnosti v úverovej zmluve bola dojednaná dňom 14. 3. 2012. Celková suma splatná spotrebiteľom
je podľa zmluvy 635,40 €. V zmluve o úvere je ďalej uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) 48,20 %, priemerná hodnota RPMN 47,39 %. Ročná úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 39,34 %. V zmluve je dohodnuté poistenie žalovaného pre prípad jeho dlhodobej pracovnej

neschopnosti, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu vo výške 3,07 % z pravidelnej splátky v
sume 1,08€. NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvereboliÚZPspoločnostiHomeCredit Slovakia,a.s.,
podľa ktorých je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve; v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je žalovaný povinný podľa zmluvy platiť (§ 1 hlavy
5 úverových zmluvných podmienok); ďalej je žalovaný povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie

žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 3 písm. a/ hlavy 7 úverových zmluvných podmienok). V
prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a/, b/ a c/ § 3 tejto hlavy je žalovanýpovinný splatiť celý čerpaný úver na požiadanie. Zo splátkového kalendára súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný uhradil sumu 121,14 € a nesplatená pohľadávka zostala v sume 640,37 €, z toho na istine do
zosplatnenia suma 114,26 € a úrok v sume 58,24 €, zosplatnená istina v sume 298,90 €, poistenie

v sume 6,48 €. K tomu si žalobca účtoval pokutu v sume 48,08€, upomienku v sume 12 €, úrok z
omeškania v sume 100,70 € a dopočet k žalobe v sume 1,71 €. Z výzvy k splateniu celého úveru zo
dňa 28. 6. 2011 vyplynulo, že žalobca zosplatnil úver poskytnutý žalovanému a vyzval žalovaného na
splatenia celého čerpaného úveru najneskôr do 15 dní od spísania tohto listu. Z podacieho hárku mal
súd preukázané, že výzva bola žalovanému doručovaná prostredníctvom pošty dňa 30. 6. 2011.

2/ Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, §
53b/ods.1,§54ods.1,ods.2Obč.zák.,§1ods.1,ods.2,ods.8,§2písm.a/,b/ac/,§9ods.2,ods.6,§
11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obch. zák., § 517
ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vychádzal zo záveru, že právny vzťah
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
tak nutné ho posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.),

ale tiež podľa právnych predpisov, upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože mu bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat lex generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákona o

spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 52 a nasl. Obč. zák., prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník. Uzavretú úverovú zmluvu súd prvej inštancie podriadil aj pod právny
režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej
zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie aj dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má podľa § 2 písm. a/
cit. zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované,
že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s
poukazom na § 2 písm. b/ cit. zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so
žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.
3/Súdprvejinštanciepodrobilpredmetnúúverovúzmluvusúdnejkontroleadospelkzáveru,žezmluvao
spotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveretak,akotietourčuje
ustanovenie § 9 ods. 2 cit. zákona. Aj keď zo zmluvy vyplýva, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k/, v zmysle smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 4. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úverenevyplýva,žezmluvamáobsahovaťnáležitostipodľa§9ods.2písm.k/zákonaospotrebiteľských
úveroch. Ust. § 9 ods. 2 písm.k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 predstavuje neprípustné rozšírenie pôsobnosti dotknutej smernice.
Predmetná zmluva však neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. a
to právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie poukazoval na čl. 10
ods. 2 písm. i/ smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 4. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, podľa ktorého v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, zmluva
uvádza právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a

kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Tomuto ustanoveniu korešponduje § 9 ods. 2
písm.l/ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z obsahu úverovej zmluvy však nevyplýva smernicou
vyžadovaná náležitosť zmluvy, predstavujúca poučenie spotrebiteľa o tom, že má možnosť kedykoľvek
a bez poplatku požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky a tak získať vedomosť o tých údajoch, ktorých
znalosť garantovalo práve ust. § 9 ods. 2 písm.k/. Náležitosť úverovej zmluvy podľa písm. k/ v zmysle

smernice nemožno považovať za podstatnú, za takúto podstatnú náležitosť zmluvy je potom potrebné
považovať poučenie spotrebiteľa o jeho práve vyžiadať si amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 2 písm. l/). Ak
absenciu náležitosti zmluvy podľa písm. k/ nemožno pri eurokomfortnom výklade smernice i zákona
považovať za nedostatok zmluvy s následkom vyhodnotenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov,
potom v zmysle smernice má takýto následok absencia poučenia spotrebiteľa, uvedeného v ust. § 9

ods. 2 písm. l/ (sledujúca cieľ ako pod písm.k/), a to bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené ustanovenie
nie je výslovne uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. Náležitosť zmluvy podľa písm. l/
nie je citovaná práve z dôvodu uvedenia písm. k/. Jej nedostatok podľa písm. k/ je zhojený náležitosťou
zmluvy podľa písm. l/ zákona a čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice. Uvedené poučenie spotrebiteľa v zmluvevšak absentuje, preto je úver bezúročný a bez poplatkov (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
5Co/107/2017 - 99 zo dňa 27. 3. 2018).
4/ Zmluva ďalej obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to v

neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm.j/) cit. zákona, argumentoval súd prvej inštancie. V zmluve je
uvedený údaj o RPMN 48,2 %, pričom pri počte 18 mesačných splátok v sume po 36,38 € a poskytnutom
úvere v sume 475,20 € je RPMN spotrebiteľa 50,66 % so započítaním nákladov spotrebiteľa, ktoré tvoria
poistenie úveru (19 zákona o spotrebiteľských úveroch). Aj z tohto dôvodu je tento úver bezúročný a
bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Okrem toho tiež zmluva obsahuje nesprávny

údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, keď v zmluve je uvedená suma 635,40 €, pričom celková
suma po zaplatení 18 splátok po 36,38 € predstavuje sumu 654,84 € , a to z dôvodu, že žalobca do
celkových nákladov nezapočítal splátky poistenia. Súd prvej inštancie okrem toho poukazoval aj na
uplatnený úrok z úveru uvedený v zmluve vo výške 39,34 %, ktorý je v rozpore s citovanou právnou
úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mier pri poskytovaných
spotrebiteľských úveroch bankami v septembri 2010 (priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých

v eurách - spotrebiteľské úvery uverejnené na stránke Národnej banky SR) zistil súd prvej inštancie
úrokovú sadzbu 12,66 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške
39,34 %, tieto sú neprimerane vysoké, tieto prevyšujú úroky v bankách viac ako 3-násobne. Takéto
dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Obč. zák. , a preto ide o absolútne
neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné, vzhľadom na mieru

rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná,
tak, ako je to v danom prípade. Vzhľadom na vyššie uvedené (absencia údajov v zmysle § 9 ods.
2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., resp. nesprávne uvedené údaje podľa písm. i/, j/), spotrebiteľský
úver poskytnutý žalobcom žalovanému súd prvej inštancie považoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1
písm.b/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi

rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a ním uhradenými splátkami (bez akýchkoľvek poplatkov a
úroku). Pokiaľ ide o celkovú sumu úveru, ktorú žalovaný čerpal, súd vychádzal z výpisu čerpania, splátok
a úhrad a z ktorého vyplýva čerpanie úveru platobnou kartou v celkovej sume 472,52 € ( táto suma
je v rekapitulácii uvedená ako istina). Keďže žalovaný uhradil sumu 121,14 € z poskytnutého úveru,
súd prvej inštancie ho zaviazal k úhrade sumy poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 354,06

€ (475,20 € - 121,14 €) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. V dôsledku omeškania žalovaného s
plnením peňažného záväzku si žalobca uplatnil popri istine aj úroky z omeškania, a to od 3. 7. 2011
(keď k zosplatneniu úveru došlo dňa 28. 6. 2011 + 15 dní na splatenie celého úveru) do spísania
žaloby, t.j. 27. 8. 2013 vo výške 9,25 % ročne a to vyčíslený v sume 102,41 € od 28. 8. 2013 vo výške
9,25 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,

súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, odo dňa doručenia
žaloby žalovanému, t.j. 16. 3. 2015 (kedy mohol žalovaný plniť dlh po prvýkrát) do zaplatenia, keďže
žalobca súdu nepreukázal skutočnosť, kedy bolo zosplatnenie úveru doručené žalovanému a kedy tento
mohol plniť zosplatnený úver po prvýkrát. V súlade s ÚZP žalobcu podľa § 6 hlavy 7 výpoveď zmluvy a
odstúpenie od zmluvy bol žalobca povinný doručiť formou doporučeného listu alebo doporučeného listu

do vlastných rúk. Takéto doručovanie žalobca súdu nepreukázal (úver je zosplatnený dňom vrátenia
nedoručenej zásielky). Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo základnej
úrokovej sadzby ECB, ktorá ku dňu 16. 3. 2015 (prvý deň omeškania žalovaného) predstavovala 0,05
% ročne (0,05 % + 8 % = 8,05 %), pretože právny vzťah medzi stranami sporu vznikol do 31. 1.
2013. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že vychádzal z uplatnenej sumy;
žalobca sa domáhal priznania 537,96 €, úspešný bol v časti 354,06 €, čo predstavuje 65,81 %. Žalovaný
mal úspech 34,19 %, žalobca bol úspešný v pomernej časti 31,62 % (65,81 - 34,19), s poukazom na
ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.
6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti

zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol
jeho žalobu čo do úrokov z omeškania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie považoval ním poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov, keď dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukazoval na to, že žalovanému
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 475,20 € a keďže žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške
121,14 €, súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu vo výške 354,06 € (zvyšok neuhradenej istiny -
poskytnutého úveru). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal úrokyz omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 354,06 € odo dňa 16. 3. 2015 (t.j. odo dňa
doručenia žaloby žalovanému) až do zaplatenia. Žalobca uviedol, že nie je sporné, že žalovaný sa
s plnením dostal do omeškania; žalobca však má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil

prvý deň omeškania s plnením dlhu, ktorý naviazal na doručenie žaloby žalovanému, s odôvodnením,
že doručenie zosplatnenia úveru žalovanému nebolo preukázané. Žalovaný s poukazom na ust. §
517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. namietal, že na posúdenie omeškania dlžníka s plnením peňažného
dlhu nemá žiadny vplyv doručenie výzvy - zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Obč. zák. dlžníkovi,
keďže Občiansky zákonník v dotknutých ustanoveniach nevyžaduje doručenie takejto výzvy dlžníkovi.

Rozhodujúcou je skutočnosť, že dlžník si svoj peňažný dlh nesplnil v stanovenej lehote a že veriteľ
uplatnilsvojeprávožiadaťdlžníkaozaplateniecelejpohľadávky.Zpriloženéhopodaciehohárkuvyplýva,
že predmetná výzva zo dňa 28. 6. 2011 (splatnosť celého úveru s výzvou k úhrade) bola odoslaná
dňa 30. 6. 2011, pričom zásielka bola odoslaná doporučene. Táto zásielka sa žalobcovi nevrátila ako
nedoručená, t.j. musela sa dostať do dispozičnej sféry dlžníka. V zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. „prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Žalobca ďalej poukazoval na ÚZP, § 6

hlava 7, tiež hlava 17, z ktorých plynie, že veriteľ bol povinný zosplatnenie dlžníkovi zaslať, nie doručiť,
ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Z ÚZP nevyplýva povinnosť veriteľa doručovať predmetné
zásielky. Žalobca teda postupoval v súlade s ust. § 6 hlava 17. Skutočnosť, že žalobcovi patria úroky
z omeškania od prvého dňa omeškania s plnením dlhu, t.j. od uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v
predmetnej výzve (podľa § 565 Obč. zák.), pričom sa nevyžaduje preukázanie doručenia predmetnej

výzvy dlžníkovi vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/256/2015). Doručenie výzvy je z hľadiska posúdenia omeškania dlžníka s plnením peňažného
dlhu právne bezvýznamné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na istinu vo výške
354,06 €, mal mu zároveň priznať aj úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 354,06 € odo
dňa 13. 7. 2011 do zaplatenia. V prípade výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca uviedol,

že tento ako výrok súvisiaci navrhuje potvrdiť. Žalobca navrhoval zmeniť zamietajúci výrok rozsudku
súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania tak, že mu odvolací súd prizná tiež úrok
z omeškania vo výške 1,45 = ročne zo sumy 354,06 € odo dňa 16. 3. 2015 do zaplatenia ako aj úroku
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 354,06 € odo dňa 13. 7. 2011 do dňa 15. 3. 2015. Zároveň žiadal
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania (t.j. v zamietajúcm výroku v časti úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov
konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, keď žalobe žalobcu v ním napadnutej časti, týkajúcej sa úrokov z
omeškania, nevyhovel. Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Na podporu správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že povinnosť preukázať, že sa výzva žalobcu o zosplatnení
dlhu dostala do dispozičnej sféry žalovaného, zaťažovala žalobcu; z ním predložených listinných
dôkazov plynie, že predmetnú výzvu žalovanému zaslal doporučenou zásielkou, dôkaz o tom, že

táto bola žalovanému doručená, ale súdu nepredložil. Záver súdu prvej inštancie bol preto aj podľa
názoru odvolacieho súdu správny, stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil v napadnutej časti ako vecne správny.
11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý dosiahol v odvolacom konaní plný úspech, priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania. O samotnej výške priznanej náhrady trov rozhodne súd
prvého stupňa samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).